Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217665
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414217665.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: P. C., trvale

bytom O. J.I. XXX/XX, 900 43 Hamuliakovo, zastúpený JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom so sídlom
Zámocká 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. V. C., trvale bytom C. XX, 841 10 Bratislava,
zastúpený JUDr. Rastislavom Munkom, PhD., advokátom so sídlom Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava,
o zaplatenie 5 045,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 864,58 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 15.07.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5 045,05 eura s príslušenstvom z titulu
náhrady za vyplatené výživné, ktoré plnil za neho. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že v roku 2009 sa
spoznalsQ.O.Ž.,ktorámupourčitomčaseoznámila,žejetehotnáažeotcomjeon.Ponarodenídieťaťa
v domnení, že je skutočne otcom, prispieval pravidelne na výživu dieťaťa a zaobstarával výbavičku a
veci každodennej potreby, pričom v rozmedzí rokov 2010 až 2013 takto prispel na výživu sumou 2 918,-

eur a na výbavičku sumou 2 127,05 eura. Ďalej poukázal na to, že dňa 27.06.2013 bolo rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V na návrh matky dieťaťa určené, že nie je otcom dieťaťa, pričom matka ho
informovala, že otcom je žalovaný. Keďže zabezpečoval potreby dieťaťa za žalovaného, má s poukazom
na § 79 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. právo na náhradu toho, čo plnil za žalovaného.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že matka dieťaťa uviedla do omylu žalobcu

aj jeho, nakoľko v rozhodnom čase mala pohlavný styk nielen so žalobcom ale aj s ním, a preto bolo
jej povinnosťou oboch upozorniť na to, že otcom môžu byť obaja. Keďže tak neurobila a nezabezpečila
riadne určenie, kto je otcom dieťaťa, porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a preto je zodpovedná za vzniknutú situáciu. Vzhľadom na uvedené namietol svoju pasívnu
vecnú legitimáciu. Poukázal ďalej na to, že žalobca si uplatňuje nárok za obdobie, v ktorom ešte nemal
vyživovaciu povinnosť, keďže jeho vyživovacia povinnosť vznikla až po uznaní jeho otcovstva. Ďalej
uviedol, že ak by aj mal nejakú vyživovaciu povinnosť v čase narodenia dieťaťa, výška vyživovacej

povinnosti musí byť podľa jeho schopností a možností v čase narodenia dieťaťa a nie podľa schopností
a možností žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v čase narodenia dieťaťa bol študentom, resp.
nezamestnaným bez akéhokoľvek príjmu, pričom keď po skončení vysokej školy začal podnikať, v roku
2011, 2012 a 2013 nemal žiadny zisk. Keďže teda jeho schopnosti a možnosti boli nulové, pričom nemala do dnešného dňa nemá žiadny majetok, výška jeho vyživovacej povinnosti by mohla byť iba 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Čo sa týka výbavičky, uviedol, že tieto
výdavky nie sú výživným a plnením vyživovacej povinnosti, nie je preukázané, kto spotreboval tieto veci,

kto ich platil a vzhľadom na predložené doklady v cudzom jazyku nie je možné zistiť, o aké predmety
ide, pričom jeho schopnosti a možnosti by nedovoľovali ďalšie takéto náklady. Napokon poukázal na to,
že výkon žalobcom tvrdených práv je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/43/2013-28 zo dňa 27.06.2013 bolo určené, že
žalobca nie je otcom maloletej L. O., nar. XX.XX.XXXX z matky Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Následne došlo
k určeniu otcovstva k maloletej súhlasným vyhlásením matky a žalovaného pred matričným úradom.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/318/2013-74 zo dňa 16.12.2013 bola schválená
rodičovská dohoda matky a žalovaného, podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky

s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia a žalovaný sa zaväzuje prispievať
na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Uvedený skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, navyše
bol preukázaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/43/2013-28 zo dňa 27.06.2013 (č.l.
8-10 spisu) a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/318/2013-74 zo dňa 16.12.2013 (č.l.
127-128 spisu).

Výsluchom žalobcu súd zistil že matku dieťaťa pravidelne navštevoval v jej byte a tam jej odovzdával to
čo nakúpil pre dieťa, či už išlo o oblečenie, plienky, atď. Tam jej odovzdal do rúk aj peniaze v hotovosti
ako výživné a ona mu vystavila príjmový doklad, pričom niekedy peniaze posielal poštou. Uviedol, že
časť z vecí pre dieťa kupoval v Rakúsku.

Naotázkuprávnehozástupcužalovaného,akovie,žetieveci,ktorédoniesolmatkedieťaťabolidieťaťom
aj spotrebované, uviedol, že keď jej tie veci doniesol do bytu, ona to pred ním rozbalila a použila, t.j.
nakŕmila dieťa. Takisto pokiaľ ide o oblečenie, keďže tam pravidelne chodil, tak videl, že dieťa to má
oblečené na sebe. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či videl ako bola použitá každá jedna
plienka z toho balenia, čo kúpil, resp. či bolo použité celé to mlieko, čo kúpil, žalobca uviedol, že nakoľko

tam chodil pravidelne, tak videl, ako sa to míňa, ale úplne konkrétne nevidel, či boli použité všetky
tieto spotrebné veci. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či pri tom, ako poskytol 100,- eur dňa
09.10.2010 podľa príjmového dokladu, vie uviesť, kto bol prítomný a kde boli poskytnuté tieto peniaze,
žalobca uviedol, že si už nepamätá, čo bolo pred toľkými rokmi dozadu. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, kedy, kde a za akých okolností bola odovzdaná suma 100,- eur dňa 12.08.2011, žalobca

uviedol, že peniaze odovzdával u pani O. doma, väčšinou tam bola prítomná aj jej mama.

Výsluchom žalovaného súd zistil, že študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu, štúdium ukončil
v roku 2010, hneď potom sa zaevidoval na úrade práce, keďže si nemohol nájsť zamestnanie, avšak
rozbiehal podnikanie ako kondičný tréner. Čo sa týka výdavkov na podnikanie, uviedol, že išlo o výdavky

na rôzne pomôcky potrebné na cvičenie. Okrem príjmu z tejto činnosti nemal žiadny iný príjem. Čo
sa týka nehnuteľného majetku, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva u rodičov, ktorým prispieva na
stravu, na bývanie im neprispieva. Čo sa týka jeho bežných výdavkov, platí zdravotné poistenie 60,- eur
mesačne, na mobil 20-30,- eur mesačne, na stravu okolo 50,- eur mesačne a výživné na maloletú 100
- 150,- eur mesačne. Čo sa týka hnuteľného majetku väčšej hodnoty, tento nemá, vlastní iba staršie 5

ročné auto, ktoré mu darovali jeho rodičia pričom oni platia aj výdavky na auto, ako povinné zmluvné
poistenie a výdavky na benzín.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa od septembra 2010 do roku 2013 zúčastnil nejakých
dovoleniek, prípadne lyžovačiek, žalovaný uviedol, že za to obdobie bol na dovolenke asi dva krát, a to
v Grécku, išiel tam s priateľkou, ktorá to celé zaplatila.

Výsluchom svedkyne Q. O., matky dieťaťa, súd zistil, že žalobca jej posielal mesačne sumu 100,- eur, a
tiež vždy, keď mu zavolala, tak doniesol, čo bolo potrebné, či už išlo o plienky, mlieko, hračky, oblečenie,
kočík a pod. Nosil jej to domov, rovnako ako aj tých 100,- eur, s tým, že ona mu podpísala príjmový
pokladničný doklad. Potvrdila, že všetky veci, ktoré jej žalobca doniesol pre dieťa spotrebovalo len dieťa.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie označiť veci, o ktoré sa v konaní jedná a ktoré jej
žalobca odovzdal, uviedla, že úplne všetky nevie vymenovať, keďže už uplynula nejaká doba, ale išlo
o také veci ako plienky, mlieko, čaje, kočík, oblečenie, hračky, a iné. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či si pamätá, že by jej dňa 24.03.2010 žalobca odovzdal baby nohavice v cene 3,15 eura,detské body v cene 2,19 eura, prípadne dňa 14.09.2010 detský pulóver v cene 6,49 eura, uviedla,
že si tie dátumy už presne nepamätá. Po nahliadnutí na špecifikáciu výdavkov na č.l. 132-139 spisu
svedkyňa na otázku súdu, či sa medzi uvedenými predmetmi nachádza nejaký, o ktorom by mohla

s určitosťou povedať, že jej nebol žalobcom odovzdaný, uviedla, že by tam nemal byť žiadny taký
predmet. Na otázku súdu, či sa tam nachádza nejaký predmet, ktorý dieťa nespotrebovalo, resp. by bol
inak spotrebovaný, svedkyňa uviedla, že nie, všetko použila pre dieťa. Potvrdila tiež, že tie predmety
boli nové a zabalené. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si presne pamätá, koľko balení
detského mlieka jej žalobca odovzdal, svedkyňa uviedla, že to bolo veľké množstvo, presne nevie

uviesť. Na otázku súdu, či si pamätá nejaký konkrétny predmet s konkrétnym dátumom, ktorý jej bol z
predloženého zoznamu odovzdaný, svedkyňa uviedla, že konkrétne dátumy ani konkrétne množstvá si
nepamätá, ale vždy, keď niečo potrebovala, tak žalobcovi zavolala a on to doniesol. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či vlastnila auto, kde bola používaná autosedačka, uviedla, že autosedačka bola
v maminom aute. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bola pri nákupe tých vecí uvedených
v zozname, uviedla, že nebola. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie potvrdiť, že žalobca

zaplatil za tie predmety tú cenu uvedenú v zozname, uviedla, že nakoľko pri nákupe nebola, tak nevie
uviesť, či to aj zaplatil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie potvrdiť, že jej boli odovzdané
tie peniaze uvedené ako výživné, uviedla, že žalobca jej každý mesiac dával tých 100,- eur a ešte je
v zozname suma 50,- eur na plávanie, čo jej dal žalobca, keď dieťa išlo s jej mamou na plávanie. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie potvrdiť, že jej dňa 09.10.2010 žalobca odovzdal sumu

100 eur a kde sa tak stalo, uviedla, že to vie potvrdiť, odovzdal jej ich u nej doma, tak ako vo všetkých
ostatných prípadoch. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vystavila žalobcovi nejaký doklad
pri prevzatí financií, uviedla, že on vystavil doklady a ona to podpisovala. Tie doklady už boli vypísané.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či všetky podpisy na príjmových dokladoch sú jej, svedkyňa
po nahliadnutí na príjmové doklady z č.l. 11, 13, 14, 15, 16,17,18, 20, uviedla, že všetky podpisy sú

jej, okrem pokladničných dokladov na č.l. 18, kde nie je žiadny podpis, nevie prečo, ale žalobca jej
pravidelne platil sumu 100,- eur každý mesiac, pravdepodobne jej to zabudol dať podpísať, inak mu
podpísala všetko, čo jej dal.

Z príjmových pokladničných dokladov a poštových poukazov na č.l. 11-19 spisu súd zistil, že žalobca

vystavil svedkyni Q. O. príjmové pokladničné doklady a zaslal jej poštovými poukazmi za obdobie rokov
2010 - 2013 spolu sumu 2 918,- eur ako výživné pre dieťa.

Z faktúr a pokladničných bločkov na č.l. 20-59 v spojení so špecifikáciou výdavkov na č.l. 132-139 spisu
súd zistil, že sa v nich uvádzajú veci spotrebného charakteru určené pre deti zakúpené v období rokov

2010 - 2013 v celkovej hodnote 2 127,05 eura (vrátane sumy 50,- eur na plávanie pre dieťa podľa
príjmového pokladničného dokladu na č.l. 20 spisu).

Z výzvy na plnenie zo dňa 06.10.2014 (č.l. 6-7 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 5 045,05 eura z titulu plnenia vyživovacej povinnosti za neho, a to v lehote do 10 dní

od doručenia tejto výzvy.

Z potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu (č.l. 87 spisu)
súd zistil, že žalovaný študoval v období od 01.09.2008 do 30.08.2010 denné magisterské štúdium na
predmetnej fakulte.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 21.09.2010 (č.l. 88 spisu) a
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 21.09.2010 (č.l. 87 spisu) súd zistil,
že žalovaný bol zaradený a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.08.2010.

Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 11.01.2011 (č.l. 89 spisu) súd zistil, že žalovaný získal
od 01.02.2011 živnostenské oprávnenie na výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry -
fitnes.

Z výkazu o príjmoch a výdavkoch a výkazu o majetku a záväzkoch (č.l. 91-101 spisu) súd zistil, že k

31.12.2011 žalovaný dosiahol z podnikania stratu 594,- eur (príjmy 3 322,- eur a výdavky 3 916,- eur) a
majetok 81,- eur, k 31.12.2012 dosiahol z podnikania zisk 26,- eur (príjmy 880,- eur a výdavky 854,- eur)
a majetok 187,- eur, k 31.12.2013 dosiahol z podnikania stratu 1 053,- eur (príjmy 851,- eur a výdavky
1 904,- eur) a majetok 54,- eur.Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"ZR") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 79 ods. 1 ZR kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od

neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako domnelý otec dieťaťa L. O., nar.
XX.XX.XXXX z matky Q. O.Ž., plnil k dieťaťu v období rokov 2010 - 2013 vyživovaciu povinnosť,
keď k rukám matky zaplatil za týmto účelom spolu sumu 2 918,- eur a zároveň zakúpil dieťaťu veci
spotrebného charakteru zodpovedajúce jeho veku (tzv. výbavička) v celkovej hodnote 2 127,50 eura.

Následne rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaVč.k.42C/43/2013-28zodňa27.06.2013bolourčené,
že žalobca nie je otcom dieťaťa. Súd mal ďalej za preukázané (medzi účastníkmi to ani nebolo sporné),
že v roku 2013 došlo k určeniu otcovstva k dieťaťu súhlasným vyhlásením matky a žalovaného pred
matričným úradom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/318/2013-74 zo dňa 16.12.2013
bolaschválenárodičovskádohodamatkyažalovaného,ktorousažalovanýzaviazalprispievaťnavýživu

dieťaťa sumou 100,- eur mesačne. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v období rokov 2010 - 2013
plnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu za žalovaného, a preto mu v zmysle § 79 ods. 1 ZR vzniklo právo
požadovať od žalovaného úhradu tohto plnenia vrátane úrokov z omeškania.

Žalovaný sa v konaní bránil (okrem iného) tým, že výška tohto plnenia sa musí odvíjať od jeho

schopností, možností a majetkových pomerov v rozhodujúcom období, a nie od schopností, možností
a majetkových pomerov žalobcu, ktoré mu umožňovali plniť vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, v
akom by ju on nemohol plniť. S touto námietkou sa súd stotožnil, keď v prípade plnenia vyživovacej
povinnosti za iného treba skutočne vychádzať zo schopností, možností a majetkových pomerov povinnej
osoby, za ktorú bola plnená vyživovacia povinnosť. Ak by totiž takáto povinná osoba plnila svoju

vyživovaciu povinnosť od začiatku (od narodenia dieťaťa), tak by ju nepochybne plnila iba v takom
rozsahu, v akom by jej to umožňovali jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Na ťarchu povinnej
osoby nemôže ísť to, že vyživovacia povinnosť bola inou osobou disponujúcou výhodnejšími príjmovými
a majetkovými možnosťami plnená vo väčšom rozsahu (práve z dôvodu, že schopnosti, možnosti
a majetkové pomery takejto osoby to umožňovali). Súd preto vychádzal zo schopností, možností a

majetkových pomerov žalovaného v rozhodujúcom období (roky 2010 - 2013) pričom zistil, že jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu neumožňovali plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
v takom rozsahu, v akom ju plnil žalobca. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
bol do 30.08.2010 študentom vysokej školy, pričom následne bol nezamestnaný vedený v evidencii
uchádzačovozamestnanie.Dňa01.02.2011žalovanýzískalživnostenskéoprávnenieazačalvykonávať

činnosť kondičného trénera v oblasti fitnes. V roku 2011 dosiahol v podnikaní stratu 594,- eur, keď jeho
výdavky prevýšili príjmy (príjmy 3 322,- eur, výdavky 3 916,- eur). V roku 2012 dosiahol žalovaný v
podnikaní iba minimálny zisk 26,- eur (príjmy 880,- eur, výdavky 854,- eur) a v roku 2013 dosiahol stratu
1 053,- eur (príjmy 851,- eur, výdavky 1 904,- eur). Čo sa týka výdavkov na podnikanie, žalovaný uviedol,
že išlo o výdavky na pomôcky potrebné na cvičenie. Súdu sa pritom výdavky na podnikanie deklarované

žalovaným nejavia ako neprimerané a nesúvisiace s činnosťou žalovaného ako kondičného trénera, na
ktoré by súd nemal brať zreteľ. Okrem toho, ak by aj súd na tieto výdavky žalovaného vôbec neprihliadol
(čo by bolo nepochybne neprimerané), tak súd poukazuje na to, že jeho príjmy v prepočte na mesiac
(za rok 2011 vo výške 276,83 eura, za rok 2012 vo výške 73,33 eura a za rok 2013 vo výške 70,91eura) nedosahovali ani len výšku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v
roku 2011 suma 317,- eur, v roku 2012 suma 327,20 eura, v roku 2013 suma 337,70 eura). Vykonaním
dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalovaný nemal v rozhodujúcom období iný príjem, nevlastnil

žiadny nehnuteľný majetok, býva u rodičov, ktorým prispieva na stravu, vlastní staršie motorové vozidlo,
ktoré mu darovali jeho rodičia a ktorí aj platia výdavky súvisiace s predmetným motorovým vozidlom.
Po zhodnotení uvedených príjmových a majetkových pomerov žalovaného dospel súd k záveru, že jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery v rozhodujúcom období mu umožňovali plniť vyživovaciu
povinnosť iba v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa v zmysle § 62 ods. 3 ZR, čo za rok 2010 predstavovalo sumu 25,38 eura, za rok 2011
sumu 25,99 eura, za rok 2012 sumu 26,64 eura a za rok 2013 sumu 27,12 eura. Keďže dieťa sa narodilo
06.09.2010, vyživovacia povinnosť žalovaného za mesiac september predstavovala sumu 21,28 eura a
za mesiace október - december 3x po 25,38 eura, spolu za rok 2010 vo výške 97,42 eura, za rok 2011 vo
výške 311,88 eura (12x 25,99 eura), za rok 2012 vo výške 319,68 eura (12x 26,64 eura) a za rok 2013 vo
výške 135,60 eura (5x 27,12 eura), čo zodpovedá 5 mesiacom plnenia vyživovacej povinnosti žalobcu k

dieťaťu v roku 2013 (ako to vyplýva aj z predložených pokladničných dokladov). Vzhľadom na uvedené
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 864,58 eura (97,42 eura + 311,88 eura +
319,68 eura + 135,60 eura), a to spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške
5,05 % ročne. Žalobca požadoval úroky z omeškania od 15.10.2014 s poukazom na výzvu na plnenie zo

dňa06.10.2014,ktorouvyzvalžalovanéhonazaplateniesumy5045,05eurado10dníoddoručeniatejto
výzvy. Keďže však žalobca nepreukázal kedy (a či vôbec) bola táto výzva žalovanému doručená, súd v
súlade s § 563 Občianskeho zákonníka určil prvý deň omeškania žalovaného na deň 15.07.2015, keď
žaloba bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 13.07.2015 a žalovaný bol teda povinný v zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka splniť si svoj dlh najneskôr nasledujúci deň (14.07.2015), a nakoľko tak

neurobil, ďalším dňom (15.07.2015) sa dostal do omeškania.

V prevyšujúcej časti (o zaplatenie sumy 4 180,47 eura a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy5045,05euraod15.10.2014do14.07.2015azosumy4180,47euraod15.07.2015dozaplatenia)
súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní s poukazom na to, že za
vzniknutú situáciu je zodpovedná matka dieťaťa, ktorá ho neupozornila na to, že otcom môže byť aj
žalobca a nezabezpečila riadne určenie, kto je otcom dieťaťa, čím porušila prevenčnú povinnosť podľa
§ 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Túto námietku považoval súd za nedôvodnú, keď pasívna vecná

legitimácia žalovaného bola jednoznačne daná ustanovením § 79 ods. 1 ZR v spojení s tým, že došlo k
určeniu otcovstva žalovaného k dieťaťu po tom, čo otcovstvo žalobcu k dieťaťu bolo úspešne zapreté.
Pasívna vecná legitimácia matky by prichádzala do úvahy iba v prípade, keby po zapretí otcovstva
žalobcu nedošlo k určeniu otcovstva iného muža.

Žalovaný ďalej namietal, že výbavička nie je plnením vyživovacej povinnosti, pričom nie zrejmé, kto
spotreboval tieto veci, kto ich platil a vzhľadom na predložené doklady v cudzom jazyku nie je možné
zistiť, o aké predmety ide. Ani túto námietku nepovažoval súd za dôvodnú, keď tzv. výbavička (ošatenie,
strava, kočík, hračky a pod.) je súčasťou výživného pre maloleté dieťa, a dochádza ňou nepochybne
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd mal pritom za preukázané (výsluchom žalobcu a

svedkyne O.), že uvedené predmety zakúpil žalobca a boli dieťaťom spotrebované (a to aj vzhľadom
na spotrebný charakter týchto predmetov). V konečnom dôsledku však spochybňovanie vynaloženia
uvedených výdavkov a spotrebovanie uvedených predmetov dieťaťom bolo irelevantné, keďže v konaní
bolo preukázané, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery žalovaného mu umožňovali plniť
vyživovaciu povinnosť iba v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z rovnakého dôvodu bolo irelevantné spochybňovanie predložených
pokladničnýchdokladovokúpeuvedenýchvecízdôvoduichvyhotoveniavcudzom(nemeckom)jazyku.
Z predložených pokladničných dokladov je navyše celkom zrejmé, o aké predmety sa jedná, a preto za
uvedenej situácie by ich preklad do slovenského jazyka bol tiež nadbytočný, nehospodárny a neúčelný.
Napokon žalovaný namietal rozpor výkonu žalobcom tvrdených práv s dobrými mravmi. Súd však v

posudzovanej veci nezistil žiadny rozpor žalovaného nároku s dobrými mravmi, preto ani táto námietka
žalovaného nebola dôvodná.Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.