Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Cb/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210555
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313210555.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobkyne L. D., Š.T. XX, L., IČO:

45851611,zastúpenejMgr.JánomMakarom,advokátom,Agátová3406/7A,Bratislavaprotižalovanému
W.. K. Y. - Q., L. Q. XXXX, D., IČO: 43547257, zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom,
Námestie slobody 12, Humenné, o zaplatenie 6374,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6374,60 eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania
ročne od 24.8.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 382,00 eur a sumu 2471,88 eur na trovách
právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vprevyšujúcejčastisúdnárokžalobkynena9,50%úrokzomeškaniazosumy6374,60eurod20.7.2013
do 24.8.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňažaloboudoručenousúdudňa22.7.2013sadomáhalanažalovanomzaplateniasumy6374,60
eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania od 20.7.2013 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli v mesiaci júli 2010 franchisingovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo prenechanie koncepcie žalovaného pre žalobkyňu, ktorá tým mala získať okrem
iného možnosť využitia skúseností, image, značku Q., know-how a centrálne služby žalovaného, ako

aj možnosť prevádzkovať jazykovú školu vo vlastnom mene a na vlastný účet vrátane koncepcie Q.
metódy. Žalovaný v zmluve deklaroval, že disponuje koncepciou pre poskytovanie jazykových služieb Q.
metódou, aplikovaných postupov, vytvorených sprievodných materiálov a nemčinou pre opatrovateľov,
s ktorými vystupuje na trhu a používa slovnoobrazovú značku Q. a tieto oprávnenia prevádzal na ďalšie
tretie osoby.

Žalobkyňa poukazovala na to, že dňa 8.11.2012 sa uskutočnila v pobočke jazykovej školy Q., ktorú

prevádzkuje žalobkyňa a rovnako aj vo všetkých ostatných pobočkách jazykových škôl Q. na Slovensku,
policajná prehliadka nebytových priestorov z dôvodu začatia trestného stíhania pre podozrenie, že došlo
k spáchaniu trestného činu porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona a porušovania
práv k ochrannej známke podľa § 281 Trestného zákona. V rámci policajného zásahu sa zisťovalo, či
sa v prevádzkach škôl nachádzajú falzifikáty učebníc Q. metódy a ich časti používaných na výučbu
anglického jazyka. Všetky veci nájdené počas policajného zásahu boli zaistené a odňaté, v dôsledku
čoho bola výučba v prevádzke jazykovej školy žalobkyne vážne ohrozená. Vtedy žalobkyňa zistila, že

učebnice, ktoré používala a ktoré jej boli dodané žalobcom sú falzifikáty originálov učebníc Q. metódy.

Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že vlastník ochrannej známky Q., a to spoločnosť Q. C. M. B. so
sídlom vo Veľkej Británii jej potvrdil, že s jazykovou školou Q. a ani s jej prevádzkovateľom, žalovanýmnikdy neuzatvorili licenčnú zmluvu a ani žalovanému neposkytli súhlas na použitie ochrannej známky a
ani mu neboli poskytnuté učebnice Q. metódy na ďalšiu distribúciu.

Žalobkyňa teda uviedla, že bola protiprávnym konaním žalovaného uvedené do omylu, pretože žalovaný
vedel o tom, že nemá právo a ani súhlas na použitie ochrannej známky Q. a ani na distribúciu učebníc
Q. metódy a s tým súvisiace práva.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že z týchto dôvodov považovala zmluvu uzavretú so žalobcom podľa §

37 a 49a, Občianskeho zákonníka za neplatnú a z tohto dôvodu sa domáhala na žalovanom vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 6374,60 eur t.j. sumy, ktorú žalobcovi zaplatila, resp. svoj nárok
uplatňovala ako nárok na náhradu škody.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.10.2013 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Žalovaný poukazoval na to, že predmetom franchisingovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania

bolo poskytnutie práva žalobkyni prevádzkovať jazykovú školu zriadenú podľa charakteristických
znakov v zmysle požiadaviek žalovaného s možnosťou využívať jeho centrálne služby okrem toho
slovnoobrazovú značku Q., know-how ako aj iné v zmluve uvedené práva. Žalovaný v rámci tejto zmluvy
poskytol žalobkyni súhrn svojich znalostí, skúseností, poznatkov a špecifických informácií potrebných
pre prevádzku a rozvoj jazykovej školy ako aj znalostí dodávateľských zdrojov a efektívnych obchodných

metód. Súčasťou týchto služieb bol aj neobmedzený prístup na webovú stránku žalovaného, kompletné
zariadenie učebne cudzích jazykov, rôzne reklamné predmety, letáky, banery, stovky poskytnutých
konzultačných a poradenských hodín pre žalobkyňu ako aj jej zamestnancov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej poukazoval na to, že dôvodom uzavretia zmluvy zo strany

žalobkyne nebolo získanie práv na poskytovanie Q. metódy, ktorú žalobkyňa dávno predtým poznala,
ale snaha naučiť sa podnikať v oblasti výučby cudzích jazykov, dostať sa do dobrej zabehnutej siete
jazykových škôl pod značkou Q., využívať služby a znalosti žalovaného, a to výlučne na území mesta
P.. Žalovaný nepoprel to, že mu žalobkyňa vyplatila sumu, ktorá bola predmetom tohto konania.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania ako aj oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa v lete v roku 2010 na portáli franchising našla ponuku tzv.
Q. metódy, ktorá spočívala vo vyučovaní anglického jazyka účinnejším spôsobom, čo ju zaujalo, a preto

sa skontaktovala so žalovaným. Na stretnutí so žalovaným žalovaný žalobkyňu oboznamoval s tým,
že je poskytovateľom koncepcie Q. metódy a tvrdil žalobkyni, že jej poskytne smernice, dokumenty,
učebnice, nábytok, reklamy a všetok materiál. Na základe toho žalobkyňa potom uzavrela so žalovaným
franchisingovú zmluvu.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa zmluvy vyplatila žalobcovi najprv 2500,00 eur v hotovosti za licenciu
a ďalej mala splácať licenciu splátkami po 200,00 eur mesačne a okrem toho mala platiť žalovanému
tzv. licenčný franchisingový poplatok po 100,00 eur mesačne. Žalobkyňa uviedla, že podľa dohody teda
platila žalovanému sumy ako boli dohodnuté s tým, že žalovaný jej postupne zabezpečil aj učebnice na
výučbu anglického jazyka s tým, že si žalobkyňa zriadila aj jazykovú školu a až do 8.11.2012 nemala

žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný nie je poskytovateľom koncepcie Q. metódy. Dňa 8.11.2012
prišla do jazykovej školy žalobkyne polícia, ktorá jej všetko zhabala, teda zobrala učebnice, prihlášky
študentov, dochádzky, materiály a jednoducho zo dňa na deň ostala bez učebníc. Na polícii jej bolo
oznámené, že učebnice, ktoré jej žalovaný dodal sú falzifikáty.

Žalobkyňa sa preto domáhala na žalovanom zaplatenia sumy, ktorú podľa zmluvy vyplatila žalovanému.

Zástupca žalobkyne počas konania zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom zastával názor,
že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, a to
s poukázaním na ustanovenie § 37 a 39 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalovaný sa

zaviazal poskytnúť plnenie, ktoré žalobkyni ani poskytnúť nemohol, pretože žalovaný nemal licenciu na
prevádzkovanie jazykovej školy Q. metódou. Zároveň poukazoval na to, že zmluva bola uzavretá v
rozpore so zákonom. V tejto súvislosti zástupca žalobkyne poukazoval aj na trestné konanie vedené
proti žalovanému.Z výsluchu žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stretol so žalobkyňou tak ako to uviedla žalobkyňa,
pričom pri prvom stretnutí sa rozprávali o značke Q. a o tzv. Q. metóde výučby cudzieho jazyka, pretože

Q. metóda je jedným z produktov žalovaného. Žalobkyňa mala tvrdiť, že Q. metódu pozná a vie, čo je
potrebné pre vyučovanie cudzieho jazyka Q. metódou. Pri podpise zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni
svoje know-how a toto spočívalo v tom, že jej boli dodané šanóny, CD, na ktorom boli vzory zmlúv,
poradenské činnosti a veci týkajúce sa účtovníctva. Žalobkyni dodali aj letáky s tým, že žalobkyňa v tom
čase nemala žiadne skúsenosti s podnikaním. V súvislosti s dodávkou učebníc pre žalobkyňu žalovaný

tvrdil, že tieto učebnice nadobudol od rôznych distribútorov.

Zástupca žalovaného počas konania tvrdil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je platne
uzavretá a je v súlade so zákonom, pretože má všetky podstatné náležitosti. Zástupca žalovaného
poukazoval na to, že žalovaný nikdy nevystupoval ako nositeľ práv duševného vlastníctva Q. metódy.
Žalovaný teda poskytol žalobkyni - prenechal svoju koncepciu nie Q. metódu, a preto je zmluva platná

a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

Z obsahu Preambuly Franchisingovej zmluvy (čl. 78 spisu) uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva,
že žalovaný ako poskytovateľ disponuje úspešnou odskúšanou koncepciou na poskytovanie jazykových
služieb Q. metódou, aplikovaných postupov, vytvorených sprievodných materiálov a nemčinou pre

opatrovateľov, s ktorými vystupuje na trhu a používa slovnoobrazovú značku.

V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že poskytovateľ, teda žalovaný, prenecháva na základe franchisingovej
zmluvy svoju koncepciu prijímateľovi, teda žalobkyni, ktorý tým získava možnosť využívať skúseností,
image, značku Q. a centrálne služby poskytovateľa a prevádzkovať jazykovú školu vo vlastnom mene

a na vlastný účet.

Z obsahu Zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov Okresného riaditeľstva PZ v
Trnave ČVS: ORP-572/OEK-HE-2012 vyplýva, že dňa 8.11.2012 bolo na základe príkazu vyšetrovateľa
prikročené k vykonaniu prehliadky prevádzkovej jazykovej školy Q. na ulici S. Ž. XXXX/XX, v P., ktorej

prevádzkovateľkoubolažalobkyňastým,žepriprehliadkeboliodňatéžalobkyniveciuvedenévzápisnici
o vykonaní prehliadky.

Z obsahu Zápisnice o vydaní veci zo dňa 8.1.2013 vyplýva, že dňa 8.1.2013 žalobkyňa vydala na OR PZ
v Trnave nasledovné veci: 16 ks učebníc Q. C. č. 1, 16 ks učebníc Q. C. č.2, 7 ks učebníc Q. method č.3,

5 ks učebníc Q. C. č.4, 1 ks stage 1, 1 ks stage 4, 1 ks stage 5, 1 ks stage 6, 1 ks stage 7, 1 ks stage 8.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/85/2014 vyplýva, že dňa 13.8.2014 Okresný
prokurátor v Humennom podal obžalobu proti žalovanému pre prečin porušovania práv k ochrannej
známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods. 1, 3 písm. c, Trestného

zákona a prečin porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, 2 písm. a, b, Trestného zákona s
odôvodnením, že v období od 1.1.2009 do 8.11.2012 v Humennom a inde neoprávnene a bez súhlasu
autora verejne predajom na jednotlivé prevádzky jazykovej školy Q. rozširoval rozmnoženiny učebníc Q.
metódy slúžiace na výuku anglického jazyka Q. metódou, ktoré boli neoprávnene označené ochrannou
známkou Q. platnou na území SR pre všetky prihlásené tovary a služby od 6.8.2002, a to aj napriek

tomu, že na takéto použitie ochrannej známky Q. nemal súhlas jej majiteľa a ani súhlas spoločnosti Q.
G. B., ktorej bola s účinnosťou od 20.12.2010 udelená výlučná licencia na jej používanie.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpal ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený

požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danej veci je nespornou skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania došlo v mesiaci júli 2010 k
uzavretiu Franchisingovej zmluvy, podľa ktorej žalovaný vystupoval ako poskytovateľ a žalobkyňa ako

prijímateľka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ uviedol, že disponuje úspešnou
odskúšanou koncepciou na poskytovanie jazykových služieb Q. metódou, aplikovaných postupov,
vytvorených sprievodných materiálov a nemčinou pre opatrovateľov, s ktorými vystupuje na trhu a
používa slovnoobrazovú značku.

V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že poskytovateľ, teda žalovaný, prenecháva na základe franchisingovej
zmluvy svoju koncepciu prijímateľovi, teda žalobkyni, ktorý tým získava možnosť využívať skúseností,
image, značku Q. a centrálne služby poskytovateľa a prevádzkovať jazykovú školu vo vlastnom mene
a na vlastný účet.

Ďalej je nesporné, čo ani žalovaný nepoprel, že žalobkyňa v súlade so zmluvou vyplatila žalovanému
sumu 6374,60 eur.

Podľa zmluvy potom žalovaný poskytol žalobkyni materiál učebnice, ktoré žalobkyňa využívala vo svojej
jazykovej škole Q. v P. na výučbu anglického jazyka tzv. Q. metódou, a to až do dňa 8.11.2012, keby

bola v prevádzke žalobkyne vykonaná prehliadka priestorov príslušníkmi polície, ktorí jej zobrali veci
dodané žalovaným. Následne žalobkyňa zistila na polícii, že žalovaný jej dodal falzifikáty učebníc na
výučbu anglického jazyka Q. metódou.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný je trestne stíhaný pre prečin porušovania práv k ochrannej

známke podľa § 281 ods. 1, 3 písm. c, Trestného zákona a pre prečin porušovania autorského
práva podľa § 283 ods. 1, 2 písm. a, b, Trestného zákona pod sp. zn. 3T/85/2014, a to z dôvodu,
že uviedol do obehu tovar neoprávnene označený označením zhodným s ochrannou známkou, ku
ktorej právo používať patrí inému a neoprávnene zasiahol do zákonom chránených práv k dielu,
pretože neoprávnene a bez súhlasu autora verejne predajom na jednotlivé prevádzky jazykovej

školy Q. rozširoval rozmnoženiny učebníc Q. metódy slúžiace na výuku anglického jazyka, ktoré boli
neoprávnene označené ochrannou známkou Q..

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným v mesiaci
júli 2012 je potrebné považovať za neplatnú s poukázaním na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pretože v tejto zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni plnenie, ktoré jej nemohol
poskytnúť, pretože nemal oprávnenie, resp. licenciu na výučbu anglického jazyka Q. metódou.Zároveň je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom t.j. v rozpore s predpismi upravujúcimi autorské právo a
zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný už pri podpise zmluvy si bol vedomý toho, že

nemôže poskytnúť žalobkyni práva súvisiace s výučbou anglického jazyka tzv. Q. metódou.

Keďže zmluvu medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za neplatnú, z tohto dôvodu má
žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Výška bezdôvodného obohatenia spočíva v sume, ktorú žalobkyňa vyplatila žalovanému a ktorú aj
žalovaný nenamietal.

Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni uplatňovanú sumu vo výške 6374,60 eur.

Súd zamietol návrh zástupcu žalobkyne na dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorí v podstate mali

potvrdiť iba tvrdenia žalobkyne súvisiace s tým, že žalovaný obdobne postupoval vo vzťahu k týmto
svedkom, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní. Podľa názoru súdu ich výpovede pre účely tohto konania
nie sú podstatné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že zmluvný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatným právnym úkonom.

Taktiež súd zamietol aj návrh zástupcu žalovaného na výsluch svedka E. K., ktorá mala byť prítomná
pri prvom jednaní žalobkyne so žalovaným, a to z dôvodu, že výpoveď svedkyne by nemala vplyv na
posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

Súd priznal žalobkyni aj uplatňovaný úrok z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s

plnením svojej povinnosti t.j. vydania bezdôvodného obohatenia, pričom súd zamietol nárok žalobkyne
v časti na zaplatenie 9,50 % úroku z omeškania zo sumy 6374,60 eur od 27.3.2013 do 24.8.2013 z
dôvodu, že žalobkyňa pred podaním žaloby na súd nevyzývala žalovaného na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, a preto súd považoval za začiatok omeškania deň, ktorý nasledoval po doručení žalobného
návrhu žalovanému. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 23.8.2013 (čl. 42), a preto nasledujúci

deň t.j. 24.8.2013 súd považoval ako deň omeškania a od tohto dátumu súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, O.s.p. a priznal trovy žalobkyni v plnej výške, pretože
žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti. Trovy žalobkyne pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 382,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2471,88
eur vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
- 4 úkony po 220,77 eur (prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013 a
16.3.2015),
- 3 krát paušál po 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013,

- 1 krát paušál vo výške 8,39 eur.
Spolu to predstavuje sumu 914,90 eur a k tejto sume súd pripočítal 20 % DPH, čo predstavuje 182,98
eur, a tak odmena zástupcu žalobkyne predstavuje 1097,88 eur.

K tejto sume súd pripočítal aj sumu 1374,00 eur, ktorú predstavujú cestovné výdavky vlastným autom

z Bratislavy do Humenného a späť a náhrada za stratu času právneho zástupcu žalobkyne za deň
6.11.2013 a 16.3.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.