Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813211214
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813211214.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu JUDr. Františka Hadušovského, advokáta, so sídlom
Rožňava, Akademika Hronca 3, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Rožňava,
Čučmianska dlhá 21, proti žalovanému Zoltán Iván - Agripo, s miestom podnikania Silická Jablonica
146, IČO: 10 753 702, zastúpeného Mgr. Silviou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Námestie
baníkov 1, v konaní o zaplatenie 1.241,84 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Rožňava z 29.12.2014 č.k. 10C/9/2014-38 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie istiny 1.241,84 eur.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 29.12.2014 zamietol žalobu o
zaplatenie 9%-ného ročného úroku z omeškania od 17.12.2011 do 28.4.2014 zo sumy 1.241,84 eur.
Ďalším výrokom zastavil konanie o zaplatenie istiny 1.241,84 eur. Žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 74,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 138,44 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Kontru v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný udeleným plnomocenstvom splnomocnil
žalobcu ako právneho zástupcu na zastupovanie v konaniach vedených na Okresnom súde Rožňava.
V priebehu konania žalobca oznámil, že dňa 28.4.2014 žalovaný uhradil istinu vo výške 1.241,84 eur
poštovým poukazom. Preto vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny späť. Súd prvého stupňa konanie v

tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Žalobca trval na zaplatení úrokov z omeškania uplatnených
vo výške 9% ročne od 17.12.2011 do zaplatenia, teda do 28.4.2014. Súd prvého stupňa uviedol, že
žalovaný sa nedostal do omeškania s úhradou pôvodne žalovanej sumy. Z okolností prípadu nevyplýva,
že by bol čas plnenia medzi účastníkmi dohodnutý, nebol ani ustanovený právnym predpisom a žalobca
ani nepreukázal, že žalovaného vyzval na plnenie. Preto v tejto časti súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Uviedol,

že až po podaní žaloby žalovaný uhradil žalovanú sumu, preto žalobca na tejto žalobe netrval. Žalobcovi
patrínáhradatrovpodľa§146ods.2O.s.p.,pretožekspäťvzatiužalobydošlopresprávaniežalovaného,
ktorý uhradil dlžnú sumu. Žalobcovi patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namieta, že žaloba nebola podaná dôvodne. Uvádza, že

svoj záväzok chcel splniť, dokonca sám žalobcu vyzval, aby mu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v
pôvodnom konaní, čo však žalobca neurobil. Namieta, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, pretoženepredložil zmluvu o poskytovaní právnej služby, z ktorej by vyplynulo, ako sa dohodli na odmene
žalobcu za právne zastúpenia. Žalobca tiež nepredložil faktúru, ktorou by vyúčtoval trovy právneho
zastúpenia ako daňový doklad. V tejto súvislosti poukazuje na povinnosti advokáta vyplývajúce z

Advokátskeho poriadku. Vznáša aj námietku premlčania. Vo vzťahu ku konaniu namieta, že nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nemal vedomosť o tom, že sa nebude môcť brániť na pojednávaní,
má za to, že k pochybeniu došlo tým, že súd rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p., aj keď mu to zákon
povoľuje. Poukazuje na rozporuplnosť odôvodnenia rozsudku pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia
a rozhodnutím o zamietnutí žaloby ohľadom zaplatenia úrokov z omeškania. Konajúci súd považoval

žalovaného za úspešného v časti o zaplatenie úrokov z omeškania. Uvádza, že žalobca zavinil vznik
trov súdneho konania, ktoré žiada priznať. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa, a aby súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie istiny 1.241,84 eur s príslušenstvom a
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Na základe výzvy súdu prvého stupňa žalovaný doplnil svoje odvolanie tak, že odvolanie smeruje proti

výroku o zastavení konania a proti výroku o náhrade trov konania. V ostatnom opakuje argumenty
prednesené v odvolaní.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové,
žalobca preukázal, že žalovanému najmenej dvakrát doručoval výzvu s vyčíslením trov právneho

zastúpenia, pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca neurobil procesný úkon späťvzatia žaloby, tvrdí, že
s poukazom na § 41 ods. 2 O.s.p. nemožno jeho úkon posúdiť inak ako späťvzatie žaloby v časti.
K nepredloženiu Zmluvy o poskytovaní právnej služby uvádza, že aj sám žalovaný potvrdzuje, že k
uzavretiu písomnej formy zmluvy nedošlo. K námietke premlčania poukazuje na konštatovanie súdu
prvého stupňa, že čas plnenia nebol dohodnutý a nie je ustanovený ani právnym predpisom. Námietku

o nesprávnom procesnom postupe súdu považuje za účelové, navrhuje, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok naproti výrokoch a žalobcovi priznal náhradu trov konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu.

Krajský súd ako odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti neprípustné a sčasti nedôvodné.

Z obsahu odvolania žalovaného doplneného písomným podaním 17.3.2015 vyplýva, že odvolanie
smeruje proti výroku o zastavení konania a proti výroku o náhrade trov konania.

Podľa § 201 prvá veta O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Citované ustanovenie vymedzuje tzv. subjektívnu prípustnosť odvolania, teda rieši otázku, kto je
oprávnený podať proti rozsudku odvolanie. Ustálená súdna prax, aj odborná literatúra vychádza zo

zásadného záveru, že právo na podanie odvolania má iba ten účastník, ktorému bola rozhodnutím
spôsobená ujma na jeho právach. Takáto ujma môže byť formálna alebo materiálna. Formálnou
ujmou môže byť odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného návrhu účastníka vo veci samej takým
spôsobom, že je to na jeho neprospech, materiálna ujma predstavuje to, že rozhodnutie znevýhodňuje
osobu podávajúcu odvolanie, alebo zhoršuje jej právne postavenie.

Pokiaľžalovanýpodalodvolanieprotiuzneseniuozastaveníkonania,považujeodvolacísúdzapotrebné
uviesť, že späťvzatie žaloby je prejavom dispozičného práva žalobcu vo vzťahu k predmetu konania.
Žalobcajetensubjekt,ktorývymedzujepredmetkonaniaajehorozsah,aaždoprávoplatnéhoskončenia
veci môže týmto návrhom disponovať. Pokiaľ žalobu zoberie späť skôr, než sa začalo konanie vo veci,

nie je potrebné k späťvzatiu žaloby ani stanovisko žalovaného (§ 96 ods. 3 O.s.p.).

Keďževprejednávanejvecižalobcadispozitívnymúkonomvzalžalobuvčastiozaplatenieistinyspäť,čo
je implicitne vyjadrené v jeho podaní z 2.9.2014, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zastaviť konanie
v časti o zaplatenie istiny.

Rozhodnutím o zastavení konania žalovanému nevznikla žiadna ujma, ktorá by spôsobovala vznik jeho
oprávnenia podať proti tomuto výroku rozsudku odvolanie. Odvolanie proti výroku o zastavení konania
by mohol podať jedine žalobca za situácie, ak by takýto dispozitívny úkon nevykonal.Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti výroku o zastavení konania o zaplatenie istiny 1.241,84
eur odmietol ako podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Odvolací súd ďalej preskúmaval napadnutý výrok rozsudku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku jasne uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov vychádza

z ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žaloba o zaplatenie sumy 1.241,84 eur s prísl. bola podaná na Okresnom súd Rožňava 30.10.2013.
Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 31.3.2014 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť
zaplatiťžalovanúsumusprísl.Zobsahuodporužalovanéhovyplýva,žežalovanúsumuuhradilpoštovou

poukážkou namiesto neho jeho syn.

Keďže však žalovaný neurobil žiaden ďalší procesný ani hmotnoprávny úkon, ktorým by spochybnil
uplatňovaný nárok, resp. spôsob jeho uspokojenia, je potrebné vychádzať z toho, že došlo k uspokojeniu
žalovaného nároku čo do istiny a tento úkon bol dôvodom na späťvzatie žaloby. Súd prvého stupňa

preto správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Žalovaný síce bol
v konaní úspešný čo do príslušenstva pohľadávky, vo vzťahu k uplatnenej istiny ide na strane žalobcu
iba o nepatrný neúspech.

Súd prvého stupňa správne vyčíslil výšku náhrady trov konania, preto odvolací súd výrok o trovách

potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní žalovaný
úspešný nebol, odvolací súd však nepriznal odmenu ani žalobcovi, pretože jeho písomné vyjadrenie
vecne nereagovalo na prípustnosť odvolania a netýkalo sa odvolania proti výroku o trovách konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.