Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204123440
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4204123440.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, X., o vymoženie sumy
306,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 9Er/640/2004-63 a o návrhoch oprávneného na prerušenie konania,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 17/07 za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občianskyzákonník“),§57ods.1písm.g),ods.2,§58ods.1zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Uviedol, že dňa 24.11.2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagy, pričom aktuálne exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý. Súd z úradnej povinnosti preskúmal exekučný titul, ktorým v danom prípade bola notárska
zápisnica č. N1766/04, NZ 64433/04 zo dňa 13.08.2004 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr.
Jarmily Kováčovej, z ktorej zistil nasledovné skutočnosti. Oprávnený a povinná uzatvorili dňa 18.03.2004
zmluvu o úvere. Súčasťou tejto zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia,

resp. pre exekúciu na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade
čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva. Keďže povinná neplnila svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy riadne a včas, dňa 13.08.2004 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za
povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému
v celkovej výške 12.657,- Sk. Zároveň v mene povinnej vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 20.04.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 23.08.2004, pričom

v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Súd ďalej uviedol,
že v danom prípade je podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie bolo platným
právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici bolo
platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže
ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať,
preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti

upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto
právnych úkonov a bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Okrem toho,ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto
čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš
Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Ak zmluvné zastúpenie v tejto veci bolo urobené absolútne

neplatným právnym úkonom, potom Mgr. Tomáš Kušnír nemohol svojím konaním jednak uznať dlh
povinnej čo do dôvodu a výšky, ale ani za povinnú súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh splatí v lehote,
ktorú si zjavne určil zástupca povinnej, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná
bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť, pričom

jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Ustanovenie v zmluve o
úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou v prerokúvanej veci znamená,
že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred
vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa
predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Podľa názoru súdu prvého stupňa notárska zápisnica so súhlasom
k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná osobou povinnou aj osobou

oprávnenou, a nie ako to bolo v danom prípade, keď bola spísaná len so zástupcom povinnej. Vzhľadom
na to, že predmetná notárska zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie vyčlenil súd rozhodnutiu po
právoplatnosti tohto uznesenia.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alternatívne aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil. Namietal, že súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie súd prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd neumožnil účastníkom exekučného

konania viesť kontradiktórne konanie, a vo veci nevytýčil ústne pojednávanie, aj keď na to bol podľa
zákona povinný. Tiež uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal
súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok
osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov,
musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že

Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný
notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný
súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery
subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto

situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých
zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon,
zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú
úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že
všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s

platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,
ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti

notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny,
ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov

konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol
na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť.

Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia,
ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosťovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo

nie je zmluvným ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal
notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice

ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo,keďžebolnazákladeplnomocenstvaoprávnenýuznaťdlhvoformenotárskejzápisnice.
V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od
vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Okrem toho oprávnený žiadal, aby odvolací súd konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)

OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predložil prejudiciálne otázky v tomto znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

3) Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľvýslovneodporoval
jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne

neprijateľnú?
Popri tom v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a
podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v zastavujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 18.03.2004
požiadal súdneho exekútora Bc. Karola Nagya o vykonanie exekúcie voči povinnej. Za exekučný
titul označil notársku zápisnicu č. N 1766/2004, NZ 64433/2004, spísanú dňa 13.08.2004 notárom

JUDr. Jarmilou Kováčovou, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na
základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 18.03.2004 uznal jej dlh voči oprávnenému.
Súd vydal súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa
24.11.2004. Uznesením č.k. 9Er/640/2004-13 zo dňa 12.06.2007 rozhodol súd prvého stupňa o zmene
exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd vo veci

rozhodol uznesením č. k. 9Er/640/2004-19 zo dňa 05.04.2012, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a konanie zastavil. Ďalším výrokom určil, že o náhrade trov súdneho exekútora rozhodne v osobitnom
uznesení. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania oprávneného uznesením Krajského súdu v
Nitre č. k. 25CoE/141/2012-37 zo dňa 30.10.2012 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keď vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal právne

relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere a jeho
obsah je platným právnym úkonom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Nitre
súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Voči tomuto výroku krajského súdu podaloprávnený odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2CoE/67/2013 zo dňa 12.06.2014
rozhodol tak, že odvolacie konanie zastavil. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.
Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní
definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie

uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné
zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno
podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods.
1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada

Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho
práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému
návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje
ustanovenia zákona platnéhovSlovenskej republike,doktoréhobolprenesenýobsahprávnychnoriem

Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej
kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo
60/2013 zo dňa 13. marca 2013).
Posúdenie predmetných otázok oprávneného a ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP
má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd
s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v
zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za
to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť
iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a
Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania, odvolací súd návrh oprávneného
ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je

obsiahnutá iba v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd ďalej dospel k
záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené
aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu
oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je
pre riešenie daného prípadu relevantná.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP
z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 44 ods.
2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o potrebe prerušenia konania z uvedeného dôvodu, nakoľko
uvedené ustanovenie Exekučného poriadku nepovažuje za rozporné s Ústavou SR. V rámci skúmania

podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP je všeobecný súd oprávnený
posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany všeobecného súdu nejde
o prekročenie právomoci (R 70/2007). Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci
súd prvého stupňa neopieral odôvodnenie svojho rozhodnutia o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, z tohto dôvodu je návrh oprávneného na prerušenie konania v uvedenom znení bezpredmetný

a s konaním nesúvisiaci.
Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučnýsúd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia,

je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie
zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,
schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu
pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,

predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.
2 Exekučného poriadku).
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje

pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej

osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej

osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú

napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie
je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle §
134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,

a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by

odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či
splnomocnenie,ktorépovinnýudelilpripodpisezmluvyoúvere,uzavretejmedzioprávnenýmapovinnou
dňa 18.03.2004 a ktoré následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý
uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej

zápisnici, je platným právnym úkonom.
Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto smere súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci
a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje na to, že s ohľadom na
množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne
vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ustanovenie § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to

bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu
prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej
dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej
notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia

plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.