Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203098
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7611203098.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: M.. E.

B., G.. X. X. XXXX, K. A. I., Š. Č.. XX/X, zastúpená zákonným zástupcom matkou C. B., G.. XX. X. XXXX,
K. Š. XX/X, A. I. a kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko
Levoča, proti žalovanému: Y. Q., G.. XX. XX. XXXX, F.. Š. XXX/X, Z., U. K., o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalovaný Y. Q., G.. XX. XX. XXXX je prirodzeným otcom maloletej E. B., G.. X.
X. XXXX z matky C. B., G.. XX. X. XXXX, bytom A. I., Š. XX/X.

Maloletú E. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo

výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 9. 9. 2010 do budúcna, ktoré bude
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov, ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

Súd nezaväzuje odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej C. B.podala na tunajší súd návrh o určenie otcovstva proti žalovanému Y. Q. a žiadala,
aby súd určil, že on je prirodzeným otcom maloletej E. B..

V odôvodnení návrhu uviedla, že so žalovaným sa zoznámila prostredníctvom internetu v roku 2009,
žila s ním v spoločnej domácnosti, a to v byte u jeho rodičov v čase od júla 2009 do januára
2010. Počas ich spolužitia mali so žalovaným nechránený pohlavný styk, z ktorého v novembri 2009
otehotnela. Vo vzťahu so žalovaným nastali finančné problémy, nakoľko on nepracoval a žiadal peniaze
od navrhovateľky. Z uvedených dôvodov sa ich spolužitie stalo neznesiteľným, kedy žalovaný ju fyzicky
napádal a vyháňal z bytu. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa dňa 7. 1. 2010 z bytu od žalovaného

odsťahovala. Následne si urobila tehotenský test a zistila, že je pozitívny. Správu, že je tehotná, mu
oznámila telefonicky, na čo žalovaný ju začal prehovárať, aby sa k nemu vrátila, k čomu však nedošlo.
Od uvedenej doby neboli v žiadnom kontakte. Žalovaný, ani jeho rodičia na jej telefonáty nereagovali ani
po narodení maloletej dcéry a žalovaný sa na predvolanie súdu vo veci uznania otcovstva nedostavil.

Matka maloletej prehlásila na svoju česť, že otcom dieťaťa nemôže byť nik iný ako Y. Q., pretože
v čase rozhodnom pre jeho splodenie neudržiavala intímnu známosť so žiadnym iným mužom. Je

slobodnou matkou, žije s ďalším maloletým dieťaťom, ktoré pochádza z iného mimomanželského
vzťahu, v spoločnej domácnosti u jej rodičov v 2-izbovom rodinnom dome, kde má vyhradenú spolu s
deťmi jednu izbu. V čase podania návrhu bola bez pracovného pomeru, poberala rodičovský príspevokvo výške 190,10 eur a prídavok na deti 44,02 eur mesačne. Iný príjem nemá. Okrem maloletej E. má
vyživovaciu povinnosť k maloletému M. B., G.. XX. X. XXXX.

Matka maloletej v návrhu ďalej uviedla, že žalovaný je rozvedený a podľa jej vedomostí má vyživovaciu
povinnosť len k maloletej E.. V čase podania návrhu nikde nepracoval, matka nepoznala jeho osobné
majetkové pomery. Z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne neuznal otcovstvo k maloletej E., podala na súd
návrh o určenie otcovstva. Maloletú navrhla zveriť do jej výchovy a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť
vo výške 100,- eur mesačne od jej narodenia.

Žalovaný bol opakovane predvolávaný na pojednávania, avšak bezvýsledne. Preto súd pristúpil k jeho
výsluchu dožiadaným Okresným súdom v Brezne. V účastníckej výpovedi zo dňa 8. 3. 2012 žalovaný
uviedol, že písomnosti z Okresného súdu Spišská Nová Ves nepreberal, nakoľko pracoval v Nemecku
a domov sa vrátil v decembri 2011. Otcovstvo k maloletej E. neuznal, argumentoval tým, že s matkou
maloletej sa intímne stýkal iba v lete 2009. V jeseni 2009 pracoval v Taliansku dva mesiace. Potom sa s

matkou maloletej nekontaktoval, iba telefonicky. Od marca 2010 až do konca roku pracoval v Čechách s
výnimkouVianoc.Tamboldomarca2011avjúnitohoistéhorokuodišielpracovaťdoNemecka.Nakoľko
odišiel za prácou, tak v lete 2009 súhlasil, aby matka maloletej odišla z ich spoločnej domácnosti. Prišiel
pre ňu jej otec a odviezol ju. Pamätá si, že matka mu občas telefonovala, žiadala od neho peniaze
so slovami, že ju vyhodili z domu a neskôr sa mu začala vyhrážať dieťaťom. Z uvedených dôvodov

navrhoval, aby vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie metódou DNA. V závere výpovede oznámil,
že je predpoklad, že opäť pôjde pracovať v budúcnosti do zahraničia.

Matka maloletej po oboznámení sa s výpoveďou žalovaného naďalej trvala na podanom návrhu a
opakovala, že 100 %-tne otcom dieťaťa je žalovaný. Je presvedčená o tom, že aj on si uvedomuje, že je

otcom tohto dieťaťa, avšak svojím správaním sa chce len vyhnúť pojednávaniam a oddialiť vyživovaciu
povinnosť k maloletej. Súhlasila s určením otcovstva znaleckým dokazovaním.

Maloletá E. bola v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Poprade, detašované pracovisko Levoča. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka doporučila vzhľadom na

stanovisko žalovaného vykonať vo veci znalecké dokazovanie metódou DNA.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, k čomu ustanovil znalkyňu O.. P.. B. K., O.., z odboru
genetiky, odvetvia analýza DNA, ktorá požiadala súd o spoluprácu pri zabezpečení účasti žalovaného
na odbere vzorky pre účely vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA, nakoľko žalovaný

na jej predvolania nereagoval.

Súd uznesením opakovane vyzýval žalovaného, aby sa dostavil k súdnej znalkyni na odber vzorky.
Tento nariadenia súdu nerešpektoval, a preto mu súd uznesením (právoplatným dňa 24. 3. 2015) uložil
poriadkovú pokutu vo výške 600,- eur a žalovaný ani napriek takémuto opatreniu súdu sa na odber

vzorky k znalkyni nedostavil, preto súd uznesením zo dňa 9. 3. 2016 nariadil Obvodnému oddeleniu
PZ v Podbrezovej, aby žalovaného predviedli k súdnej znalkyni. Až po takomto opatrení znalkyňa
mohla pristúpiť k odberu vzorky a vyhotoveniu znaleckého posudku. Z výsledkov znaleckého posudku
č. 5/2016 menovanej znalkyne súd vzal za preukázané, že žalovaný je otcom maloletej E. B., a to na
základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v populácii, kedy kombinovaný paternitný index CPI

dosiahol hodnotu 541 658 081,3. Otcovstvo žalovaného je takto prakticky dokázané.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. l, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa najmenej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Súdsaopakovanepokúšaldoručiťznaleckýposudokapredvolanienaďalšiepojednávaniažalovanému.
Tento však na doteraz známej adrese pobytu písomnosti súdu nepreberal, preto mu súd doručil znalecký
posudok a predvolanie na pojednávanie prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v Podbrezovej.Žalovaný sa pojednávania dňa 23. 5. 2016 nezúčastnil. Uviedol, že je po operácii žlčníka, k čomu
nepredložil relevantné listinné dôkazy. V písomnom vyjadrení uviedol, že sa so závermi znaleckého
posudku stotožnil, súhlasil, aby maloletá E. bola zverená do výchovy matke a on bude prispievať na jej

výživu. Neuviedol však akou sumou. Dodal, že momentálne je vo veľkej finančnej tiesni, už 6 mesiacov
nemal žiaden príjem a odchádza za prácou do Bratislavy.

Súd vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania a na základe účastníckej výpovede matky
maloletej a písomného vyjadrenia žalovaného, so súhlasom zástupcu kolízneho opatrovníka podľa

vyššie citovaných zákonných ustanovení určil, že prirodzeným otcom maloletej E. B. narodenej z matky
C. B. je žalovaný.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o výchove ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. l,2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pretože rodičia maloletej spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do výchovy
a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Na návrh matky a doporučenie opatrovníka
maloletej, súd ju zveril do výchovy matke, ktorá o maloletú sa doposiaľ riadne stará výlučne sama. Súd
nezistilžiadnedôvodyprezmenudoterajšiehovýchovnéhoprostrediadieťaťa,vktorompodľavyjadrenia
kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky neboli zistené a v ktorom je dieťa riadne vychovávané.

Nakoľko medzi účastníkmi konania nebola možná rodičovská dohoda, o otázke vyživovacej povinnosti
k maloletej E. rozhodol súd.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, detašované pracovisko Levoča súd zistil, že

matka maloletej E. je naďalej slobodná, nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Je poberateľkou dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi vo výške 134,40 eur mesačne a prídavku
na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Okrem maloletej E. má vyživovaciu povinnosť k M. B., G..
XX. X. XXXX, ktorý je žiakom ZŠ v Spišskom Hrhove. Otec maloletej, teda žalovaný býva na adrese
Z., Š. XXX/X. Kolíznemu opatrovníkovi nie sú známe jeho osobné a majetkové pomery. Maloletá E.

navštevuje Materskú školu v Spišskom Hrhove a od septembra 2016 bude navštevovať ZŠ v Spišskom
Hrhove. Matka stravu v materskej škole neuhrádza, nakoľko rodina je v hmotnej núdzi. Školné je vo
výške1,-euromesačneahygienicképotrebyuhrádzavovýške5,-eurštvrťročne.Dieťajezdravé,okrem
bežných detských chorôb chorobami netrpí. V domácnosti je zabezpečená potrebná hygiena. Matka pri
návštevách uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa neplní, o dcéru sa vôbec

nezaujíma. Žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí dlhodobo pracujú vo Veľkej Británii. Za elektriku
mesačne uhrádza 66,- eur, plyn 15,- eur. Matke finančne vypomáhajú rodičia . Uviedla však, že od júla
tohto roku sa plánuje aj s deťmi presťahovať do Košíc, kde má žiť v spoločnej domácnosti s jej priateľom.

Pri určení výšky výživného súdu vzal do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že otec sa o maloletú E.

absolútne nezaujíma a nepodieľa sa na jej výchove a dieťa otca vlastne nepozná. Matka si časť svojej
vyživovacej povinnosti hradí formou osobne vynakladanej práce pri každodennej starostlivosti nielen o
maloletú E., ale aj o ďalšieho syna, na ktorého otec mal prispievať mesačne vo výške 100,- eur, avšakpodľa výpovedi matky ani táto vyživovacia povinnosť nie je momentálne hradená. Nezanedbateľná je
pomoc starých rodičov pri výchove a výžive detí.
Pri zisťovaní príjmu žalovaného súd vychádzal z jeho účastníckej výpovede a posledného písomného

vyjadrenia, kde uvádzal, že pracuje, avšak nepravidelne, často v zahraničí. O svojich príjmoch však
nepredložil žiadne dôkazy. Nakoľko neboli známe adresy zamestnávateľov žalovaného, nebolo ani v
možnostiach súdu zistiť jeho nepravidelný príjem.

Žalobkyňa pôvodným návrhom žiadala výživné vo výške 100,- eur. Vzhľadom na výsledky dokazovania

a správanie žalovaného a jeho postoj k žalobe, ktorého charakterové vlastnosti ona dobre poznala (k
čomu uviedla, že pri krátkom spolužití s ním boli vždy finančné problémy, on bol často odkázaný na
výživu jeho rodičov), súhlasila s určením vyživovacej povinnosti v minimálnej zákonnej výške.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania

nepožadovala.

Po zistení, že žalovaný je toho času nezamestnaný, v zmysle ustanovení § 148 ods. 1 O.s.p. súd ho
nezaviazal k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu a preddavkovo zaplateného znalečného štátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.