Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010337
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413010337.4

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DenisyMészárosovejasudcov
JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného Z. S. pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g/, § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 3T/129/2013 zo dňa 03.02.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/129/2013 zo dňa 03.02.2015 bol obžalovaný Z. S.
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn.
1Pv 107/13 zo dňa 10.09.2013 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g/, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom

základe, že

ako otec mal. A.Ž., nar. 27.09.2006 počas ich spoločných stretnutí v mieste prechodného bydliska v byte
v Bratislave na G. ul. XX od presne nezisteného dňa roku 2011 do 09.02.2013 opakovane niekoľkokrát
sexuálne atakoval maloletého takým spôsobom, že maloletého chytal za penis, trel mu ho až kým sa
maloletý nepomočil, strkal mu prst do konečníka a rukou robil kmitavé pohyby, až kým sa maloletý

nepokakal, taktiež nútil maloletého, aby sa mu rukou dotýkal penisu, maloletého bozkával na ústa a svoj
jazyk mu strkal do jeho úst, pričom k týmto atakom došlo tiež

- dňa 26.01.2013, kedy maloletému chytal penis, strkal mu jazyk a prst do konečníka, maloletému držal
hlavu a nútil ho pozerať videonahrávku v mobilnom telefóne s obsahom sexuálnych aktivít iných osôb a
videonahrávku orálneho styku obvineného s maloletým, pri ktorom maloletému cmúľal penis,

- dňa 09.02.2013 opätovne chytal maloletého za penis, bozkával ho na ústa a svoj jazyk mu strkal do
úst, strkal mu prst do konečníka a rukou robil kmitavé pohyby,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie okresný
prokurátor.

Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu. V
prvom rade zastáva názor, že okresný súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V dôvodoch odvolania vznáša prokurátor výhrady predovšetkým voči hodnoteniu svedeckej výpovede

maloletého súdom prvého stupňa. Tak, ako v pôvodnom rozsudku, vytýka okresný súd pochybenia
pri vykonávaní výsluchu maloletého najmä pokiaľ ide o spôsob vedenia výsluchu, údajnú prítomnosťmatky, zlú taktiku vedenia výsluchu, evidentnú únavu maloletého a vyvíjanie psychického nátlaku.
Prokurátor k týmto výhradám uvádza, že výsluch maloletého už zhodnotil vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí zo dňa 16.10.2014 odvolací súd a konštatoval pritom splnenie podmienok podľa § 135 Tr.

poriadku. Takisto odvolací súd uviedol, že prípadné nezrovnalosti pri prepise zvukového záznamu z
výsluchu maloletého, ktorý trpí rečovou vadou, nemôžu mať za následok konštatovanie nezákonnosti,
či ovplyvnenie vierohodnosti dôkazu tak, ako to uvádza v oslobodzujúcom rozsudku súd prvého stupňa.

V súvislosti s údajnou prítomnosťou matky maloletého počas jeho výsluchu poukazuje prokurátor na

obrazový a zvukový záznam z tohto úkonu, z ktorého je zrejmé, že matka maloletého nebola prítomná
počas celého výsluchu, čakala pred miestnosťou na chodbe a došla dnu až v jeho závere. Zo záznamu
tiež vyplýva, že v správaní a ani v obsahu či forme odpovedí nenastala u žiadna zmenu po vstupe matky
do miestnosti. Takisto znalec z odboru psychológie potvrdil, že maloletý s matkou počas jej prítomnosti
neudržiaval očný kontakt, pričom toto je zrejmé aj zo samotného záznamu. Ďalej prokurátor zdôrazňuje,
že s maloletým bola počas výsluchu sťažená komunikácia, ťažko sa koncentroval, preskakoval z témy

na tému a pýtal sa prečo musí znova všetko opakovať. Toto slovo použil z toho dôvodu, že predtým
už sám iniciatívne rozprával o udalostiach pracovníkom kriminálnej polície počas toho ako jeho matka
prišla doplniť trestné oznámenie.

Prokurátor nezdieľa názor súdu prvého stupňa ani v tom, že výsluch maloletého bol vykonaný v

čase, keď maloletý strácal koncentráciu, pozornosť a bol zjavne unavený. Práve naopak z dôvodu
jeho veku (v čase výsluchu mal šesť rokov) bol výsluch uskutočnený v dopoludňajších hodinách a
v snahe rešpektovať špecifické zvláštnosti výsluchu maloletej osoby bol k výsluchu prizvaný znalec
z odboru psychológie PhDr. U. F.. Z rozboru osobnosti maloletého je zrejmé, že maloletý potom, čo
matke porozprával o správaní otca, z jej reakcií pochopil, že niečo nie je v poriadku. Predtým však,

keď bol menší, mal maloletý podľa vlastného vyjadrenia zakázané hovoriť škaredé slová a neskôr,
keď už bol trochu väčší, o nich hovoriť môže. O násilí sa matke prvýkrát zmienil deň po zápise do
prvého ročníka základnej školy. Napriek výhradám súdu prvého stupňa prokurátor zastáva opačný
názor, keď tvrdí, že napriek technickým problémom počas zaznamenávania výsluchu maloletého, ako i
ťažkostiam pri nadväzovaní kontaktu s maloletým, sa znalcovi i vyšetrovateľovi podarilo cez trpezlivosť,

pokojnú vecnosť a rešpektovanie zásady „kto neukáže dôveru nemôže ani spätne žiadnu očakávať“
vykonať výsluch pri rešpektovaní ustanovení Trestného poriadku tak, aby bol vyčerpávajúci a nemuselo
v budúcnosti dôjsť k jeho opakovaniu.

Podľa prokurátora nie je správne tvrdiť, že výpoveď maloletého je jediným priamym dôkazom a tento

dôkaz bol vyvrátený prevažnou väčšinou ostatných získaných dôkazov. Naopak výpoveď maloletého
podporuje celý rad dôkazov, konkrétne výpovede svedkýň X. Y., Y. K., B. I., F. J. ako i znaleckých
posudkov.

Prokurátor dáva do pozornosti aj to, že vina obžalovaného Z. S. je z časti preukázaná aj jeho vlastnou

výpoveďou, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný sa vo vzťahu k vlastnému synovi dopúšťal protiprávneho
konania popísaného v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný napr. vo svojej výpovedi zo dňa 16.05.2013
popísal absolútne neštandardný spôsob pomoci synovi pri problémoch zo stolicou. Uvedený zážitok
zaradil medzi tri najhoršie veci, ktoré sa synovi u neho počas ich stretnutí stali. Podrobne popisoval ako
mal syn problémy s vyprázdňovaním, ako ho štípal zadok, keď mal tvrdú stolicu, ako ho pritom zabával,

jazdil s autíčkom po rukách, po bruchu. Keď to žiadnym spôsobom nešlo, zobral ho tak, že ho chytil
pod nohami a natriasal ním, aby stolica odpadla. Potom ho zobral do kúpeľne a snažil sa mu silným
prúdom vody a použitím mydla odstrániť zvyšok stolice z konečníka. Maloletý pritom plakal, nechcel sa
predkloniť. Chcel mu aj nakrémovať riťku, ale syn sa bránil, plakal. Celá táto procedúra trvala možno 20
minút, syn bol celý spotený a unavený a nakoniec zistil, že sa aj pocikal.

Maloletý podľa odvolateľa detailne popísal správanie svojho otca a tiež názorne ukázal na hračkách
spôsob, akým ho otec vyzliekal a strkal mu do penisu a konečníka prst. Uvádza svoje pocity pri
uvedených aktivitách, že to bolo nepríjemné, zlé, pričom mal pocit akoby spadol z lode do vody a akoby
šiel na kolotoči, ktorý šiel strašne rýchlo.

Podľa prvostupňového súdu a jeho hodnotenia, mohol maloletý pociťovať bolesť prameniacu z
problémov pri vylučovaní a následné natieranie konečníka krémom mohol pociťovať ako vnikanie do
konečníka. Dokazovaním bol podľa okresného súdu preukázaný aj pocit bolesti uvádzaný maloletým,o čom vypovedali obaja rodičia, že mu počas stolice nosili hračky a hrali sa s ním. Podľa súdu prvého
stupňa spôsob ošetrovania konečníka po stolici odobril aj znalec A.. S..

Prokurátor ďalej v dôvodoch svojho odvolania vytýka spôsob hodnotenia znaleckého posudku Z.. U.
F. súdom prvého stupňa. Nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že znalecký posudok nie je absolútny
dôkaz a musí byť vyhodnocovaný v kontexte s ostatnými dôkazmi.

Uvedený znalec vo svojich záveroch jednoznačne uviedol, že maloletý vypovedá o prežitých

skutočnostiach v zhode s tým, ako ich vnímal, pričom o týchto skutočnostiach vypovedal neochotne,
avšak o sexuálnych atakoch otca hovoril znalcovi na každom zo štyroch stretnutí u znalca. Podľa jeho
záverov sa možno domnievať, že maloletým popisované „sexuálne zážitky“ sú spojené s nepríjemnými
pocitmi a „agresívne zážitky“, ktoré takisto maloletý popisoval, sú spojené skôr s príjemnými pocitmi.
Pri tomto možno vidieť zásadný rozdiel, pretože prvé nepríjemné zážitky podľa znalca maloletý prežil
a druhé príjemné zrejme nadniesol alebo vedľajšie okolnosti prežívania nezažil. Čo sa týka udalostí,

ktoré maloletý prirovnal k tomu, ako keby po ňom jazdili angličáky, čo bolo vtedy, keď mu otec strkal prst
do konečníka, toto podľa znalca maloletý musel prežiť. Naviac boli u neho zistené znaky sexuálneho
zneužívania v podobe prejavov úzkosti a strachu z otca. Okresný súd však znalcom konštatovaný strach
z otca považoval za nepresvedčivý, pretože je v rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí takýto strach
nepopisujú. Vyjadrenia znalca však súd prvého stupňa nevyhodnotil dostatočne, pretože maloletý svojho

otca hodnotil viac menej v negatívnom svetle a to, že sa ním nechával nosiť na rukách, bozkávať,
nevylučuje to, že mal z obžalovaného strach. Ide o typický ambivalentný postoj k rodičom, teda môže
na jednej strane strach pociťovať, avšak dokáže ho účinne potláčať, pričom nezainteresovaní svedkovia
môžu tento vzťah vnímať ako bezproblémový.

Prokurátorsanestotožňujeanistvrdenímsúdu,žeznalecneskúmalhodnovernosťvýpovedemaloletého
vo vzťahu k ďalším vykonaným dôkazom, pretože tento mal pri vypracovaní znaleckého posudku k
dispozícii všetky vo veci vykonané dôkazy. Rovnako vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu o tom, že maloletý
sa mohol o veciach, o ktorých vypovedal, dozvedieť z televízie, časopisu, či rozprávania iných osôb.
Znalec označil tieto možnosti za veľmi málo pravdepodobné a vychádzal z toho, že maloletý konkrétne

dokázal popísať napríklad manipuláciu otca s jeho pohlavným orgánom, či konečníkom do takej miery,
že sa pocikal a pokakal. Pravdivosť tvrdení maloletého je podľa znalca umocnená aj tým, že vedel uviesť
príklady pocitov, ktoré u neho sexuálne ataky otca vyvolávali. Okrem toho dokázal názorne na hračkách
a tiež bez nich, napríklad ústami a pohybmi hlavy ukázať spôsob, akým mu jeho otec ústami cmúľal
pohlavný úd. Z odôvodnenia rozsudku preto nie je zrejmé, na základe akých úvah súd dospel k záveru,

že maloletý klamal, keď vyššie uvedené skutočnosti svedčia o opaku.

Opätovne dáva prokurátor do pozornosti skutočnosť, že v prípade maloletého ide o 6-ročného svedka,
čo okresný súd pri hodnotení dôkazov zrejme opomenul. Výsluchu takéhoto malého dieťaťa sa
vyznačuje špecifickými vlastnosťami, ktoré sú podmienené jeho individuálnymi vlastnosťami a stavom

psychiky. Dieťa je vnímavé, schopné poskytnúť dôveryhodnú výpoveď, avšak na druhej strane podlieha
bezprostredným dojmom, ľahko skreslene dopĺňa a veľa javov vníma nepresne a neúplne. Na strane
druhej je však schopné vnímať podrobnosti a detaily rôzneho druhu, ktoré si dospelí nevšimnú. Taktiež
nemožnopodceňovaťanifaktorčasu,ktorýuplynulodinkriminovanejudalostiažpovýsluch.Významnou
skutočnosťou, ktorú je potrebné vziať do úvahy pri hodnotení výsluchu, je aj nedostatočná slovná

zásoba.

Znalec Z.. U. F. pri vypracovaní znaleckého posudku na maloletého vychádzal z vyšetrovacieho spisu,
zúčastnil sa výsluchu maloletého a vykonal s ním psychologické vyšetrenie. V postavení znalca v
súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch urobil záver, že

maloletý o manipulácii s jeho pohlavným údom, konečníkom až do uvoľnenia moču a stolice vypovedal
v súlade s tým, čo vnímal. Pri posudzovaní kritérií vierohodnosti svedka znalec zvyčajne prihliada k
trom kritériám, ktorými sú osobnosť, motivácia a výpoveď. Na základe hodnotenia uvedených troch
kritérií dospel znalec z odboru klinickej psychológie k záveru, že je veľmi málo pravdepodobné, že
o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obžaloby, maloletý klamal, respektíve konfabuloval. Znalec v

prípade motivácie za veľmi málo pravdepodobné označil klamstvo. Takisto je málo pravdepodobné, že
by maloletý dokázal opakovane popísať niektoré skutočnosti a pocity, ktoré pri nich mal. Takisto za veľmi
málo pravdepodobné označil, že by maloletý mal veci, o ktorých hovoril, iba odpozorované.Prokurátor sa v dôvodoch svojho odvolania opätovne opiera o výpoveď matky maloletého X. Y., ktorá
detailne popísala skutočnosti, ktoré sa od syna dozvedela. Podrobne uviedla, čo bolo impulzom k tomu,
že maloletý začal sám spontánne rozprávať veci, ktoré zažil u svojho otca. Maloletý jej presne popísal

ako sa otec k nemu správa, ako sa ho dotýka, v ktorých miestach a ako s ním manipuluje v oblasti
pohlavných orgánov. Svedkyňa potvrdila, že maloletý mal dlhodobé zdravotné problémy, ktoré súviseli s
nepravidelnou stolicou, tieto boli sprevádzané bolesťou pri vyprázdňovaní, z čoho mával maloletý strach.
Všimla si u neho aj to, že má praskliny v oblasti konečníka.

Prokuratúra sa podporne opiera aj o výpoveď svedkyne B. I., ktorá maloletého vyšetrovala, keďže matka
s maloletým navštevovala jej ambulanciu, celkovo absolvovala 5 sedení. U dieťaťa zistila neurotický
vývin, teda zvýšenú úzkosť, prítomný bol rozpor, ktorý pramenil z nejednotného prístupu rodičov. Z
vyšetrení nezistila, že by napríklad otec maloletého bil. Celkovo bol maloletý v jej starostlivosti v období
od júla 2009 do septembra 2011.

Prokurátor vznáša výhrady voči vyjadreniam okresného súdu, ktorými vysvetľuje, prečo neuveril
maloletému, a dôvodí tým, že nakoľko skutočnosti uvádzané maloletým týkajúce sa zneužívania dcéry
E. sa nestali, preto neuveril ani skutočnostiam, ktoré sa vzťahujú k zneužívaniu maloletého. Ďalej
považuje za zarážajúce tvrdenie súdu, že to bola prokuratúra, ktorá sa všemožne snažila zabrániť
výsluchu svedkyne na hlavnom pojednávaní, pričom v prípravnom konaní vyšetrovateľ za prítomnosti

prokurátorky vyvíjali na svedkyňu psychický nátlak, aby zmenila svoju výpoveď a vyhrážal sa jej. Takéto
vyjadrenia okresného súdu sú nepochopiteľné a vzbudzujú tiež pochybnosť o nestrannosti pri hodnotení
uvedeného dôkazu. Prokurátor pritom iba poukázal na skutočnosť, že svedkyňa nedovŕšila 18 rokov a
na opakovanie jej výsluchu by bol potrebný súhlas zákonného zástupcu. Uvedený návrh prokuratúry bol
okresným súdom zamietnutý a výsluch svedkyne vykonaný.

V súvislosti s hodnotením výpovede svedkyne E. S. nie je možné akceptovať, že ju okresný súd prijal
ako absolútne vierohodnú, presvedčivú a podrobnú. Prokurátor dáva do pozornosti, že svedkyňa mala
byť v minulosti opakovane sexuálne zneužívaná, pričom iniciatíva bola vyvíjaná tiež z jej strany. Mala
teda so sexuálnymi aktivitami skúsenosti od útleho veku. V minulosti navštevovala psychológa, bola

hospitalizovaná na psychiatrii a je prchká, agresívna, so sklonom k provokácii a klamstvu. Práve na
podklade týchto zistení, mala prokuratúra záujem preveriť jej vierohodnosť, predovšetkým špecifickú
vierohodnosť, preto navrhla súdu pribrať do konania znalca z odboru pedopsychológie.

Odvolateľ sa okrajovo dotýka aj argumentov, ktoré použil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozsudku keď uviedol, že senát okresného súdu bol na rozdiel od odvolacieho senátu v bezprostrednom
kontakte s vypočúvanými osobami a má dostatok skúseností na to, aby cez verbálne prejavy, mimiku a
správanie sa vypočúvaných osôb mohol zaujať zodpovedné stanovisko k ich vierohodnosti. Prokurátor
však pripomína, že napr. hodnovernosť svedkyne X. Y. bola skúmaná znalcom z odboru psychológie,
pričom špecifickú a všeobecnú vierohodnosť označil za vyhovujúcu bez výhrad. Skutočnosti uvádzané

okresným súdom o tom, ako svedkyňa X. Y. počas výsluchu správala, nie sú v zápisnici o hlavnom
pojednávaní vôbec zachytené, preto je zarážajúce, ako sa na ne môže okresný súd s výrazným časovým
odstupom odvolávať.

Prokurátor zaujíma v dôvodoch svojho odvolania postoj aj k hodnoteniu znaleckého posudku A.. D.

súdom prvého stupňa. Spomenutý znalec pripustil, že obžalovaný by sa mohol dopustiť konania,
pre ktoré bola podaná obžaloba, s ohľadom na poruchu v psychosexuálnom dozrievaní, nejasnej
a slabo zakotvenej sexuálnej identite, nevyhranenej orientácii, silnom narcizme a k poruchám
kontroly pri strese vyplývajúcom z nedostatku ventilovania nadpriemernej miery pohlavného pudu.
Súd pri hodnotení dôkazu konštatoval, že nebolo preukázané, že by obžalovaný sexuálne abstinoval.

Nedostatočne však zohľadnil ďalšie zistenia znalca, konkrétne výrazný narcizmus, ktorý si vyžaduje
pre udržanie sebaobrazu prostredie poskytujúce mu podporu a uistenie. V opačnom prípade
dochádza k dekompenzácii stavu, ktorý je spojený s nárastom intrapsychického napätia a psychického
diskomfortu. Obžalovaný vykazuje znaky disharmónie v psychosexuálnom vývoji, pričom potreba
neustáleho potvrdzovania vlastnej hodnoty i v sexuálnej oblasti ho vedie k testovaniu vlastnej atraktivity

kontinuálnym nadväzovaním prevažne heterosexuálnych známostí. Je však vystavený neustálej
frustrácii zo zdroja rozporov medzi vysokou ašpiračnou úrovňou a reálnymi možnosťami, ktoré má
k dispozícií. Súd nechal bez povšimnutia aj záver znaleckého posudku týkajúci sa PPG vyšetrenia,
z ktorého je zrejmé, že u obžalovaného sa zistila nadpriemerná tumescenčná aktivita bisexuálneorientovaného jedinca. Nález potvrdil aj prítomnosť juvenilných sexuálnych objektov v záujmovou
spektre vyšetreného.

Komplikované intímne vzťahy nadväzované obžalovaným potvrdzuje aj výpoveď svedkyne Z., ktorá
intímny vzťah s obžalovaným charakterizovala skôr ako nudný, pričom bolo u neho pravidlom, že každý
deň vo večerných hodinách odchádzal z domu a vracal sa nad ránom s tým, že chodí do práce.
Vzbudzovalo to u nej podozrenie, avšak nie tým smerom, ako jej neskôr priznal obžalovaný a síce, že
už má dlhšiu dobu vzťah so starším mužom, ktorý mu mesačne platí sumu 800,-Eur. Tiež jej potvrdil,

že vo vzťahu s týmto mužom je v pozícii ženy. Dôkazom toho, že sexuálny život obžalovaného nebol
celkom bez stresu a nebol dostatočne ventilovaný svedčí aj zistenie, že obžalovaný aktívne vyhľadával
prostredníctvom internetu ďalšie známosti, ktorými si „testoval“ vlastnú atraktivitu. Prokurátor pripomína
ako významný fakt, že o vedení takéhoto dvojitého spôsobu života, o tom, že obžalovaný má milenca
nevedelniktozjehoblízkychosôbanizrodiny.Uvedenýstavniejemožné,podľanázoruznalca,hodnotiť
ako stav bez stresu vyplývajúci z nedostatku ventilovania pohlavného pudu.

Okrajovo sa prokurátor venuje ďalším argumentom, ktoré podporujú dôvodnosť ním podanej obžaloby.
Ide napríklad o záver znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý uviedol,
že objektívny nález u maloletého - rozšírené žilové pletence v sliznici konečníka boli prítomné, pričom
nevylúčil, že ku nim mohlo dôjsť konaním opísaným v obžalobnom návrhu. Za neakceptovateľné

považuje prokurátor tvrdenie súdu o tom, že znalec odobril spôsob ošetrovania konečníka u maloletého
spôsobom, ktorý popísal obžalovaný vo výpovedi dňa 16.05.2013. Znalec však nebol oboznámený s
celou výpoveďou obžalovaného, túto nemal k dispozícii a nebola mu v celom rozsahu prečítaná.

K hodnoteniu dôkazov a k úvahám súdu prvého stupňa, ktorými sa pritom spravoval, prokurátor uvádza,

že tieto nie sú v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Súd prvého stupňa nezhodnotil
dôkazy ako celok a pri hodnotení výpovede maloletého a tiež pri hodnotení výpovede obžalovaného,
prehliadol niektoré závažné skutočnosti, čo v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu oslobodzujúceho
rozsudku. Chybou okresného súdu bolo to, že bez objektívneho dôvodu nesprávne vyhodnotil výpoveď
maloletého ako celok nepravdivú a nedôveryhodnú a naopak výpoveď obžalovaného, ktorá bola

jednoznačne spochybnená, označil za dôveryhodnú.

Prokurátor sa domnieva, že po doplnenom dokazovaní v zmysle uznesenia odvolacieho súdu,
nezhodnotil okresný súd dôkazy ako celok a pri hodnotení výpovede maloletého, ako aj výpovede
obžalovaného, prehliadol niektoré závažné skutočnosti, čo ho v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu

oslobodzujúceho rozsudku. V rozpore s názorom krajského súdu nevenoval súd dostatočnú pozornosť
záverom znaleckého dokazovania, ako i výsluchom znalcov.

Prokurátor sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že pre rozhodnutie o vine nepostačuje jediný
priamy dôkaz, ktorým je v tomto prípade výpoveď maloletého W.. Táto výpoveď aj keď je jediným

priamym dôkazom, je logická, zrozumiteľná, nie je rozporná sama osebe a nie je v rozpore ani s
ostatnými dôkazmi. Okrem podporných výpovedí svedkyne X. Y., Y. K., B. I. a G. P., sú k dispozícii aj
závery znaleckého posudku vypracovaného k osobe maloletého, znaleckého posudku vypracovaného
k osobe obžalovaného.

Spomenuté dôkazy podľa názoru prokuratúry vytvárajú dostatočne silnú usvedčujúcu reťaz a
odôvodňujú postavenie obžalovaného Z. S. pred súd, pričom zároveň vyvracajú jeho obhajobu.

S odkazom na vyššie uvedené argumenty odvolateľ trvá na tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je neopodstatnené a je potrebné ho zrušiť, najmä z dôvodu, že sa súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie a z dôvodu vzniku pochybností o správnosti jeho skutkových
zistení na objasnenie ktorých je potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Preto navrhol postupom podľa § 321
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátiť vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora podal v rámci odvolacieho konania prostredníctvom obhajcu svoje písomné
stanovisko obžalovaný. Na rozdiel od prokurátora zastáva názor, že okresný súd rozhodol aj po
druhýkrát vo veci správne, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby. V konaní nebol produkovaný
ani jeden hodnoverný dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchania trestného činu. Celázáležitosť je postavená na výpovedi matky, ktorá sa sama dopustila trestného činu krivého obvinenia
a jej konanie treba považovať iba za akt pomsty. Znalecké posudky, rovnako ani výpoveď maloletého
nesvedčia proti obžalovanému. Celé prípravné konanie bolo proti obžalovanému vedené účelovo s

porušovaním Trestného poriadku, keď boli svedkovia pobádaní vyšetrovateľom, aby účelovo svedčili
proti obžalovanému. Prokuratúra podaním obžaloby spôsobila obžalovanému najväčšie a neodčiniteľné
nešťastie v živote tým, že mu znemožnila stretávať sa so synom v jeho najdôležitejšom veku, čo má
ťažký dopad na zdravotný stav otca a v budúcnosti bude mať dopad i na maloletého. Táto trestná vec je
elementárnym príkladom toho, ako je možné zničiť život človeka protiprávnym a neodborným konaním

s požiadavkou odsúdiť človeka bez dôkazov.

Zo stanoviska samotného obžalovaného k podanému odvolaniu je možné predovšetkým zistiť, že
považuje výpoveď maloletého za klamstvo. Malý vychádzal z toho, čo videl na videu, kde je prebaľovaný
ako malé mimino. Takisto s ním musela matka pred výsluchom o tom hovoriť, pretože v prestávke
výsluchu sa napríklad matky pýtal, „už môžem hovoriť o tých pocitoch?“. Znalec vôbec nezisťoval, či bol

maloletý nahovorený matkou, nevenoval pozornosť, keď maloletý hovoril, čo videl na fotkách.

V správaní maloletého je možné podľa obžalovaného vidieť negatívny vplyv matky, používa jej výrazy
(napr. že sa otec o ňu nestaral, keď sa maloletý narodil), maloletý nedokáže odpovedať na otázku ako
volá svojho otca a podobne.

Za vážny nedostatok považuje obžalovaný prítomnosť matky pri výsluchu maloletého, ako aj to, že
vyšetrovateľ manipuloval so záznamom, zastavoval nahrávanie.

Obžalovaný pripomína, že jeho výpoveď sa s W. zhoduje na 90 percent, ale jeho výpoveď a výpoveď

matky sa podstatne líšia. Súd nevzal do úvahy závery z optiky, podľa ktorých sa v mobile žiadne videá
nenašli a nič nebolo ani vymazávané. Obžalovaný nesúhlasí s tým, že išlo o úplne neštandardný spôsob,
ktorýmaloletémupomáhal,keďmaltvrdústolicu.Jelogické,žehopritomzabávalhračkamiajejasné,že
celé to bolo malému nepríjemné, spojené s bolesťou. Sám znalec pred súdom odobril spôsob ošetrenia,
ale nezistil to, čo tvrdí matka, že maloletý mal zadok v katastrofálnom stave, ani nezistil zlatú žilu.

Ak by mala byť pravda to, čo je uvedené v obžalobe, určite by si to niekto na maloletom všimol v škôlke,
správal by sa inak, ako predtým.

Obžalovaný znovu zdôraznil, že je nevinný, nikdy synovi žiadnym spôsobom neublížil. Jeho matka však

od začiatku tehotenstvo tajila, nechcela ho uviesť do rodného listu a išlo jej iba o to, aby sťažila otcovi
stretávanie so synom a na súde žiadala, aby ho nemal vôbec. Vždy mala odmietavý postoj k rodine
obžalovaného, nesúhlasila, aby bol maloletý v kontakte so starými rodičmi. Maloletý mu pritom často
hovorieval, že nechce byť s mamou, že mama je hlúpa, schováva mu darčeky od otca a plakal, keď od
otca odchádzal. Obžalovanému pripadá nelogické, že ak by matka naozaj zistila, že dieťa je zneužívané

otcom, znovu by mu ho dala a nevyhľadala by odborníka.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry v celom rozsahu odkázala na
dôvodypodanéhoodvolania.Vyjadrilanázor,žedoplnenédokazovaniepredodvolacímsúdompodporilo
argumenty, ktoré sú v odvolaní uvedené. Aj z výsluchov znalcov je zrejmé, že ide o kvalifikovaných

odborníkov vo svojom odbore, ktorých závery sú zrejmé a preskúmateľné a ktorým je treba pripísať
význam, ktorý si zasluhujú. K námietkam obhajoby k výsluchu maloletého poukázala na ustanovenie §
135 ods. 1 Tr. poriadku posledná veta, ktoré umožňuje prítomnosť zákonného zástupcu maloletého na
jeho výsluchu, pokiaľ to môže prispieť k správnemu vedeniu tohto výsluchu. Čiže účasť matky na časti
výsluchu maloletého nie je nezákonná ako to naznačuje obhajoba. Tento výsluch bol napokon vykonaný

za použitia techniky a ej možné z videozáznamu zistiť, akým spôsobom výsluch prebiehal, aké osoby
sa ho zúčastnili, aj okolnosti za akých sa výsluchu zúčastnila matka. Technické problémy, ktoré nastali
boli dostatočne objasnené. S poukazom na odôvodnenie odvolania navrhla vec zrušiť a vrátiť na nové
konanie súdu prvého stupňa.

Obhajca obžalovaného označil rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. V konaní nebol
produkovaný ani jeden hodnoverný dôkaz, že by sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Znalecké posudky nehovoria A alebo B, teda či sa obžalovaný skutku dopustil alebo nie. Tieto
dôkazy nemôžu slúžiť absolútne k ničomu. Maloletý bol manipulovaný matkou, následne vyšetrovateľoma znalcom F., čo bolo v konaní preukázané. Keďže platí zásada in dubio pro reo, navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný žiadal oslobodiť v plnom rozsahu, nakoľko svojho syna má rád, v živote by nebol schopný
takéhoto skutku, čo sa mu kladie za vinu. Nevie z akého dôvodu prokuratúra a súdy kryjú matku a
dokonca aj Y. K., ktorej výpoveď sa absolútne maloletým nepotvrdila, to si ona vymyslela. Ona tvrdila, že
Y. za ňou prišla, lebo že nemá žiadneho svedka. Predtým žiadny svedok nebol až zrazu na predvolanie
na hlavné pojednávanie svedkyňa prišla, bola predvolaná a začala tvrdiť, ako všetko na malom videla,

aké mal príznaky a vedela podrobnosti zo spisu, čo nie je možné, takže ju musela nahovoriť Y.. K. tvrdila
nezmysly, že mal maloletého biť v W., keď mu nechcel kúpiť lístok do kina a v aute počas jazdy. Maloletý
to vôbec nepotvrdil, toto je jej výmysle. Maloletý to nikdy nespomenul ani raz vo svojej výpovedi. Je tam
jedna vec na DVD keď sa pýtajú malého, komu to už povedal a on povedal, že nikde. Potom mu to
vsugerovávali tak, že mu vraveli povedz čo si maminke povedal, chceme vedieť tie veci čo si maminke
povedal a pod. Dokonca maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný mal jeho matke povedať

všetky tie veci.

Výhrady vzniesol voči záverom znalca Dr. F.. Podľa neho robil posudok iba pre jednu stranu a to pre
vyšetrovateľa. Mnohým veciam, ktoré malý povedal nebola z jeho strany venovaná pozornosť. V konaní
o zverení a styku s maloletým maloletý hovorí: spomínam na tatina iba raz za čas, vždy je sranda. Keď

na to skoro zabudnem čo mi robil, tak ona (mama) to spomenie.

Znalec Dr. D. nevie preukázať, že krivka je jeho. Znalec povedal iba to, že PPG je iba pomôcka pri
komplexnom vyšetrení, je to všetko postavené na teóriách mohol, by, keby, ak by.

Vyjadril ľútosť nad zdĺhavým procesom, nevie aktuálne, čo s jeho dieťaťom je. Teraz sa na civilnom súde
vyjadril, že by sa chcel so mnou o všetkom porozprávať, ale nikto mu nedal priestor. Myslí si, že jeho
dieťa má právo rozhodnúť sa. Aktuálne je konanie o styku s maloletým v štádiu odvolacieho konania.
Rozsudok zo 14.12.2015 nie je zatiaľ právoplatný, preto sa ešte nerealizuje kontakt so synom tak, ako
bol týmto rozhodnutím upravený.

Navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale mohli
by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že okresný súd vo veci
rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné
doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom odvolací súd zistil, že obžalovaný Z. S. je na
základe obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 10.09.2013 sp. zn. 1Pv 107/13 stíhaný pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138

písm. g/, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákonaV uvedenej trestnej veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu zo dňa 20.12.2013 sp.
zn. 3T/129/2013 tak, že obžalovaný bol podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby. Na
podklade odvolania prokuratúry rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.10.2014

sp.zn. 2To/34/2014 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia nadriadeného súdu, konkrétne opätovne
vypočul znalcov X.. A.. B. D. Z.. a Z.. U. F. a následne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.02.2015

tak, že obžalovaného opätovne spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Nakoľkonebolodoplneniedokazovaniasúdomprvéhostupňavykonanévtakomrozsahuakotoodvolací
súd vyjadril v odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia a zo spisu vyplynuli aj iné skutočnosti,
ktoré bolo potrebné pred prijatím rozhodnutia vo veci samej objasniť, odvolací súd postupom podľa §
326 ods. 5 Tr. poriadku doplnil dokazovanie výsluchom znalcov X.. A.. B. D. Z.. a Z.. U. F., ako aj svedka

O.. O. D., ktorí boli vypočutí na verejných zasadnutiach odvolacieho súdu.

Čo sa týka vymedzenia konania, ktoré je obžalovanému kladené za vinu a ktoré je predmetom tohto
konania je potrebné pripomenúť, že ku skutku malo dôjsť počas spoločných stretnutí obžalovaného a
maloletého v byte na G. ulici XX v I. v období od presne nezisteného dňa v roku 2011 až do 09.02.2013.

K naplneniu skutkovej podstaty žalovaného zločinu malo dôjsť tým spôsobom, že obžalovaný chytal
maloletého za penis, trel mu ho až kým sa maloletý nepomočil, strkal mu prst do konečníka a rukou
robil kmitavé pohyby, až kým sa maloletý nepokakal, taktiež nútil maloletého, aby sa mu rukou dotýkal
penisu, maloletého bozkával na ústa a svoj jazyk mu strkal do jeho úst, pričom k týmto atakom došlo tiež

- dňa 26.01.2013, kedy maloletému chytal penis, strkal mu jazyk a prst do konečníka, maloletému držal
hlavu a nútil ho pozerať videonahrávku v mobilnom telefóne s obsahom sexuálnych aktivít iných osôb a
videonahrávku orálneho styku obvineného s maloletým, pri ktorom maloletému cmúľal penis,
- dňa 09.02.2013 opätovne chytal maloletého za penis, bozkával ho na ústa a svoj jazyk mu strkal do
úst, strkal mu prst do konečníka a rukou robil kmitavé pohyby.

Postoj obžalovaného Z. S. je počas celého prípravného konania ako aj konania pred súdom v princípe
nemenný, nakoľko odmieta spáchanie skutku a cíti sa nevinným zo žalovaného trestného činu. Čas,
ktorý mal vymedzený súdnym rozhodnutím na kontakty s maloletým trávil tým, že syna brával na rôzne
aktivity mimo bytu či už v zimnom alebo letnom období, išlo predovšetkým o športové aktivity, zábavu,

návštevy rôznych podujatí, výlety do prírody, návštevy príbuzných, rôzne hry v prírode, návštevy kina a
iných kultúrnych podujatí. Pokiaľ bol spolu so synom v priestoroch bytu často sa spolu hrávali, nakoľko aj
v byte obžalovaného mal maloletý hračky. Matkou maloletého bol obžalovaný upozornený na problémy
s vyprázdňovaním, ktoré spočívali v tom, že maloletý nechodil pravidelne na veľkú potrebu a mal tvrdú
stolicu. Obžalovaný potvrdzuje svojou výpoveďou, že aj počas prítomnosti maloletého v jeho byte sa

tieto problémy objavili, maloletý sa nevedel vykakať, bolelo ho to, plakal, on bol pri ňom a snažil sa
mu pomôcť tým, že mu jazdil autíčkom po rukách, po bruchu, aby odpútal jeho pozornosť. Stalo sa aj
to, že mu musel pri kakaní doslova pomáhať, aby sa mu stolica od konečníka oddelila, zobral ho do
sprchy, osprchoval ho, krémoval ho a natieral mu aj riťku. Snažil sa mu ošetriť riťku tak, že sa musel
prstom dostať medzi dve polovice jeho zadku. Obžalovaný tiež uviedol, že malý sa pri tejto manipulácii

trochu pocikal. Na konečníku však nevidel žiadne poranenia a konečník maloletému nekrvácal. Odmieta
obvinenie z toho, že by svojho syna chytal za penis, nestrkal mu prst o konečníka, nenútil syna, aby
sa rukou dotýkal jeho penisu. Nepopiera, že syna pri vzájomných stretnutiach bozkával, normálne sa
ho dotýkal a dotýkal sa ho samozrejme aj keď bol nahý v súvislosti s jeho hygienou a úkonmi, ktoré sú
uvedené v predchádzajúcej časti. Obžalovaný vo svojej výpovedi odmietol aj to, že by natáčal na svoj

mobilný telefón nejaké sexuálne aktivity, ak sa v mobile nachádzali fotografie alebo videá s maloletým
mohli to byť len zábery počas nejakej hry s maloletým, videá z Vianoc alebo nejaké zábery z hračkárstva
a podobne. Jeden rát sa stalo, že maloletý u neho zaspal v priebehu dňa čo bolo 26.01.2013, pričom
obžalovaný ho takto dlhú dobu nemal možnosť vidieť, zdalo sa mu to vzácne, preto si ho natočil.
Obžalovaný poprel aj to, že by svojmu synovi niekedy ukazoval videonahrávku zo sexuálnymi aktivitami

iných osôb. Odmietavo sa vyjadril obžalovaný aj k tvrdeniu, že dňa 09.02.2013 chytal maloletého za
penis, strkal mu jazyk do úst a prst do konečníka.Z výpovede maloletého A.Ž., ktorého výpoveď je v tejto veci jediným priamym dôkazom, je možné zistiť,
že keď mu obžalovaný strkal prst do pipíka a do riťule, mal taký zlý pocit, ako keby spadol z nejakej lode
do vody, alebo ako keby bol na nejakom kolotoči, ktorý ide strašne rýchlo a je bláznivý.

Keď ho otec bi, tak sa obraňoval nohami a rukami, aby mu neublížil a potom sa naháňali. Otca on vybil
a otec sa aj zranil na kolene. Keď sa pobili, tak vtedy sa naháňali. Otec vždy nehovorí pravdu, on v
skutočnosti nie je jeho syn, lebo keď bol malé dieťa, tak sa oňho vábec nestaral. Otec mu vždy nechal
stratiť nejakú hračku. Niečo si pamätal on, niečo mu rozprávala mama. Otec vždy klame, klame, klame.

Na chodbe dal zo steny visieť nejaké železo a povedal, že má novú hračku a to natiahol, a on vedel že
je to nebezpečné. Chcel mu ublížiť. Núti ho pozerať škaredý film, boli tam všelijaké obludy a to mu dal
pred spaním volalo sa to desať ton. Pred spaním ho to nútil pozerať.
Doniesol ho na posteľ, vyzliekol mu gate a robil mu pipíkovi zle. Dával mu tam prst do pipíka, do úst si
ho dával, alebo mu dával prst do riťule a začal mu dávať ústa do riťule. Aj riťulu si dával do úst aj prst
tam dával. Prst mu dávai do pipíka do riťule, aj prst dával do úst, riťulu dával do úst. Nevie ako dával

riťulu do úst, dával si ju pred ústa. Tými ústami pod riťulou to bolo iba jeden krát. Do riťule mu jazyk
nedával, len dával tvár pred riťulu a prst do riťule aj hýbal prstom. Keď mu to robil, tak sa pokakal, alebo
pocikal. Bolo to nepríjemné a zlé. On sa potom postavil, v tej omamnej vode sa osprchoval, obliekol a
začali sa naháňať. Mame to povedal preto, lebo bol správny čas, aby mohol hovoriť škaredé slová.

E. a P. boli pri tom, nadávali otcovi, že čo zošalel, že či prišiel o rozum, keď bol otec zohnutý, tak po ňom
skákali ako na trampolíne. P. bola pritom aj prvý krát, keď to robil a aj keď to robil tými ústami, keď tam
spal. Otec jeho aj P. natáčal na mobil. Natáčal čo tam dával ritulu pred ústa, do ritule prst a do pipíka
prst, pipíka do úst. P. a E. na videu to robil do šušule, pchal im dnu prst dával pred ňu ústa, dával do
riťule prst aj riťulu pred ústa. P. dal dole sukňu, aj ju roztrhal a dal do smetiaka. Aj E. roztrhal sukňu,

dal ju do smetiaka, aj gaťky a pančuchy, ktoré mali. Video on nechcel pozerať, otec ho zo všetkých síl
držal a on mu odťahoval ruky. On na tom videu spal. Keď pozerali video, tak tam bola aj P. a E.. Bolo
to niekedy už po O., lebo už mal darčeky.

Keď mu otec dával pusu, dával mu jazyk do úst alebo do ucha. On si jeden krát nožíkom nabrúsil zuby

a tými zubami otca pohrýzol do jazyka.

Keď sa u otca troška pokakal, tak ho sprchovala P., alebo občas E.. P. ani E. sa ho nedotýkali na pipíku.
On si chytil svojho pipíka keď sa umýval, alebo utieral, iného ako svojho pipíka v rukách nedržal. Otec
chcel, aby ho chytil za pipíka, ale on to nespravil. Otec chcel, aby ho E. P. chytili za pipíka, ale oni ho

neposlúchli.

Svedkyňa X. Y., ktorá získala informácie o skutku výlučne od maloletého, k veci uviedla, že dňa
10.02.2013 sa jej syn zveril, že mu otec rozťahuje od seba stehná na zadočku, že mu tam dáva prst
dovnútra. A mal mu strkať jazyk do ritného otvoru. Syn hovoril, že otec to robil často, ale dátumy nevedel

uviesť. Povedal, že sa to deje od vtedy, čo sa boli bobovať na D., čo bolo v januári 2011. Na hlavnom
pojednávaní oproti predsúdnemu konaniu uviedla, že dedukuje, že sa to začalo od januára 2010.

Keď sa syna podrobne pýtala čo sa stalo, povedal jej, že keď mu otec dal do ritky prst, strašne to bolelo,
je to tak, ako keď sa hrá s angličákmi a jazdí hore dole. Povedal, že mu berie pipíka do úst alebo sa s

rukou hrá s pipíkom a pchá mu prst až po predkožku a niekedy mu z toho tiekla krv. S pipíkom mu to
robí pokým sa nepociká a do ritky mu pchá prsty dovtedy, než sa pokaká. Syn povedal, že otcovi chytal
penis a otec mu strká jazyk do úst. Otec ho mal aj nahrávať na mobil ako sa mu hrá s pipíkom a počul
ako E. a P. kričia na otca, aby prestal. Otec potom všetkých nútil pozerať to video a tiež videl video, kde
otec strkal E. a P. prsty do šušky.

Syn jej povedal, že mu ho otec zobral za nohy a mlátil mu hlavu o podlahu, ale nespomína si, že by mal
syna zranenia a nebola s ním u lekára. Keď bola u lekárky, tak o tom povedala lekárke a tiež to, že malý
má zlatú žilu, nechodí pravidelne na stolicu. Na synovi videla, že tento mal niekedy prasklinky v okolí
konečníka, všimla si to vždy po stolici. Pokiaľ ide o zdravotné problémy syna, určite posledné dva roky

mal tento problémy s vyprázdňovaním, neskôr u neho zistili aj zlatú žilu a niekedy odmietal jesť, alebo
jedol veľmi málo, aby nemusel chodiť na stolicu. Tieto problémy sa snažila riešiť stravou, čajmi, konečník
mu natierala masťou. Obžalovaného neinformovala, že syn má dlhodobo takýto zdravotný problém, len
keď sa v ten deň, keď ho mal mať obžalovaný, nestihol vykakať, tak ho na to upozornila. Po návrate odobžalovaného synovi konečník nekontrolovala. Od júna 2012 chodila so synom k psychologičke A.. I.,
lebo syn sa bál otca, ona mala so synom konflikty a nevedela ho zvládať.

Ku dňu 26.01.2013 vypovedala, že obžalovaný si syna vzal okolo 13.00 hod. a volala mu okolo 17.30
hod., kedy jej obžalovaný povedal, že malý je chorý a spí a má horúčku. Keď prišiel malý domov tak mal
teplotu a ona sa ho hneď pýtala, či mu robil otec zle, či na neho nekričal ale malý nič také nepotvrdil.
Následne mal malého obžalovaný 06.02.2013, ani vedy jej malý nič nepovedal. Potom mal malého
obžalovaný dňa 09.02.2013, kedy mali byť v kine a malý jej povedal, že otec mu robil tie veci, že mu

pchal prsty do ritky a chytal penis.

V období posledných dvoch rokov keď sa syna pýtala či mu otec nadával, nekričal na neho alebo ho
nebil, vždy povedal, že nie. Pokiaľ ide o vzťah malého k otcovi, jej hovoril, že otec s ním chodil na ihrisko,
do kina, na kolotoče, sánkovať sa. Nehovoril nič o tom, že by sa mu tam niečo nepáčilo. Sama nikdy
nebola svedkom nevhodných sexuálnych aktivít obžalovaného voči otcovi. Tvrdenia syna o údajnom

zneužívaní otcom si u neho nikdy neoverovala, ani ho nekontaktovala preto, aby nevymazal video z
telefónu.

Okrem matky sa maloletý s tým, čo sa malo odohrať počas návštev u otca, zveril aj starej matke A.
Y.. Táto popisuje zážitky maloletého zhodne so svedkyňou X. Y.. Svedkyňa však zároveň uviedla, že

to čo je predmetom obžaloby sa dozvedela od svojej dcéry až v apríli 2013. Svedkyňa bola u dcéry v
Bratislave v januári 2013, maloletý bol u nich v tomto roku v januári, na Veľkú Noc a v mesiacoch júl,
august. Spomenula si na jeden prípad z januára 2013, keď sa vnuk vrátil od otca. Vtedy mu bolo zle,
zvracal a ľahol si na gauč. Vtedy si tiež všimla, že mal boľavý zadok, mal červený konečník. Po návrate
od otca sa maloletý nesťažoval na nič čo by nasvedčovalo tomu, že by mal byť zneužitý.

Vo všeobecnosti svedkyňa potvrdila, že maloletý mal problémy s kakaním, veľmi dlho mu to trvalo, mal
pritom bolesti, mával červený zadok. Dcéra ho chcela pri tejto činnosti odpútať hračkami. Počas toho,
ako bol vnuk u nich na východe, žiadne problémy tohto typu nemal.

V období, v ktorom malo dôjsť k spáchaniu skutku, už žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným jeho
priateľka P. Z. a obžalovaný takisto udržiaval kontakt so svojou dcérou z predchádzajúceho vzťahu s E.
S.. Podľa výpovede maloletého obidve menované mali byť prítomné v byte, keď sa mali odohrať udalosti,
ktoré sú predmetom obžaloby. Obidve svedkyne zhodne uviedli, že obžalovaný mal so svojim synom
dobrý vzťah, venoval sa mu počas tohto, ako bol maloletý u neho. Svedkyňa Z. nikdy nebola svedkom

žiadnych sexuálnych praktík medzi obžalovaným a jeho synom, prípadne jeho dcérou. Vedela o tom, že
maloletý má problém s kakaním, na záchode sa počas veľkej potreby hral s autíčkami, vedela o tom,
že obžalovaný ho sprchoval, utieral mu zadok. Ona sama malého nikdy nevidela nahého. Nikdy si tiež
nevšimla žiadne fyzické násilie zo strany obžalovaného voči maloletému. Nemá žiadne informácie o
údajnej videonahrávke so sexuálnou tématikou. Obžalovaný maloletého nikdy nebil, nenadával mu. V

sexuálnom živote s obžalovaným nikdy nepostrehla nejaké odchýlky alebo niečo nezvyčajné, išlo medzi
nimi o normálny vzťah, sexuálny styk mávali pravidelne, pričom aktivita bola obojstranná.

Svedkyňa E. S. vypovedala, že v období rokov 2012-2013 chodievali s otcom a bratom buď na výlety,
von alebo doma hrali playstation. Brat ho rád hrával. Otec doma býval aj s priateľkou P. a keď chodili

von, chodili spolu. Brat mal otca veľmi rád, keď za ním prišiel do škôlky, utekal za ním. Na správaní sa
otca k bratovi si nič zvláštne nevšimla. Nevidela, že by otec W. bil. Otec ich filmoval na mobil len na K.,
keď si rozbaľovali darčeky alebo na jej alebo bratove narodeniny. To, čo nahral na mobil, jej neukazoval.
Keď bola u otca, nevidela, že by brat mal problémy s cikaním alebo kakaním, ani sa o tam nehovorilo.

Obžalovaný ani jej, ani P. neroztrhal sukňu, pančuchy a nehodil ich do kontajnera. Z obžalovaného
nemala nikdy strach, má ho rada. Nebola svedkyňou toho, že by brat ležal u otca na posteli holý a
obžalovaný bol pri ňom. Nevidela zo strany obžalovaného na bratovi používanie nejakých nevhodných
sexuálnych praktík. Ona svojho brata nahého nikdy nevidela.

Svedkyňa v prípravnom konaní, keď bola vypočúvaná ako osoba mladšia ako 15 rokov, rovnako na
hlavnom pojednávaní, poprela všetky skutkové okolnosti uvádzané v obžalobe.Matka E. S., bývalá manželka obžalovaného D. S. vypovedala ku dňu 26.01.2013, kedy bola dcéra
u svojho otca. Mali sa ísť sánkovať, ale nešli kvôli tomu, že malému bolo zle. Keď sa dcéra vrátila,
nespomínala nič zvláštne, čo by sa u otca malo diať. Podľa názoru svedkyne by obžalovaný nebol

schopný zneužiť E., ich vzťah bol bezproblémový, mala ho rada, rovnako to bolo aj medzi ním a jeho
synom. Jemu by tiež nedokázal ublížiť.

V prípade ostatných svedeckých výpovedí, ktorých obsah je podrobne uvedený v prvostupňovom
rozsudku, ide o výpovede známych, členov rodiny, učiteľky v materskej škole, logopedičky a

psychologičky, ktorí prichádzali do kontaktu s maloletým a obžalovaným a mohli sa vyjadriť k ich vzťahu.

Svedkyňa A.. F. J., ktorá pracuje ako logopedička, potvrdila, že maloletý bol jej klientom od júla 2009 a
malproblémysozajakávaním.Zistilaunehoajnarušenývývinreči.Vedelaibaoproblémovýchvzťahoch
medzi rodičmi maloletého. Detská psychologička A.. B. I. riešila na základe iniciatívy matky maloletého
výchovné nezhody medzi rodičmi. Problém riešila od konca roku 2010 a zistila zvýšenú úzkosť a

neurotický vývin, ktorý je spôsobený nejednotnou výchovou. Matka maloletého jej nikdy nespomenula,
že by mal byť maloletý zneužívaný. Maloletý jej nikdy nespomínal žiadne negatívne zážitky so svojim
otcom, napr. násilie, strach, nezistila, že by sa otca bál, bolo mu v prítomnosti otca dobre.

Z výpovede svedkyne A.. Y. K. je možné zistiť, že táto sa od svojej priateľky X. Y. dozvedela o tom, čo

sa malo stať jej synovi. Chceli počas rozhovoru s ním zistiť, či aj jej niečo povie. Hovoril jej, že otec ho
pravidelne bije, preto sa ho bojí, spomínal bitku v aute za jazdy, bitku v Auparku. Spomínal údery do
hlavy, držal ho dolu hlavou a triasol ním. Iné veci jej ani na výzvu matky nepovedal. Ešte jej oznámil, že
sa otca už nemusia báť, lebo je v base. Sama nikdy nebola svedkom verbálneho, ani fyzického útoku
na maloletého alebo jeho matku.

Svedkyňa A.. G. P. detská lekárka maloletého v novembri roku 2012 zistila, že má ťažkosti s
vyprázdňovaním, pričom tieto problémy sú u detí škôlkarského veku bežné, dieťa sa často pri hre
zabudne pýtať na záchod a na stolicu a vtedy sa môže stať, že mu v konečníku zostáva tvrdá
stolica a okolo nej mu vyteká tekutina, čo mohla matka považovať za riedku stolicu. Odborne sa to

nazýva paradoxná obstipácia. Ona konečník ani penis maloletému nevyšetrovala. Matka jej pri návšteve
nehovorila nič o tom, že by mal byť maloletý sexuálne zneužívaný.

Pri kontrole maloletého, zrejme to bolo okolo 04.12.2012, problémy už ustúpili, len matka spomínala, že
maloletý častejšie močí, vzorku moču odoslala na vyšetrenie, moč bol negatívny. Matka spomínala, že

s malým navštevuje logopéda a psychológa, záznamy z týchto návštev lekárka nemala. Pri návšteve v
ambulancii komunikovala s matkou, je bežné, že pri takýchto návštevách deti nekomunikujú.
Matka jej nespomínala, že by maloletý mal mať zlatú žilu. Pred novembrom 2012 mal v karte ešte jeden
záznam s problémom so stolicou a konečníkom a bolo to 15.04.2009, kedy sa uvádza, že mal riedku
stolicu bez známok dehydratácie a má vyparený konečník, teda začervenaný konečník. Okrem týchto

dvoch dátumov už žiadne iné záznamy ohľadne problémov so stolicou a konečníkom v karte nie sú. Zo
zdravotnej karty nevyplýva nič o tom, že by mal maloletý niekedy začervenaný alebo zapálený penis,
alebo by sa pomočoval. Pri vyšetrovaní maloletého nikdy na jeho tele nevidela modriny, ani iné známky
fyzického násilia.

Svedkyňa W. L., učiteľka materskej školy v triede, kam chodil maloletý, nespozorovala žiadne
nápadností,čiodlišnostivsprávanímaloletého,keďhoprišielvyzdvihnúťotec.Nevšimlasižiadnezmeny
ani potom, čo malo dôjsť ku skutku. Maloletý rozprával rád a veľa, pri jeho bežnej komunikácii spomínal
aj otca aj mamu, ale nič o svojom sexuálnom zneužívaní nespomenul. Ani od matky sa nič takéto
nedozvedela. Pokiaľ ide o zdravotné problémy malého so stolicou a s močením, o týchto nevedela, len

jedenkrát matka maloletého priniesla jabĺčko, aby ho zjedol s tým, že má nejaké problémy so stolicou.
Maloletý bol sebavedomé dieťa, nebol utiahnutý, nemal ani problémy so spánkom.

Zhodne vypovedala k veci aj svedkyňa J. G., ktorá bola bývalou učiteľkou maloletého a v roku 2013 už
zastávala pozíciu riaditeľky materskej školy.

Ostatné svedecké výpovede, prevažne rodinných príslušníkov obžalovaného, či jeho známych,
neobsahujú žiadne podstatné informácie vo vzťahu ku skutku a svedkovia sa v prevažnej mierevyjadrovaliibakuvzťahuobžalovanéhokmaloletému,kjehostarostlivostiosynaavmnohýchprípadoch
popisujú obdobie, ktoré ďaleko predchádzalo obdobiu od konca roku 2011 až do februára 2013.

V skupine nepriamych dôkazov zohrávajú významnú úlohu aj závery znaleckých posudkov, ktoré boli
prednesené znalcami v rámci ich výsluchov na hlavnom pojednávaní okresného súdu a doplnené aj
ich výsluchmi pred odvolacím súdom. Tieto sú podrobne obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového
rozsudku, preto odvolací súd poukáže iba na najpodstatnejšie body v záveroch znalcov so zameraním
sa aj na údaje, ktoré vyplynuli z posledných doplnených výsluchov znalcov v rámci odvolacieho konania.

Znalec z odvetvia chirurgie A.. X. S. nezaznamenal u maloletého žiadne traumatické zmeny na
vonkajšom genitále, ani na konečníku. Pri vyšetrení sa u maloletého nenašli typické uzlíky, ktoré bývajú
pri tzv. zlatej žile. Nález jednoznačne nepotvrdzuje sexuálne praktiky. Prijatiu presvedčivého záveru o
prípadnej manipulácii v oblasti konečníka bránil aj dlhý časový odstup od februára roku 2013. Čo sa týka
hygieny, osprchovanie a natieranie vonkajšieho konečníka je podľa znalca v poriadku.

Znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Z.. U. F. vo všeobecnosti
konštatoval, že maloletý je schopný správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať realitu. Má však
deficit v rečovom vývine a isté deficity v oblasti pozornosti. Zvýšená impulzivita a nestálosť môžu
niekedy negatívne ovplyvňovať presnosť vo vybavovaní zapamätaných údajov, aj keď to nemožno

nazvať pamäťovým deficitom.

Pri posudzovaní skutočností, ktoré maloletý vo výpovedi a tiež znalcovi uviedol, znalec ako veľmi málo
pravdepodobnú možnosť uviedol klamstvo, teda cielené a úmyselné skreslenie skutočností za nejakým
účelom. Pre takýto záver chýba psychologicky zrozumiteľná motivácia, nezodpovedá tomu vonkajší

prejav maloletého pri popise. Ak by chcel takýmto spôsobom upútať na seba pozornosť, pôsobil by
presvedčivejšie, vypovedal by ochotne a spontánne, čo však znalec nezistil.

Druhou možnosťou by bolo, že maloletý vypovedá o niečom, čo nezažil, ako o skutočnosti, ktorú zažil
a túto disproporciu si neuvedomoval. Išlo by o konfabuláciu v pravom zmysle slova, maloletý ale takéto

sklony nemá.

Treťou možnosťou podľa znalca je, že maloletý v zásade o okolnostiach vypovedá tak, ako ich zažil
a vnímal. Dôkazom toho je fakt, že popisuje okolnosti, ktoré si len ťažko mohol vymyslieť a je málo
pravdepodobné, že by o nich hovoril pod vplyvom niekoho iného, prípadne ich mal odpozorované.

Skutočnosti, ktoré popisoval, že mu otec manipuloval s pohlavným orgánom alebo konečníkom až do
takej miery, že sa pocikal alebo pokakal, dopĺňa vlastnými pocitmi a prirovnaniami. V tomto kontexte je
vysoko nepravdepodobné, že ak by maloletý takýto zážitok skutočne nemal (manipulácia s pohlavným
orgánom..), vymyslel by si ho v takomto kontexte. Použité prirovnania zvyšujú pravdepodobnosť, že
naozaj zažil niečo, čo predtým nepoznal. Použitie iných prirovnaní pred matkou a pred znalcom skôr

nasvedčuje tomu, že to zažil a nie tomu, že si to vymyslel. Ide o dieťa, ktoré bolo skúmané v období
mladšieho školského veku, kde vo všeobecnosti nastupuje viac realita. Dieťa, keď niečo zažije, niečo
nepríjemné, negatívne hovorí o tom neochotne, nerád, je to spojené aj s nepríjemnými pocitmi. Naopak
keď si niečo vymýšľa a to aj teda zlé a negatívne veci, tieto opisuje ochotne, nemá problém podať ich.
Väčšinou platí tento princíp, je to základná línia.

Znalec súčasne pripustil, že vo výpovedi maloletého sa objavuje aj mnoho skutočností, ktoré s vysokou
pravdepodobnosťou zažiť nemohol a má ich prevzaté, respektíve vypočuté od iných osôb. Z tohto
pohľadu je podľa znalca zaujímavý práve rozdiel v popise „sexuálneho„ správania sa otca voči nemu
a v popise agresívnych „scén“. O sexuálnom správaní hovoriť veľmi nechcel, prípadne hovoril o nich

ťažko, naopak o agresívnom správaní otca hovoril bez zábran. Najmä o tom, ako ho otec bil, ako skákal
po otcovi, aby ho zbavil sily apod. Ak si to celé maloletý vymyslel, je veľmi pravdepodobné, že by o
všetkom referoval rovnako a súčasne veľmi nepravdepodobné, že by zvládol taký herecký výkon a
dokázal popísať okolnosti takto diferencovane.

Znalec tiež dostatočne jasne formuluje vo svojom posudku i vo svojej výpovedi vzťah maloletého ku
svojmu otcovi. V testových vyšetreniach sa prejavila zvýšená pohotovosť k strachu z otca, vzťah k
nemu je skôr negatívny. Odmietol otca nakresliť v rámci kresby rodiny „chcel ho začarovať na myš, aby
ho mohol zožrať kocúr“. Zvýšená pohotovosť strachu sa prejavila aj v testovom vyšetrení. Na týchtozáveroch nič nemení ani tvrdenie znalca, že maloletý sa mohol obžalovaným nechať nosiť na rukách,
nechal si dávať pusinky. Dieťa môže mať k rodičom ambivalentný (rozporuplný) postoj, na jednej strane
môže pociťovať strach z neho a v inej situácii ho môže potláčať.

V procese vnímania krokov, ktoré podnikne voči šesťročnému dieťaťu rodič, keď sa snaží pomôcť mu
pri problémoch s vyprázdňovaním, keď dieťa nebolo dlhšiu dobu na veľkej potrebe, v snahe zjednodušiť
tento proces je vždy dôležité, aký je medzi dieťaťom a rodičom vzťah, aké je celkové nastavenie
medzi nimi. Vo všeobecnosti dieťa v tomto veku nie je ochotné akceptovať racionálne argumenty, ide o

problematickú oblasť, pretože ide o zásah do intímnej sféry. Dôležitá je príprava na konkrétny úkon a
objasnenie, o čo pôjde. Je možné pripustiť, že ak sa otec snažil pomôcť maloletému zbaviť sa stolice,
ktorá sa nedokázala oddeliť, ktorú nedokázal vytlačiť, mohol vnímať túto situáciu tak, ako ju popísal
„tatino mi strkal prsty do riťule“. Proces, ktorý je spojený s určitým stupňom bolesti a dieťa pochopí, že
sa niečo deje, že to nie je v poriadku napr. dlhšie sedí na záchode a snaží sa tlačiť, je to nepríjemný
pocit, ktorý môže navodzovať pocit úzkosti. Je to individuálne, dôležitý je aj momentálny stav, nálada,

únava a podobne.

Znalec ďalej konštatoval, že dieťa vo veku maloletého si dostatočne uvedomuje druhotné pohlavné
znaky, vie ich pomenovať v primeranej forme. Aj keď by malo dieťa dobrú slovnú zásobu, nemusí vždy
použiťsprávnytermínalebovýraz,ktorýpresnezodpovedámanipulácii.Formulácia„strkaťprstdoriťule“

môže byť použitá napríklad, keď sa mu natiera zadok alebo ho poškrabete v oblasti análneho otvoru,
môže mať pocit, že mu tam strkáte prst.

V tomto období na začiatku školského veku začínajú byť deti dôveryhodné, lebo u nich narastá zmysel
pre realitu. Dieťa v tomto veku si pamätá blízku minulosť, vzdialenejšiu minulosť, eviduje plynutie dní

napríklad podľa toho, koľkokrát sa vyspí, je to všetko otázka individuálnych schopností a vyspelosti
dieťaťa. Fixovanie dátumov už súvisí samozrejme s poznaním číslic, čo je takisto v tomto veku
individuálne.

Znalec X.. A.. B. D., Z.. konštatoval, že osobnosť obžalovaného je charakteristická zmiešanou

poruchou s prevládajúcimi znakmi z okruhu histriónskej a dissociálnej poruchy, s vystupujúcim silným
narcizmom, emočnou nestabilitou, poruchami kontroly, takmer vymiznutou pracovnou adaptáciou,
spojenou s príživníckym spôsobom života, poruchami sociálnej adaptability, neschopnosti udržať trvalé
a zmysluplné partnerské vzťahy. Nie je nositeľom závažne sociálnej patológie. Konanie vyšetreného
je prvoplánové, poznačené zhoršenými regulačnými a kontrolnými mechanizmami v dôsledku emočnej

nestability, motivačné zdroje pramenia z prednostného a bezodkladného uspokojovania vlastných
potrieb. Vykazuje tendenciu javiť sa v sociálne prijateľnejšom svetle aj za cenu klamstva Bola
zistená znížená tolerancia voči záťaži, pri minimálnej frustrácii je vysoká pravdepodobnosť zlyhávania
kontrolných mechanizmov so zhoršenou moduláciou uvoľňovania emócií. Kapacita pre zvládanie stresu
je významnou súčasťou ROR metódy, ktorá zohľadňuje tak stabilné rysy osobnosti, ako aj zložky

aktuálneho stresu. Základné rysy osobnosti zostávajú nemenné bez ohľadu na to, v akej situácii sa
človek nachádza. Práve naopak situácia, v ktorej sa práve nachádza, môže ešte viac zviditeľniť typické
črty osobnosti. Ide o metódu, ktorá sa robí u osôb bez ohľadu na ich intelektuálnu výbavu od 3-ročných
detí po 90-ročnú dementnú babičku. Metóda je výborná v tom, že dostatočne odhaľuje kvalitatívnu
zložku, teda nie je možné uvažovať, že napríklad osoby jednoduchšej výbavy sú diskriminované a ich

výsledky práve z tohto dôvodu sú nepriaznivé.

Znalec však nenachádza agresivitu a formy násilného správania v jadrovej výbave osobnosti
obžalovaného.

Vyjadril sa aj k zisteniu o nezrelej psychosexualite obžalovaného a konštatoval, že psychosexualita sa
diagnostikuje na základe výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia, ktoré sú zasadené do klinických
poznatkov, vrátane anamnestických údajov. Nezrelá psychika u vyšetreného bola stanovená na
základe výsledkov projekčných metód, kde bola zistená emočná nestabilita, ktorá nachádza odraz
v psychosexualite ako neoddeliteľnej súčasti osobnosti, ďalej boli zistené z projektových metód

nestabilita vo vnímaní vlastnej role ako identifikačného faktora, ako aj nestabilita k preferovanej
vzťahovej osobe ako faktora orientácie. Tieto poznatky nachádzajú odraz v klinickom obraze, ktorý je
daný nevyhranenosťou orientácie. Ako príklad uviedol existenciu sexuálneho partnera tak ženského,
ako aj mužského. Uvedená nestabilita ako základný znak psychosexuálnej nezrelosti je potvrdenýPPG vyšetrením, kde znalec našiel pestré reaktívne spektrum pozitívnych odpovedí tak na podnety
heterosexuálne ako aj homosexuálne, tak na podnety s osobami dospelými ako aj s osobami juvenilného
veku. Hlavným dôvodom pre konštatovanie nezrelosti je faktor nestability.

K priebehu PPG vyšetrenia, ktoré opakovane vo svojich obhajobných tvrdeniach obžalovaný
spochybňoval, znalec uviedol, že pokiaľ ide o vek, všeobecne je znalcovi známe, aký má vyšetrovaná
osoba vek, avšak zariadenie meria vždy to isté bez ohľadu na vek vyšetrovanej osoby. Neuvedenie
veku nemá žiaden vplyv ani súvis s priebehom krivky. Pred začiatkom vyšetrenia sa zadáva dátum

narodenia, tento bol aj zadaný a správne. To čo sa nachádza na zázname grafu a je tam uvedená
hodnota 1817,3 je samozrejme nezmysel, ktorý nemá žiadne vplyv na priebeh krivky a počítač dospel
k nemu nejakým aritmetickým úkonom. Je to rozdiel medzi dátumom vykonania vyšetrenia a dátumom
narodenia, t.j. 2013 mínus dátum narodenia, ktorý je tam uvedený. Za normálnych okolností by sa malo
dôjsť k číslu ktoré je zhodné s vekom vyšetrovaného, avšak operačný systém počítača si z neznámych
dôvodov dátum nepamätá a nedrží ho. Preto vychádzajú nezmysly čo sa týka údaja veku. Samozrejme

privyhodnotenívýsledkovPPGvyšetreniaznalecsamozrejmevekzohľadňujeajepodstatouokolnosťou
pri vyhodnocovaní sexuálnej aktivity, hlavne jej kvantitatívnej zložky.

Obrázky sú na CD, USB kľúči, premietajú sa na obrazovke, jedná sa o statické obrazy alebo
videosekvencie. Dĺžku prezentácie má rámcovo ohraničenú asi 0,5 až 1 min aj opakujúcich sa, ak

je reakcia hneď, pokračuje sa ďalej, nie je na čo čakať. Ak nie, využíva sa uvádzaná horná hranica
časového rozpätia. Medzi jednotlivými podnetmi sa nechávajú relaxačné sekvencie, ktoré sú buď
prázdne alebo tam možno pustiť nejakú hudbu na odpútanie pozornosti. Ak dôjde k relaxácii na pôvodnú
úroveň extrémne rýchlo alebo oveľa skôr, ako je bežný priemer, je možné pustiť ďalší obrázok aj skôr. Vo
všeobecnosti pri tomto druhu vyšetrenia sa samozrejme postupy vyvíjajú a existujú viac menej dve línie

prístupu k tomuto vyšetreniu jedna je striktná podnetová štandardizácia a druhým smerom je ponechanie
voľby a dĺžky podnetových úsekov ako aj páuz medzi nimi na skúsenosť vyšetrujúceho a individuálne
podmienky. Z tohto dôvodu nie je možné porovnávať medzi sebou dve rôzne vyšetrenia na rôznych
pracoviskách. Každý ma svoj súbor aj odchýlky a takto je to na celom svete. Údaje sú uložené v počítači,
čiže na požiadanie dokáže krivku vytlačiť kedykoľvek, pretože sa nachádza v pamäti. Grafy nemusia byť

podľa predpisov súčasťou znaleckého posudku, preto boli znalcom predložené až na výzvu. V prípade
PPG vyšetrenia je údajom nález z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho, krivka to nie je, pretože
na základe krivky nevie iný človek posúdiť ako to vlastne bolo, nakoľko je to viazané ku konkrétnemu
zariadeniu a ku konkrétnym podnetom. PPG záznam nie je ako napr. EKG výstup, kde vzhľadom k
jednoduchosti vzťahu medzi generátorom signálu a jeho záznamom je možné širšiu štandardizáciu

vykonať.

Znalec sa vo všeobecnosti venoval aj podmienkam, za ktorých môže dôjsť k situácii, že biologický
rodič sexuálne zneužije svoje dieťa približne vo veku maloletého. V zásade prichádzajú podľa znalca
do úvahy dve možnosti. Do prvej skupiny páchateľov takýchto skutkov patria deviantní zneužívatelia,

ktorí spĺňajú diagnostické kritériá pre stanovenie deviácie ako poruchy orientácie. Ide o pedofíliu, pričom
nie je významné v tomto prípade, či ide o objekt záujmu v podobe cudzieho dieťaťa alebo vlastného.
Druhá skupina sú nepedofilní zneužívatelia a síce tí, ktorí nespĺňajú nároky na diagnózu pedofílie a
ide o osoby u ktorých ide o situačné konanie, môžu preferovať dospelé objekty. Ku kritériám ktoré
zvyšujú riziko takéhoto konania patrí znížený intelekt, čiže mentálna retardácia, ľudia zneužívajúci

návykové látky a osoby trpiace poruchou osobnosti. Ide hlavne o osoby trpiace schizoidnou poruchou
osobnosti, emočne nestabilnou poruchou osobnosti, dissociálnou poruchou osobnosti. Riziko zneužitia
neadaptívnym spôsobom sa zvyšuje v čase zvýšených neuspokojených nárokov z hľadiska pohlavného
pudu, v stavoch emočnej destabilizácie alebo ovplyvnenia psychotropnou látkou.

V prípade obžalovaného nie sú absolútne žiadne náznaky že by mohol byť zaradený do prvej skupiny.
Treba povedať, že zneužívanie detí nie je nutné podmienené násilným prekonávaním odporu, ale môže
sa diať manipulatívne za spolupráce dieťaťa a preto situácia sa môže javiť tak, že páchateľ tomu dieťaťu
neublížil. Dieťa nemusí vykazovať znaky diskomfortu. Takéto prípady sa nemusia navonok u dieťaťa
viditeľne odzrkadliť, môžu byť pozorovateľné oveľa neskôr, keď sa napr. pátra po tom, čo má určitý

človek zo sexualitou, že má nejaké problémy, dôvodom môže byť práve nenápadné zneužívanie veľa
rokov dozadu.Vo vzťahu k osobe svedkyne X. Y. znalec uviedol, že ide o osobnosť akcentovanú s poruchami sociability
v oblasti partnerských vzťahov, inak pracovne a v roli rodiča adaptovanú. Pri analýze vierohodnosti
s poukazom na skutočnosť, že svedkyňa neopisovala udalosti, ktoré by zažila priamo, ani ich sama

nepozorovala, znalec nezistil žiadne znaky oprávňujúce ho znížiť špecifickú vierohodnosť jej výpovede
vo vzťahu k interpretáciám synových vyjadrení. Neboli zistené skutočnosti smerujúce k úvahe o fabulácii
vo vzťahu k týmto údajom. Významnou súčasťou vyšetrovanej špecifickej vierohodnosti nie sú práve
fakty, ale predovšetkým pozorovanie osoby pri podávaní výpovede u znalca.

Na návrh obhajoby bol pred odvolacím súdom vypočutý v procesnom postavení svedka vyšetrovateľ O..
O. D., ktorý vykonával v tejto veci procesné úkony v rámci prípravného konania. Výsluch bol zameraný
predovšetkým na objasnenie okolností, za ktorých bolo podané matkou maloletého trestné oznámenie
a ako prebiehal výsluch maloletého.

Podľa svedka sa matka maloletého nezúčastnila na jeho výsluchu, mohla byť len na chodbe alebo v

predizbe a mohlo dôjsť ku kontaktu s matkou tak, že buď svedok alebo prokurátorka alebo technik
vystrčili ruku na chodbu a vypýtali si od matky čaj. Dôvod neúčasti kolízneho opatrovníka vysvetlil tým,
že upovedomil telefonicky alebo mailom kuratelu podľa miesta bydliska, kontaktovali ho z úradu, že sa
na úkon dostavia, ale je potrebné pre nich prísť. Požiadal operatívu, aby to zabezpečili, ale vzhľadom na
nepriaznivé počasie tak nevykonali. Povinnosťou je upovedomiť kuratelu, ale výsluch je možné vykonať

bez ich prítomnosti.

Svedok pripustil, že počas výsluchu boli technické problémy s kamerou, ktorá je staršieho typu. Tým,
že nebolo možné snímať zo statívu došlo skôr k tomu, že sa kamera vybila napriek tomu, že batéria
ukazovala100%.Tým,ženebolanastatívenemohlabyťzapojenádozásuvky.Bolproblémshardiskom,

čozistilpresnepredvýsluchomamuselkvôlitomuzháňaťkriminalistickéhotechnika.Ďalejbolprobléms
tým, že sa nedal nastaviť reálny časový údaj, na ktorom trvala prokurátorka, tento problém nebol napriek
jej pokynu odstránený. Maloletý bol pred začiatkom výsluchu nesústredený a rozrušený. Bolo to najmä
preto, že začiatok výsluchu sa oddialil a malý sa tam nudil.

Pri výsluchu maloletej E. nebol prítomný ani psychológ ani nikto z ÚPSVaR. Pokiaľ ide o psychológa
zrejmetobolozdôvodu,ženeboldostihnuteľnýaÚPSVaRbolvyrozumený.Spsychológmiakoznalcami
je problém lebo nie je zrejmé, či budú pribratí ako znalci a preto nechcú chodiť.

Svedok vylúčil, že by bol počas výsluchov za jeho prítomnosti vyvíjaný akýkoľvek nátlak na vypočúvané

osoby a všetky obvinenia obžalovaného v tomto smere odmietol. Svedok bol preverovaný aj odborom
kontroly, neboli voči nemu vyvodené žiadne negatívne dôsledky. Nepoprel však svoje vyjadrenia vo
vzťahu k PPG vyšetreniu, o ktorom povedal, že by ho neabsolvoval, ale nepovedal to počas procesného
úkonu. Vo vzťahu k maloletej E. uviedol, že nerobil vedomý nátlak, až spätne, keď si pozrel prvostupňový
rozsudok a následne záznam, pochopil, čo sudca myslel. Uvedomil si, že pochybil, keď maloletej potom,

čo zistil, že mu klame, aj povedal, že cíti, že mu klame. Bolo to povedané nevhod, následne to oľutoval.

V súvislosti s podávaním trestného oznámenia svedok potvrdil, že dňa 12.02.2013 od 15,00 hod bola
spisovanázápisnicasX.Y..Prítomnýnatomtoúkonealebominimálnepripodpisezápisnicebolprítomný
A.. J. A.. Pri overovaní údajov oznamovateľky jej sedel na kolenách maloletý. Pri samotnom podávaní

informácií zo strany matky maloletý nebol prítomný. Svedok zabezpečil civilnú zamestnankyňu, aby sa
zatiaľ venovala maloletému, kým on matku vypočuje. Preto sa maloletý nemohol zapojiť do komunikácie
počas podávania trestného oznámenia tak, že by povedal niečo ku skutku.

Z ďalších dôkazov, na ktoré sa odvoláva aj súd prvého stupňa vo svojom rozsudku, dáva odvolací súd

do pozornosti predovšetkým závery znaleckého posudku Výskumného ústavu súdnej optiky, z ktorých
vyplýva, že všetky dostupné obrazové, zvukové a audiovizuálne súbory nachádzajúce sa v pamäti
telefónu. V zaistenom telefóne neboli detekované žiadne odstránené údaje.

Prečítané boli aj správy o prešetrení pomerov v rodine, správy od logopedičky a lekárske správy.

Opierajúc sa o rozsiahle dokazovanie vykonané v priebehu konania, musí odvolací súd, napriek
nesúhlasu s niektorými úvahami okresného súdu, konštatovať, že získané dôkazy boli v konečnom
dôsledku vyhodnotené správne a okresný súd dospel k správnemu záveru o oslobodení obžalovaného,
s ktorým je nutné stotožniť sa. V posudzovanom prípade možno hovoriť o stave dôkaznej núdze,ktorá spočíva v tom, že súdy majú k dispozícii jediný priamy usvedčujúci dôkaz, ktorý je poznačený
nedostatkami tak z hľadiska obsahového a zároveň čiastočne trpí aj formálnymi vadami. Ostatné
vykonané dôkazy, iba čiastočne v niektorých bodoch podporujú výpoveď maloletého, naopak v

niektorých bodoch je táto výpoveď maloletého ostatnými dôkazmi úplne vyvrátená. Je na mieste súhlasiť
s tvrdením, že nepriame dôkazy v tejto veci nevytvárajú ucelenú, ničím nenarušenú reťaz usvedčujúcich
dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa žalovaný skutok stal.

K naznačeným nedostatkom formálneho charakteru vo výpovedi maloletého odvolací súd uvádza, že

dňa 12.02.2013 bola s matkou maloletého spísaná zápisnica o trestnom oznámení a z jej znenia vyplýva,
že maloletý bol pri tomto úkone prítomný. Doslovne sa v tejto zápisnici v časti, kde sú popisované
okolnosti skutku, uvádza „pozn. vyšetrovateľa - chlapec sedí matke na kolenách a rozpráva, že mu otec
držal vytočenú hlavu nad mobilom a musel sa pozerať a videl, ako si dával jeho pipíka do svojich úst...“. Z
uvedeného nie je možné vyvodiť žiaden iný záver ako ten, že maloletý si musel minimálne časť výpovede
matky (v najhoršom prípade celú) vypočuť a navyše mu bolo umožnené, aby sám vlastnými vyjadreniami

do nej zasiahol. Na tomto tvrdení nič nemení ani fakt, že vyšetrovateľ, ktorý túto zápisnicu spisoval,
ako svedok pred súdom uviedol, že maloletý sa v miestnosti počas spisovania zápisnice nenachádzal.
Pre súd je nepochopiteľný, v kontexte s údajmi zachytenými v zápisnici, obsah úradného záznamu zo
dňa 12.02.2013 (č.l. 5), v ktorom sa vyšetrovateľ „snaží presvedčiť“, že maloletý bol prítomný iba pri
vypisovaní hlavičky zápisnice. Z uvedeného teda vyplýva, že maloletý si časť z toho, čo bolo následne

predmetom jeho výsluchu, vypočul už predtým a naviac sám do tohto úkonu aktívne zasiahol. Táto
skutočnosť nepochybne mala za následok čiastočné znehodnotenie najdôležitejšieho dôkazu, keďže
následná výpoveď maloletého mohla byť vyjadreniami matky ovplyvnená.

Vo vzťahu k samotnému výsluchu maloletého možno uviesť, že jeho príprava nebola dobre zvládnutá

a z dôvodu technických, či organizačných prekážok sa oddialil jeho začiatok, čo nemalo pozitívny
vplyv na koncentráciu a výdrž maloletého. Preto musel byť maloletý viackrát opakovanými a cielenými
výzvami nasmerovaný na tému, ktorá bola predmetom výsluchu a dôkazom toho, že jeho pozornosť
bola veľmi rozptýlená a dostavovala sa u neho aj únava, bolo to, že musela byť nakoniec do miestnosti
privolaná matka maloletého. Prítomnosť matky a jej dôsledky na posudzovanie zákonnosti vykonania

tohto úkonu boli riešené už v prvom rozhodnutí odvolacieho súdu, preto je možné v tomto rozhodnutí
na predchádzajúce závery iba odkázať.

Pokiaľ ide o vyhodnocovanie dôkaznej situácie z hľadiska obsahového, teda zisťovanie do akej miery,
boli skutkové okolnosti uvedené v obžalobnom návrhu, preukázané vykonanými dôkazmi, je nutné

povedať, že nie v takom rozsahu, aby z neho bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, ktorý by
nebol sprevádzaný žiadnymi pochybnosťami.

Obžaloba oprela svoje tvrdenia predovšetkým o výpoveď maloletého, ako o jediný priamy dôkaz v danej
veci. Tvrdenia maloletého mala nepriamo potvrdzovať jeho matka X. Y., stará matka A. Y., čiastočne

závery znaleckých posudkov a výpovede svedkov Y. K., B. I., F. J.. Spomenuté svedecké výpovede
však skutkové okolnosti uvádzané v podanej obžalobe nepotvrdzujú, prípadne ich úplne vyvracajú. V
prípade znaleckých posudkov z odboru psychológie nemožno tvrdiť, že by výpoveď maloletého a jeho
matkyúplnevyvracali,avšaknepodporujúichbezvýhradneavdostatočnomrozsahu.Napriektomuvšak
podľa názoru odvolacieho súdu výraznou mierou prispeli k pochopeniu a objasneniu väčšiny vyjadrení

maloletého.

Obdobie spáchania skutku je vymedzené „od presne nezisteného dňa v roku 2011 do 09.02.2013“.
Maloletý vo svojej výpovedi neuvádza žiadne dátumy, čo je v jeho veku úplne pochopiteľné a prirodzené
a zhodujú na tom oba vo veci doposiaľ konajúce súdy. Nejasné a neúplné fakty však poskytuje k tejto

otázke matka maloletého, ktorá dedukuje, že to bolo raz od januára 2011, potom dedukuje že to bolo
od januára 2010 a dátumy 26.01.2013 a 09.02.2013 tiež len dedukuje. Podľa matky, táto sa o skutkoch
uvedených v obžalobe dozvedela od maloletého dňa 10.02.2013, svedkyňa A. Y. sa to dozvedela v
januári 2013 od vnuka, súčasne však uviedla, že sa to dozvedela od matky maloletého v auguste 2013,
respektíve v apríli 2013 a napokon uviedla, že maloletý jej o zneužívaní hovoril už v roku 2012. Celková

doba páchania skutku uvedeného v obžalobe nie je spoľahlivo preukázaná. Čiastočne je možné ustáliť
na podklade zhodných výpovedí a s prihliadnutím na fixne určený režim, ktorý vyplýva z úpravy styku s
maloletým, iba dni 26.01.2013 a 09.02.2013. Vo výpovediach spomenutých dvoch svedkýň sú ohľadom
času spáchania skutku významné rozpory.Maloletý popisuje ataky obžalovaného, pri ktorých mu mal „strkať prst do pipíka a do riťule, mal taký zlý
pocit, ako keby spadol z nejakej lode do vody, alebo ako keby bol na nejakom kolotoči, doniesol ho na

posteľ, vyzliekol mu gate a robil jeho pipíkovi zle, dával mu tam prst do pipíka, do úst si ho dával, alebo
mu dával prst do riťule a začal mu dávať ústa do riťule. Aj riťulu si dával do úst aj prst tam dával. Prst mu
dával do pipíka do riťule, aj prst dával do úst, riťulu dával do úst. Nevie, ako dával riťulu do úst, dával si ju
pred ústa. Tými ústami pod riťulou to bolo iba jeden krát. Do riťule mu jazyk nedával, len dával tvár pred
riťulu a prst do riťule aj hýbal prstom. Keď mu to robil, tak sa pokakal, alebo pocikal. Bolo to nepríjemné

a zlé...“, tieto sa mali podľa obžaloby stať 26.01.2013 a 09.02.2013.

Maloletý uvádzal, že obžalovaný si ho pri uvádzaných atakoch natáčal na mobil. Následne však uviedol,
že pri tom spal. Je nelogické, ak sú ním uvádzané ataky také nepríjemné a bolestivé, že by mohol
maloletý počas nich spať a je ťažko vysvetliteľné aj to, ako mohol maloletý vidieť manipuláciu v oblasti
jeho zadku. Maloletý uvádzal, že pri útokoch mali byť prítomné E. a P.. Videl, ako aj voči nim obžalovaný

útočí, roztrhal im odev, natáčal ich na video. Obidve svedkyne to jednoznačne popreli. Maloletý hovoril,
že video mal obžalovaný v telefóne. Z posudku Výskumného ústavu súdnej optiky vyplýva, že žiadne
takéto video tam nie je a ani nebolo, nakoľko nebolo z telefónu nič vymazané. Nachádza sa tam len
maloletýpočashryarozbaľovaniadarčekovakošťastnýchlapecaleboakospíoblečený,zakrytýperinou
v posteli.

Maloletý hovoril, že ho v byte obžalovaného sprchovala aj E. aj P. a že obžalovaný chcel od nich, aby ho
chytili za pipíka. Obe svedkyne toto jednoznačne popreli, zhodne uvádzajú, že maloletého nikdy nevideli
nahého.

Maloletý popisoval matke to, že ho obžalovaný mu fyzicky ubližuje a bije ho. Z výpovede jeho matky,
lekárskych správ, výpovedí ošetrujúcej lekárky, psychologičky, učiteliek v škôlke, z výpovedí svedkov
nevplýva žiadne fyzické násilie zo strany obžalovaného voči maloletému. Neboli na ňom nájdené žiadne
modriny, ani iné stopy násilia.

Matka maloletého X. Y. vypovedala len sprostredkovane o tom, čo sa dozvedela od syna. Uvádzala, že
ku skutku zneužívania malo dôjsť okrem iného aj dňa 26.01.2013. Sama však vzápätí uviedla, že keď
maloletý v uvedený deň prišiel domov od obžalovaného, sám jej povedal, že mu otec dňa 26.01.2013
nič zlé nerobil.

Nepresvedčivo pôsobí výpoveď svedkyne aj z toho dôvodu, že mala mať určité podozrenie, že sa
obžalovaný správa voči synovi nevhodne, aj napriek tomu mu ho dňa 06.02.2013, aj 09.02.2013 dala
bez toho, aby niečo signalizovala príslušným orgánom alebo aby sa obžalovaného spýtala na to, čo jej
maloletý uvádzal. Pre súd je tiež ťažko uveriteľné, že ak by bola pravda to, čo hovorí svedkyňa A. Y.,
ktorá mala vedieť o sexuálnom zneužívaní vnuka od roku 2012, že by ako jeho stará matka vo veci nič

neurobila.

Uviedla, že jej maloletý popisoval brutálny fyzický útok obžalovaného na neho, to, ako ho bije, búcha
hlavu o zem, ale sama na tele W. nezistila žiadne stopy po cudzom fyzickom napadnutí. K tejto
otázke možno zaujať jednoznačné stanovisko a tvrdiť, že žiadne zo spomínaných fyzických atakov voči

maloletému sa nestali, pretože je to v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi a dokonca túto časť
tvrdení celkom jednoznačne vyvracia aj znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý hovorí o tom, že
udalosti sa nemohli udiať tak, ako ich popisuje maloletý.

Tvrdenia obžaloby mala potvrdiť priateľka X. Y., A.. Y. K., ktorá bola ako prvá osoba po matke maloletého

konfrontovaná so zistenou situáciou, ale jej maloletý o žiadnych nevhodných sexuálnych praktikách
obžalovaného voči nemu nič nehovoril, pritom sa jednalo o jemu známu osobu.

Znalec X.. A.. B. D., Z.., u obžalovaného vylúčil deviáciu v zmysle pedofílie. E. agresivitu a formy
násilného správania v jadrovej výbave osobnosti obvineného. Pripomenul však, že zneužívanie detí nie

je nutne podmienené násilným prekonávaním odporu, ale môže sa diať manipulatívne za spolupráce
dieťaťa.Obžalovaný by v zásade mohol byť schopný konania popísaného v obžalobe, za predpokladu splnenia
ďalšíchznalcomkonkrétnevymedzenýchpodmienok.Napodkladezistenejporuchyvpsychosexuálnom
dozrievaní, nejasnej alebo slabo zakotvenej sexuálnej identite, nevyhranenej orientácii, silnom narcizme

a poruchám kontroly pri strese vyplývajúcom z nedostatku ventilovania nadpriemernej miery pohlavného
pudu bol by toho schopný v prípade ak existuje miera libida, pohlavného pudu, ktorá ho k takémuto
správaniuvedie.Dokazovanímnebolopreukázané,žebyobžalovanývčasepáchaniaskutkovbolstrese
vyplývajúcom z nedostatku nadpriemernej miery pohlavného pudu. Obžalovaný mal vzťah s priateľkou,
mal s ňou pravidelný sexuálny styk, mal viacmenej pravidelný sexuálny styk s priateľom a nemožno

preto tvrdiť, že by sexuálne abstinoval a tým sa dostával do stresu z nedostatku sexu.

Znalec okrem toho konštatoval, že zistené a popisované prejavy náklonnosti obžalovaného voči
maloletému, ich telesné kontakty v žiadnom prípade nie je možné považovať za prejav neadekvátneho
sexuálneho správania smerujúceho k uspokojovaniu pohlavného pudu. Dokonca ani v tom prípade, ak
sú tieto kontakty intenzívne, časté. Ani aktivity v oblasti genitálií nemusia niesť erotický náboj, ako príklad

uviedol znalec umývanie pohlavných orgánov u dieťaťa. Samotné dotyky, bozky a ani dotyky v oblasti
pohlavných orgánov nie je možné považovať za prejav zneužívania.

Ako už bolo konštatované znalec Z.. U. F. uviedol, že je pravdepodobné, že maloletý vypovedal v zásade
o prežitých skutočnostiach (v hlavných rysoch) v zhode s tým, ako ich vnímal, pričom nemožno ale

vylúčiť, že niektoré (skôr vedľajšie) okolnosti si mohol vo výpovedi dotvoriť svojou fantáziou, resp. mohli
byť ovplyvnené aj reakciami matky, ktorej to hovoril. Toto sa však netýka zásadných okolností jeho
výpovede. Ako hlavné rysy, kedy mal maloletý hovoriť pravdu bolo vtedy, keď maloletý uvádzal, že keď
muotecstrkalprstdokonečníka,pociťovalto,akokeďpoňomjazdiaangličáky.Tozásadnemuselprežiť.

Znalec pripustil, že ak sa otec snažil pomôcť maloletému zbaviť sa stolice, ktorá sa nedokázala oddeliť,
ktorú nedokázal vytlačiť, mohol maloletý vnímať túto situáciu tak, ako ju popísal „tatino mi strkal prsty do
riťule“. Proces, ktorý je spojený s určitým stupňom bolesti a dieťa pochopí, že sa niečo deje, že to nie je
v poriadku napr. dlhšie sedí na záchode a snaží sa tlačiť, je to nepríjemný pocit, ktorý môže navodzovať
pocit úzkosti. Je to individuálne, dôležitý je aj momentálny stav, nálada, únava a podobne. Aj keď by malo

dieťa dobrú slovnú zásobu, nemusí vždy použiť správny termín alebo výraz, ktorý presne zodpovedá
manipulácii. Formulácia „strkať prst do riťule“ môže byť použitá napríklad, keď sa mu natiera zadok alebo
je škrabnutý v oblasti análneho otvoru, môže mať pocit, že sa mu tam strká prst. Do pozornosti dáva
súd aj ďalšiu nezrovnalosť, nakoľko maloletý vo svojej výpovedi uvádzal, že mu obžalovaný dával do
konečníka prst, ale pri lekárskom vyšetrení dňa 13.02.2013 uvádzal, že mu tam dával predmety, čo je

podstatný rozdiel.

Takéto skreslené vnímanie skutočnosti, ktorú naozaj maloletý mohol prežiť, ako uvádza znalec, mohol
nesprávne interpretovať. V tomto období života na začiatku školského veku, deti iba začínajú byť
dôveryhodné, lebo u nich narastá zmysel pre realitu. Psychická zrelosť objektívne neumožňuje prežité

udalosti fixovať a reprodukovať ich spôsobom, ktorý je bežný u dospelého jedinca.

Nie celkom jednoznačne vyznieva pre súd aj tvrdenie o tom, že maloletý mal z otca strach. Tvrdenie
znalca, že k tomu dospel z kresby maloletého, z jeho reakcií, keď nechcel uviesť ako ho volá a jeho slov
o zjedení kocúrom, sú pre súd nedostatočné a nepresvedčivé. O tom, že maloletý z obžalovaného strach

nemal, svedčia výpovede nestranných svedkov mimo okruhu rodiny vrátane odborníkov (psychologička,
logopedička),ktorískôrvideliibaspontánneprejavyradostipriichstretnutiach.Usexuálnezneužívaných
detí je časté, že zmenia svoje správanie a znalec aj popisuje ako. Z výpovedí učiteliek z materskej školy,
kam maloletý chodil, vyplýva, že k žiadnej zmene psychiky maloletého z dôvodu údajného sexuálneho
zneužívania nedošlo, ako to predpokladal znalec.

Ďalším významným zistením je aj to, že nebolo potvrdené maloletým uvádzané konanie obžalovaného
voči E. a P., nebolo potvrdené ani maloletým uvádzané video v telefóne. Podľa súdu sú to významné
skutočnosti, ktoré spochybňujú vierohodnosť tvrdení maloletého. Z obrazových záznamov z telefónu
obžalovaného vyplýva, že sú tam iba záznamy, o ktorých vypovedal obžalovaný, žiadne z tých, o ktorých

hovoril maloletý.

Tvrdenie obžalovaného pokiaľ ide o jeho pozitívny vzťah k synovi potvrdili svedkovia D. S., P. Z., P. L.,
O. M., A. F., X. S., U. S., S. S., W. L., J. G., E. S.. Tvrdenie obžalovaného, že svojho syna sexuálnenezneužíval potvrdili okrem vyššie uvedených svedkov aj A.. I., A.. P. a A.. K.. Ani v jednej lekárskej
správy nie je potvrdené sexuálne zneužívanie maloletého. Nejednoznačné sú v tomto smere aj závery
znaleckých posudkov a výpovede znalcov.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že ani v súdnom civilnom konaní neboli zistené žiadne
náznaky nevhodného, či už fyzického alebo sexuálneho správania sa obžalovaného voči synovi.
Nezistila to ani sociálna kuratela v rámci šetrenia pomerov v rodinách oboch rodičov.

Za veľmi podstatné v danej veci treba považovať výpovede osôb, ktoré sú nestranné a ktoré prichádzali
do styku s maloletým a ktoré by si vzhľadom na svoje profesionálne odbornosti a skúsenosti všimli na
ňom, že bol sexuálne zneužívaný. Ošetrujúca detská lekárka za celý čas, čo k nej chodil nezistila žiadne
stopy, ani len náznaky nejakého sexuálneho zneužívania, ani fyzického násilia. Psychologička, ku ktorej
maloletýchodilalogopedička,ktorúnavštevoval,rovnakoničtakétonezistili.Učiteľkyvmaterskejškôlke,
kam maloletý chodil a trávili s nim väčšinu denného času, si na ňom nevšimli zmeny v jeho správaní.

Pritommalobžalovanýpodľaobžalobysvojhosyna sexuálnezneužívaťdvaroky,podľamatkyažtriroky.

Z vykonaného dokazovania vyplýva že v danej veci sa jedná o dlhodobé a pretrvávajúce problémy medzi
rodičmi maloletého o spôsobe výchovy spoločného syna. Z vyjadrení odborníkov, ktorí prišli s maloletým
v rozhodnom období do kontaktu, vyplýva zistenie o problémových vzťahoch medzi rodičmi maloletého.

Detská psychologička riešila na základe iniciatívy matky maloletého výchovné nezhody medzi rodičmi.
Problém riešila od konca roku 2010 a zistila zvýšenú úzkosť a neurotický vývin, ktorý je spôsobený
nejednotnou výchovou. Pokiaľ matka maloletého bazíruje na prísnejšej výchove, vyťažuje maloletého
rôznymi aktivitami (anglický jazyk, hudobná výchova), otec volil voľnejšiu, hravú formu výchovy, čo je
logické vzhľadom na krátkosť času, ktorý mohol so synom tráviť. Tieto problémy zákonite vyúsťujú do

vzájomnej averzie rodičov, neschopnosti viesť spolu dialóg a dohodnúť sa na podstatných veciach,
ktorých sa maloletý zúčastňoval a zúčastňuje.

Odvolací súd zdôrazňuje, že výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré úplne vylučujú pochybnosť o tom, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Za predpokladu, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostane v tejto zásadnej otázke
pochybnosť, je nutné v zmysle zásady „in dubio pro reo“ tieto pochybnosti vykladať v prospech veci. Ak
teda nie je možné na základe vykonaných dôkazov bezpečne určiť priebeh skutkového deja tak, ako je
vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia a v podanej obžalobe, prichádza do úvahy jedine postup
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza
z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má
rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade
nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno
urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a preto sa s názorom
okresného súdu stotožnil a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.