Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213305
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1211213305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v

právnej veci navrhovateľky: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX proti odporcovi: PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom: Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v časti o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd v celom rozsahu zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený
SLOVAK ARBITRATION COURT s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v konaní sp. zn.:
36/01/11 zo dňa 14.01.2011.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21.03.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský

rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený SLOVAK ARBITRATION COURT s.r.o., so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v konaní sp. zn.: 36/01/11 zo dňa 14.01.2011. Ďalej sa
navrhovateľka domáhala, aby súd Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2007
vyhlásil za neplatnú a zaviazal odporcu na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1500,- eur
a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 540,21 eur.

V návrhu uviedla, že odporca uzatvoril dňa 30.10.2007 s navrhovateľkou Zmluvu o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 1 493,72 eur.
Navrhovateľka ku dňu podania návrhu na súd uhradila na účet odporcu sumu 2 034,- eur.

V danom prípade zmluvy sa jedná o štandardnú vopred formulovanú formulárovú zmluvu, ktorú
odporca používa pre veľký počet spotrebiteľov. Navrhovateľka ako spotrebiteľka nemala možnosť
ovplyvniť nijakým spôsobom jej obsah. Zmluvné dojednania sú písané takými malými písmenami, že sa
vôbec nedajú bez pomoci lupy zreteľne prečítať. Žiadosť o poskytnutie úveru ani navrhovateľka sama

nevypisovala, túto vypisoval obchodný zástupca a ona ju len podpísala. V zmluve neboli uvedené úroky,
ktoré má platiť, len presne nešpecifikovaná zmluvná odmena, ktorá je vzhľadom k výške poskytnutého
úveru vysoká a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľa.

Zmluva, ktorú navrhovateľka podpísala neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
výšku ročnej úrokovej sadzby - teda náležitosti podľa § 4, ods.2 písm. g) h) zákona č. 258/2001
Z.z.. V zmluve v bode 5 je uvedená mesačná výška splátok úveru, ich počet ako aj splatnosť, no v

zmluve jednoznačne chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške ročnej úrokovej
sadzby. Údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
no táto skutočnosť však nemôže byť akceptovaná, nakoľko v platnom zákone sa uvádza, že údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť uvedený v zmluve o úvere. Údaje o schválenomrevolvingovom úvere v zmluve boli dopísané až po jej podpise uvedenej zmluvy. Čiže neboli individuálne
dohodnuté a nakoľko boli do zmluvy dodatočne dopísané, nemala ona možnosť ich ovplyvniť.

Samotná zmluva následne obsahuje značný počet ustanovení, ktoré sa dajú označiť ako neprijateľné
zmluvné podmienky: údaj o RPMN, údaje o zmluvnej odmene, úroky z omeškania, určenie účelu platby
od dlžníka a jej rozúčtovanie, zmluvná pokuta a rozhodcovská doložka.

Následne navrhovateľka popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka v znení

koncipovanom v zmluve núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá odporca.
Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu. Ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka ako spotrebiteľ sa
v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby ona mohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, nakoľko jej súčasťou

sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna a ona ako spotrebiteľ ju mohla
prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že jej ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v

predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ako spotrebiteľka ňou nie je viazaná a
táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore
s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Následne navrhovateľka uvádza, že samotný rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko

jeho odôvodnenie nespĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie súdneho (rozhodcovského) rozhodnutia.
Absencia náležitého odôvodnenia rozhodcovského rozsudku spôsobuje, že je nezrozumiteľné a teda
je v rozpore s ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tým, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom.

Navyše navrhovateľka uviedla, že odporcovi už zaplatila o 540,21 eur viac ako som od neho dostala.
Odporca sa preto o uvedenú sumu na jej úkor bezdôvodne obohatil a preto žiada od neho aj vydanie
bezdôvodného obohatenia spolu zo zákonným úrokom z omeškania.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa

požaduje od odporcu v prípade úspešného uplatnenia si práv ako spotrebiteľ finančné zadosťučinenie
a to vo výške vo výške 1000,- eur. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností k primeranému finančnému
zadosťučineniu, tak poukazuje na nedostatok odbornej starostlivosti odporcu - úmyselné porušenie
zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Stres, ktorý mi jej odporca spôsobil nedostatkom
odpornej spôsobilosti - vyžadoval od nej niekoľkotisícovú odplatu, zmluvné pokuty, pričom vedel, že

právo na to nemal a musel o tom vedieť, čiže konal úmyselne v rozpore s odbornou starostlivosťou.

Odporca sa vyjadril k predmetnému návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 13.10.2011, v
ktorom žiadal, aby súd návrh navrhovateľky v celok rozsahu zamietol a zaviazal ju na náhradu trov
konania.

Odporca v prvom rade namieta nedodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu v súlade s ust. § 41
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Podľa doručenky o prevzatí zásielky s rozhodcovským rozsudkom
poskytnutej Slovenským arbitrážnym súdom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. 36/01/11 prevzatý
žalobcom dňa 24.02.2011 a teda posledným dňom lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku bol 26.03.2011. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol príslušnému súdu doručený
po uplynutí zákonnej lehoty. Vzhľadom na uvedené konštatuje odporca, že žaloba bola na príslušný
súd podaná po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle ZoRK a ide preto o žalobu neprípustnú. Pokiaľ
procesnoprávny predpis upravuje povinnosť podať určité podanie (žalobu) na presne určenom
(príslušnom) súde a pre ktoré určuje zároveň lehoty na ich vykonanie na súde, potom je zrejmé, že

účinky zachovania lehoty môžu byť spojené s takýmto podaním na predpísanom (t.j. príslušnom, a nie
hocijakom) súde podľa § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň zákon pre niektoré prípady
výslovne určuje výnimky, kedy je možné považovať lehotu za zachovanú, hoci podanie nebolo urobené
na predpísanom súde (napr. odvolanie - § 204 ods. O.s.p., lehota je však zachovaná aj pri podaníodvolania na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde - § 218 ods. 2 O.s.p.;
dovolanie - § 240 ods. 1 O.s.p., výnimka pripustená zákonom - § 240 ods. 2 O.s.p.). Ide však o výslovne
uvedené výnimky, ktoré sú povahou vždy reštriktívne. ZoRK a ani iný predpis takúto výnimku neuvádza.

Odporca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR z 28.01.1999, sp. zn.: 4 Cdo 16/98. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že úprava pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
ust. § 40 ods. 1 a ods. 2 § 41 ods. 1 ZoRK z hľadiska stanovenia lehoty na jej podanie a určenia súdu,
ktorému má byť toto podanie doručené je porovnateľná s úpravou odporu proti platobnému rozkazu (§

172 ods. 1 O.s.p.), resp. odvolania či dovolania. V tomto prípade mala byť žaloba podaná v 30 dňovej
lehote na Okresnom súde Bratislava II. Daná lehota bola zmeškaná.

K obsahovej stránke podanej žaloby odporca uvádza, že keďže zmluva bola uzavretá dňa 08.11.2007,
je potrebné ju posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení k 08.11.2007. Obligátne náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere upravoval v rozhodnom čase predmetný zákon v § 4 ods. 2. Jednotlivé náležitosti
zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia sú v zmluve obsiahnuté. Súčasne, aj v prípade absencie
niektorej náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 zákona platilo podľa § 4 ods. 4 zákona, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo, b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Navrhovateľka sa odvoláva

na právnu úpravu, ktorá bola zavedená až zákonom č. 568/2007 Z.Z., ktorý bol v Zbierke zákonov
publikovaný dňa 06.12.2007 a účinnosť nadobudol až dňa 01.01.2008 (teda po uzavretí zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX). Jeho aplikácia s ohľadom na zákaz retroaktivity, je na zmluvu
vylúčená.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa rozhodcovskej doložky, odporca považuje argumenty
navrhovateľky za nedôvodné. Uzavretie zmluvy a rozhodcovskej doložky podľa článku 18 zmluvy
neznamená podrobenie sa rozhodcovskému konaniu. V čase jej uzavretia pritom nie je jasné, či k
rozhodcovskému konaniu dôjde, kto bude v postavení žalobcu a kto v postavení žalovaného a pod.
Rozhodcovská doložka je zároveň v súlade s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže - v

súlade s daným ustanovením nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní.
Uvedené ustanovenie ani rozhodcovskú doložku nezakazuje, zakazuje v nej len také ustanovenia,
ktoré by vyžadovali aby sa postupovalo výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj v takom prípade by bola
neplatná len takáto časť rozhodcovskej doložky, nie doložka samotná. Toto potvrdzuje aj dôvodová
správa k zákonu č. 568/2007 Z.z.. Osobitne poukazujeme aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská doložka v článku 18 ani neobmedzuje spotrebiteľa v uplatnení práva podať žalobu.
Podľa akýkoľvek iný opravný prostriedok, rozhodcovská doložka nevyžaduje riešenie sporu výhradne
arbitrážou, neobmedzuje prístup k dôkazom a ani neobsahuje nedovolený prenos dôkazného bremena.

Za nedôvodnú považuje aj námietku o porušení rovnosti účastníkov konania. Podľa obsahu
rozhodcovskej doložky (18 ods. 18.2.1 písm. b) zmluvných dojednaní zmluvy) podanie žalobnej
odpovede v prípade, ak bol rozhodcovský rozsudok doručený, má bez ďalšieho za následok zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Lehota na podanie žalobnej odpovede je primeraná (napr. v porovnaní s

trojdňovou lehotou pre podanie námietok proti zmenkového platobnému rozkazu).

Z vyššie uvedených dôvodov považuje odporca za nedôvodné tvrdenia o neplatnosti zmluvy, rovnako
tak za nedôvodné aj uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku o zaplatenie
finančného zadosťučinenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je nedôvodný a smeruje k

tomu, aby "požičanie" peňažných prostriedkov bolo bezodplatné. Odporca zároveň vznáša z dôvodu
právnejopatrnostinámietkupremlčanianavrhovateľkoutvrdenéhonároku.Rovnakonároknazaplatenie
finančného zadosťučinenia je neopodstatnený čo do základu i čo do výšky a namieta jeho uplatnenie.
Zároveň opätovne vznáša z dôvodu právnej opatrnosti námietku premlčania takého, navrhovateľkou
tvrdeného nároku.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila
písomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa04.11.2011,kdezároveňsúhlasilastým,abysúdvecprejednala rozhodol v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny
zástupca, ktorý súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, kartou klienta, faktúrami na zaplatenie zmluvnej pokuty a oboznámením obsahu spisu
Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn.: 36/01/11.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Odporca uzavrel dňa 30.10.2007 s navrhovateľkou ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 1 493,73 eur,
splatnom vždy k 18. dňu v mesiaci v pravidelných mesačných splátkach vo výške 81,36 eur. Zmluvné
strany si dohodli odmenu za poskytnutie úveru 1 435,17 eur (43 236,- Sk), RPMN za úver 62,24 %.

Slovenský arbitrážny súd vydal dňa 14.01.2011 pod sp. zn.: 36/01/11 rozhodcovský rozsudok, ktorým
zaviazal navrhovateľku a dlžníka na zaplatenie sumy 1 439,420 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 31.12.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 49,79 eur.

Navrhovateľka dňa 24.02.2011 prevzala rozhodcovský rozsudok spolu s prílohami. Dňa 21.03.2011

bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stráne posúdil nasledovne :

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon"), účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná
len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a
c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská
zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z
nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví

rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka ).
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. a Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa čl. 5 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa
ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Predovšetkým sa súd musel so zreteľom časové limity ohraničujúce možnosť podať návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v trvaní 1 mesiac od doručenia napadnutého rozhodcovského rozsudku,
vysporiadať s otázkou zachovania tejto lehoty. Súd pritom dospel k záveru, že návrh bola podaný
včas, keďže napadnutý rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 24.02.2011 a návrh bol

podaný dňa 21.03.2011.

Súd sa nestotožnil s obranou odporcu, podľa ktorého, keďže navrhovateľka podala návrh na miestne
nepríslušný súd a na Okresný súd Bratislava II (ktorý je miestne príslušným súdom v zmysle § 88 ods. 2
O.s.p.) bol návrh postúpený Okresným súdom v Žiari nad Hronom až dňa 25.05.2011, čo je po uplynutí

zákonnej lehoty v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ide o neprípustnú žalobu podanú na súd
po uplynutí zákonnej lehoty. V súlade s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je totiž lehota
na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského zachovaná, ak je v stanovenej lehote návrh podaný na
ktoromkoľvek súde. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že návrh bol podaný na miestne nepríslušnomsúde. Ako vyplýva z ustanovenia § 105 ods. 4 O.s.p., právne účinky spojené s podaním návrhu zostávajú
zachované aj vtedy, ak bol návrh podaný na miestne nepríslušnom súde a vec bola postúpená súdu
miestnepríslušnému.Ktomudošloajvprejednávanejveciapreto,keďženavrhovateľkapodalanávrhna

súde v zákonom stanovenej lehote (hoci na miestne nepríslušnom, ktorý vec postúpil tunajšiemu súdu),
vychádzajúc z ustanovenia § 105 ods. 4 O.s.p., zostala lehota navrhovateľky na podanie návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku zachovaná i napriek tomu, že vec bola tunajšiemu súdu postúpená
až po uplynutí tejto lehoty.

Z vyššie uvedených dôvodov preto obrana odporcu v tomto smere neobstojí a súd pristúpil k vecnému
preskúmaniu dôvodnosti návrhu navrhovateľky.

V nadväznosti na skutkový stav veci ustálený z vykonaných dôkazov pritom súd dospel k záveru, že
návrh je dôvodný.

Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľka sa v prejednávanej veci domáhala zrušenia napadnutého
rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodov.

Navrhovateľka v návrhu popierala platnosť rozhodcovskej doložky. Súd po oboznámení sa s obsahom
zmluvy a Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia

s.r.o. dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o revolvingovom úvere je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná a sú dané dôvody na aplikáciu § 40 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z.z., teda na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu.

Navrhovateľka (rovnako ako dlžník) v postavení spotrebiteľa nemá možnosť participovať na vytvorení

formulárovej zmluvy a preto je nepochybne z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou
stranou.

Rozhodcovskú doložku si navrhovateľka ako spotrebiteľka a ani dlžník osobitne nevyjednali a nemali
možnosť výberu a to aj vzhľadom na jej umiestnenie a splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.

Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednania, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ ako prvý. To je aj v praxi najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.

Podľa rozhodcovskej doložky, zakotvenej v štvrtom stĺpci miniatúrnych, ťažko čitateľných a

neprehľadných všeobecných dojednaní, akékoľvek spory budú riešené pred rozhodcami, ktorých
označenie oprávnený v týchto štandardných podmienkach predformuloval. Navyše v danom prípade,
rozhodcovia uvádzaní v rozhodcovskej doložke vzhľadom na ich pracovnú preťaženosť neprijali
ustanovenie za rozhodcu a odporca si zvolil osobu rozhodcu sám vlastným výberom.

Samotné umiestnenie rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných zmluvných podmienok (dojednaní)
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne dojednanú zmluvnú
podmienku a teda je nepochybné, že v takomto prípade neexistuje priestor na dojednanie úpravy
zmeny všeobecných podmienok. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť
rozhodcovskémukonaniu.Prenavrhovateľkutoznamenápovinnosťpodrobiťsanielenrozhodcovskému

konaniu vzdialenostne neprijateľnému, ale následne po prípadnom zrušení tohto rozsudku bude konať aj
vo veci samej tento súd (§ 43 zákona č. 244/2002 Z.z.), čo je opätovne pre navrhovateľku vzdialenostne
neprijateľné (súdy sa nachádzajú cca 300 km od bydliska dlžníka ako aj spoludlžníka), pričom navyše
na výbere osoby rozhodcu dlžník/spoludlžník ako spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Naopak v prípade
konania na všeobecnom súde by mal dlžník ako aj spoludlžník možnosť vybrať si súd v mieste svojho

bydliska (§ 87 písm. f/ O.s.p.). Vzdialenostný problém sa okrem iného spomína aj v rozsudku OCÉANO.

Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade, uplatnenie si práva odporcu ako dodávateľa na

rozhodcovskom súde, predstavuje naviac zo strany odporcu ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi (uznesenie ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS 55/201-19), a ako taký
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.Záverom vo vzťahu k otázke posúdenia rozhodcovej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd
poukazuje na to, že Občiansky zákonník obsahuje len demonštratívny výpočet zmluvných podmienok,
ktoré sa považujú za neprijateľné (,,najmä", § 53 ods. 4 OZ). Teda súd pri hodnotení konkrétneho

právneho vzťahu môže považovať za neprijateľnú ak podmienku, ktorá v ustanovení § 53, ods. 4 nie je
uvedená a to najmä vtedy, ak zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve je zrejmé, že
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula).

Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a nie je
v predmetnej veci daná právomoc Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court,
s.r.o. na prejednanie návrhu odporcu, ktorým sa proti navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy 1 439,42
eur s príslušenstvom. Preto súd z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona napadnutý rozhodcovský
rozsudok zrušil.

Podľa § 152, ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

V prejednávanej právnej veci súd rozhodol v súlade s § 152 ods. 2 O.s.p. len o jednom z nárokov

navrhovateľky týkajúceho sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko takýto postup je v danej
veci účelný a hospodárny, keďže zrušenie rozhodcovského rozsudku je základným predpokladom
na rozhodovanie súdu o ďalších nárokoch navrhovateľky. O návrhu navrhovateľky na vydanie
bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia rozhodne súd v konečnom rozsudku
z dôvodu, že je to účelné a hospodárne, keďže podmienkou pre rozhodnutie o zvyšku návrhu je

podmienkou práve zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je nevyhnutný predpoklad pre rozhodnutie
o zvyšnej časti návrhu.

O trovách konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).