Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210384
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414210384.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
I. P., bytom A. T. XXX/XX, X. nad Y., zast. JUDr. Petrom Rybárom, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, proti
odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie
1 690,43 €, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

19C/137/2014-76 zo dňa 08. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1
690,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1 690,43 € od 23. 08. 2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

Rozhodnutie v časti, v ktorej prvostupňový súd uložil odporcovi nahradiť trovy právneho zastúpenia vo

výške 279,56 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 1 690,43€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne, zo sumy 1 690,43 € od
23.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 279,56 €, na účet právneho

zástupcu navrhovateľa , to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 27.8.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1690,43
€ spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že zmluvou o úvere
č. 600200202 uzavretej dňa 1.3.2011 došlo zo strany odporcu k poskytnutiu finančných prostriedkov

navrhovateľovi vo výške 1400,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 1348,-€, ktorú sa
navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 229,-€, počnúc dňom 9.4.2011. Ročný
úrok tak predstavuje viac ako 96%. Navrhovateľ použil poskytnutý úver na osobné potreby. V návrhu
navrhovateľ poukázal na to, že považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za neplatný
právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že sa jedná o
spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9
ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej navrhovateľ
poukázal na to, že v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa
takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ uvedením do omylu zo strany odporcu uhradil

na účet odporcu sumu vo výške 3 090,43€, to znamená, že o 1.690,43 € viac ako mal odporca nárok. Z
uvedenéhodôvodutakvrozsahusumy1690,43€došlonastraneodporcukbezdôvodnémuobohateniu,ktoré žiadal navrhovateľ vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením
peňažného dlhu, požadoval navrhovateľ aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j.
od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, pričom predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako ani právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal

odporca z poctivých zdrojov. Ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetný
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, čo navrhovateľ výslovne prehlásil v zmluve. Predmetné
prehlásenie potvrdil svojim podpisom na zmluve. Účel použitia finančných prostriedkov navrhovateľ
výslovnedeklarovalajvDodatkukzmluveoúverezodňa1.3.2011,kdeprehlásil,žefinančnéprostriedky
sú mu poskytnuté na účel zamestnania za účelom nákupu výpočtovej techniky. Preto má odporca za

to, že navrhovateľ by tak nikdy neurobil a nepripojil by k takému prehláseniu svoj podpis, keby jeho
vyhlásenie nebolo pravdivé. Odporca poukázal na to, že v prípade jeho postavenia treba akcentovať aj
jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval. Z vyššie uvedených dôvodov,
keďže predmetnú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o RPMN. Z uvedeného dôvodu

odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa,
oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 1.3.2011, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie peňažného
plnenia, Dodatkom k zmluve o úvere zo dňa 1.3.2011, prehľadom splácania úveru navrhovateľom ako i

ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ uzavrel dňa 1.3.2011 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca
navrhovateľovi úver vo výške 1 400,-€ a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi predmetný úver
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 1348,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2 748,-€ v 12-tich mesačných

splátkach po 229,-€ počnúc dňom 9.4.2011. V predmetnej zmluve o úvere dlžník súčasne prehlásil,
že predmetné peňažné prostriedky sú mu poskytované na výkon zamestnania. V ten istý deň bol
s navrhovateľom uzatvorený Dodatok k zmluve o úvere, kde navrhovateľ prehlásil, že veriteľom
poskytované finančné prostriedky vo výške 1 400,- € použije na nákup výpočtovej techniky. Navrhovateľ
podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného odporcom celkove na úver zaplatil sumu 3090,43€.

Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že si úver spoločnosti od odporcu bral na splatenie
iných podlžností, ktoré mal v spoločnosti Profi Credit, s.r.o.. V tom čase nepodnikal, od 2.9.2009 bol
zamestnaný v spoločnosti Fagor Ederland na pracovnú zmluvu, kde je zamestnaný doposiaľ. Pracuje
tam na robotníckej pozícii ako odlievač. Túto úverovú zmluvu podpisoval narýchlo v aute s obchodným

zástupcom Valeriánom Pohlídalom, kde mu boli aj peňažné prostriedky vyplatené. Úverovú zmluvu aj
dodatok k nej podpisoval v aute, ich obsah nečítal, z uvedeného dôvodu nevie prečo je v nich napísané,
že si tento úver bral na nákup výpočtovej techniky. Počítač má doma už asi od r. 2002 a ďalší počítač, ani
ďalšiu výpočtovú techniku v tom čase nekupoval. Na výkon jeho zamestnania žiadnu výpočtovú techniku
nepotrebuje, keďže pracuje na robotníckej pozícii.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:j) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľa z titulu posúdenia charakteru

právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľa, že dňa 1.3.2011 uzatvoril s odporcom spotrebiteľskú zmluvu a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto
prípade, keď odporca poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti.
Navrhovateľ vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý
a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci

svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť
posudzovaná v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu podpisu zmluvy, nakoľko samotný navrhovateľ požadoval poskytnutie peňažných prostriedkov
za účelom výkonu zamestnania súd uvádza, že z jeho úradnej činnosti je mu známe, že odporca
pri svojej podnikateľskej činnosti používa predtlačené formulárové znenie zmluvy o úvere, pričom pri

uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi využíva ich prehlásenie, že tieto úvery boli poskytnuté buď za účelom
zamestnania, povolania alebo podnikania tak, aby sa vyhol aplikácii zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď v zmluve o úvere bol ako účel poskytnutia úveru zaškrtnutý
výkon zamestnania, avšak v samotnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ už v čase uzatvárania
úverovej zmluvy bol v pracovnom pomere, pričom pracoval na robotníckej pozícii (od r. 2009) a k

výkonu svojho zamestnania nepotreboval nákup výpočtovej techniky. Z uvedeného dôvodu považoval
súd predmetné prehlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere, ako i uzatvorený dodatok k zmluve s tým
istým dátumom za účelové konanie odporcu na obchádzanie príslušných ustanovení zákona na ochranu
spotrebiteľa ako i zákona o spotrebiteľských úveroch.

V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom
pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru, ktoré
údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon

sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy
obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej
zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu
je správne tvrdenie navrhovateľa, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľ zaposkytnutý úver zaplatil a sumou, ktorá mu bola zo strany odporcu poskytnutá, bez právneho dôvodu.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ požadoval od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal do
omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej
vo výzve, ktorú adresoval navrhovateľ odporcovi, t.j. od 23.8.2014. Úrok z omeškania súd priznal v

zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 8,15% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy
konania vo výške trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie
zastúpenia, návrh na začatie konania zo dňa 25.8.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2014, účasť

na pojednávaní dňa 8.1.2015) pri hodnote jedného úkonu § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MSSR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 61,85
€ a tomu prislúchajúci režijný paušál - 4 x 8,04 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za
účtovaný úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 11.11.2014 vzhľadom k tomu, že predmetné vyjadrenie
právny zástupca navrhovateľa zaslal súdu svojvoľne bez akejkoľvek výzvy súdu potom ako mu bolo

zaslané na vedomie vyjadrenie odporcu. Namietané skutočnosti mohol pritom súdu prezentovať na
nariadenom termíne pojednávania, ktorého termín mu bol spolu s vyjadrením odporcu doručený. Pokiaľ
ide o hotové výdavky účtované za stratu času na účasť na pojednávaní dňa 20.11.2014 účtované v
súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych
služieb vo výške 187,60 € a za účasť na pojednávaní dňa 8.1.2015 vo výške 187,60 €, cestovné

za účasť na pojednávaní dňa 20.11.2014- 125,59 € a dňa 8.1.2015 - 121,74€, tieto súd právnemu
zástupcovi navrhovateľky nepriznal vzhľadom k tomu, že ich považuje za nehospodárne s poukazom na
to, že právny zástupca zastupuje na tunajšom súde nespočetné množstvo spotrebiteľov, pričom sídlo
jeho advokátskej kancelárie je vzdialené od sídla tunajšieho súdu niekoľko desiatok kilometrov, čím
vznikajú v daných konaniach neprimerané trovy v porovnaní s hodnotou vedeného sporu. V ďalšom

súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že právny zástupca
navrhovateľa vzhľadom k tomu, že zastupuje na tunajšom súde viacerých spotrebiteľov, zúčastňuje
sa denne na súdnych pojednávaniach, pričom pri vyúčtovaní hotových výdavkov a cestovného tieto
skutočnosti nijakým spôsobom nezohľadňuje. Tak napríklad na nariadenom termíne pojednávania dňa
08.01.2015 sa právny zástupca zúčastnil na tunajšom súde aj pojednávania vo veci vedenej pod sp.

zn. 19C/119/2014, ktorú skutočnosť nijakým spôsobom vo vyúčtovaných trovách nezohľadnil. Z vyššie
uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 279,56 €,
ďalšie trovy mu ako nehospodárne nepriznal.

Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že

vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných
konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o
vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd.
Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej“.

V súlade s § 204 OSP podal odporca odvolanie proti rozsudku v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, s §
205 ods. 2 písm. b), f) OSP, navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu v časti náhrady trov konania
v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP.

Odporca žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal

z dôvodov, že došlo k vadám konania v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, ďalej v súlade s § 205
ods. 2 písm. b), f) OSP. K odňatiu jeho možnosti konať pred súdom uviedol, že v podaní zo dňa 22. 09.
2014 namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom o čom nebolo rozhodnuté. Na
pojednávaní dňa 08. 01. 2015 o 10.45 h sa nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a to
z dôvodu, že vzniesol námietku nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, o ktorej nebolo do

termínu pojednávania rozhodnuté a preto z dôvodu hospodárnosti konania žiadal odročiť pojednávanie.
Prvostupňový súd žalovaného žiadnym spôsobom do termínu pojednávania nevyrozumel a o vznesenej
námietke nerozhodol a aj napriek náležitému ospravedlneniu neúčasti odporcu, prejednal vec bez jeho
prítomnosti.Má za to, že príslušný na konanie je Okresný súd Bratislava I. a to s poukazom na ust. § 84 a § 85 ods. 2
OSP.Chýbajúcamiestnapríslušnosťnastraneprvostupňovéhosúdupredstavujenedostatokpodmienky

konania, ktorým sa súd pred termínom pojednávania nezaoberal. V súlade s čl. 48 ods. 1 Ústavy
SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Prvoradou
podmienkou na správne ustálenie osoby zákonného sudcu je správne ustálenie vecnej, resp. miestnej
príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a
miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy,

resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. l. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru (II. ÚS 283/09).

Odporca považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. Z odôvodnenia nie je zrejmé,
akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval.
Uviedol, že v prípade postavenia odporcu treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu s navrhovateľom vstupoval. Uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú

vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osobadovolávaťtoho,žemalapostaveniespotrebiteľa(ESD,C-464/01,voveciJohannGruberprotiBay
Wa AG publikovaný o. i. v Švestka,,J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákonník,
Komentář 2, vadanie Praha: C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu

charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok , pretože je potrebné chrániť dodávateľovu
dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Ak navrhovateľ v zmluve
o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho zamestnania,
treba chrániť dobrú vieru odporcu a navrhovateľovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa.

Navrhovateľ v súlade s § 204 OSP podal odvolanie do výroku o náhrade trov konania a to v súlade
s § 205 ods. 2 písm. f) OSP, z dôvodu, že mu súd nepriznal všetky trovy konania. Uviedol, že pokiaľ
ide o hotové výdavky účtované za stratu času a účasť na pojednávaní dňa 20. 11. 2014 a 08. 01. 2015,
vyčíslil si náhradu v sume 125,59 € a v sume 121,74 € z toho dôvodu v plnej výške, nakoľko k uvedeným
dátumom nevyčísľoval trovy právneho zastúpenia ku žiadnemu inému pojednávaniu na Okresnom súde

Žiar nad Hronom. Pokiaľ súd uviedol, že si účtoval plnú výšku, napriek tomu, že 08. 01. 2015 sa zúčastnil
pojednávania vo veci 19C/119/2014, uviedol, že v predmetnom v konaní 19C/119/2014 si žiadne trovy
právneho zastúpenia nevyčísľoval, nakoľko toto konanie stále prebieha a trovy konania si zástupca
vyčísľuje až po skončení konania. Nejde o neprimerané trovy v porovnaní s hodnotou sporu, hodnota
sporu je suma 1 690,43 € a trovy právneho zastúpenia žiada priznať vo výške 980,01 €, pričom jeden

úkon predstavuje sumu 81,33 € a nie sumu 61,85 € ako to uvádza súd vo svojom rozsudku. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu vo výške 1 690,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
1 690,43 € od 23. 08. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdil podľa § 219
ods. 1,2 OSP

Podľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2.).

Preskúmaním veci v časti, v ktorej prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu vo výške 1 690,43 € s prísl., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne
rozhodol, náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v
súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil na tom istom základe a z tých istých dôvodov, ktoré podrobne uviedol
v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Odvolací súd na tieto dôvody v tomto rozhodnutí odkazuje.

Odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv
na výsledok rozhodnutia okresného súdu.Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé a jednoznačné, že súd navrhovateľom
uplatnený nárok posudzoval a priznal titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré obohatenie má svoj
pôvod (vychádza) v zmluve o úvere zo dňa 01. 03. 2011, o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu niet

pochýb, že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva.

Pokiaľ odporca opakovane aj v odvolacom konaní tvrdí, že o spotrebiteľskú zmluvu nejde, pretože
finančné prostriedky boli dlžníkovi (v tomto konaní navrhovateľovi) poskytnuté veriteľom (odporcom)
na účel zamestnania, s týmito námietkami sa náležite vysporiadal už okresný súd, o čom svedčí

odôvodnenie jeho rozhodnutia. Námietka odporcu, že v tomto rozhodnutie nie je preskúmateľné, pretože
nie je vôbec zrejmé akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný
skutkový stav aplikoval, nie je dôvodná a opodstatnená. Prvostupňový súd v tomto smere riadne
zistil skutkový stav, keď v konaní bolo zistené, že navrhovateľ si úver od odporcu bral na splatenie
iných podlžností, ktoré mal v spoločnosti Profi Credit, s. r. o., v tom čase nepodnikal, od 02. 09.
2009 bol zamestnaný v spoločnosti Fagor Ederland na pracovnú zmluvu, kde je zamestnaný doposiaľ.

Pracuje tam na robotníckej pozícii ako odlievač. Na výkon jeho zamestnania žiadnu výpočtovú techniku
nepotrebuje, pracuje na robotníckej pozícii, a teda úver nepotreboval na výkon zamestnania. Odvolací
súd k tomu dodáva, že spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia účelu použitia
finančných prostriedkov na účel zamestnania, či povolania. Túto skutočnosť veritelia často zneužívajú.
Ide o nekalú obchodnú praktiku, keď u spotrebiteľov vyznačujú v zmluvách takýto účel poskytnutia

finančných prostriedkov, ako tomu bolo aj v danom prípade, hoci pokiaľ ide o právny status dlžníka
zo zmluvy o úvere, tak tento podľa zistenia prvostupňového súdu, v súvislosti so svojím zamestnaním
žiadne finančné prostriedky nepotreboval. V danom prípade išlo o zmluvu typovú, kde na jednej
strane vystupoval spotrebiteľ (v tomto prípade navrhovateľ). Za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri

pochybnostiachoobsahuzmlúvvýkladpriaznivejšíprespotrebiteľa,čímtrebapodľanázoruodvolacieho
súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúc
za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť
výlučne úpravou v zmluve a obchodným zákonníkom), čiže veriteľ. V danom prípade pri uzatváraní

zmluvy jednoznačne veriteľ je ten, ktorý má postavenie „silnejšieho“ v zmluvnom vzťahu.

Pokiaľ odporca uvádzal, že bol v dobrej viere pri uzatváraní zmluvy, že na strane navrhovateľa nejde
o spotrebiteľa, tak dôležité je to, na aký účel bol úver poskytnutý a z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by tento slúžil na výkon

jeho zamestnania, vzhľadom aj na skutkové zistenia ohľadne jeho pracovného zaradenia.

Odporca v odvolaní uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi
konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal
účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom
možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené
podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola

dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.
Odvolací súd nezistil taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým by súd účastníkovi
konania znemožnil realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov.
Vzhľadom na dôvody odvolania odporcu odvolací súd udáva, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Miestna príslušnosť súdu je daná v súlade § 87 f) OSP, keď popri všeobecnom súde odporcu je na
konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. V danej veci teda konal miestne príslušný súd, a teda bola splnená podmienka zákonného
sudcu.Odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom ani z dôvodu, ako uvádza, že napriek
ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania z jeho strany, súd prejednal vec v jeho

neprítomnosti, pričom súd mu neoznámil akým spôsobom do termínu pojednávania rozhodol o
vznesenej námietke nepríslušnosti.

V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže
dôjsťkodňatiuprávaúčastníkakonaťpredsúdom(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.

zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie
§ 101 ods. 2 OSP umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania.
Dôvodom žiadosti odporcu o odročenie pojednávania bolo, že pri prvom úkone, ktorý mu patril, vyslovil
námietku miestnej nepríslušnosti, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté. Sudca takémuto návrhu
na odročenie pojednávania nevyhovel a vec následne prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu,
postupoval tak v plnom súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP, keďže ako bolo uvedené vyššie okresný súd

bol v súlade s § 87 f) OSP miestne príslušný vo veci konať, nebol teda dôvod postúpiť vec príslušnému
súdu podľa § 105 ods. 2 OSP. Účasť na pojednávaní je právo, ktoré v prejednávanej veci odporca
nevyužil, hoci bol na termín pojednávania riadne a včas predvolaný. Súčasne v tejto veci neexistoval
iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Prvostupňový súd postupoval v súlade s § 119 OSP,
a keďže nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania prejednal vec. Iné chápanie predmetných

ustanovení by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní. S námietkou miestnej nepríslušnosti sa správne
vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia, keď vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok ako spotrebiteľ, a teda má právo výberu medzi všeobecným súdom žalovaného
(§ 85 OSP) a súdom uvedeným v ust. § 87 písm. f) OSP. Keďže súd bol miestne príslušný konať vo
veci, nepostúpil vec inému súdu, a teda ani ospravedlnenie odporcu z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o

vznesenej námietke nepríslušnosti, nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
v súlade s § 119 OSP ( toto prvostupňový súd aj oznámil odporcovi č.l. 57 spisu).

Odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej rozhodol, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľke na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 279,56 € do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to v súlade s § 221 ods. 1 psím. f) OSP a v súlade s § 221
ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými
úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Prvostupňový súd
v odôvodnení rozhodnutia o náhrade trov konania uviedol, že rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

V súlade s § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Účastník má právo v súlade s Čl.47 Ústavy na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Súd rozhodujúci o
priznanínáhradytrovkonaniavzmysle§142ods.1OSPjepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaložených

trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore. Účelnosť je vlastnosť spočívajúca v sledovaní
cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze.

Prvostupňový súd neuviedol akými úvahami sa riadil pri závere uvedenom v odôvodnení, keď priznal

navrhovateľovi za úkon odmenu vo výške 61,85 €, namiesto 81,33 € ( z výroku rozhodnutia sa javí, že
ak súd nepriznal nič iné asi vychádzal zo sumy 81,33 € ), v tejto časti je rozhodnutie nezrozumiteľné.
Náhradu nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou právneho
zástupcu navrhovateľa na pojednávaní pred súdom prvého stupňa súd prvého stupňa nepriznal na
základe kritéria (t.j. že sídlo advokáta je mimo bydliska účastníka i sídlam súdu prvého stupňa,

zastupuje nespočetné množstvo spotrebiteľov, nezohľadnil skutočnosť, že v ten istý deň sa zúčastnil
aj pojednávania v inej veci), ktoré samo osebe nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom
a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania. Príslušná právna úprava (vyhláška o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vzťahujúca sa na prejednávanú
vec priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných výdavkov i

náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného
dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu (napr.
pojednávania súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších
foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pripoužitírelatívnenákladnejšiehodopravnéhoprostriedku(napr.osobnéhoautomobiluoprotidopravnému
prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného
spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právny zástupca riadne dostavil k súdom nariadenému pojednávaniu a z

jeho konania nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade
náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania
pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí

ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok
a skôr reštriktívne (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). V súlade s § 17 vyh. 655/2004 Z.z. pokiaľ právny
zástupca vykonáva cestu, tak že sa týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená
podľa § 17 odseku 1 vyh. 655/2004 Z.z. sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd zrušil rozhodnutie o uložení povinnosti odporcovi nahradiť

trovy konania navrhovateľovi. Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov
konania, a to v súlade s § 142 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, pričom posúdi
účelnosť jednotlivých vynaložených trov.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.