Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22P/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216930
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714216930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Igor Ragan, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. D., nar.

X.X.XXXX,zastúpenévkonaníkolíznymopatrovníkomA.práce,sociálnychvecíarodinyI.,dieťarodičov
matky: S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX a otca: I. G., nar. X.X.XXXX, bytom Y.ße XXX, XXXXX C.,
NSR, v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.10.2011 č.k. 17P/247/2011-27 v časti
výživného tak, že otcovi z v y š u j e výživné na maloletú S. D., nar. X.X.XXXX zo sumy XXX,- J.
mesačne na sumu 150,- EUR mesačne od 28.10.2014, ktorú sumu je otec povinný prispievať k rukám
matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 28.10.2014 do 31.8.2015 v sume 506,45 EUR p o v
o ľ u j e otcovi splácať v 50,- Eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným,
pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom od právoplatnosti
rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2014 matka S. D. navrhla zvýšenie výživného určené

otcoviI.G.naichmal.dcéruS.D.zosumy100EURmesačnenasumu250EURmesačnezaobdobieod
01.10.2014 do budúcna. Uviedla pritom, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.10.2011 ,
číslo konania 17P/247/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2011 súd schválil rodičovskú
dohodu, kde zveril mal. Dianu do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na
výživu maloletej Diany mesačne sumou 100 EUR od 1.9.2011 do budúcna. V čase rozhodnutia súdu
mala mal. 1 rok a matka bola na materskej dovolenke. U maloletej a matky však došlo k zmene pomerov,
keďže mal. začala navštevovať predškolské zariadenie a matka sa stala poberateľkou invalidného

dôchodku vo výške 203,70 EUR a rodinných prídavkov a príspevku na bývanie vo výške 40,22 EUR
mesačne. Otec sa o maloletú nezaujíma, naposledy ju videl, keď mala 11 mesiacov. Matka špecifikovala
mesačný výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa, kde výdavky na školné predstavujú 7 EUR,
na stravu v škôlke 20 EUR, na stravu doma 50 EUR, oblečenie 70 EUR, obuv 15 EUR, poistenie mal.
27,81 EUR mesačne. Takto spolu výdavky za jeden mesiac na dieťa predstavujú 190 EUR. Matka s mal.
bývajú v rodinnom dome ich otca, ktorý im finančne pomáha.

Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.4.2015 /č.l. 33 - 34/ uviedol, že pracuje a žije
v zahraničí a so zvýšením výživného na mal. nesúhlasí, nakoľko jeho mesačný príjem je 1 200 EUR.
Mesačné výdavky vo výške 1 224 EUR predstavujú sumu 859 EUR za nájomné, ktoré už zahŕňa nákladyna vodu, elektrinu a kúrenie, 35 EUR internet, 250 EUR strava, 60 EUR náklady na dopravu do práce,
20 EUR na pracovné oblečenie.

V podaní zo dňa 4.6.2015 /č.l. 52/ otec bližšie ozrejmil, že býva v prenajatom byte s Andreou
Krempaskou,ktorévýdavkynabývaniesúhradenézúčtuspolubývajúcej,nakoľkoonnemáosobnýúčet.
Spoločné mesačné výdavky predstavujú nájom 779 EUR, elektrina 80 EUR, pevná linka s internetom
70 - 100 EUR, mobil 75 - 100 EUR. Mesačný príjem otca v čistom je 1 100 - 1200 EUR a spolubývajúcej
1 100 - 1 200 EUR. Osobné výdavky otca predstavujú 65 EUR a 80 EUR mesačne splátka pôžičiek.

Na stravu vynaloží 250 - 300 EUR, cestovanie do práce 60 EUR. Preto požiadal zníženie výživného zo
sumy 100 EUR na minimum.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaní
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať bez neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

V predmetnej veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 11.9.2015, ktoré predvolanie prevzal otec dňa
2.7.2015, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným dňa 2.9.2015 /č.l. 67/, v ktorom
uviedol, že v čase pojednávania bude na vopred plánovanej dovolenke, takže sa pojednávania nemôžu

zúčastniť. Pojednávanie však odročiť nežiadal.

Súd tak vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 11.9.2015 v neprítomnosti riadne predvolaného
otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 17P/247/2011, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške
invalidného dôchodku u matky, pracovnou zmluvou otca, dokladmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov
konania ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Na pojednávaní matka uviedla, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože došlo k zmene
pomerov na strane maloletej. Tá začala navštevovať škôlku, na ktorú vynakladá 7,- EUR mesačne, na
stravu pre maloletú 50,- EUR mesačne, na oblečenie a obuv spolu 100,- EUR mesačne, na lieky pre
maloletú 20,- EUR mesačne. Maloletá má uzavretú poistku, kde jej platí sumu 27,81 EUR mesačne. S
maloletou bývajú v rodičovskom dome, kde prispieva na bývanie sumou 50,- EUR mesačne. Výdavky

matky predstavujú na stravu 70,- EUR mesačne, na oblečenie 60,- EUR mesačne, na lieky 20,- EUR
mesačne. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 203,- EUR mesačne, pomoci v hmotnej núdzi
13,30EURmesačneaprídavkovnadieťavovýške23,52EURmesačne.Otcamal.kontaktovala,zaslala
mu číslo účtu, aby na tento účet zasielal výživné, avšak on sa už s ňou následne nekontaktoval, resp.
výživné od októbra 2014 neuhrádza.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.10.2011, číslo konania 17P/247/2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, kde zveril mal. Dianu do
osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Diany mesačne
sumou 100 EUR od 1.9.2011 do budúcna. Súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca

k dieťaťu z jeho príjmov, ktoré v roku 2011 boli vo výške 343 EUR mesačne. V súčasnosti je otec
dieťaťa zamestnancom obchodnej spoločnosti Boetronic GmbH, Nemecko, čo vyplýva z predloženej
pracovnej zmluvy /č.l. 42 - 45/ a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa /č.l. 68/ hrubý zárobok otca za
rok 2014 predstavuje 17 561,26 EUR (po odrátaní daní a odvodov, čistá mesačná mzda je 1 100 EUR).
Z vyjadrení otca vyplýva, že býva v spoločnej domácnosti so spolubývajúcou, kde spoločné mesačné

výdavky predstavujú nájom 779 EUR, elektrina 80 EUR, pevná linka s internetom 70 - 100 EUR, mobil
75 - 100 EUR, pričom výdavky na bývanie sú hradené z účtu spolubývajúcej. Na preukázanie výšky
výdavkov otec predložil nájomnú zmluvu /č.l. 46 - 47/ a výpis z účtu o úhrade nájomného, mobilu, pevnej
linky + internet a elektrickej energie za 5/2015 /č.l. 54/. Keďže výdavky na bývanie podľa svojich tvrdení
otec neuhrádza (resp. nepodieľa sa na ich úhrade v plnej výške, čo by súd aj tak nemohol uznať, keďže

otec žije v spoločnej domácnosti s inou dospelou osobou, ktorej príjem je porovnateľný s príjmom otca,
teda výdavky na bývanie pre otca by tak boli uznateľné maximálne do výšky 1, teda 475 EUR mesačne),
ostáva mu na úhradu ostatných potrieb ako stravovanie, ošatenie, hygiena, ako aj platenie výživného
minimálne suma 625 EUR.Matka dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 26.10.2011 v konaní číslo 17P/247/2011 bola
poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 210 EUR mesačne. V súčasnosti je poberateľkou

invalidného dôchodku vo výške 203,70 EUR, pomoci v hmotnej núdzi v sume 13,30 EUR a prídavkov na
dieťa 23,52 EUR mesačne. Matka aj s dieťaťom bývajú v nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
matky, starého otca dieťaťa, brata matky, pričom náklady na bývanie predstavujú sumu 178 EUR
mesačne.

Mesačný príjem otca dieťaťa od poslednej úpravy sa zvýšil zo sumy 343 EUR na 1 100 až 1 200 EUR
mesačne. Na strane matky sa výška príjmu nezvýšila. Zmeny na strane dieťaťa spočívajú okrem jeho
vyššieho veku najmä v tom, že začalo navštevovať predškolské zariadenie s čím sú spojené zvýšené
výdavky. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 rokov. Maloletá v čase poslednej úpravy mala
1 rok, v súčasnej dobe má 5 rokov. Súd tak mal preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane
maloletej aj jej otca a je teda dôvod na zmenu rozhodnutia v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Zvýšenie výživného zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam jeho
rodičov. Pri zohľadňovaní výšky výživného bolo prihliadnuté aj na osobnú starostlivosť matky maloletej
o maloletú, čím vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť. Matka výdavky maloletej na stravu, ošatenie a
obuv, drogériu, lieky preukázala jednotlivými pokladničnými blokmi a výdavky na školné a šk. jedáleň
príjmovými pokladničnými dokladmi a poštovými poukážkami.

Podľa § 78 odsek 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 citovaného zákona, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa § 62 odsek 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Je potrebné uviesť, že súd určí výživné podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. O
zmenu pomerov pritom ide vtedy, ak dôjde k výraznej zmene tých okolností, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zmena týchto okolností bola v konaní preukázaná.
Vychádzajúc z príjmových pomerov oboch rodičov, po zohľadnení nákladov na bývanie, ktoré sú
rozdielne u otca dieťaťa a u matky dieťaťa s prihliadnutím na možností otca a oprávnené potreby
maloletého dieťaťa súd dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa mesačne
sumou 150 EUR. Odôvodnenosťou potrieb treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu

je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu
výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené)
potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením,
bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym ašportovým vyžitím a záujmami. Konkrétne potreby závisia od zdravotného stavu oprávneného, od jeho
veku, duševnej a telesnej vyspelosti a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.
Odôvodnené potreby sú ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného.

Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje.

Súd zároveň dospel k záveru, že zvýšenie výživného plateného otcom na dieťa je potrebné určiť
k 28.10.2014, teda od podania návrhu. Pokiaľ matka dieťaťa navrhla zvýšenie výživného počnúc

1.10.2014 je potrebné uviesť, že tá netvrdila a nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých by súd mohol priznať výživné spätne. Podľa § 77 odsek 1 citovaného zákona, právo
na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že výživné je
možno priznať spätne od začatia konania v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie
výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania
a zamedziť tak možným špekuláciam a zneužívaniu tejto možnosti. Súd bude skúmať dôvody, ktoré
bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť
svoju vyživovaciu povinnosť ( dôvodová správa k zák.č.36/2005 Z.z. ). Matka dieťaťa ani netvrdila, ani

nepreukazovala existenciu okolností, ktoré jej bránili skôr podať návrh na zvýšenie výživného plateného
otcom na dieťa. Súd preto určil, že výška jeho vyživovacej povinnosti sa mení a zvyšuje ku dňu podania
návrhu. Za obdobie od 28.10.2014 do 31.8.2015 preto zameškané výživné predstavuje sumu 506,45
EUR. Túto sumu súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť v mesačných splátkach po 50 EUR spolu s bežným
výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek mesačnej splátky vzniká otcovi povinnosť zaplatiť zvyšok

zameškaného výživného naraz a jedným obnosom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.