Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202682
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815202682.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. C., nar.
XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX N. H. R. - D., o zaplatenie 73,80 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia istiny 73,80 eur, konanie z a s t a v u j e .

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a to všetko do 15

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 73,80 eur spolu s úrokom vo
výške 28% ročne zo sumy 73,80 eur od 22.11.2012 do zaplatenie a nahradiť trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy žalobca, v tom čase pod obchodným menom S. E.
C., B..K.., pre majiteľa účtu - žalovaného, zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom
na porušenie Zmluvy zo strany žalovaného, žalobca v súlade so Zmluvou a VOP odstúpil od Zmluvy
z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet žalovaného a vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet
je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal
dňa 22.11.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný pred Vyrovnanie
zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu
zo strany žalovaného. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
(nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne. Aktuálny záväzok žalovaného

ku dňu 23.03.2015 predstavuje istina vo výške 73,80 eur a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu
na vnútorný pohľadávkový účet, vo výške 49,64 eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného
systému.

Žalovaný požiadal zastaviť konanie z dôvodu vyplatenia dlžnej čiastky 73,80 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - Zmluvou o

rastovom osobnom účte, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o odstúpení od zmluvy,
výpismi z účtu, Úrokové sadzby produktov, správami o pobyte žalovaného, návrhom žalovaného z
dôvodu vyplatenia istiny, vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.04.2016 oznámil súdu, že svoj návrh na vydanie platobného
rozkazu v časti zaplatenia istiny vo výške 73,80 eur berie späť. Vzhľadom na uvedené, eviduje voči
žalovanému už iba pohľadávku z titulu nezaplatenia súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a úrokov z

omeškania vo výške 28% ročne zo sumy 73,80 eur od 22.11.2012 do 11.04.2013.

Nakoľko žalobca v podaní uviedol, že berie návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 73,80 eur späť, súd
konanie v tejto časti zastavil.

Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 08.09.2003 Zmluvu o rastovom osobnom
účte v súlade s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Podmienky sú súčasťou zmluvy o rastovom
osobnom účte a tvoria časť jej obsahu. Podľa bodu 1.zmluvy, ku dňu 08.09.2003 sa zriaďuje klientovi
účet č. XXXXXXXXXX /. XXXX s menou SKK. Spôsob poplatkovania bol dohodnutý ako základný súbor
ŠTANDARD. Spôsob vloženia základného vkladu v hotovosti, s mesačnou frekvenciou výpisov z účtu.
V zmysle bodu 2.zmluvy, banka úročí kreditný / debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou.

Spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je stanovený v podmienkach. Banka si
vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby. Za vykonávanie platobných operácií a ďalšie služby si je
banka oprávnená účtovať poplatky (bod 3.zmluvy). Klient svojim podpisom na zmluve sa zaväzuje
dodržiavať podmienky, ktorých obsahu rozumie a zároveň s nimi súhlasí. Banka má tieto podmienky
právo meniť, zmena je voči klientovi účinná po prejavení jeho súhlasu v zmysle podmienok. Zmluva je

platná a účinná dňom jej podpisu všetkými zmluvnými stranami.

Listom zo dňa 14.11.2012 žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku
na jeho účte odo dňa 30.06.2012 vo výške 68,68 eur, dňom doručenia odstupuje od príslušnej zmluvy
o uvedenom účte. Spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov /

služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu.

V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok S. C. K., B..K.. platných od
01.03.2015 ( ďalej len „VOP“ ), tieto upravujú podmienky výkonu bankových činností na zmluvnom
základe tým, že vo všeobecnosti upravujú práva, povinnosti a podmienky zmluvného vzťahu medzi

bankou a klientom ohľadne bankových obchodov.

Podľa bodu 3., 3.4. Zmluvy, banka vedie bežné účty na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej
medzi bankou a klientom. Zo Zmluvy o bežnom účte vznikne banke záväzok viesť pre majiteľa bežný
účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. Pokiaľ tieto VOP pre osobitný druh bežného účtu

neurčujú inak, zmluva o bežnom účte sa uzatvára na dobu neurčitú.

V zmysle bodu 8.11 VOP zmluvy, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných
kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a
klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k prekročeniu limitu povoleného prečerpania. Prečerpanie

limitu je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho limitu pre povolené prečerpanie. Prekročenie limitu je
klient povinný vyrovnať v deň, kedy k prekročeniu došlo. Od nasledujúceho dňa je klient povinný z
prekročenej čiastky platiť banke popri riadnych úrokoch aj úrok z omeškania, a to až do času, kedy
prekročenie vyrovná. Výšku sadzby úroku z omeškania môže banka znížiť alebo zvýšiť.

Banka účtuje klientom odplatu za poskytnuté služby formou poplatkov, provízií, iných odmien a tiež
požaduje úhradu nákladov vynaložených pri poskytovaní služieb podľa Sadzobníka platného v deň
zúčtovaniapríslušnejplatby.Odplatuaúhradunákladovbankazúčtujenaťarchuktoréhokoľvekbežného
účtu klienta prednostne pred ostatnými platbami, a to aj vtedy, ak sa tým bežný účet dostane do

nepovoleného prečerpania (bod 12 VOP).

Podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len , Obchodný zákonník“),
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto

polroka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou na základe uzavretej

zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorý zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež
potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej
zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto aj súd uplatnený nárok na úrok z omeškania posudzoval podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, v ktorých je uvedené, že výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis a teda ten, kto si uplatňuje nárok na zaplatenia peňažnej pohľadávky je

oprávnený požadovať od odporcu zaplatenie úrokov z omeškania iba v zákonom stanovenej výške.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel

od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Ďalej súd uvádza, že tu nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z
pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení

predpokladala zároveň zosplatnenie úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v

ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

V danom prípade, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku pri
nepovolenom prečerpaní účtu, ktorý činil 28,00 % ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Z internetovej stránky NBS (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-
sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) súd preveroval úrokové miery
podobnéhoúveruvbankáchazistil,žepriúverebolvseptembri2003(uzatvoreniezmluvy)úrokvovýške
7,06%p.a.Ztohojezrejmé,žeročnýúrokdohodnutýmedziúčastníkmivdanomznačneprevyšujemieru

úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval
dohoduovýškeúrokovzaneprimeranúavrozporesdobrýmimravmi,apretopožadovanýúrokzamietol.

Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy
predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do

okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru
nemávplyvanizosplatnenieúveru.Tátopovinnosťzásadnetrvádočasureálnehovráteniaposkytnutého
úveru.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 73,80 eur zobral žalobca návrh späť z dôvodu, že po
jeho podaní zo strany žalovaného mu bola táto suma uhradená. Teda zo strany žalobcu bol v tejto časti

návrh podaný dôvodne, žalovaný zavinil, že sa konanie pokiaľ sa týka tejto časti uplatneného nároku
zastavilo, a preto žalobcovi vznikol nárok v tejto časti na plnú náhradu trov.

Nakoľko zo strany žalovaného neboli žalobcovi uhradené iné trovy konania na jeho strane predstavujúce
sumu 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.