Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/413/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213432
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214213432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcov: 1. I. O., X. P. W., G.W. Č..
X, proti žalovanému Stavebnému bytovému družstvu III, Košice so sídlom v Košiciach, Furčianska č.
60/1013, o zaplatenie 995,07 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 17.3.2015 č.k. 36C 90/2014-146 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žaloba domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 995,07 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a zároveń
uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 59,50 eura.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalovaného Stavebné
bytové družstvo Sever pridelilo otcovi Ž. Z. O. H.ko členovi Bytového družstva do užívania 2-izbový
družstevný byt v bytovom dome na ul. Z. Č.. X P. W. dňa 26.2.1980. Otec žalobcu zomrel dňa 10.7.1994
a v rámci dedičského konania členský podiel v bytovom družstve s ktorým je spojené právo nájmu

k spornému bytu nadobudol žalobca a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa
29.5.2012 č.k. 34D 674/1994. Žalobca dňa 12.12.2012 podpísal prihlášku za člena bytového družstva a
v rovnaký deň uzatvorili účastníci aj nájomnú zmluvu k bytu č. XX B. D.. Z. Č.. X P. W.. Ďalej súd prvého
stupňa vychádzal zo zistenia, že po smrti otca žalobcu byt užívala jeho druhá manželka T. O., ktorá tento
byt užívala až do svojej smrti dňa 2.8.2012. Jej dcéra vyzvala žalobcu na prevzatie predmetného bytu
dňa 28.2.2012, pričom žalobca si predmetný byt fyzicky prevzal dňa 28.2.2013. Ďalej súd vychádzal zo
zistenia, že žalobca uhradil žalovanému titulom nájomného a plnenia za poskytované služby v súvislosti

sužívanímpredmetnéhobytuzaobdobieodaugusta2012dofebruára2013sumuvovýške995,07eura.

Na základe uvedených zistením a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru,
že nárok uplatnený žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný. Sumu prijatú
žalovaným vo výške 995,07 eura vyplatenú žalobcom titulom úhrady nájomného za nájom bytu sa
žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 707 ods. 2 Obč. zákonníka
na základe ktorého sa žalobca inštitútom tzv. „prechodu nájmu“ stal nájomcom predmetného bytu od

okamihu smrti svojho otca, t.j. od 10.7.1994 a teda žalovaný ako prenajímateľ bytu mal zákonný nárok
na uhradenie nájomného aj za uvedené obdobie august 2012 až február 2013. Žalobcom deklarovaná
skutočnosť, že predmetný prevzal až dňa 28.12.2013 resp. že predmetný byt užívali tretie osoby
nemá žiadny vplyv na povinnosť žalobcu ako nájomcu predmetného bytu platiť určené nájomné.Uzavretie nájomnej zmluvy v danom prípade medzi účastníkmi dňa 12.12.2012 malo v tomto prípade
iba deklaratórny účinok, nakoľko nájomný vzťah tu existoval už od smrti otca žalobcu t.j. od 10.7.1994.
Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu prvého stupňa nie je možné sa stotožniť
a to tak po stránke skutkovej, ani po stránke právnej. Poukázal na to, že v konaní opakovane namietal
skutočnosť, že zo strany osoby žijúcej v predmetnom byte aj v čase nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o dedičstve a teda od T. Y. dcéry druhej manželky poručiteľa nikdy žiadnu výzvu na prevzatie
predmetného bytu nedostal, naopak bránila mu v prístupe do bytu. Do bytu sa dostal jedinykrát a to
len na základe hrozby privolania polície. Rovnako mu nebola doručená výzva na prevzatie bytu zo

strany žalovaného. Naopak on sa osobne niekoľkokrát pokúsil docieliť, aby aj zo strany žalovaného
došlo k aktivite pri realizácii jeho práva nájmu, žalovaný však bol úplne pasívny. Konkrétne adresoval
žalovanému niekoľko listov, avšak žalovaný na žiaden z listov nereagoval ani len odpoveďou. U
žalovaného bol v tejto veci aj osobne, avšak rovnako bezvýsledne. Na uvedené skutočnosti súd
nereflektoval a po skutkovej stránke sa plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného o nedostatku súčinnosti

z jeho strany. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu
z ust. § 687 ods. 1 Obč. zákonníka. Napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že byt užíva
neoprávnene iná osoba, žalovaný podnikal riadne kroky k odovzdaniu bytu až 28.2.2013. Žalovaný pri
svojej vedomosti o protiprávnom užívaní bytu bol absolútne pasívny a neumožnil mu byt užívať. Pokiaľ
tak súd priznal žalovanému právo na nájomné za obdobie, kedy byt nemohol užívať v dôsledku jeho

pasivity a z toho vyvodil, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, poprel takto
svojímrozhodnutímúčelazmyselpríslušnýchustanoveníObč.zákonníkaonájmebytov.Priznaniepráva
na nájomné za obdobie, počas ktorého ako nájomca nemohol vinou žalovaného byt užívať je zároveň
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie a mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa

§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi bezdôvodne neobohatil, ak prijal platby
nájomného za byt za obdobie august 2012-február 2013, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak

žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom
rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,

že žalovaný si nesplnil vo vzťahu k nemu zákonnú povinnosť ak mu predmet nájmu v súlade s ust. §
687 ods. 1 Obč. zákonníka byt neodovzdal v stave spôsobilom na riadne užívanie.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne závery súdu prvého stupňa, že žalobca sa stal
nájomcom sporného bytu okamihom smrti svojho otca dňa 10.7.1994 a to na základe ust. § 707 ods. 2

Obč. zákonníka vety tretej podľa ktorého prechádza smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného
bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na
družstevný byt pred uzavretím manželstva. Je nesporné, že žalobca v rámci dedičského konania po
svojom C. Z. O. zdedil členský podiel v bytovom družstve s ktorým je spojené aj právo nájmu k
predmetnému bytu a to uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2012 č.k. 24D 674/1994.

Z uvedeného dôvodu preto žalovaný nemal ani povinnosť po smrti právneho predchodcu žalobcu byt
odovzdať žalobcovi, lebo žalobca smrťou svojho právneho predchodcu vstúpil do užívacích práv svojho
právneho predchodcu ktorému bol byt žalovaným resp. jeho právnym predchodcom riadne odovzdaný.Ak teda žalobca plnil žalovanému za obdobie august 2012 - február 2013 nájomné a služby spojené s
užívaním bytu, plnil iba svoju zákonnú povinnosť nájomcu. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu
v odvolaní, že byt nemohol užívať vinou žalovaného, pretože žalobca ako nájomca má obdobné práva

ako vlastník t.j. ak bol toho názoru, že byt bez právneho dôvodu užíva tretia osoba mohol sa domáhať
jeho vypratania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaný,
ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech
nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.