Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/871/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509203816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3509203816.6

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľaT.C.,bytomG.M.nadZ.,A.A.XXXX/X,zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. B. C. s.r.o. so sídlom v E., L. X proti odporcom 1/ V. M., bytom G. M. nad
Z., M. 21XX/XX, 2/ Q. M., bytom G. M. nad Z., M. XXXX/XX, obaja zastúpení B.. B. K. V., advokátkou
so sídlom v O., C. 8, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05. júna 2014, č.k. 3C/53/2009-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 920,47 eur titulom náhrady trov prvostupňového konania

na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Vo výroku II. uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 66,32 eur titulom
náhrady trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Vo výroku III. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť titulom náhrady trov štátu sumu 67,12
eur na účet súdu prvého stupňa vedený v Štátnej pokladnici, podľa priloženého príkazu na úhradu, a to
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto

nad Váhom rozsudkom zo dňa 24.09.2012 č. k. 3C/53/2009 - 210, konanie o odstránenie rebríka, o
zákaze vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa a zákaze umiestňovania
a opierania akýchkoľvek predmetov na steny týchto stavieb zastavil, v ostatnej časti návrh zamietol a
zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Voči výroku II. rozsudku,
ktorým bol návrh navrhovateľa v ostatnej časti zamietnutý, podal navrhovateľ dňa 11.10.2012 odvolanie,
o ktorom Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 4Co/346/2012 - 236 zo dňa 27.03.2014 rozhodol tak,

že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa
nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 12.10.2012 a vo výroku II. nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozsudkom odvolacieho súdu dňa 05.05.2014. Po vrátení veci súdom druhého stupňa súd rozhodol
o náhrade trov konania vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. v spojení s ustanovením §
224 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na právoplatnosť vyššie uvedeného rozsudku, súd rozhodoval o náhrade
trov prvostupňového konania, pričom o tejto rozhodol v zastavenej časti podľa § 146 ods. 2 prvá

veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Konanie bolo čiastočne zastavené v dôsledku skutočnosti, že navrhovateľ vzal návrh
na začatie konania späť v časti o odstránenie rebríka, o uloženie zákazu vstupu na strechu učebne
autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa a zákazu umiestňovania a opierania akýchkoľvek predmetov
na steny týchto stavieb bez bližšieho odôvodnenia, t.j. nie pre správanie sa odporcu tak, ako to má
mysli druhá veta citovaného zákonného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené, procesné zavinenie na

zastavení konania je na strane navrhovateľa, z čoho mu vyplýva povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/
trovy konania. V časti zamietnutia návrhu súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzajúc z
citovanej procesnoprávnej úpravy a s poukazom na procesnú úspešnosť odporcov 1/ a 2/ v konaní im

aj v tejto časti prislúcha právo na náhradu trov konania. Odporcom 1/ a 2/ súd prvého stupňa priznal
náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania za 3 úkony právnej pomoci z roku 2009
vo výške 85,58 eur, k tomu 3x režijný paušál vo výške 6,95 eur, za 1 úkon právnej pomoci z roku
2010 (do 31.05.2010) vo výške 177,56 Eur (účasť na pojednávaní v trvaní viac ako 2 hodiny) a 1 úkon
právnej pomoci z roku 2010 (od 01.06.2010) vo výške 27,46 eur (odmena vo výške jednej polovice), k

tomu 2x režijný paušál vo výške 7,21 eur, za 1 úkon právnej pomoci z roku 2011 vo výške 28,50 eur
(odmena vo výške jednej polovice) a 1 úkon právnej pomoci z roku 2011 vo výške 38 Eur (odmena
vo výške dvoch tretín), k tomu 2x režijný paušál vo výške 7,41 eur a za 2 úkony právnej pomoci z
roku 2012 vo výške 58,69 eur a 1 úkon právnej pomoci z roku 2012 vo výške 14,67 eur (odmena vo
výške jednej štvrtiny), k tomu 3x režijný paušál vo výške 7,63 eur, čo spolu predstavuje sumu 733,29
eur. Právnemu zástupcovi odporcov 1/ a 2/ v rámci náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňového

konania okrem vyššie špecifikovanej odmeny za vykonané úkony právnej pomoci vrátane režijných
paušálov prislúcha aj náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 632/2008 Z. z., kedy podľa § 1 písm. b) predmetného opatrenia je suma základnej náhrady za každý
1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo stanovená na 0,183 eura, čo pri vzdialenosti 46 km

predstavuje náhradu za použitie vozidla v konštantnej výške 8,42 eur. Výšku cestovného si právny
zástupca odporcov 1/ a 2/ uplatnil za cestu na pojednávania: dňa 20.10.2009 vo výške 12,01 eur (3,68 +
8,42),dňa30.03.2010vovýške11,04eur(2,62+8,42),dňa26.04.2012vovýške13,56eur(5,14+8,42),
dňa 06.09.2012 vo výške 13,50 eur (5,08 + 8,42) a dňa 24.09.2012 vo výške 13,50 eur (5,08 + 8,42).
Uplatnené cestovné náhrady spolu predstavujú sumu 63,70 Eur, pričom pri ich výpočte musel právny

zástupca odporcov 1/ a 2/ vychádzať z priemernej spotreby pohonných hmôt použitého motorového
vozidla, zdokladovanej predložením jeho technického preukazu, na úrovni 6,7 l benzínu na 100km, počtu
kilometrov - 46 km (23 x 2) a nasledujúcich cien pohonných hmôt : 1,194 eur/l (rok 2009), 0,85 eur/l (rok
2010) a 1,65 eur/l (rok 2012). Napriek skutočnosti, že uvedené ceny sa nezhodujú s priemernými cenami
pohonných látok v danom období, zverejnenými Štatistickým úradom SR, súd právnemu zástupcovi

odporcov 1/ a 2/ priznal cestovnú náhradu v uplatnenej výške 63,70 eur. V skutočnosti by mu totiž z titulu
cestovných náhrad prislúchala suma 64,24 eur, vychádzajúc zo zverejnenej priemernej ceny pohonných
látok spotrebovaných v danom období za účelom dostavenia sa na vytýčený termín pojednávania (8,42
eur x 5) + /(6,7 x 0,46 x 1,157 eur) + (6,7 x 0,46 x 1,257 eur) + (6,7 x 0,46 x 1,586 eur) + (6,7 x
0,46 x 1,595 eur) + (6,7 x 0,46 x 1,595 eur). Súd však nemá možnosť priznať právnemu zástupcovi

odporcov 1/ a 2/ viac, ako si uplatnil. Titulom náhrady za premeškaný čas v zmysle § 15 písm. b) v
spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za cestu z O. do G. M. nad Z. na pojednávania uvedené
vyššie, pričom cesta z O. do G. M. nad Z. a späť netrvá viac ako jednu hodinu pri vzdialenosti cca
46 km, súd právnemu zástupcovi odporcov 1/ a 2/ priznal uplatnenú sumu 123,48 eur za celkovo 10
začatých polhodín strávených cestou zo sídla právneho zástupcu na pojednávanie súdu a späť, nakoľko

výška náhrady za stratu času bola právnym zástupcom určená v súlade s príslušnými ustanoveniami
vyhlášky č. MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom aj odporcami ním uvedený časový úsek strávený cestou na
pojednávanie z Piešťan do Nového mesta nad Váhom sa z pohľadu súdu javí ako primeraný. Spolu tak
trovy právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ v prvostupňovom konaní predstavovali sumu 920,47 eur,
na úhradu ktorej zaviazal súd navrhovateľa ako účastníka, ktorý v časti predmetu konania zavinil jeho

zastavenie a vo zvyšnej časti bol neúspešný. S poukazom na § 224 ods. 4 O .s. p. súd rozhodoval aj
o trovách odvolacieho konania, ktoré inicioval navrhovateľ v ktorom bol neúspešný, keďže napadnutý
rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený, preto odporcom 1/ a 2/ prislúcha aj náhrada trov odvolacieho
konania. Náhradu trov odvolacieho konania si odporcovia 1/ a 2/ uplatnili vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa zo dňa 11.10.2012 za jeden úkon právnej služby vo výške 58,69 eur, spolu s režijným

paušálom vo výške 7,93 eur. Súd prvého stupňa poukázal na to, že právny zástupca odporcov 1/ a
2/ v rámci vyčíslenia náhrady trov druhostupňového konania podľa všetkého v dôsledku omylu uplatnil
nesprávnu výšku režijného paušálu za podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 7,93 eur, hoci v roku
2012 bola jeho výška stanovená na úrovni 7,63 eur. Zohľadniac uvedené súd odporcom 1/ a 2/ v zmysle
§ 142 ods. 1 v spojení s 224 ods. 4 O. s. p., keďže v danej veci pôvodne využil postup podľa § 151 ods.

3 O. s. p., priznal voči neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške
66,32 eur (58,69 + 7,63). Ďalej konštatoval, že uznesením č. k. 3C/53/2009 - 111 zo dňa 25.10.2010 súd
nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ako znalec bol ustanovený Ing. T. Z., znalec z odboru geodézia
a kartografia, s miestom výkonu znaleckej činnosti V. XX. Uznesením zároveň uložil navrhovateľovi,aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zložil preddavok na náklady spojené s vypracovaním
znaleckého posudku vo výške 150 eur. Navrhovateľ svoju povinnosť zložiť preddavok vo výške 150
eur splnil. Preddavok bol zapísaný pod položkou D 14/a - 10/11. Na základe uznesenia súdu č. k.

3C/53/2009 - 128 zo dňa 22.03.2011, právoplatného dňa 28.03.2011, bol preddavok vo výške 150 eur
priznaný a vyplatený ustanovenému znalcovi. Uznesením č. k. 3C/53/2009 - 154 zo dňa 25.07.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17Co/247/2011 - 164 zo dňa 21.09.2011, bola znalcovi Ing. T. Z. priznaná odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2011 vo výške 217,12 eur.

Po odpočítaní výšky vyplateného preddavku bol zvyšok znaleckej odmeny vo výške 67,12 eur vyplatený
znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. O.s.p.,
podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom v predmetnom
konaní tieto trovy predstavuje odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času za
vypracovanie znaleckého posudku vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že štát v predmetnej veci hradil trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 67,12 eur. S
prihliadnutímnaskutočnosť,žepreurčenieúčastníkapovinnéhonanáhradutrovštátujevzmyslevyššie
citovanej procesnoprávnej úpravy určujúci výsledok konania, v ktorom treba za neúspešného považovať
jednoznačne navrhovateľa, u ktorého naviac nebolo zistené splnenie predpokladov pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy, ktoré v konaní platil štát ako

zvyšnú časť odmeny za vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2011, a to vo výške 67,12 eur.

Proti tomuto uzneseniu, a to výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol
ho zrušiť. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ sa
týka výroku I. napadnutého uznesenia, nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že návrh v časti

o odstránenie rebríka, o zákaze vstupu na strechu učebne, autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa
a zákaze umiestňovania a opierania akýchkoľvek predmetom na steny týchto stavieb, vzal späť bez
uvedenia dôvodu, prípadne nie pre správanie odporcu. Poukázal na to, že u ž v samotnom rozsudku
č.k. 3C/53/2009-210 zo dňa 24.09.2012 súd v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ vzal návrh
späť z dôvodu, že odporcovia rebrík odstránili. Je teda zrejmé, že späťvzatie návrhu bolo urobené

práve pre správanie odporcu, nakoľko práve odstránenie rebríka bolo súčasťou petitu žaloby. S
odstránením rebríka taktiež súvisí zákaz vstupu na strechu autoškoly a bytovej jednotky, ako aj zákaz
opierania akýchkoľvek premetom na steny týchto stavieb. Uvedené má totiž so sebou logický a
nespochybniteľný súvis, najmä pokiaľ ide o zákaz pohybu na streche autoškoly, ktorý sa uskutočňoval
práve prostredníctvom rebríka. Taktiež za logické považoval, že pokiaľ odporca odstránil rebrík, potom

bude aj akceptovať zákaz opierať aj ďalšie veci na stenu stavieb. Pokiaľ sa týka výroku III. nesúhlasil so
zaplatením trov štátu spočívajúcich vo vyplatení znalečného. Dôvodil, že znalec nepostupoval v súlade
so zákonom, neprizval ho na ohliadku, dopustil sa prieťahov. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru
dopustil nehospodárneho konania pri ustanovení znalca v danej veci a preto nevidí dôvod, aby platil
trovy štátu.

Odporcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p., nakoľko od
rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok II., ktorý odvolaním nebol dotknutý, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.
Z ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že v sporovom konaní rozhoduje súd o náhrade trov
konania zásadne podľa miery úspech vo veci. V prípade zastavenia konania platí zásada, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku /§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p./. Z tejto zásady

však existuje výnimka pre prípad, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Za takejto situácie je tento účastník povinný uhradiť trovy konania /§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p./.
Zjednodušene povedané, ak vezme navrhovateľ žalobu späť, zavinenie za zastavenie konania spočíva
zásadne na jeho strane. Tento záver však neplatí v prípade, že navrhovateľ vezme žalobu späť, ktorú
podal dôvodne, potom, čo odporca uplatnený nárok v priebehu konania uspokojil, t. j. pre správanie

odporcu. Na túto situáciu treba aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorej
je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak splnil teda odporca uplatnený nárok po začatí konania,
znemená to, že sa navrhovateľ domohol uspokojenia svojho nároku, a túto okolnosť je treba chápať ako
obdobu procesného úspechu vo veci.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcom 1/, 2/ domáhal odstránenia rebríka z
bočnej steny rodinného domu odporcov 1/, 2/, zákazu vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej

jednotky navrhovateľa, zákazu umiestňovania na steny uvedených stavieb alebo opierať o ne akékoľvek
predmety, okrem prípadov, kedy odporcom takéto oprávnenie vyplýva zo záväzných predpisov. Ďalej
sa pôvodne domáhal, aby bola odporcom 1/, 2/ uložená povinnosť odstrániť z jeho pozemku parc. č.
XXXX/X k.ú. Nové Mesto nad Váhom tuje, alternatívne vykonať také opatrenie, aby tuje zasadené na
pozemku odporcov 1/, 2/ parc. č. XXXX/X k.ú. Nové Mesto nad Váhom, nezasahovali svojimi konármi a

koreňmi do pozemku v jeho vlastníctve. Po pripustení zmeny návrhu v tejto časti sa domáhal, aby súd
uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť odstrániť z ich pozemku parc. č. XXXX/X tri tuje nachádzajúce sa tesne
vedľa vlastníckej hranice s jeho pozemkom parc. č. XXXX/X. V poslednom petite návrhu sa domáhal,
aby súd podľa § 161 ods. 3 O.s.p. nahradil prejav vôle odporcov 1/, 2/ v tom smere, že udelí za nich
súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi vzdušnej elektrickej prípojky vedúcej do rodinného domu
súp. č. 2130 na pozemku parc. č. XXXX/X o odstránenie tejto prípojky v časti, ktorá zasahuje nad jeho

pozemok parc. č. XXXX/X.

Predmetomkonaniavdanejvecibolotedapäťžalobnýchnárokov,ktorýmisanavrhovateľvočiodporcom
1/, 2/ domáhal: 1/ odstrániť z bočnej strany rodinného domu odporcov kovový zvislý rebrík, 2/ zákaz
vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa, 3/ zákaz umiestňovať na steny

uvedených stavieb alebo opierať o ne akékoľvek predmety, okrem prípadov, kedy im takéto oprávnenie
vyplýva zo záväzných predpisov, 4/ odstrániť tuje, 5/ nahradiť prejav vôle odporcov 1/, 2/ v tom smere,
že udelí za nich súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi vzdušnej elektrickej prípojky vedúcej do
rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X o odstránenie tejto prípojky v časti, ktorá
zasahuje nad jeho pozemok parc. č. XXXX/X.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 24.09.2012, č.k. 3C/53/2009-210 vo výroku
I. súd konanie o odstránenie rebríka, o zákaze vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej jednotky
navrhovateľa a zákaze umiestňovania a opierania akýchkoľvek predmetom na steny týchto stavieb
v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom v zmysle § 96 ods. 1,2,3 O.s.p. zastavil. Vo výroku II.

vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto výroku podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.03.2014 č.k. 4Co/346/2012-236 bol
výrok II. prvostupňového rozsudku , ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý,
potvrdený. Navrhovateľ v časti zastavenia konania bol procesne úspešný len v časti o odstránenie
rebríka, nakoľko odporcovia 1/, 2/ odstránili predmetný rebrík v rámci prvostupňového konania a splnili

tak to, čoho sa navrhovateľ domáhal. V ďalších nárokoch (2. a 3.) v zastavenej časti nebol navrhovateľ
procesne úspešný, keď návrh v tejto časti vzal späť bez udania dôvodu. Znamená to, že navrhovateľ v
prevažnej časti zavinil zastavenie konania, preto náhrada trov konania patrí odporcom 1/, 2/ v zmysle
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Pokiaľ teda súd prvého stupňa priznal odporcom 1/, 2/ náhradu trov
konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. rozhodol správne a tiež správne priznal náhradu trov

konania odporcom 1/, 2/ z titulu procesného úspechu v časti zamietnutia návrhu v žalobných nárokoch
3. a 4. podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vrátane trov odvolacieho konania. Správne vyčíslil aj výšku trov
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie ich práva.
Neobstoja námietky odvolateľa, že prvé tri nároky majú medzi sebou logický a nespochybniteľný
súvis. Ako bolo už konštatované, jedná sa o samostatné nároky. Neobstoja ani námietky navrhovateľa

uvádzané v odvolaní proti výroku III. napadnutého uznesenia o trovách štátu, keď súd prvého stupňa
zaviazal na túto náhradu neúspešného navrhovateľa na zaplatenie znalečného vo výške 67,12 eur, ktoré
znalečné bolo znalcovi vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. V danom prípade odvolací súd
zdôrazňuje, že pri tejto náhrade trov štátu je rozhodujúci výsledok konania a keďže v danom prípade bol
navrhovateľ neúspešný, mal štát voči nemu nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd poznamenáva,

že v tomto štádiu rozhodovania o náhrade trov štátu už odvolací súd nemôže hodnotiť dôvodnosť
vykonaného znaleckého dokazovania v prejednávanej veci, ako to namietal navrhovateľ v odvolaní,
pretože v súčasnom štádiu konania sa povinnosti nahradiť trovy štátu mohol navrhovateľ zbaviť len tým,
že by u neho boli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, čo však navrhovateľ pred súdom
prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuvádzal a preto jeho námietky odvolací súd vyhodnotil ako

nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .