Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415207276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415207276.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa:
EURO BUSINESS SOLUTIONS, s. r. o. so sídlom Osadná 2, Bratislava, IČO: 46 132 767, zastúpený:
Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, proti odporkyni: I. Š., bytom: N.
XX/A, G., o zaplatenie 229,80 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,80 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo

sumy 153,80 eur od 10.5.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.5.2015 domáhal zaviazať odporkyňu na
zaplatenie sumy 229,80 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd podľa § 115a ods.
2 O.s.p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa ani odporca sa na verejné vyhlásenie rozsudku

nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere č. XXXX a dodatkami k nej,
všeobecnými obchodnými podmienkami ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX na základe ktorej poskytol
odporkyni finančné prostriedky v sume 300 eur. Keďže odporkyňa nebola schopná vrátiť poskytnuté

finančnéprostriedkydotermínusplatnostipôžičky,spolu3xpožiadalanavrhovateľaopredĺženietermínu
splatnosti. Odporkyňa sa tiež zaviazala zaplatiť navrhovateľovi poplatok za poskytnutie pôžičky v
sume 72 eur. Spolu sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi sumu 372 eur. Odporkyňa si svoju
povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky splnila len
čiastočne keď dňa 10.6.2013 uhradila sumu 10 eur a dňa 19.7.2013 uhradila sumu 136,20 eur.
Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.V zmysle článku 15, bodu 15.3 VOP v prípade, ak klient je v omeškaní so splatením pôžičky alebo
jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej
časti, a zároveň mu bola vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú

poplatky za notifikačné SMS správy, emaily a poštu. výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS
správu, email, predstavuje sumu 2 eurá. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje
sumu 5 eur.
V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa ustanovení OZ, konkrétne § 657a
nasl. o pôžičke.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je podľa názoru súdu pre tento prípadne
aplikovateľný, a to s poukazom na znenie ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ tohto zákona. Podľa citovaného
ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3
mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1mesiac.
Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi,

dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal
splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporkyni peňažné
prostriedky v sume 350,- eur, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, odporkyni vznikla povinnosť
navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 9.5.2013 a odporkyňa túto svoju povinnosť ani čiastočne
nesplnil , návrh navrhovateľa bol v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie sumy 350,- eur vyhodnotený

ako právne dôvodný a súd mu v tomto rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania
odporcu: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby

sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).
Z prisúdenej istiny súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenia §
517ods. 1, 2 OZ. V danom prípade sa odporkyňa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby
splatnosti,t. j. od 10.5.2013 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi

právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávačipovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku(extunc).
V zmysle ustanovenia § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to
spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva,
že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ uviedol, že mu vznikli celkové náklady za poskytnutie úveru vo výške 72 eur, tieto však súd
považuje za stanovené v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech
spotrebiteľa (odporcu) a navyše možno skonštatovať, že ani nebola individuálne vyjednaná, keďže
odporkyňa nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

V spotrebiteľských zmluvách uzatváraných vo viacerých prípadoch (a aj zmluvy o poskytnutí
krátkodobých pôžičiek či úverov sú toho príkladom) je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy,
a teda i dojednanie rôznych poplatkov, zmluvnej pokuty či iných sankcií podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskehozákonníka).Navrhovateľ ako dodávateľ poplatky s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával
- pri zmluvách uzatváraných na diaľku (prostredníctvom internetu) je napokon čo i len predstava
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť výšku poplatkov nereálna; spotrebiteľ sa pohybuje pri uzatváraní zmluvy

v medziach formuláru, výška poplatkov je dodávateľom určená v zmluvných podmienkach a všetko,
čo spotrebiteľ v podstate môže urobiť, je len „odkliknúť“ súhlas/nesúhlas s predloženými zmluvnými
podmienkami ako celkom (o osobitnom dojednávaní poplatkov, nebodaj o možnosti spotrebiteľa
zasiahnuť do ich výšky teda objektívne nemôže byť ani reč). Naopak, evidentne ide o zmluvné
podmienky stanovené jednostranne navrhovateľom obdobným spôsobom vo viacerých zmluvách, ktoré

navrhovateľ bežne uzatváral s aj s inými spotrebiteľmi. Ak by aj hypoteticky dochádzalo pri uzatváraní
obdobných zmlúv k určitým modifikáciám výšky poplatkov zo strany dodávateľa, možnosť spotrebiteľa
zasiahnuť do tohto procesu je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla
faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky
S. U. U., Q. A. D. N. U. XXX/XX-U. XXX/XX). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zároveň postupovať
tak, aby boli vo výsledku naplnené ciele smernice Rady č. 93/13/EHS, jeho výklad teda musí byť

eurokonformný.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil aj náhradu nákladov za notifikačnú sms a to vo výške 4,- eur. Podľa
rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy, navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by skutočne vykonal ich doručovanie a že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev
vznikli nejaké finančné náklady.

Zároveň súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov
podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a taktiež je
možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ (už len vzhľadom na
krátkosťčasovýchodstupov,vktorýchbolijednotlivévýzvyzasielané-vždypotýždniodpredchádzajúcej
výzvy).

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej istinu vo výške 153,80- eur (t.
j.v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 72 eur sumy 4 eurá predstavujúcu poplatok za poštovú zásielku
s naviazaným príslušenstvom zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.