Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/288/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108229728
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5108229728.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

M. K., nar. XX.. A. XXXX,. P. XXXX/XXA,. Ž., právne zastúpenej: JUDr. M. B., advokát Š. X,. Ž., proti
žalovaným: 1./ M. P., s.r.o., S. XX/XXXX,. T., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpenému: JUDr. A. Ž.,
advokátka, P. XX/X,. T. 2./ B. G., a.s., H. XXXX,. T., IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie neplatnosti zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere č. 0262/2007 uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
v 1. rade ako veriteľom dňa 28.9.2007 v Ž., j e n e p l a t n á.

Súd u r č u j e , že Zmluva č. 0262/2007 o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva,
uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa 28.9.2007 v Ž., j
e n e p l a t n á.

Súd u r č u j e , že Dohoda o prenechaní prevedeného práva uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa 17.6.2008 v T., j e n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že Kúpna zmluva zo dňa 14.10.2008, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Ž.
pod č. V6272/08, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako
kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj bytu č. 199, nachádzajúceho sa na 7.p., vchod č.15, v obytnom
dome súpisné číslo 1673, postavenom na parc. č. 7679, v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 202/129238,
zapísaných na LV č. 5294, kat. úz. Ž., j e n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 199, nachádzajúceho sa na 7.p., vchod č.15,

v obytnom dome súpisné číslo 1673, postavenom na parc.č. 7679, v podiele 1/1 a podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške
202/129238, zapísaných na LV č. 5294, kat. úz. Ž..

O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 2.12.2008 (spolu s upresnením v priebehu konania) sa žalobca domáhal, aby súd určil
neplatnosť Zmluvy o úvere č. 0262/2007 uzatvorenej medzi ňou ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako

veriteľom dňa 28.9.2007, neplatnosť Zmluvy č. 0262/2007 o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom
vlastníckeho práva, uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa
28.9.2007, ďalej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými predmetom ktorej bol predaj
bytu č. 199, nachádzajúceho sa na 7.p., vchod č.15, v obytnom dome súpisné číslo 1673, postavenomna parc. č. 7679, v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 202/129238, zapísaných na LV č. 5294, kat. úz. Ž..
V priebehu konania žalobca rozšíril svoj návrh o určenie neplatnosti Dohody o prenechaní prevedeného

práva uzatvorenej medzi ňou ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa 17.6.2008 a určenie
jeho výlučného vlastníctva k bytu č. 199, nachádzajúcemu sa na 7. poschodí, vchod č. 15, v obytnom
dome súpisné číslo 1673, postavenom na parc. č. 7679, v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 202/129238, zapísaných na LV č. 5294,
kat. úz. Ž. (ďalej len „predmetný byt“).

Eventuálnym petitom sa žalobca od žalovaného v rade 1./ domáhal zaplatenia sumy 13.000,- EUR
spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 14.10.2008 do zaplatenia. (Súd vzhľadom na okolnosť, že
v konaní vyhovel primárnemu petitu, o eventuálnom petite nerozhodoval).

Žalobca skutkovo dôvody a svoj právny záujem na navrhovaných určeniach odvodzuje od toho, že so

žalovaným 1./ dňa 28.9.2007 uzatvoril predmetnú Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver vo výške 120.000,- Sk, ktorý mal splácať v mesačných splátkach po 6.800,- Sk do 18.9.2012. Do
tohto času mala na splátkach žalobca zaplatiť žalovanému 1./ sumu 408.000,- Sk. Spolu so zmluvou o
úvere bola v ten istý deň uzatvorená aj zmluva o zabezpečení záväzkov prevodom vlastníckeho práva
dlžníka (žalobcu) k predmetnému bytu. Peňažné prostriedky si žalobca požičal, pretože bol vo finančnej

tiesni a potreboval rýchlo posplácať svoje dlhy. Po 4 mesiacoch ako splácal úver dostal v marci 2008
mozgovú porážku a úver ďalej nemohol splácať, keďže bol v nemocnici a tak sa dostal do omeškania
s dvoma splátkami. Žalovaný ho v máji 2008 donútil byt opustiť a našiel mu podnájom na pol roka, kde
mu platil mesačný nájom (podľa jeho tvrdení) v sume 10.000,- Sk s tým, že jeho byt predá a z kúpnej
ceny si zrazí všetko, čo mu dlhuje a zvyšok mu vyplatí.

Žalobca tvrdí, že medzi účastníkmi uzatvorené zmluvy sú neplatné, pretože hodnota poskytnutého
úveru je v zjavnom nepomere k hodnote protiplnenia zo strany žalovaného v rade 1./, keďže navýšenie
úveru sa pohybuje na úrovni presahujúcej 300%. Ďalej zmluva o úvere neobsahuje viacero z náležitostí
vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch pre tento typ zmluvy. Dojednaná výška úrokov z

omeškania, zmluvných pokút je v rozpore s dobrými mravmi, zákonom a poctivým obchodným stykom.
Zmluva o úvere obsahuje viacero ustanovení v neprospech žalobkyne a je z nej zrejmé účelové konanie
žalovaného 1./ v záujme pripraviť žalobcu o jeho majetok s využitím jeho tiesne. Z konania žalovaného
1./ je zrejmé jeho účelové konanie vo vzťahu k zabezpečeniu jeho pohľadávky, ktoré nesmerovalo k
vlastnému zabezpečeniu, ale zmocneniu sa bytu žalobcu. V rozpore so zákonom sú pritom viaceré

zmluvné dojednania účastníkov, keď napr. sa žalovaný 1./ zmluvou oprávnil použiť pri jeho vypratávaní
svojpomoc. Ďalej žalobca bol nútený zmluvou splnomocniť tretiu osobu na podanie návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností resp. aby ho zastupovala v iných veciach. Jeho prejav vôle je v tomto ohľade
neurčitý. Žalobca tvrdí svoj naliehavý právny záujem na vyslovení tvrdených neplatností, pretože to má
pre neho existenčný význam, keďže je starobným dôchodcom a už nemá šancu zabezpečiť si nové

bývanie a môže skončiť bez domova. Dozvedel sa, že žalovaný 1./ už jeho byt previedol na žalovaného
2./, pričom sa jedná o obchodné spoločnosti, ktorých štatutárnymi zástupcami sú totožné osoby. Prevod
na ďalšiu osobu má len sťažiť domáhanie sa práv z jeho strany. Ak by bola vyslovená neplatnosť zmlúv o
prevode nehnuteľností, bolo by to podkladom na zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Žalobca ďalej na odôvodnenie žaloby v konaní uvádzal, že aj keď je zmluva, na základe ktorej mu boli
poskytnuté peňažné prostriedky označená ako úverová, jedná so vo svojej podstate o spotrebiteľskú
zmluvu a zámer žalovaného 1./ pri jej koncipovaní bol ten, aby dostala režim „absolútneho obchodu“ (§
261 ods. 3 OBZ) s vylúčením možnosti použitia § 49 OZ. Hoci je uzatvorená na 6 rokov, z konkrétnych
podmienok vyplýva, že ani nepočíta so splatením úveru v stanovených splátkach, ale ide o to, aby sa čo

najskôr naplnil účel, ktorý spočíva v zmocnení sa predmetného bytu s veľkým majetkovým prospechom
veriteľa. Žalobca teda tvrdí rozpor uzatvorenej zmluvy s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ, pričom
táto okolnosť je ešte umocnená v zmluve obsiahnutými právami a povinnosťami v rovine ich výkonu.
Žalovaný ako subjekt, ktorý nepodniká v oblasti poskytovania úverov na základe bankového povolenia
zneužil svoje právo. Najviditeľnejšie sa to prejavuje v práve veriteľa (čl. 9.5) odstúpiť od zmluvy, čo

mohol uskutočniť fakticky kedykoľvek s dôsledkom, že nastala splatnosť a nastúpila povinnosť dlžníka
do troch dní zaplatiť všetko (úver, úroky, odplatu), inak sa spustil celý mechanizmus sankcií, vrátane
deložovania z predmetného bytu. Ak by žalobca aj pripustil, že by zmluva so žalovaným mala podliehať
úprave OBZ, tak zmluva je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku (§265 OBZ). Zmluva ozabezpečovacom prevode práva neobsahuje spôsob výkonu zabezpečovacieho práva resp. určuje, že
v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stáva trvalým vlastníkom nehnuteľnosti bez určenia speňaženia
zabezpečeného zálohu tak, aby sa uspokojil len do výšky svojej pohľadávky a zvyšnú časť vyplatil

dlžníkovi. Dohoda o prenechaní prevedeného práva zo dňa 17.6.2008 poukazuje na rozpor s dobrými
mravmi a zároveň s ustanoveniami § 553c ods. 4, 5 OZ s účelom ukrátiť dlžníka o výťažok prevyšujúci
pohľadávku žalovaného 1./

Žalovaný v rade 1./ vo svojich vyjadreniach v priebehu konania na svoju obranu uviedol najmä, že

žalobca úver riadne a včas nesplácal, a preto vyhlásil v súlade s podmienkami zmluvy predčasnú
splatnosť úveru. Zákonná úprava nebráni dlžníkovi po splatnosti zabezpečenej pohľadávky uzavrieť
aj takú dohodu, podľa ktorej prejaví vôľu, aby si veriteľ zabezpečovacie právo ponechal na úhradu
pohľadávky.Nazákladedohodysožalobcomzodňa17.6.2008sažalovanýstalvlastníkompredmetných
nehnuteľností s plným právom s nimi nakladať. Žalovaný 1./ preto navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

Žalovaný v 2./ rade sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu , právnych zástupcov žalobcu a žalovaného v 2./ rade a
oboznámením listinných dôkazov , ktoré tvoria obsah spisového materiálu vo veci a zistil nasledovné

skutočnosti:

Z hľadiska skutkového stavu v zásade nebolo medzi účastníkmi sporné to, že žalobca so žalovaným
v rade 1./ uzatvorila dňa 28.9.2007 zmluvu označenú ako zmluva o úvere (č.l. 7), v zmysle ktorej
sa žalovaný 1./ zaviazal žalobcovi na jeho požiadanie poskytnúť úver vo výške 120.000,- Sk s tým,

že povinnosťou žalobcu bolo v priebehu 60 mesiacov poskytnutý úver splácať v zmysle splátkového
kalendára v pravidelných mesačných splátkach (6.800,- Sk), pričom celkovo bolo mu povinnosťou vrátiť
žalovanému 1./ sumu 480.000,- Sk (bez bližšieho rozčlenenia na úroky, odplatu za poskytnutie úveru,
administratívne poplatky). Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že ako dodatok tejto zmluve bola dňa
28.9.2007 uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva (č.l. 11),

ktorou žalobca previedol na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere na žalovaného
1./ vlastnícke právo k predmetnému bytu s tým, že v prípade nesplnenia svojho záväzku t.j. dlhu s
príslušenstvom sa 11. dňom nasledujúcim po výzve veriteľa nasledujúcej po omeškaní dlžníka s dvoma
splátkami stáva veriteľ trvalým vlastníkom predmetného bytu. Dňom, kedy sa veriteľ stane trvalým
vlastníkom predmetného bytu, zaniká nárok dlžníka na vrátenie už uhradenej časti zabezpečovanej

pohľadávky. Dlžník zároveň splnomocnil veriteľa na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
a k použitiu svojpomoci. Zmluvy obsahujú viacero ustanovení o tom, že zmluva ich ustanovenia nie sú
v rozpore s dobrými mravmi.

Z dohody žalobcu a žalovaného 1./ o prenechaní prevedeného práva zo dňa 17.6.2008 (č.l. 72) vyplýva,

že vlastnícke právo k predmetnému bytu žalobca natrvalo prenecháva žalovanému 1./

Z výpisu z katastra nehnuteľností (č.l. 135) týkajúceho sa predmetnému bytu vyplýva , že vlastníkom
predmetného bytu je ku 23.2.2010 žalovaný v rade 2./, ktorý ho nadobudol na podklade kúpnej zmluvy
ktorej vklad bol povolený pod Č.V. 6272/08 zo dňa 14.10.2008.

Z potvrdenia od ošetrujúceho lekára žalobcu zo dňa 23.2.2010 (č.l. 142) plynie, že žalovaná v roku 2008
prekonala náhlu cievnu mozgovú príhodu s nutnou hospitalizáciou.

Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ /, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu

účastníkov (ďalej len OZ), úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv
a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka

alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 553 ods. 1 OZ, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech
veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Ako súd už vyššie v odôvodnení konštatoval, základné skutkové okolnosti vzájomných vzťahov
účastníkov neboli medzi nimi sporné. To čo vyvolalo spor medzi účastníkmi je ich rozdielny pohľad na
právne posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, keď žalobca v konaní tvrdil a preukazoval, že
zmluvy uzatvorené so žalovaným 1./ sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi (a následne teda aj
zmluva medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./) a teda žalobca je stále vlastníkom predmetného bytu

a podielu na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
na pozemku / ďalej už len byt /. Žalovaný v rade 1./ oproti tomu svoju obranu v konaní založil na
tvrdení platného uzatvorenia zmlúv so žalobcom, pričom žalovaný 2./ voči vindikačnej časti žaloby zostal
prakticky po dobu konania nečinný.

Keďže predmetom právneho posúdenia sú navrhované určovacie výroky, v časti sa jedná o určenie
právnych úkonov a sčasti o určenie existencie subjektívneho práva žalobcu, s poukazom na ustanovenie
§ 80c Občianskeho súdneho poriadku sa súd mohol navrhovanými určeniam i vecne zaoberať, len za
predpokladupreukázaniaexistencienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunanavrhovanýchurčeniach.
Súd má za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na všetkých navrhovaných určeniach je daný,

keďže bez tohto určenia je jeho postavenie neisté a nemá k dispozícii relevantnú žalobu na plnenie,
ktorou by mohol dosiahnuť obdobný výsledok ako určovacími žalobami. Súd konštatoval vychádzajúc
z tvrdení žalobcu uvádzaných v priebehu konania existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
súčastnomurčeníneplatnostivšetkýchuvedenýchprávnychúkonovzmlúv/zmlúvadohody/anaurčení
vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu .Pri tomto svojom závere vychádzal z konštatovania ,

podľa ktorého práve vzhľadom na tvrdenia žalovaného v rade 1./ existuje aktuálne u žalobcu stav
objektívnej právnej neistoty v jeho právnom postavení vyplývajúcom zo zmluvy o úvere a zo zmlúv na
ňu nadväzujúcich , ktorý nie je možné odstrániť inými právnymi prostriedkami / v tejto časti poukazuje
súd na závery podľa Zo súdnej praxe /ďalej už len ZSP / 17/2000, č.2 , ZSP 6/2003 , č. 75 /.

Súd po vyhodnotení platnosti písomného právneho úkonu - označeného ako zmluva o úvere zistil, že
tento právny úkon je právnym úkonom absolútne neplatným . Predmetná zmluva sa javí ako zmluva o
úvere len podľa označenia. Ak by sa malo jednať o zmluvu o úvere, museli by byť splnené dve okolnosti.

Po prvé, zmluva by musela obsahovať platné dojednanie záväzku žalobcu ako dlžníka o platení úroku.

Ak v zmluve nie je rozlíšiteľné, koľko predstavujú z plnenia žalobcu dojednané úroky z úveru, tak sa
nemôže jednať o zmluvu o úvere. Je notorietou, že úrok sa v úverovej zmluve vyjadruje na percentuálnej
báze vo vzťahu k veriteľom poskytnutým peňažným prostriedkom. Prekážkou platného dojednania o
úroku by nebolo ani to, ak by síce zmluva presnú percentuálnu výšku úrokov neobsahovala, ale jej výškaby bola bez ďalšieho odvoditeľná. Z predmetnej zmluvy však výška dojednaných úrokov odvoditeľná
nie je a súdu a zrejme ani žalobcovi, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ a
s prihliadnutím na preukázané skutkové okolnosti formuláciu zmluvných podmienok neovplyvňoval,

nebolo a nemohlo byť zrejmé, koľko úroky z poskytnutého úveru predstavujú. Okrem toho poskytovanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu podlieha okrem ustanovení záväzkových kódexov i
regulácii zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje ďalšie náležitosti tohto zmluvného typu,
zdôrazňujúc najmä vzhľadom na informačné povinnosti podnikateľa pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov. V prejednávanej veci sa jedná najmä o povinnosť uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov

(RPMN), ktorej výpočet je obsahom prílohy tohto zákona a má vyjadrovať v prehľadnej forme celkové
náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutými peňažnými prostriedkami na ročnej báze. Ak potom
súd aplikuje v prejednávanej veci výklad dojednanej zmluvy pre spotrebiteľa priaznivejší, tak dospieva
k záveru , že účelom neuvedenia ani úroku a ani RPMN v zmluve zo strany žalovaného v rade 1./
je zahmlenie výšky celkových nákladov žalobcu ako dlžníka v súvislosti s poskytnutými peňažnými
prostriedkami. Celkové navýšenie úveru v 5-ročnom časovom horizonte 340% a teda na ročnej báze

68%, zjavne nie je v súlade s dobrými mravmi .

Po druhé súd po oboznámení sa s celkovým kontextom dojednaných zmluvných ustanovení tejto zmluvy
musí konštatovať, a v tejto časti aj prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ekonomickým účelom uzatvorenej
zmluvy (tzv. kauzou) nebolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcovi s tým, že záujmom

sledovaným žalovaným v rade 1./ bolo dosiahnutie úžitku z poskytnutých peňažných prostriedkov v
odplate z ich poskytnutia (úrokoch a poplatkoch), ale účelom bolo dojednanie prepadného zabezpečenia
t.j. prevod bytu vo vlastníctve žalobcu na žalovaného 1./ za sumu poskytnutých peňažných prostriedkov
v hodnote približne 4.000,- EUR. Formálne oddelenie zmluvy o úvere od zabezpečovacieho prevodu
práva nie je prekážkou takéhoto posúdenia zo strany súdu. Takou prekážkou nie sú ani početné

vyhlásenia o tom, že zmluva nie je uzatvorená v tiesni a ani nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže
obe tieto kategórie sú kategóriami objektívnymi, ktoré nemôžu byť súčasťou zmluvných dojednaní,
resp. dojednania o nich nemajú žiadne účinky. Okolnosti dojednania prepadného zabezpečenia svedčí
množstvo zmluvných ustanovení, ktoré sa týkajú nie podmienok splácania peňažných prostriedkov,
ale ustanovení o následkoch ich nesplácania a jeho zabezpečení (čl. IV, V., VI., VII., VIII., XI., XII).

Tieto okolnosti v zásade bez pochybností svedčia, že veriteľ už pri poskytovaní peňažných prostriedkov
žalobcovi vedel, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti je rozumné predpokladať, že musel vedieť,
že žalobca ako spotrebiteľ, nie je takýto rozsah zmluvných povinností „ustáť“ tak, aby nejakú z nich
neporušil s následkom trvalého prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech neho.

Vzhľadom na uvedené dve okolnosti, nie je zmluva o úvere ako celok platný právny úkon s poukazom
na ustanovenia § 1 ods. 1 a § 39 OZ / tu primárne pre rozpor so zákonom - s ustanovením § 3 ods. 1 OZ /,
čo súd vo výroku tohto rozsudku aj vyslovil. Nakoľko dobré mravy sú v súkromnoprávnych vzťahoch
princípom, na ktorom tieto vzťahy stoja , tak jednak dojednaná výška odplaty ako aj zmluvné dojednanie
prepadného zabezpečenia, je s nimi v rozpore.

Pri konštatovaní neplatnosti dojednania zabezpečovaného záväzku, nemôže ako platné obstáť ani
akcesorické dojednanie - zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetnému
bytu v prospech žalovaného v rade 1./. Je vyjadrením právneho princípu, že zabezpečiť možno len
platný záväzok. Súd teda vyslovil, že zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho

práva k predmetnému bytu je neplatná. Dôvody absolútnej neplatnosti spočívajúce v rozpore zmluvy
označenej ako úverová zmluva a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva so zákonom -
konkrétne s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, vzhliadol súd i u Dohody o prenechaní prevedeného práva zo
17.6.2008 .Preto vyslovil neplatnosť i tohto právneho úkonu.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorou mal žalovaný v rade 1./ v prospech žalovanéhov rade 2./ previesť
vlastnícke právo k predmetnému bytu, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou
katastra Žilina pod č. V6272/08, tak vzhľadom na okolnosť existencie vadného (absolútne neplatného)
titulu žalovaného 1./ na disponovanie s predmetným bytom, nemohol vlastnícke právo k predmetnému
bytu na žalovaného v rade 2./ previesť. Zmluva týkajúca sa prevodu registrovaného majetku (t.j. napr.

nehnuteľnosti) vo vzťahu ku ktorému prevodca nie je jeho vlastníkom, je pre rozpor so zákonom
neplatná / konkrétne pre rozpor s ustanovením § 123 OZ /, a zároveň je v rozpore so všeobecne v
súkromnom práve uznávanou zásadou, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám.Nakoľko žalovaný v rade 1./ a ani žalovaný v rade 2./ nenadobudli vlastnícke právo k predmetnému
bytu platnými právnymi titulmi, tak je žalobkyňa stále vlastníčkou predmetného bytu. Za stavu, keď
nie je ako vlastníčka predmetného bytu zapísaná vo verejnom registri (katastri nehnuteľností), nie je jej

možné uprieť naliehavý právny záujem (§ 80c Občianskeho súdneho poriadku) na navrhovanom určení
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktoré určenie je spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v
katastri nehnuteľností / v tejto časti poukazuje súd na závery vyplývajúce zo ZSP 4/2003 č.48 /.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd si o nej s poukazom na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku vyhradil rozhodnúť samostatne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, keďže predmetom konania

bolo viaceré nároky .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Okresnom
súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného.