Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212900
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ladislav Halla

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115212900.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom vo veci starostlivosti o mal.

dieťa:
N. A., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov -
matka: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, Q. a otec: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - H. L.
XXX, právne zastúpený: JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom Ľudovíta Štúra 27, Turzovka,
o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu na súde dňa 27.04.2015 žiadal, aby súd
znížil výživné na mal. N. zo sumy 80,- € na sumu 50,- € mesačne, s účinnosťou od 28.02.2013.

Svoj návrh odôvodnil tým, že u neho došlo k zmene pomerov, od 28.02.2013 bol nútený ukončiť svoje
podnikanie ako živnostník, nakoľko v odvetví, v ktorom podnikal, nemal nové zákazky, nedosahoval

žiaden príjem, a za takéhoto stavu nedokázal podnikanie udržať. Po ukončení živnosti bol evidovaný
ako nezamestnaný. V súčasnosti je od 16.02.2015 zamestnaný ako stavebný robotník. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou manželkou, ktorá pracuje ako krajčírka s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 250,- €. Jeho mesačne výdavky predstavujú na stravu 230,- €, ošatenie 30,- €, náklady na
domácnosť 85,- € (elektrina, TV a rozhlas, komunálny odpad, kúrenie) a na mobil 10,- €. Okrem toho
spolu s manželkou platí splátku úveru na bývanie poskytnutého Poštovou bankou v r. 2011 mesačne vo
výške 281,24 € a spotrebný úver poskytnutý VUB, a.s., v r. 2010 mesačne v sume 124,80 €. Má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k mal. M., nar. XX.XX.XXXX. V čase schválenia rodičovskej dohody súd ustálil
jeho príjem vo výške 800 - 900,- €, pričom teraz dosahuje podstatne nižší príjem.
Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 20.07.2015, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s
návrhomotcanazníženievýživnéhoatentožiadazamietnuť.Otecsiriadneneplnívyživovaciupovinnosť
a o maloletého nejaví žiadny záujem už niekoľko rokov. Za posledné obdobie mala zvýšený náklady
na bývanie maloletého, nakoľko mu zakúpila veci potrebné do izby, a to stôl, posteľ, matrac, šatníkovú
skriňa, komodu a policu, čo dokopy stálo 790,- €. Žije v spoločnej domácnosti s manželom a maloletým.

Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2016 právny zástupca otca uviedol, že trvajú na podanom návrhu.
Už v roku 2013 došlo na strane otca k podstatným zmenám v pomeroch a v jeho príjmoch, čo sa
prejavovalo aj v ďalších obdobiach až do súčasnej doby a preto žiadajú, aby došlo k zníženiu výživného
na 50,- € mesačne a to od 28.02.2013.Otec na pojednávaní konanom dňa 27.05.2016 uviedol, že v minulosti podal návrh na zníženie
výživného, tento však zobral späť, pretože predpokladal, že bude mať aj lepšiu prácu. Následne si návrh
v ďalšom období, to znamená v roku 2013, ani v roku 2014 nepodával napriek finančnej situácií, avšak

súdu nevedel uviesť, prečo tak neurobil. Pokiaľ sa týka výživného, naďalej platí výživné od roku 2013
až do súčasnej doby po 80,- € mesačne.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 27.05.2016 uviedol, že je toho názoru, že
návrh otca nie je dôvodný, snáď čisto teoreticky by si otec mohol nájsť aj lepšie platenú prácu, aby si
mohol plniť vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine;dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine; pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Čadca, č. k. 10P/11/2012-36 zo dňa 17.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
22.05.2012 a vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňa 09.05.2012. Uvedeným rozsudkom súd schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol mal. N. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
prispievať na výživu mal. N. sumou 80,- € mesačne.
Súd vychádzal zo skutočností, že mal. N. navštevoval 4. ročník základnej školy, hral futbal, navštevoval

rôzne krúžky. Matka mala výdavky na nákup kníh a školských pomôcok, v priemere 10,- € mesačne.
Maloletý bol alergik, s čím súviseli zvýšené výdavky na vitamíny, čo mesačne predstavovalo sumu cca
30,- €.

Matka bola zamestnaná ako robotníčka v spoločnosti G. E. s.r.o., s priemerným čistým mesačným

príjmom 649,91 €.

Otec pracoval ako živnostník v odbore stavebníctva, kde podľa vlastného vyjadrenia dosahoval čistý
príjem v sumu 800 - 900,- € mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s manželkou a mal. synom M., pričom
splácali pôžičky v celkovej sume 350,- € mesačne.

V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených
nárokoch mal. N. v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie,
obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky.

V čase rozhodovania súdu je mal. N. žiakom 8. ročníka základnej školy, kde sú bežné výdavky počas
plnenia si povinnej školskej dochádzky. Maloletý má aj vyučovanie cudzích jazykov a to angličtiny a
nemčiny, kde treba kúpiť tzv. pracovné zošity, ktoré sa zakupujú 2 na pol roka, jeden stojí 7,- €. Tiež bolopotrebné zakúpiť učebnicu cudzích jazykov. Maloletý sa v škole nestravuje, mimo školy nie je zapojený
do žiadnej záujmovej činnosti. Jeho zdravotný stav je primeraný jeho veku.

Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti G. E. s.r.o., jej čistá mzda za obdobie 01/2014-12/2014 bola
v priemere v sume 684,- € mesačne, za obdobie 01/2015-12/2015 v priemere v sume 832,- € mesačne
a za obdobie 01/2016-04/2016 v priemere v sume 731,- € mesačne.

Otec ku dňu 28.02.2013 ukončil živnosť. V období od 28.02.2013 do 23.04.2013, od 26.11.2013 do

27.03.2014 a od 19.12.2014 do 15.02.2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Otec od 16.02.2015 pracuje v spoločnosti F. - G. L., s.r.o., kde za obdobie 02/2015-11/2015 mal
priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 507,- €. Otec bol 22.12.2015 práceneschopný, pričom mu
vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorá mu bola vyplatená za 01/2016 v sume 376,60 € a za 02/2016
v sume 352,30 €.

Otec žiadal znížiť výživné na mal. N. s účinnosťou od 28.02.2013, teda od času, kedy ukončil živnosť
a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Návrh však otec podal až dňa 27.04.2015,
pričom súdu nevedel uviesť, prečo si návrh nepodal skôr. Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona
o rodine je možné vyvodiť záver, že úprava výživného (zvýšenie alebo zníženie) je možná spätne až do
doby troch rokov avšak len v prípadoch osobitného zreteľa a len pokiaľ ide o maloleté dieťa. Otec podal

dňa 06.03.2013 návrh na zníženie výživného, tento návrh však dňa 28.10.2013 zobral späť, preto súd
konanie o jeho návrhu zastavil. V danom prípade je súd toho názoru, že otcovi nič nebránilo podať si
návrh na zníženie výživného skôr, a teda nejde o prípad osobitného zreteľa.

Ďalej súd skúmal zmenu pomerov od podania návrhu, t.j. od 27.04.2015. Hoci oproti času, kedy bola

schválená rodičovská dohoda ohľadom výživného, dosahuje otec nižšiu mzdu, túto skutočnosť súd
nepovažuje za dostatočnú zmenu pomerov na strane otca, nakoľko výživné v sume 80,- € mesačne, pri
otcovomsúčasnompríjmeajehovýdavkoch,možnopovažovaťzaprimerané.Žiadneďalšieskutočnosti,
ktoré by preukazovali zmenu pomerov na strane otca, súd nemal preukázané. Otec úvery, ktoré spláca,
splácal aj v minulosti a rovnako už v tom čase bolo súdu známe, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť

k mal. M.. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu posledného súdneho

rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak
odôvodneným nárokom mal. dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca na
zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.