Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213712
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314213712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, AK Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou F. E.,
pracovníčkou Okresného súdu S., o zaplatenie sumy 94,22 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 94,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 94,22 eur od 04.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 59,14 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 01.12.2014 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto
rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust.
§ 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom
žalobcuspoločnosťouT-MobileSlovensko,a.s.,ktorejpráva,povinnosti,záväzkyapohľadávkyprevzala

vdôsledkuzlúčeniaspoločnosťSlovakTelekom,a.s.ažalovanou,právnypredchodcažalobcuposkytola
sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za
čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu
verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu za
poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej faktúru
číslo 7111614310 s dátumom splatnosti do 03.12.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala sumu 94,22 eur. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické
komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaná mu v rozpore so zmluvnými
dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím
sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 22.11.2013 bola pohľadávka voči
žalovanej z titulu nezaplatenia dlžnej faktúry vo výške dlžnej istiny 94,22 eur s príslušenstvom postúpená
spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

Opatrovníčka žalovanej sa vo veci nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení a dodatkom
k zmluve, faktúrou č. 7111614310, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 a identifikáciou
postúpenej pohľadávky, písomným podaním žalobcu zo dňa 27.01.2016 a zistil nasledujúci skutkový

stav veci:

Dňa 05.05.2011 pôvodný veriteľ a žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ uzatvorili tiež Zmluvu o
pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy
pôvodný veriteľ poskytol žalovanej SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXX.

Predmetom zmluvy bol účastnícky program BEZ Záväzkov.

Z tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý
program BEZ Záväzkov. Dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej pokuty bola
stanovená vo výške 199,- eur.

Podľa bodu 1. písm. a) a b) dodatku k zmluve, jeho predmetom zmena programu služieb a to vo vzťahu k
SIM karte uvedenej v záhlaví tohto dodatku. Účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie
a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru číslo 7111614310 s dátumom splatnosti do
03.12.2011 na sumu 97,72 eur a z toho cena služieb predstavuje sumu 94,22 eur a poplatok za
upomienku sumu 3,50 eur. Poplatok za upomienku nie je predmetom tohto konania.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 22.11.2013, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou

o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 11.7.2011 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v
ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd mal dostatočne za preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 05.05.2011 Zmluva o pripojení, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej dohodnuté služby a žalovaná na jej

základe bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný

žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je
v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.Vo vzťahu k predloženej faktúry, ktorou pôvodný veriteľ žalovanej vyúčtoval cenu poskytnutých služieb,
súd mal za preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas
platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne

domáhal súdnej ochrany. Celková dlžná suma za využitie týchto komunikačných služieb tak činí 94,22
eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila a to čo i len čiastočne,
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturovanú sumu za mesačné poplatky riadne

a včas v lehote splatnosti vystavenej faktúry, dostala sa do omeškania a žalobcovi súd okrem nároku
na zaplatenie istiny vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal
v zákonnej výške 9,25 % ročne zo sumy 94,22 eur od 04.12.2011 do zaplatenia, teda odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti vyúčtovacej faktúry.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“),

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci mal žalobca plný úspech a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konanie
účelne vynaložených na uplatnenie svojho nároku. Žalobca vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 eur v
žalobnom návrhu a v takejto výške sa domáhal aj ich náhrady.

Žalobcovivznikolnároknanáhradutrov právnehozastúpeniapodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:

Odmena v sume 33,20 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 13a ods. 1 písm. a), c),

vyhlášky. Paušálna náhrada bola v roku 2014 vo výške 8,04 eur:

- príprava a prevzatie zastúpenia ..................................... 16,60 eur + RP 8,04 eur
- podanie návrhu na začatie konania................................ 16,60 eur + RP 8,04 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.Žalobcovi pri plnom úspechu v konaní patrí aj nárok na náhradu DPH v sume 9,86 eur, t.j. vo výške
20 % zo sumy 49,28 eur. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
59,14 eur.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania žalobcu
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.