Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211873.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy
44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníčkou v konaní Q. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou,
o zaplatenie 2369,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č. k. 9C 172/2014-68 zo dňa 29.1.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2346,24 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo
výške 5,05 % ročne od 23.11.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných
podmienkach pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, účinné od 20.03.2011,
nachádzajúca sa v bode 3 v odseku 3.13 v znení: „Dátum splatnosti preplatkov, resp. nedoplatkov za
odber plynu určí dodávateľ vo vyúčtovacej faktúre za dodávku plynu pri dodržaní aspoň 10-dňovej lehoty

počítanej od jej vystavenia.“, je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania spočívajúce v iných trovách konania vo výške 142 eur v prospech jeho právneho
zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa §142ods.3O.s.p.,podľaktoréhosúdpriznaltakmerplneúspešnému
žalobcovi len náhradu účelne vynaložených trov. Za účelné vynaložené trovy súd považoval v tomto

prípade len zaplatený súdny poplatok zo žaloby, nie však trovy právneho zastúpenia. Náhradu trov
právneho zastúpenia nepriznal jednak preto, že disponuje informáciami, že žalobca má vlastný právny
odbor, resp. zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním a v danej veci nešlo o
vec skutkovo a právne zložitú, naopak išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy za odobratý plyn, kde
sa mení len spotrebiteľ a prípadne výška dlžnej sumy a nepriznal ju aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a Ústavného súdu Českej republiky sp.

zn. I. ÚS 988/2012, sp. zn. I. ÚS 3372/2011, ktorú možno podľa jeho názoru aplikovať aj vo vzťahu k
účastníkovi konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolanie
žalobca. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia. K tvrdeniu súdu, že v danej veci
nešlo o vec skutkovo a právne zložitú, ale išlo o tzv. typizovanú žalobu, kde sa mení len spotrebiteľ

a prípadne výška dlžnej sumy, uviedol, že podobnosť jednotlivých prípadov nemožno spájať s tým, že
by zo strany právneho zástupcu žalobcu nedochádzalo k príprave, prevzatiu, právnemu posúdeniu arokovaniamokaždomjednotlivomprípade,ktorýmábyťžalovanýnasúde.Jepredsazrejmé,žesprávne
a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje už pri prevzatí veci posúdiť, či je vec vôbec možné
a rentabilné riešiť prostredníctvom súdneho konania. Právny zástupca žalobcu taktiež ku každému

prípadu, ktorý mu je odovzdaný žalobcom, zriadi zložku a vedie evidenciu za účelom jeho úspešného
vyriešenia, pričom skutočnosť, že sa jedná o drobný spor, nie je v žiadnom prípade relevantná, nakoľko
právny zástupca musí ku každému prípadu pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Tomu zodpovedá
aj následne spísanie každej žaloby, zabezpečenie kompletizácie dokumentov predstavujúcich prílohy.
Zastával názor, že nie je namieste ani aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p.. S ohľadom na uvedené má za to,

že trovy právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené počas konania, sú nepochybne účelne vynaložené
trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. V prípade, že by bol
súd iného názoru, došlo by k porušeniu zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti a
ustanovenia čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne poukázal na ustanovenia § 142
ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania z titulu neúspechu len
v pomerne nepatrnej časti. Správne poukázal aj na to, že v danom prípade ide o tzv. typovú žalobu,
ktorá sa používa v množstve obdobných sporov a v jej obsahu sa menia len meno spotrebiteľa a čísla

a sumy príslušných faktúr.

Žalobcom uplatnená odvolacia námietka, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia, nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že
zohľadňoval len charakter žaloby ako typovej a nie charakter sporu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., pretože

o drobný spor v prejednávanej veci ani nešlo.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na právnu pomoc sa priznáva každej tak
fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore. Hlavný význam práva spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť

účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc však automaticky
neznamená aj právo na náhradu trov konania v sporovom konaní. Pri rozhodovaní o trovách konania
platí zásada zodpovednosti účastníka za výsledok v spore vyplývajúca z ust. § 142 O.s.p.. Výnimočne,
za predpokladu splnenia existencie procesných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p., t. j. existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj výnimočnosť prípadu, oprávňuje súd

nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania je viazané na
účelnosťvynaloženýchtrovkonania.Trovykonaniavzniknutézastupovanímadvokátavtzv.hromadných
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v

súdnom konaní.

Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré
účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho
zastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnostinákladovprávnehozastúpenianemožnorezignovať

len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Problematikou posudzovania účelnosti trov právneho zastúpenia sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.7.2014, ktorý v citovanom uznesení uviedol,
že „v prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne

uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p.. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako
určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či
nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne
rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc,alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej
veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo
zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z

25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz). Zásada účelnosti trov potrebných
na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti
občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho
primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná
ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.“

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posudzoval
nevyhnutnosť uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia a účelnosť jej vynaloženia a správne
rozhodol, ak náklady právneho zastúpenia žalobcu advokátom považoval za neúčelné po zistení, že sa
jednalo o typovú vec, jednoduchú po skutkovej i právnej stránke pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza typovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška

dlhu.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
trov konania potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Dôvodom takého rozhodnutia bolo, že žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.