Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/610/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812214539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7812214539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuHomeCreditSlovakia,

a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, práv. zast. spoločnosťou ERASMUS
LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému G. Q., H.. XX. XX. XXXX, C. Č. Č..
XX, v konaní o zaplatenie 248,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46,86 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 248,31 Eur, spolu s

kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 74,27 Eur a
úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 248,31 Eur, za čas od 11. 12. 2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. 3710259838,
ako telefónnu pôžičku, tzn. že vybavenie úveru bolo vykonané telefonicky, prostredníctvom bezplatnej
zákazníckej linky žalobcu, s následnou písomnou komunikáciou. Na základe uvedeného, žalovaný
telefonicky kontaktoval zamestnancov žalobcu, za účelom získania úveru, pričom nadiktoval potrebné
osobnéúdajeaúdajeozamestnávateľovi,ktorébolináslednezapracovanédoúverovejzmluvy.Úverová

zmluva, jej návrh, bol zaslaný na podpis žalovanému, spolu s Úverovými zmluvnými podmienkami.
Úverové zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy. Úver bol žalovanému
poskytnutý vo výške 15.000,- Sk /497,91 Eur/, žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky v 36.
mesačných splátkach po 679,- Sk /22,54 Eur/. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou záväzku. Keďže
žalovaný nevykonával úhrady riadne a včas, listom zo dňa 29. 12. 2009 bol vyzvaný k zaplateniu celého
zostatku úveru, vo výške 400,93 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, z toho dôvodu si žalobca
uplatnil denný úrok z omeškania vo výške 0,024 %, zodpovedajúci základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky, platný ku dňu 30. 12. 2009, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe. Navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, s tým, že písomne
doplnil žalobu zo dňa 30. 01. 2013. Uviedol, že nárokovaná suma 248,31 Eur pozostáva zo zosplatnenej

istiny - z dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho
platenia úveru, vo výške 211,28 Eur /497,90 - 286,62 = 211,28 Eur/. Ďalej pozostávala z úroku z
úveru do zosplatnenia vo výške 0,37 Eur, z úroku z úveru, ktorý by mal žalovaný zaplatiť v prípade
riadneho platenia úveru, vo výške 36,66 Eur /tzv. ušlý úrok/, uplatňovaný v zmysle § 6 Hlavy 7 úverovýchpodmienok, vrátane zmluvnej pokuty vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol
nárok, ak by bol riadne platený, ďalej kapitalizovaný denný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení do dňa podania návrhu vo výške 74,27 Eur pri zákonnej úrokovej sadzbe 0,024 %

denne. Úrok z omeškania bol uplatnený za obdobie od 30. 12. 2009 do zaplatenia, s tým, že žalobca
časť úroku z omeškania vyčíslil ku dňu podania žaloby, a to ku dňu 10. 12. 2012. Keďže omeškanie
dlžníka - žalovaného trvá aj po podaní žaloby, žalobca si uplatnil úrok z omeškania aj odo dňa 11.
12. 2012 do zaplatenia. V súvislosti s poskytnutým úverom žalobca poukázal na skutočnosť, že výška
odplaty za poskytnutie úveru predstavuje sumu 9.444,- Sk, t. j. 313,48 Eur, čomu zodpovedá vyššie

uvedené vyčíslenie úroku z úveru. V percentuálnom vyjadrení, celková výška odplaty za poskytnutie
úveru, predstavuje 62,96 % za celé obdobie splácania úveru, pričom ročná výška úrokovej sadzby úroku
za poskytnutie úveru predstavuje hodnotu 20,99 %. Úver je odplatným právnym úkonom, a odplatu za
hlavný predmet plnenia predstavujú úroky, tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru alebo odplata. Žalobca
poukázal na ust. § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). V zmysle ods. 2 uvedeného
ustanovenia, ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Z uvedeného vyplynulo
pre žalobcu, že v dobe uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, nebol obmedzený pri poskytovaní
predmetnéhoúveružiadnoumaximálnouvýškouúrokovejsadzby,doakejmoholbyťúrokdoposkytnutia
úveru dohodnutý. Z toho dôvodu považoval žalobca dohodu o výške úrokovej sadzby za poskytnutie

úveru za platnú. Súčasne poukázal na znenie ust. § 1 ods. 1 Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým
sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru. Vzhľadom k uvedenému,
žalobca považoval vyčíslený úrok za poskytnutie úveru za dôvodný. Okrem toho žalobca pripojil
ku svojmu písomného doplneniu aj maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
vypočítanú zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok

2008. Podľa zaznačenej výšky, do výšky sumy 50.000,- Sk, v rozsahu od 1 do 5 rokov, výška odplaty
mala predstavovať 112,52 (zjavne percentá, keďže nič iné z toho nevyplynulo). Následne bola pripojená
úroková miera úverov, kde v mesiaci október 2007 boli poskytované spotrebiteľské a ostatné úvery so
splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 13,90 %.

Súd konal v neprítomnosti žalovaného, v prípade ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie
riadne vykázané dvakrát. Prvýkrát dňa 14. 01. 2013 na pojednávanie vytýčené na deň 22. 01. 2013
a druhýkrát bolo vykázané doručenie dňa 25. 01. 2013 na pojednávanie 30. 01. 2013. Ani v jednom
prípade sa žalovaný neospravedlnil, ani sa k žalobe nevyjadril, a to napriek tomu, že bol riadne poučený
o procesných právach a povinnostiach v uznesení, ktoré mu bolo doručené ešte dňa 14. 01. 2013.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p.

Zmluva o úvere č. 3710259838 bola uzavretá dňa 30. 10. 2007 medzi žalobcom a žalovaným.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur), ktorý mal splácať v 36. mesačných

splátkach vo výške 679,- Sk (22,54 Eur), s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 24.444,- Sk
(811,39 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 41,30 % a spôsob úhrady
splátok poštovou poukážkou. Súčasťou úverovej zmluvy mali byť Úverové zmluvné podmienky, ktoré
však neboli bezprostrednou súčasťou textu, tak ako to vyplýva z pripojenej Úverovej zmluvy a Úverových
zmluvných podmienok a neboli podpísané, podpísaná bola len Úverová zmluva. Úverová zmluva bola

uzatváraná so žalovaným, ako nepodnikateľom, v tom čase invalidným dôchodcom.

Z Úverových zmluvných podmienok žalobcu, z Hlavy 5, § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne a včas
splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky,

ktoréjeklientpodľatejtoúverovejzmluvypovinnýplatiť.PodľaHlavy7,§3,klientjepovinnýcelýčerpaný
úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch
splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 7, §
6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a.), b.), c.), § 3 tejto Hlavy,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný

uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaný uhradil spolu sumu 580,86 Eur, a to do
zosplatnenia, tzn. do 29. 12. 2009, sumu 428,24 Eur a v období po zosplatnení úveru do 10. 12. 2012
sumu 152,62 Eur. Z uvedeného splátkového kalendára ďalej vyplynulo, že v čase po zosplatnení bol

vykazovaný v súvislosti s omeškaním úrok z omeškania v období od 29. 12. 2009 v celkovej výške
60,56 Eur, pričom žalobca pri vykazovaní uvedeného úveru vychádzal z výšky úveru 0,024 % denne a
vypočítaval výšku úroku na jednotlivé dni omeškania, tak ako to vyplynulo z pripojeného splátkového
kalendára.

Žalovaný bol písomne vyzvaný na splatenie celého úveru listom zo dňa 29. 12. 2009.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.) Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
návrhu zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obchodnom
zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový
vzťah sa riadi osobitným predpisom, Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a ustanovením

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi konania, na
základe zmluvy zo dňa 30. 10. 2007, súd posudzoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona
o spotrebiteľskom úvere a Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému na základe Zmluvy č. 3710259838

uzavretej dňa 30. 10. 2007 bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur). Žalovaný platil splátky
v dohodnutej výške 22,54 Eur pravidelne od 26. 12. 2007 do 26. 08. 2008. Od uvedeného obdobia síce
pokračoval v platbách splátok, avšak nepravidelne. Do zosplatnenia úveru, do 29. 12. 2009, zaplatil
žalovaný sumu 428,24 Eur. Po zosplatnení úveru žalovaný ešte doplatil v období od 29. 12. 2009 do 24.
04. 2012 sumu 152,62 Eur. Spolu teda žalovaný zaplatil sumu 580,86 Eur (17.498,99 Sk).

Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákona zaoberal podmienkami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal,
do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je
možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností

účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky
úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 15.000,- Sk (497,91 Eur) a vo vzťahu ku konečnej
výške úveru predstavujúcej sumu 24.444,- Sk (811,39 Eur). Uvedené súd skúmal z toho dôvodu, že
náklady, ktoré boli premietnuté do konečnej výšky úveru, predstavovali navýšenie takmer o 61 % , ktoré
mal žalovaný splatiť oproti poskytnutému úveru.

Z týchto dôvodov súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil,
že tieto boli vo výške 13,91 %, pre spotrebiteľské úvery pre domácnosť.

Súd konštatuje, že v danom prípade sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných

podmienok. Účastníci uzavreli formulárovú zmluvu s podmienkami, ktoré boli vopred určené, bez
možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaný za tejto situácie mohol len pristúpiť
k vopred formulovaným podmienkam zmluvy, v opačnom prípade by bolo zrejme vylúčené získanie
finančných prostriedkov. Naviac je nutné konštatovať, že úverové zmluvné podmienky spoločnosti podľa
tvrdenia žalobcu mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov je zrejmé,

že boli pravdepodobne len voľne pripojené k úverovej zmluve a v každom prípade, pokiaľ žalobca
odkazoval na obsah úverových zmlúv, podľa názoru súdu bolo potrebné podpísať aj túto časť, aby
bolo zrejmé, či skutočne žalovaný mal alebo nemal možnosť oboznámiť sa s týmito podmienkami a v
akom rozsahu, zvlášť pokiaľ úverové zmluvné podmienky boli písané takým drobným písmom, že s ich
obsahom sa mohol žalovaný oboznámiť len s ťažkosťami. V každom prípade súd považuje za rozpor s

dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver, za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú
informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Súd tiež považuje za nutné uviesť,že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším
spotrebiteľom. Pozornosti žalovaného mohla uniknúť nevýhodná zmluvná podmienka.

Neprijateľné podmienky nemôžu požívať ochranu, pretože sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom
úvere a s príslušnými ustanoveniami § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 a ods. 3 písm. a.) OZ. V zmysle ust. § 53
ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Súd teda považuje
zaneprijateľnúzmluvnúpodmienkučasťzmluvy,kde bolpodradenýúrokzúverupod položku„konečná
výška úveru“, pretože z uvedeného jednoznačne nevyplýva, že sa jednalo o individuálne dojednanie a

čo všetko tvorilo náklady vyjadrené pod týmto pojmom. Zjavne sa mohlo jednať len o úrok z úveru.

Súd vykonal prepočet výšky priemerného úroku z úveru v čase uzavretia zmluvy, pričom vychádzal z
výšky poskytnutého úveru vo výške 15.000,- Sk. Pokiaľ by súd vychádzal z priemerného úroku bánk
13,91 %, výška prepočítaného úroku by predstavovala vo vzťahu k uvedenej sume 2.086,50 Sk, spolu
celková suma by predstavovala 17.086,50 Sk (567,16 Eur). Z tejto sumy vychádzal z toho dôvodu, že

z úverovej zmluvy nevyplynuli žiadne iné finančné dojednania v podobe poplatku za vedenie účtu, za
poistenie a zrejme teda náklady úveru tvoril len úrok z úveru.

Žalovaný zaplatil celkovú sumu 580,86 Eur, tzn. že v danom prípade zaplatil oproti takto vypočítanej
sume naviac sumu 13,70 Eur. Súd však zobral do úvahy, že žalovaný sa skutočne dostal do omeškania,

v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ, pretože nie celkom pravidelne uhrádzal splátky úveru a v čase po
zosplanení úveru uhrádzal len časť dohodnutej splátky z úveru.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ku dňu omeškania, najneskôr ku dňu 29. 12. 2009, predstavoval v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády 586/2008 Z. z. úrok z omeškania výšku 9 % (8 % + 1 % základnej sadzby Európskej centrálnej
banky Slovenska). Žalovaný si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, čo predstavuje
8,76 % ročne. Z uvedeného dôvodu súd si osvojil výpočet úroku z omeškania, predložený žalobcom,

tak ako to vyplýva z pripojeného splátkového kalendára, za obdobie od 24. 05. 2010 do 10. 12. 2012.
Výška úroku bola vyčíslená za uvedené obdobie a predstavovala výšku 60,56 Eur. V tomto prípade
je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Keďže podľa prepočtov súdu,
žalovaný zaplatil oproti istine a priemernému úroku z úveru naviac sumu 13,70 Eur, súd uvedenú sumu
odpočítal od vyčísleného úroku z omeškania žalobcom, pričom rozdiel predstavoval sumu 46,86 Eur.

Túto sumu je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi.

Včastinárokunazaplatenieistinyvovýške248,31Eur,súdkonštatuje,žežalobaniejedôvodná,pretože
istinu žalovaný zaplatil postupnými splátkami, s prepočítaním na priemerný úrok bánk, najneskôr ku
dňu 24. 04. 2012. Ďalšie navýšenie istiny súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú pokutu, čo bolo už

konštatované v odôvodnení a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, a to do výšky 15 %, žalovaný mal úspech v konaní 85 %, pričom
celkový úspech v konaní mal žalovaný vo výške 70 %. Žalovanému preukázateľne nevznikli žiadne trovy,
z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.