Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213299
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114213299.8

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom
Štrková 17, Žilina 011 54, IČO: 31 568 963, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava
Kolínová, s.r.o , so sídlom Národná 10, Žilina 010 01, IČO: 47 240 997, proti odporcovi: Stavebná
mechanizácia, s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, Žilina 010 03, IČO: 36 397 971, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina 010 01, IČO:

36 436 640, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 324,80 eur prostredníctvom Slovenská pošta,

a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2014 domáhal, aby súd určil, že
rozhodcovská doložka v znení, v akom je uvedená v Dennom hlásení o využití stroja, časť Prepravné a
dodacie podmienky (zmluva o preprave nákladu, dodávke prác stavebnými mechanizmami) dodávateľa,
ktorým je odporca, je neplatná. Na odôvodnenie podaného návrhu navrhovateľ uviedol, že na

Rozhodcovskom súde v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina 010 01 (ďalej len "Rozhodcovský
súd") sa na návrh odporcu zo dňa 11.2.2014 vedie konanie proti navrhovateľovi o zaplatenie 20.956,99
eurspríslušenstvompodsp.zn.RRS2014/4.PrávomocRozhodcovskéhosúdujepodľatvrdeníodporcu
uvádzaných v návrhu na začatie rozhodcovského konania založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou
formou rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Denného hlásenia o využití stroja, časť Prepravné
a dodacie podmienky (zmluva o preprave nákladu, dodávke prác stavebnými mechanizmami).

Navrhovateľ v priebehu rozhodcovského konania podaním zo dňa 21.2.2014 vzniesol námietku
neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu a námietku ustanovenia rozhodcu. Uznesením zo dňa 13.3.2014 Rozhodcovský súd rozhodol
tak, že námietka neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je nedôvodná, námietka nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu je nedôvodná, námietka ustanovenia rozhodcu J. P. je nedôvodná,
rozhodcovská zmluva je platná, Rozhodcovský súd v Žiline má právomoc na rozhodovanie v tejto

veci a rozhodca Zuzana Račková nie je zaujatá. Vo svojom rozhodnutí Rozhodcovský súd považoval
rozhodcovskú zmluvu za platne uzavretú formou rozhodcovskej doložky ako súčasť zmluvy o preprave
nákladu na druhej strane tlačiva Denné hlásenie o využití stroja, pričom vychádzal z dlhodobo
uplatňovanej obchodnej zvyklosti účastníkov konania týkajúcej sa uzatvárania rozhodcovských zmlúv
takýmto spôsobom, ktorú navrhovateľ doposiaľ nenamietal.

Postupom podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení platnom a účinnom do 31.12.2014 (ďalej len zákon č. 244/2002 Z.z.) sa navrhovateľ obrátilna všeobecný súd, nakoľko na námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu zotrváva.
Navrhovateľ namieta nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy, absenciu vôle navrhovateľa
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, nedostatok oprávnenia osoby podpisujúcej tlačivo Denné hlásenia o

využití stroja uzatvárať v mene navrhovateľa rozhodcovské zmluvy, neurčitosť samotnej rozhodcovskej
doložky aj Rozhodcovským súdom konštatovanú ustálenú prax účastníkov konania pri uzatváraní
rozhodcovských zmlúv.

Odporcasavyjadrilknávrhunazačatiekonaniapodanímzodňa13.10.2014,vktorompotvrdilobchodnú

zvyklosť zavedenú medzi účastníkmi konania týkajúcu sa spôsobu uzatvárania zmlúv o dodávke prác
stavebnými mechanizmami vo forme tlačiva Denné hlásenie o využití stroja, súčasťou ktorého bola aj
rozhodcovská doložka. Odporca má za to, že ak osoba konajúca v mene navrhovateľa bola oprávnená
objednať práce od odporcu, a tým uzavrieť v mene navrhovateľa zmluvu o preprave nákladu a dodávke
prác stavebnými mechanizmami a navrhovateľ svoje záväzky z takto uzavretých zmlúv aj plnil, došlo
medzi účastníkmi konania súčasne aj k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.

Písomným podaním zo dňa 15.5.2015 navrhovateľ učinil zmenu návrhu na začatie konania a žiadal, aby
súd určil, že Rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4. Zmenu návrhu
odôvodnil skutočnosťou, že pôvodne navrhovateľ sformuloval petit návrhu tak, aby súd určil neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, čo nezodpovedá postupu podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002

Z.z.. Súčasne oznámil súdu, že neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodov vymedzených v pôvodnom
návrhu na začatie konania, sa domáha v samostatnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
38Cb/107/2014. Na pojednávaní konanom v prejednávanej veci dňa 26.5.2015 bola navrhovaná zmena
návrhu na začatie konania pripustená, nakoľko lehota na podanie návrhu v zmysle ustanovenia § 21
ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. bola zachovaná a navrhovateľ učinenou zmenou iba odstránil neurčitosť

pôvodného návrhu na začatie konania, teda zosúladil opísaný skutkový stav s petitom návrhu.

Písomným podaním zo dňa 28.5.2015 navrhovateľ navrhol spojenie vecí vedených na tunajšom súde
pod sp. zn. 10Cb/90/2014 a sp. zn. 38Cb/107/2014 na spoločné konanie, ktorý bol uznesením zo dňa
25.6.2015 č.k. 10Cb/90/2014-218 zamietnutý.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia § 83 OSP, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné
konanie.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania, ktorý
chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci
samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej

sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť
až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského
rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník
rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke
dozvie.

Podľaustanovenia§21ods.4zákonač.244/2002Z.z.,akrozhodcovskýsúdrozhodne,žemáprávomoc
rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom
rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať,
účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného

rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je
prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v
rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Jednou z vád konania zakladajúcich neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok predstavuje
prekážkazačatéhokonaniavtejistejveci(litispendencia).Teóriaprocesnéhoprávavymedzujeprekážku
začatého konania dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (účastníkov konania) a totožnosťou predmetu
konania. Totožnosť osôb je zachovaná, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v inom začatom

konaní. O totožnosť predmetu pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z
ktorého žalobný nárok vychádza, zhoduje s nárokom, o ktorom sa už na súde koná. Súčasný priebeh
dvoch konaní v tej istej veci na jednom alebo viacerých súdoch tak predstavuje nedostatok podmienky
konania, ktorý nie je možné odstrániť, preto sa v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 veta prvá OSP
musí byť jedno z týchto konaní zastaviť. Pri absencii výslovnej zákonnej úpravy súdna prax spravidla
rieši takúto procesnú situáciu zastavením toho konania, ktoré začalo neskôr. Nie vždy je však účelné

pokračovať v skôr začatom konaní, preto je potrebné každý prípad prekážky litispendencie posudzovať
individuálne v závislosti od okolností konkrétnej veci.

Súdpostupompodľaustanovenia§103OSPskúmalsplnenieprocesnýchpodmienokazatýmtoúčelom
sa oboznámil s predmetom konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 38Cb/107/2014,

na ktoré odkázal navrhovateľ v podaniach zo dňa 15.5.2015 a 28.5.2015. V označenom konaní
sa navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 6.5.2014 domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku zo dňa 14.4.2014 vydaného Rozhodcovským súdom vo veci sp. zn. RRS 2014/04 (ďalej
len rozhodcovský rozsudok). Ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ uvádza
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom vychádza z totožných tvrdení, aké sú uvedené aj v návrhu na

začatie konania vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014. Navrhovateľ vo veci sp. zn. 38Cb/107/2014 podal zároveň
návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia uvedeného
konania, ktorému súd uznesením zo dňa 20.3.2015 č.k. 38Cb/107/2014-54 vyhovel.

Predmet konania vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014 je po zmene návrhu zo dňa 15.5.2015 navrhovateľom

vymedzený ako nárok na určenie, že Rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci sp.
zn. RRS 2014/4 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. V konaní sp. zn. 38Cb/107/2014 sa
navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku medzičasom vydaného Rozhodcovským
súdom vo veci sp. zn. RRS 2014/4, taktiež z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp.
zn. 38Cb/107/2014 tak súd bude musieť prejudiciálne posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy a z

nej odvodenú právomoc Rozhodcovského súdu konať a rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4. S
prihliadnutím na skutočnosť, že v oboch označených konania vystupujú rovnakí účastníci konania,
možno konštatovať, že nárok uplatnený v konaní sp. zn. 38Cb/107/2014 konzumuje celý predmet
konania vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014. V obidvoch konaniach by na preukázanie platnosti, resp.
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bolo potrebné vykonať rovnaké dokazovanie, čo je v jednoznačnom

rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania.

Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. umožňuje účastníkovi rozhodcovského konania obrátiť
sa na všeobecný súd, aby rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú tento
súd svojim predbežným rozhodnutím neuznal za dôvodnú. Navrhovateľ túto možnosť využil a podal

návrhvovecisp.zn.10Cb/90/2014.Rozhodcovskýsúdvšakmôžepokračovaťvrozhodcovskomkonaní,
prípadne aj vydať rozhodcovský rozsudok, ako sa stalo aj vo veci sp. zn. RRS 2014/4, ktorého zrušenia
sa navrhovateľ domáha práve v konaní sp. zn. 38Cb/107/2014. Proti meritórnemu rozhodnutiu súdu v
konaní sp. zn. 10Cb/90/2014, t.j. proti rozhodnutiu o námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského
súdu, je zo zákona vylúčený opravný prostriedok. Zásada dvojinštančnosti je tak v tomto type konaní

porušená. Oproti tomu pri návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je uplatnený aj vo
veci sp. zn. 38Cb/107/2014, nekladie zákon podaniu riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov
žiadne obmedzenia. Aj s poukazom na tento rozdiel súčasne prebiehajúcich konaní sa súdu javí ako
vhodnejšie zastavenie konania sp. zn. 10Cb/90/2014. V konečnom dôsledku totiž môže byť právoplatné
rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014 zvrátené nielen rozhodnutím prvostupňového súdu

vo veci sp. zn. 38Cb/107/2014 ale aj rozhodnutím odvolacieho, prípadne dovolacieho súdu v tejto
veci. Právoplatnosťou rozhodnutia vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014 sa tak medzi účastníkmi konania
nevytvorí očakávaný stav právnej istoty, preto jeho ďalšie pokračovanie po podaní návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku už nemá faktický význam. Tento záver umocňuje aj rozhodnutie súdu voveci sp. zn. 38Cb/107/2014 o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do právoplatného
skončenia konania vo veci sp. zn. 38Cb/107/2014. Teda aj v prípade, ak by súd vo veci sp. zn.
10Cb/90/2014 ďalej pokračoval a určil, že Rozhodcovský súd mal právomoc konať a rozhodnúť vo

veci sp. zn. RRS 2014/4, bez väzby na právoplatné skončenie konania vo veci sp. zn. 38Cb/107/2014
rozhodcovský rozsudok nemožno vykonať.

Na základe porovnania konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 10Cb/90/2014 a 38Cb/107/2014
súd konštatuje, že došlo k naplneniu podmienok zakladajúcich prekážku litispendencie, nakoľko

obe konania sa týkajú totožných účastníkov a rozhodnutím vo veci sp. zn. 38Cb/107/2014 bude
vyčerpaný celý predmet konania sp. zn. 10Cb/90/2014 založený na rovnakom skutkovom základe.
Procesnoprávnym následkom vzniku litispendencie ako neodstrániteľnej prekážky konania je v súlade
s citovaným zákonným ustanovením § 104 ods. 1 OSP zastavenie konania. Vzhľadom na chýbajúcu
možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014 na súde vyššieho stupňa
a na skutočnosť, že o právomoci Rozhodcovského súdu konať a rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4

bude rozhodnuté v rámci konania sp. zn. 38Cb/107/2014, súd zastáva názor, že zastavením konania
sp. zn. 10Cb/90/2014 nezasiahne do práv účastníkov konania, ani ich žiadnym spôsobom neobmedzí.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o zastavení konania v prejednávanej veci.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
bolo zastavené. Vznik procesnej situácie v prejednávanej veci vyžadujúcej si zastavenie konania je
zapríčinený nastavením právnej úpravy v zákone č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorej sa podaním návrhu
na všeobecný súd na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu samotné
rozhodcovské konanie ex lege neprerušuje, rozhodcovský súd môže vo svojom konaní pokračovať,

dokonca aj vydať rozhodcovský rozsudok. Účastník rozhodcovského konania, ktorý sa takto obráti
na všeobecný súd je nútený po vydaní rozhodcovského rozsudku podať ďalší žalobný návrh na jeho
zrušenie. Tým vzniká vyššie špecifikovaná prekážka litispendencie, ktorej nevyhnutným následkom je
zastavenie konania. Procesné zavinenie na zastavení však nemožno pripísať navrhovateľovi, ktorý
postupoval podľa platnej právnej úpravy a využil možnosti, ktoré mu poskytuje. Rovnako nie je možné

skonštatovať, že by zastavenie konania zavinil odporca, ktorý sa naďalej domáhal svojich práv v rámci
rozhodcovského konania. Vzhľadom na skutočnosť, že procesné zavinenie na zastavení konania v
prejednávanej veci nemožno pričítať ani jednému účastníkovi, súd považoval za spravodlivé rozhodnúť
podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP, teda nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z nich.

Vo vzťahu k písomnému podaniu odporcu zo dňa 22.10.2015, ktorým si vyčíslil náhradu trov konania,
súd uvádza, že sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, ktorý za vznik prekážky litispendencie viní
navrhovateľa z dôvodu, že krátko po podaní návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 10Cb/90/2014
podal návrh vo veci sp. zn. 38Cb/107/2014 s totožným predmetom konania, pričom naďalej trval aj na
predchádzajúcom návrhu. Navrhovateľ síce skutočne podal obidva návrhy na začatie konania z vlastnej

iniciatívy, avšak postupoval pritom podľa platnej právnej úpravy rozhodcovského konania a následku
tohto postupu v podobe vzniku prekážky litispendencie nebolo v moci navrhovateľa zabrániť. Jeho
snahou bolo naopak vyriešiť nedostatok podmienok konania návrhom na spojenie oboch vecí, ktorý však
súd musel z dôvodu rozporu s právom na zákonného sudcu zamietnuť. Navrhovateľovi taktiež nemožno
vyčítať, že návrh na začatie konania sp. zn. 10Cb/90/2014 nevzal späť po začatí konania o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, vzhľadom na hrozbu povinnosti znášať náhradu trov konania pri späťvzatí
návrhu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie je
dôvodné sankcionovať navrhovateľa priznaním náhrady trov konania odporcovi, preto návrhu odporcu
zo dňa 22.10.2015 nevyhovel.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo
dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo

rozkaz na plnenie.Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súd konanie zastavil pred prvým pojednávaním, a preto súčasne rozhodol v súlade s ustanovením § 11
ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý zaplatil na účet
súdu vo výške 331,50 eur, a to kráteného o sumu 6,70 eur. Krátený súdny poplatok vo výške 324,80
eur sa vráti navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu v

súlade s ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak sa má vrátiť poplatok
alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému
úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú
orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok
vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak
orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o

spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému
vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.