Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6MCdo/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203791
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne EOS KSI Česká republika, s. r. o., so sídlom
v Prahe, Novodvorská 994/138, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpenej splnomocnenkyňou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná ako konateľ advokát
Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej U. M., bývajúcej vo X. nad Z., Y. XXX/X, t. č. na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníčkou U. V., zamestnankyňou Okresného súdu Humenné, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Nám. Legionárov 5, o zaplatenie 209 632,45 Kč s prísl., vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 10C/116/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12. februára 2013 č. k. 10C/116/2012-126 a proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. novembra 2013 sp. zn. 21Co/79/2013, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 2. apríla 2012 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanej zaplatenia 209 632,45 Kč s prísl. predstavujúcej nesplatený úver poskytnutý žalovanej
na základe zmluvy o úvere z 8. marca 2007.

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa" alebo prvostupňový
súd") rozsudkom z 12. februára 2013 č. k. 10C/116/2012-126 žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby
odôvodnil premlčaním uplatneného nároku v dôsledku námietky premlčania vznesenej opatrovníkom
žalovanej, resp. aj vedľajším účastníkom. Uviedol, že splatnosť uplatneného nároku nastala dňom 31.
marca 2012 a trojročná premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka

uplynula dňa 31. marca 2011. Posudzovanie dĺžky premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka
odôvodnil tým, že zmluva o úvere bola nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a aplikácia občianskeho
zákonníka bola na prospech žalovanej ako spotrebiteľa.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom
z 5. novembra 2013 sp. zn. 21Co/79/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa aj s jeho odôvodnením.
Na doplnenie uviedol, že úverová zmluva je síce absolútnym obchodom, na ktorý dopadajú ustanovenia
Obchodného zákonníka, ale ako spotrebiteľská zmluva je regulovaná aj osobitnou právnou úpravou
a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov je potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu, ktorá nezhoršuje postavenie
spotrebiteľa, ale je pre neho výhodnejšia.Na základe podnetu žalobkyne podal proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba
rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym

právnym posúdením veci nestotožňujúc sa so závermi súdov v základnom konaní (ďalej len „súdy"), že
dĺžku premlčacej doby bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, a že odlišne stanovená
dĺžka premlčacej doby v Občianskom zákonníku (trojročná) a v Obchodnom zákonníku (štvorročná)
je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej

strany(spotrebiteľa).PosudzovaniedĺžkypremlčacejdobypodľaObčianskehozákonníkabybolomožné
považovať za výhodu len v prípade, že spotrebiteľ je v postavení dlžníka.

Žalobkyňa ani žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") príslušný na rozhodnutie

o mimoriadnom dovolaní podľa § 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.
p."), predovšetkým skúmal splnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom Slovenskej republiky v zmysle § 243e ods. 1 O. s. p., a to v prvom rade podmienku, či
generálnym prokurátorom uplatnený dovolací dôvod, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, sa týka
takého porušenia zákona, ktoré aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP") považuje za zjavné pochybenie pri aplikácii hmotného práva majúce povahu zásadnej vady,
ktorúmožnoakceptovaťakodôvodprezrušenieprávoplatnýchrozhodnutízaúčelomjejnápravy.Dospel
pritom k záveru, že táto podmienka nie je splnená.

Podľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,

osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu

za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej

strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") musí byť v
súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval
porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu
existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec
s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005).

Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti
zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď
napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik
proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu alebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade
považovať to, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory.

Zároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu
čl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v rámci
mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil subjekt odlišný od účastníkov konania, len na úvahe ktorého
bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku iniciujúceho

tento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko proti Rusku z
roku2005avoveciTriponprotiRumunsku(rozsudokzroku2008).Inštitútveľmipodobnýmimoriadnemu
dovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP vo veci Tripon
proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade
prokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.

ESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,
pretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie
mimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci pretodospelkzáveru,žezrušeniedotknutéhoprávoplatnéhoazáväznéhorozhodnutiaporušilosťažovateľovo
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-
OVA, a. s., PSMA, s. r. o. a COMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti
zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti
a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho
prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania. Zdôrazňujú, že judikatúra ESĽP akceptuje

ako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí, a teda pre výnimočný odklon od princípu právnej
istoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu spravodlivej ochrany práv, len tzv.
zásadné vady, za ktoré považuje justičné omyly alebo závažné vady súdneho konania, zneužitie
právomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva alebo akékoľvek iné závažné dôvody
vyplývajúce zo záujmov spravodlivosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedenú judikatúru ESĽP treba ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. vykladať
reštriktívne, t. j. tak, že podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
spočívajúcu v jeho tvrdení, že právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon, je splnená len vtedy, ak
ide o závažné vady súdneho konania alebo zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva, t. j. napr.
ak ide o svojvoľné alebo neudržateľné právne závery, alebo pochybenia takej intenzity, ktoré vyžadujú

uprednostnenie spravodlivej ochrany práv pred princípom právnej istoty nastolenej právoplatným
rozhodnutím. Preto nestačí, aby generálny prokurátor odôvodňoval ním podané mimoriadne dovolanie
akýmkoľvek porušením zákona, ale je potrebné, aby namietal závažné vady súdneho konania alebo
zjavné pochybenia pri aplikácii práva majúce charakter tzv. zásadných vád.

V preskúmavanej veci je z obsahu mimoriadneho dovolania zrejmé, že ním generálny prokurátor
prezentoval svoj odlišný právny názor na otázku, či dĺžka premlčacej doby v preskúmavanej veci
má byť posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, a tým polemizoval s právnymi závermi súdov v tejto otázke. Keďže takáto polemika sa javí
len ako ďalšie odvolanie prezentujúci iný právny názor, a netýka sa tzv. zásadných vád (podstata ktorých

bola vysvetlená už vyššie), nebola podľa názoru dovolacieho súdu splnená podmienka prípustnosti
mimoriadneho dovolania spočívajúca v tvrdení a odôvodňovaní tzv. zásadných vád aplikácie práva.

So zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako
procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218

ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie)
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia,
pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.