Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712217461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712217461.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený
Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 613 843, proti odporcom v
rade:1/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., R. č. XXX/X, 2/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad M.
č. X/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie Legionárov č. 5, Prešov, IČO 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, so sídlom v N., J. V. X/A, o zaplatenie 6.325,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.12.2014 č.k. 5C/305/2013-125, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej súd konanie voči odporkyni v rade 2/ zastavil, ponecháva
rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom,

keď navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľom ako postupníkom postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Následne v písomnom vyhotovení rozsudku prvostupňový súd
popísal podstatné skutočnosti v rámci zisteného skutkového stavu a citoval ustanovenia § 1, § 2 písm.
a), b), § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy, ďalej citoval ust. § 100 ods. 1,2 a § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 23a zák. č. 634/1992

Zb., z ktorých ustanovení vychádzal pri právnom posúdení veci. V závere odôvodnenia svojho rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia mesačných
splátok úveru splatných v období od júna 2010 do januára 2011 (splatnosť pritom nastávala vždy k 20.
dňu mesiaci a odporca bol teda v omeškaní vždy od 21. dňa v mesiaci). Nakoľko návrh došiel na súd až
dňa5.6.2014,súdkonštatoval,žecelýnároknavrhovateľajepremlčanývzmyslepredpisovobčianskeho
práva,nakoľkouplynulatrojročnávšeobecnápremlčaciadobauvedenév§101Občianskehozákonníka.
O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ úspešný

nebol, avšak odporca si trovy konania neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s
právnym záverom prvostupňového súdu a v odvolacom konaní navrhoval rozsudok zmeniť a žalobnémunávrhu vyhovieť, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým,
že navrhovateľ si uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V podrobných dôvodoch
svoj odvolania navrhovateľ citoval z niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj z niektorých

krajských súdov a tvrdil, že ak účastníci uzatvorili platnú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty
s tým, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim
Obchodného zákonníka aj v časti premlčania jednotlivých nárokov, a teda súd má postupovať podľa
§ 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Odvolateľ bol teda toho názoru, že jeho nárok nie je
premlčaný podľa obchodného práva.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako dôvodný a vecne správny a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania podľa doloženej
špecifikácie.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania
postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní a prejednaní veci v
odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, preto v súlade
s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia.

Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktorými by sa prvostupňový súd nebol

dôsledne zaoberal. Zamietnutie návrhu navrhovateľa z dôvodu premlčania nároku prvostupňový súd
jasne a zrozumiteľne odôvodnil a odvolací súd sa úplne stotožnil s tým, že je nepochybné, že aj
napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ide aj v prejednávanej veci o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž opomenúť existenciu zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom
„lexspecialis“. Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona, v zmysle ktorého, typovou zmluvou
sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a súčasného uplatnenia zásady
„lex specialis derogat legi generali“, je nepochybné, že aj predmetná úverová zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou, pri ktorej vystupuje odporca v pozícii spotrebiteľa. „Režim spotrebiteľských zmlúv
(zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol však výslovne upravený v občianskom zákonníku až novelou
zákonom č. 367/2000 Sb., a to s účinnosťou od 1.1.2001. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu českého
zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v
tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné najmä smernica Rady 85/577/EHS

zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzatvorených mimo obchodných priestorov
a smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre také vzťahy je charakteristické, že podnet na zmluvné
jednanie pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednávanie
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade
predaja na obchodných prezentáciách je u neho navyše vyvolaný pocit vďačnosti za poskytnuté

dodatkové služby spojené s prezentáciou, ktoré sa spotrebiteľ môže snažiť kompenzovať snahou
vyhovieť ponuke dodávateľa, spotrebiteľ často nemá na mieste samom možnosť porovnať akosť a cenu
ponuky s inými ponukami atd. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.“

Pri posudzovaní konkrétneho prípadu v prejednávanej veci súd preto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že daný záväzkový vzťah je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň
aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu(premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného
orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom
stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo

premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje
zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. V prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahoch
v zmysle cit. zák. ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
právnych predpisov, má povinnosť prihliadnuť na právnu skutočnosť - plynutia času v spojení s
uplatneným nárokom navrhovateľa - ex offo súd. Súd sa následne v intenciách § 5b zákona č. 250/2007

Z. z. zaoberal otázkou, či uplatňovaný nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa, čo konštatuje odvolací súd aj vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku a to v súlade s ust. § 224 ods. 4 v spojitosti s § 151 ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.