Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/447/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203708
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813203708.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CD

Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 297 05, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Š. Č.. XXX/X, XXX XX R. T. U., o
zaplatenie 163,78 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 28.3.2013 (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4,

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 163,78 eur, zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne zo sumy 213,78 eur od 30.07.2009 do 18.11.2010, čo predstavuje sumu 254,96
eur, zo sumy 193,78 eur od 19.11.2010 do 19.04.2012, čo predstavuje sumu 250,97 eur, zo sumy
183,78 eur od 20.04.2012, čo predstavuje sumu 14,24 eur, zo sumy 163,78 eur od 21.05.2015 do
zaplatenia. Okrem toho žalobca žiadal priznať 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy, a to zo sumy 213,78
eur od 13.10.2009 do 18.11.2010, čo predstavuje sumu 14,17 eur, zo sumy 193,78 eur od 19.11.2010

do 19.04.2012, čo predstavuje sumu 16,55 eur, zo sumy 183,78 eur od 20.04.2012 do 20.05.2012,
čo predstavuje sumu 0,94 eur, zo sumy 163,78 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovú
odmenu vo výške 1/3- tina percenta zmenkovej sumy, teda 0,71 eur a náhradu trov konania. Žalobca
v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 22.12.2008 na zmenkovú sumu 213,78 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne od 30.07.2009. V texte bol uvedený záväzok žalovaného, že zaplatí za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vistazmenkou a je

opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.

Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 50,- eur,
pričom na zmenkovú sumu uhradil 50,- eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková istina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), popri

všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa
uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,
na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, vrátane sporov z
vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov,

sú príslušné tieto súdy - Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove.

Tunajší súd postúpil vec Okresnému súdu Prešov z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.

Proti postúpeniu veci namietal žalobca v podaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Prešov dňa

03.06.2013. Žalobca uviedol, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudku v európskom konaní vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sú v Slovenskej republike okresné súdy. Podľa názoru žalobcu výnimku z
uvedeného pravidla netvoria ani prípady, ak sa uplatňuje právo zo zmenky.

O námietke žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21Ncb/12/2013 - 25 zo dňa
25.07.2013. Rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou. V

odôvodnení uviedol, že niet pochybností o tom, že v predmetnej veci ide o cezhraničný spor v zmysle
ustanovenia článku 3 ods. 1 Nariadenia ES číslo 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Príslušnosť súdu na konanie uvedené Nariadenie rieši v článku
25 ods. 1 a v nadväznosti na to, SR oznámila, že na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
sú príslušné okresné súdy. V tomto oznámení sa nenachádza žiadna zmenka o osobitnej kauzálnej

miestnej príslušnosti aká vo vnútroštátnych sporoch, či v sporoch mimo alternatívneho konania, by
prichádzala do úvahy aj s prípadným použitím ustanovenia § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 371/2004
Z. z.. Aj keď žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, treba mať na zreteli osobitosti Euróspkeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, upravené právnymi predpismi EÚ, ktoré podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy
SR majú prednosť pred vnútroštátnymi normami, a nemožno na ujmu základných cieľov, Nariadením

poskytnutého alternatívneho nástroja, riešiť ani miestnu príslušnosť na konania. Ak SR oznámila, podľa
čl. 25 Nariadenia, príslušnosť všeobecných okresných súdov a nie súdov s kauzálnou príslušnosťou, a
žaloba bola podaná na súd príslušný podľa bydliska žalovaného, ani pri závere o uplatňovaní nároku zo
zmenky,nemôžebyťmiestnepríslušnýsúdurčenýpodľa§10ods.1,2písm.g)zákonač.371/2004Z.z..
Z týchto dôvodov, Krajský súd v Prešove, rozhodol podľa výroku svojho uznesenia, teda že na konanie

je miestne príslušný tunajší súd. Žalovaný sa k otázke príslušnosti nevyjadril. Podľa názoru súdu sú v
tomto prípade splnené podmienky pre použite vyššie uvedeného Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady ES /861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu
sporu. V zmysle čl. 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v

čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne vec, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

V článku 3 odsek 1 cit. zák. ust. sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký

spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 5 odsek 1 spomínaného Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo

ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

V zmysle článku 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke (ktorú vystavila
spoločnosť POHOTOVOSŤ, uvedenia čísla zmluvy) súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne
pojednávanie, a to aj bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán.V tomto konaní súd nariadil pojednávanie na deň 03.03.2014, pričom bol predvolaný nielen navrhovateľ,
zástupca navrhovateľa, ale aj odporca, ktorý bol vyzvaný, aby najneskôr na pojednávaní predložil
Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel v súvislosti s poskytnutím žalovanej sumy zrejme so spoločnosťou

POHOTOVOSŤ a ktorej úver bol zabezpečený zmenkou na sumu v nej uvedenú a vystavenú v
uvedený deň, ktorú on podpísal, a vedľajší účastník, ak v konaní vystupoval. Predvolanie bolo doručené
účastníkom konania.

Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil, svoju

neúčasť ospravedlnil kolíziou termínov, súhlasil s tým, aby sa vo veci pojednávalo bez jeho prítomnosti,
teda nežiadal, aby súd odročil pojednávanie. Vychádzal zo skutočností, že nemá vedomosť, že žalovaný
popieral uplatnenú pohľadávku. Uviedol však, že ak v priebehu pojednávania dôjde k popretiu uplatnenej
pohľadávky, žiada o odročenie pojednávania. Okrem toho vytýkal súdu nesprávny procesný postup, keď
vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich dôvodov.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať, že je výlučnej kompetencii súdu posúdiť
potrebu nariadenia pojednávania, žalobca tak, ako je to uvedené vyššie, poukazuje (cituje) článok
5 bod 1 príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to
považuje za potrebné. Nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho
práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu vzniklým medzi

pôvodným veriteľom žalovanej (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako aj v súvislosti s
posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na čl. 1-3, ako aj jeho prílohami, zmluvou o úvere
a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaný vystavil dňa 30.07.2009 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmenku, obsahom
ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 213,78 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 30. júla
2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez

protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená indosamentom
(rubopisom) na žalobcu.

Zo zmluvy o úvere č. 8342284, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom, ktorej kópia bola na
výzvu súdu zaslaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ vyplýva, že dňa 22.12.2008 na jednej strane medzi

dlžníkom - žalovaným a na druhej strane veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o., bola uzavretá táto zmluva
o úvere, kde sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 165,97 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 119,50 eur, t.j. celkove čiastku 285,47 eur,
ktorú sa zaviazal tento uhradiť v 10 - tich mesačných splátkach splatných po 28,55 eur začínajúc dňom
25.01.2009 na účet veriteľa, špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva

je datovaná dňom 19.12.2008 a opatrená podpismi mandatára C., ako aj podpisom žalovaného ako
dlžníka. Peniaze mal prevziať toho istého dňa 22.12.2008.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského

úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaný, má teda spotrebiteľskú povahu.

Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval

slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani
nepredpokladaliinýakoprávnyporiadokSlovenskejrepubliky.Podľabodu13Nariadeniačíslo861/2007/
ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte
zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval
podľaObčianskehosúdnehoporiadku,Občianskehozákonníka,zákonačíslo258/2001Zbierkyzákonov

o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom na to, že pôvodnýmmajiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a
prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky, zákon zmenkový a šekový v znení

neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.10.2010, spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

V § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 sa uvádza, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V § 2 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa uvádza,
že na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme;
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom
znení, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že dňa 22.12.2008 uzavrel žalovaný
ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom, zmluvu o úvere v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, ako už bolo uvedené vyššie, vo výške 165,97 eur. V ten istý

deň bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 213,78 eur ako zabezpečovacia zmenka plnenia
z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nasvedčuje tomu aj rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy
uvedené na zmenke.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným, ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral
žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text
a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné
údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala

len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej
forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o
príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaný, ako fyzická osoba, spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané,

že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo
ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane
všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje
žalovaného ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy

podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 22.12.2008 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným
bola spotrebiteľskou zmluvou.Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a žalovaným za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského

práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky.
Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu.

Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal

jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca
2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu

princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až
detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky
zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom
je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale

poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým,
že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je
v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné

podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora, sp. zn. C - 419/2011 zo 14.03.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti
Geraldovi Feichterovi), samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v

danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25.02.1965 - II. Zaitschrift für

das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische
Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a
nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k

tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

V bode 37 tohto rozhodnutia proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu
právnej úpravy Smernice číslo 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti

a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah.

V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je

nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve
v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona číslo
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od 01.01.2008. Posledná

platná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu
zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébyvšaksúdnemoholskúmať,čímbybolospotrebiteľoviodopreté

jeho právo na právnu ochranu.

Súd podotýka, že práve v tomto konkrétnom konaní už Krajský súd upozornil, že je potrebné brať do
úvahy i upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so
zameraním na dôsledné uplatňovanie slovenských právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) demonštratívne určuje, čo je možné
vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom
vzťahu demonštratívny výpočet nekalých podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné
doplniť ustanovením § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase
uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky:
1. ide o zabezpečovaciu zmenku;
2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, istina
poskytnutého úveru bola 165,97 eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 213,78 eur, naviac v

Zmluveoúverenačl.63zodňa22.12.2008jeuvedené,žepriposkytnutomúvere165,97eursažalovaný
ako spotrebiteľ zaväzuje celkovo zaplatiť sumu 285,47 eur.

S poukazom na tieto skutočnosti, súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od
dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava
bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa

pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky
istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v čl. 17 Všeobecných zmluvných podmienok, však umožňuje
vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o

vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,

že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o)
Občianskeho zákonníka.Pre úplnosť súd dodáva, že na to, aby bola zmluva platne uzavretá, je potrebné, aby bola vôľa
zmluvných strán slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné
dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému sa

poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ
právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalobcom preukázaný
listinami pripojenými k návrhu na začatie konania, súd musí konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania
z dôvodu nedostatku vôle žalovaného.

Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné
dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s
právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu

silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho
postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval

zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými
mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.

Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou
starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky

ich používania. Žalobca, ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa, musel počítať
s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu
ochranu.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca

uplatňuje žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd má
aj za to, že vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky
nemôžebyťpovažovanázaslobodnú,čojeďalšouvadouzmenkyspôsobujúcoujejneplatnosť.Vzávere
považuje súd za potrebné uviesť, že dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú
zmenkumožnopovažovaťzaneplatnúajpreobchádzaniezákona(§39OZ).Oobchádzaniezákonaide,

ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátil len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§3

ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru,
že je potrebné žalobu zamietnuť, a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy. Preto súd žalobu
žalobcu zamietol.

Súd ďalej poukazuje, ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide

o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa nariadenia č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

Ak žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo odporca, súd neposkytne navrhovateľovi
právnu ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu
zasahuje do práva odporcu na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa
žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky.

Zanekalúobchodnúpraktikusapovažujeajkonaniedodávateľa vrátanezmenkovéhonástupcu,ktorým
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.Okresný súd z vlastnej činnosti a porovnaním rozhodovacej činnosti iných súdov môže pomerne
spoľahlivo konštatovať, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch
urobila predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä

neprijateľnej sankcie, zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov,
neprimerane vysokej zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinnosti“ a nad to úroky z
omeškania), netransparentného administratívneho poplatku predstavujúceho až dve tretiny celkového
poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a pod.

Zmenka je vystavená ako vlastná vistazmenka, ktorá spĺňa náležitosti čl. I § 75 zák. zmenkového a
šekového, v dôsledku čoho ak by išlo len o túto parciálnu náležitosť , išlo by o platnú zmenku. Z obsahu
listiny je úplne zrejmé, že veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je len doložkou,
ktorou sa v zmysle § 34 ods. 1 (v spojení s § 77 ods. 1) ZZŠ predlžuje lehota na prezentáciu zmenky.
Zmenka je splatná pri predložení (už cit. § 34 ods. 1 ZZŠ).

CD Consulting v návrhoch uvádza, že „nemá vedomosť o potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a
predchádzajúceho majiteľa zmenky“.

CD Consulting nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný
indosament oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k

zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi
indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84), keďže
ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. Indosatárovi
teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate,
ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“
konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení
s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k

dobromyseľnosti v občianskom práve.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je

platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.

Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98,
Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing)

dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje
európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých
prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa

i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá

orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalozmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol český Ústavný súd keď v

jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn.
II. ÚS 222/07).

Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie

všetkých okolnosti prípadu a ii; čl.4 ods.1 smernice).

Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve zo
strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že súdny dvor
zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok C-34/13 Y.), ale vo vzťahu k tomu ,

aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd. Vo veci Y. išlo o veci mimosúdneho
postihovania majetku spotrebiteľov bez posúdenia veci súdom a o obavu z nerešpektovania princípu
primeranosti a rozhodovania podnikateľov o výkone záložného práva pod vplyvom zisku.

Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru súdu je povinný ex offo

reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 smernice.

Ak má byť dôvodom nevykonanie ex offo súdnej kontroly podľa odvolateľa princíp vyššej právnej sily
a prednostná záväznosť nariadenia, tak odvolací súd pripomína, že práve z dôvodu princípu vyššej
právnej sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu

pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Y., bod 50,51).

Preto ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť

princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.
Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa
ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07).

Slovenská republika nestanovila obligatórne zastupovanie advokátom vo veciach podľa nariadenia
a kedy by sa zásadným spôsobom zmenili požiadavky vyplývajúce z kontradiktórnosti občianskeho
súdneho konania.

Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané
predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Postačí
aplikovať princípypráva.Navyšetým,žesúdvprocesepodľanariadenianepriznáplneniezneprijateľnej
zmluvnej podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje nariadenie. Proces podľa nariadenia je
osobitným špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a odvolací súd si nemyslí, že by

tvorca nariadenia vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery judikatúry súdneho
dvora k čl. 6 smernice.Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej

transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

Nič na tom nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak
je netransparentný (neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež C-134/13 Volksbank).

Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo
do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu. Súd teda aj
vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného

obohatenia na úkor iného už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK). To platí aj
pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1 OZ). Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého

zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú
povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu
platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná

by veriteľovi mala vrátil len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. K indosovaniu zmenky a k následnému podaniu žaloby pristúpil žalobca potom,
čo súd zamietol žiadosť spoločnosti Pohotovosť o vydanie poverenia, kde ako exekučný titul oprávnený
doložil rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, nedôvodne, pretože bol vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ohľadom ktorej bolo skonštatované, že je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Aj k návrhu na vykonanie exekúcie bola priložená tá istá zmenka od ktorej si
odvádza žalobca svoj nárok aj v tomto konaní. Takýto postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny
v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a
preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu. Pretože žalobca v tomto konaní
uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť, a to aj bez

toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy, navyše clá suma uvedená na zmenke bola uhradená, uviedol to
samotný žalobca. Preto súd žalobu žalobcu ohľadom zvyšku nároku a to zmenkových úrokov a úrokov
z omeškania zamietol.

Pre úplnosť súd poukazuje, ako už aj vyššie uviedol, že s poukazom na ust. čl. 5 odsek 1 Nariadenia

č. 861/2007, ktorý túto možnosť dáva nariadil ústne pojednávanie, pretože mal za to, že je to v danej
právnej veci potrebné, pretože sa jedná o spotrebiteľskú vec, kde bolo nevyhnutné potrebné vypočuť
žalovaného na okolnosti podpisu zmenky pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Z preloženej
zmenky vyplýva, že táto bola vystavená v súvislosti s nejakou zmluvou a tieto okolnosti bolo potrebné
objasniť, čo bez vypočutia žalovaného nešlo.

V tejto súvislosti úd považuje za potrebné poukázať aj na Stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum

nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípade vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsahu ipovahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

Ďalej z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až o úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Ďalej aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,

ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu exces dosahuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovanej, ako procesne
úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak teáto si trovy konania neuplatnila, preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.