Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/671/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216299
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212216299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti odporcovi: S. R. U., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom H. XXX/X, G., občan Rumunska, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený JUDr.
Martou Kamonczovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 1.066,96
eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.
septembra 2014 č. k. 13C/35/2014-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
768,06 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 768,06 eura od 18. 09. 2010 až
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho
poplatku sumu vo výške 27,94 eura a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 72,91 eura,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 708 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 101 ods. 1, §
120 ods. 1, § 153 ods. 1 OSP. Uviedol, že v danom prípade mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania bola dňa 25. 11. 2008 uzavretá zmluva o bežnom účte na číslo účtu 1874854001, keď v zmysle
bodu 4. zmluvy bola odporcovi poskytnutá za strany navrhovateľa služba „povolené prečerpanie na
osobnom účte“. Súd mal taktiež preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo listom zo dňa 08. 09.

2010 k odstúpeniu od zmluvy, pričom navrhovateľ ku dňu 17. 09. 2010 zrušil účet odporcu a vyčíslil
stav zatvoreného účtu č. 1874854001 vo výške 768,06 eura (vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu).
Uvedené v priebehu konania zo strany odporcu (resp. jeho opatrovníka) namietané nebolo. Súd tak
uzavrel, že zmluva o bežnom účte odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa zanikla, keď výpis
z účtu ku dňu 17. 09. 2010 udáva nový zostatok na účte 0 eur s kreditným zostatkom 768,06 eura,
debetným zostatkom - 48,39 eura. Tým došlo k vzájomnému vyrovnaniu účastníkov zmluvy o bežnom
účte, a to s výpočtom - 719,67 eura (predchádzajúci stav účtu k 31. 08. 2010) + (- 48,39 eura titulom

debetných položiek) = - 768,06 eura, keď táto suma predstavuje sumu vyrovnania zostatku na účte,
ktorý bol ku dňu 17. 09. 2010 zrušený. Keďže odporca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by
dlžnú sumu titulom zrušeného účtu navrhovateľovi uhradil, súd návrhu vyhovel a odporcu zaviazal
na zaplatenie sumy 768,06 eura, keď navrhovateľ v tejto časti uplatneného nároku uniesol dôkaznébremeno a uplatnený nárok preukázal. Súd zároveň priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania
zo sumy nepovoleného debetného zostatku vo výške 768,06 eura, počnúc dňom nasledujúcim po
odstúpení od zmluvy, t.j. od 18. 09. 2010. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v

súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 298,90 eura titulom sankčného
úroku z omeškania však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola uplatnená.
Na podmienky zriadenia a vedenia služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“ súd nemohol

prihliadať, keďže tieto nadobudli účinnosť až po uzavretí zmluvy s odporcom (zmluva bola uzavretá
dňa 25. 11. 2008, pričom predložené podmienky (i keď dátum ich účinnosti nie je z ich obsahu
zrejmý), mohli nadobudnúť účinnosť najskôr až po 01. 01. 2009, keďže navrhovateľ v nich už uvádza
sumy v mene euro, ktorá sa stala na území SR platnou menou až dňom 01. 01. 2009). V záujme
zachovaniazásadyrovnostiúčastníkovkonaniasúdnemoholnahradiťprocesnúpovinnosťnavrhovateľa
spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto, konštatujúc neunesenie dôkazného

bremena v časti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 298,90
eura, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Vychádzajúc z výsledku konania mal súd za to, že pri
rozhodovaní o trovách konania je dôvodné náhradu trov konania pomerne rozdeliť v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 2 OSP. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas uplatnil. Súd
preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania, aplikujúc vyhlášku č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a
dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vyčíslil v
súlade s vyhláškou pre prípad jeho plného úspechu v konaní, keď z jeho strany bola dôvodne uplatnená
náhrada len za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd
- návrh) a k tomu prislúchajúci režijný paušál a náhrada DPH. Nakoľko však úspech navrhovateľa v

konaní bol 72 % a jeho neúspech 28 %, súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 44
% účelne vynaložených trov konania. Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi
náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 27,94 eura (44 % zo sumy 63,50 eura), ako aj
náhradutrovprávnehozastúpeniavovýške72,91eura(odmenuza2úkonyprávnejslužbypo61,41eura
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,63 eura (rok 2012)

a náhradu DPH celkove vo výške 165,70 eura; z toho 44 %). Priznanú náhradu trov konania súd
zaviazal zaplatiť odporcu k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa, v jeho zamietajúcej časti, napadol v zákonnej lehote odvolaním
navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti

uplatneného sankčného poplatku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom
odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Poukázal na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje úpravu inštitútu všeobecných
obchodných podmienok a stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V danej
právnej veci ide jednoznačne o tzv. „iné obchodné podmienky“. Keďže tieto nemajú charakter všeobecne
známych obchodných podmienok, zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu
priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom

stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí
obsah zmluvy. V zmysle čl. III bodu 23 všeobecných obchodných podmienok v prípade, ak účet odporcu
dosiahne debetný (záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný poplatok, ktorého
výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom
uvedeným v čl. I bod 6 všeobecných obchodných podmienok. Podľa časti D) Depozitné produkty-

povolené prečerpanie na osobnom účte, bodu 1.D.5 Sadzobníka poplatkov navrhovateľa sankčná
úroková sadzba predstavuje 20% ročne do 30. 06. 2012, 28% ročne od 01. 07. 2012 do zaplatenia.
Preto má nárok na 20% sankčný poplatok zo sumy 768,06 eura od 18. 09. 2010 do 30. 06. 2012,
28% sankčný poplatok zo sumy 768,06 eura od 01. 07. 2012 do zaplatenia. I napriek tomu si príslušný
sankčný poplatok v podanom návrhu uplatňoval z vyčíslenej istiny 768,06 eura, t.j. z nevyrovnanej výšky

debetného zostatku iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu, t.
j. od 18. 09. 2010 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. S poukazom na ustanovenie
§ 273 a jednotlivé ustanovenia všeobecných obchodných podmienok má za to, že došlo k platnému
dojednaniu povinnosti platiť sankčný poplatok v prípade porušenia ustanovení zmluvy a všeobecnýchobchodných podmienok zo strany odporcu. Odporca podpisom zmluvy vyhlásil, že sa zaväzuje zmluvu
a rovnako aj všeobecné obchodné podmienky dodržiavať a že je s nimi oboznámený. Vzhľadom na
uvedené, nesúhlasí so záverom súdu o tom, že nárok na zaplatenie sankčného poplatku je nedôvodný.

Prvostupňový súd svojim rozhodnutím zasiahol do jeho základného práva garantovaného Ústavou SR,
práva na súdnu ochranu, nakoľko má za to, že rozsudkom súd nesprávne posúdil prejednávanú vec.
Má za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku voči odporcovi aj v časti uplatneného sankčného
poplatku.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a o
odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej

časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.066,96 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 768,06 eura od 18. 09. 2010 do zaplatenia, ako i trov
konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 25. 11. 2008

Zmluvu č. 1874854001, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi službu povolené prečerpanie
na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné
platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Odporca počas platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške
768,06 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku
nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v sadzobníku

poplatkov, navrhovateľ dňa 17. 09. 2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných podmienok, pričom vyzval odporcu na zaplatenie sumy 1.066,96 eura, ktorá pozostáva z
istiny vo výške 768,06 eura a sankčného úroku z omeškania vo výške 298,90 eura, v súlade s výpisom
z účtu z peňažného ústavu, ktorým navrhovateľ deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých
pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka

k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nebola ku dňu podania
návrhu uhradená v plnej výške, navrhovateľ žiadal jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Súd prvého stupňa najprv vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 19. septembra 2012 č. k.
15Ro/567/2012-46, ktorý bol z dôvodu nedoručenia do vlastných rúk odporcovi, uznesením zo dňa

8. novembra 2013 č. k. 15Ro/567/2012-59 zrušený. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa
22. apríla 2014 č. k. 13C/35/2014-86 ustanovil odporcovi v súlade s ustanovením § 29 ods. 2, 6
OSP z dôvodu, že pobyt odporcu je neznámy, opatrovníka JUDr. Martu Kamonczovú, vyššiu súdnu
úradníčku Okresného súdu v Nových Zámkoch, ktorá na základe uvedeného rozhodnutia odporcu
v predmetnom konaní, až do právoplatného skončenia veci, zastupovala. Na pojednávaní konanom

na súde prvého stupňa dňa 18. septembra 2014, na ktorom súd prejednal vec v
neprítomnosti účastníkov konania, súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 768,06 eura s príslušenstvom, v
dôsledku absencie odvolania v tejto časti, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom prejednania odvolacím
súdom bola zamietajúca časť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na

zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 298,90 eura nepovažoval za opodstatnený, z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena navrhovateľa v tejto časti, keď uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku v tejto výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola
uplatnená.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 OSP sú účastníci povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, čo je okrem iného aj obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie
konania. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení
účastníkov v občianskom súdnom konaní. Súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd preto môže rozhodnúť o tom, že niektoré z navrhovaných dôkazov nebudú vykonané.Súd má teda oprávnenie aktívne ovplyvňovať dôkaznú situáciu v súdnom konaní. Na druhej strane
môže súd vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté účastníkmi konania, ak je to podľa názoru
súdu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie takýchto nenavrhnutých dôkazov podľa znenia

§ 120 ods. 1 <. OSP by malo pripadať do úvahy len vo výnimočných prípadoch, vzhľadom na zámer
zákonodarcu posilniť prvky kontradiktórnosti v občianskom súdnom konaní a preniesť dôkazné bremeno
preukazovania tvrdení na účastníkov konania.

Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za

výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti je vecne správne. Súd prvého
stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti ním uplatneného
nároku na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 298,90 eura z dôvodu, že v konaní
nepreukázal opodstatnenosť tohto nároku, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola
uplatnená, takýto záver považuje odvolací súd za správny. V návrhu na začatie konania navrhovateľ

poukázal na skutočnosť, že za poskytovanie produktov/služieb je oprávnený zúčtovať si poplatky podľa
Sadzobníka poplatkov v platnom znení. Ďalej dôvodil, že žalovaná suma pozostáva z istiny 768,06
eura a sankčného úroku z omeškania vo výške 298,90 eura. K návrhu navrhovateľ okrem iného
pripojil Podmienky zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ bez dátumu ich
vydania, ku ktorým súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, správne poukázal na okamih

vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania dňa 25. 11. 2008 a na skutočnosť, že obsah
Podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ obsahuje údaje v
mene euro zavedenej na území Slovenskej republiky, počnúc od 01. 01. 2009. Navrhovateľ tak ani
nepreukázal, že ním predložené Podmienky zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na
osobnom účte“ sa viažu k existencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Naviac, odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že v podanom odvolaní navrhovateľ argumentuje poukazom na ustanovenie
§ 273 Obchodného zákonníka a na jednotlivé články (čl. I bod.2, bod 6, článok III bod 23, bod 36)
Všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania, a to bez
toho, že by tento listinný dôkaz predložil súdu prvého stupňa spolu s podaným návrhom, resp. v priebehu
konania pred súdom. Tak, ako vyplýva z navrhovateľom podaného odvolania, Všeobecné obchodné

podmienky navrhovateľa pritom v prípade účtovania si sankčného poplatku odkazujú na Sadzobník
poplatkov,ktorývšaknavrhovateľrovnakosúduprvéhostupňanepredložil.Pokiaľnavrhovateľzhľadiska
ním uplatneného sankčného úroku z omeškania vo výške 298,90 eura dôvodil len tým, že v prípade,
že účet odporcu dosiahne debetný zostatok je oprávnený si tento sankčný úrok účtovať, a to bez toho,
že by v konaní pred súdom preukázal, z čoho mu toto oprávnenie vyplýva, ako dospel k výške ním

uplatneného sankčného úroku z omeškania, vrátane predloženia listinných dôkazov o opodstatnenosti
ním uplatneného plnenia (keď navrhovateľ nepredložil súdu ani všeobecné obchodné podmienky, ani
sadzobník poplatkov, na ktoré v podanom odvolaní poukazuje), je potrebné ustáliť rovnaký právny
záver ako súd prvého stupňa, a to taký, že navrhovateľ v časti ním uplatneného sankčného úroku z
omeškania dôkazné bremeno neuniesol. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že i keď zásada

kontradiktórnosti konania nie je v právnych predpisoch explicitne formulovaná, patrí k všeobecným
procesným zásadám a je typickou predovšetkým pre sporové konanie, v ktorom jedna strana uplatňuje
svoj nárok a druhá strana sa jeho uplatneniu bráni, teda pre konanie, v ktorom medzi stranami stojí
spor o právo. V takomto konaní strany nakladajú so svojimi procesnými právami s cieľom podporiť
svoje protichodné záujmy. Súčasťou procesnej úlohy oboch strán v konaní je procesná zodpovednosť

za to, že svojimi tvrdeniami a návrhmi vnesú do konania skutkový materiál, ktorý zodpovedá ich
záujmom. Rozhodnutiu súdu vo veci pritom musí predchádzať taký postup, zodpovedajúci garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnostízbraní a práve na kontradiktórne konanie. V prejednávanej veci pritom postupom súdu prvého stupňa
nedošlo k navrhovateľom namietanému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, keď
postupom súdu prvého stupňa bola každej procesnej strane daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej
odporca,zasúčasnéhorešpektovaniazásadyprávanakontradiktórnekonanie,vzmyslektorejprocesné
strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale
i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Všetky tieto uvedené atribúty správnosti postupu súdu boli

naplnené, pričom konštatovanie neunesenia dôkazného bremena navrhovateľa v dôsledku absencie
jeho aktívnej činnosti v konaní, v súvislosti so splnením si povinnosti tvrdenia (a dôkaznej
povinnosti)aunesenímbremenatvrdenia(dôkaznébremeno),nezakladáporušenie právanavrhovateľa
na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v rozsudku v jeho napadnutej zamietajúcej časti návrh navrhovateľa

zamietol, keďže navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného plnenia, vec správne právne
posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie preto odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako i vo výroku o trovách konania
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy spojené s odvolacím konaním neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.