Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/489/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213959
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315213959.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl.
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX Y.,
o zaplatenie sumy 375,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,25 % ročne zo sumy 160,62 eur od 3.6.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 11.12.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 375,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 03.06.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. L., č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a v zmysle predmetných zmlúv vypožičal
mu SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Ďalej

uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha aj nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorá mu
vznikla za odpredané tel. zariadenie Nokia C5 a to vo výške 46,50 eur, Samsung Galaxy Tab 2 7.0
a to vo výške 123,- eur, Nokia C5 a to vo výške 40,08 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.
z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zaradenie
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za

tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v
zmysle dodatku vedomý, že telek. zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou z
toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil, je pri akciovej cene telekomunikačného
zariadenia Nokia C5 vo výške 1,- euro, predajnej cene 125,- eur, v sume 124,- eur, pričom si uplatňuje
nárok na náhradu škody vo výške 46,50 eur, je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia
Samsung Galaxy Tab 2 7.0 vo výške 1,- euro, predajnej cene 329,- eur, v sume 328,- eur, pričom si
uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 123,- eur a pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia

Nokia C5 vo výške 51,- euro, predajnej cene 125,- eur, v sume 74,- eur, pričom si uplatňuje nárok na
náhradu škody vo výške 40,08 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil ani cenu poskytnutých služiebv sume 441,62 eur vyfakturovaných v období 2014/02-2014/02. Žalobca pokusom o pokonávku zo
dňa 19.05.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za
mobilné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku

reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 276,- eur, ktorá bola odpísaná, preto si ju žalobca
neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t. j. od 03.06.2014. Na základe toho žiada, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo
výške 165,62 eur aj nárok na zaplatenie sumy 209,58 eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje

vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti
prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal
na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet
konaniasumu1.000,-eur,odtohookamihuideodrobnýspor;akjepredmetomkonaniaibapríslušenstvo

pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo vyvesené
dňa 03.05.2016, a zvesené dňa 26.05.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami s prílohou
k tejto zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014, opisom faktúr č. 5239823719, č. 5239865285,
č. 5239792790, č. 5239878864, č. 523977966 a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. L. zo dňa 30.10.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania ( ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe
- nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program WOW.

Podľačlánku1bod1.2DodatkukZmluve,predmetomtohtododatkujedohodastránopredajizariadenia
typ Nokia C5 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení zľavy
z jej spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro.

Podľa článku 1 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške

uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu
cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní
od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny inak.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. L. zo dňa 30.10.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto

konania (ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe
- nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet Klasik.

Podľačlánku1bod1.2DodatkukZmluve,predmetomtohtododatkujedohodastránopredajizariadenia
typ Samsung Galaxy Tab 2 7.0 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu

(po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro.

Zo zmluvy o pripojení č. L. zo dňa 29.12.006 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania (ďalej
len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe -
nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál 499 Sk.

Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k Zmluve č. L. zo dňa 07.02.2013, predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji zariadenia typ Nokia C5 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu
cenu (po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 51,- eur.Podľa článku 1 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške
uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu

cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní
od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny inak.

V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatkov k všetkým Zmluvám účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov
odo dňa uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku

ako účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu
bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční
žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón

mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy

zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré
pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné

zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky
potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatku Zmluve, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „ Všeobecné podmienky“).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných

právnych predpisov.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,

ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 5239823719 zo dňa 17.02.2014
sumu 4,- eurá s dátumom splatnosti dňa 03.03.2014, faktúrou č. 5239865285 zo dňa 17.02.2014 sumu

5,- eur s dátumom splatnosti dňa 03.03.2014 a to ako poplatok za upomienku, faktúrou č. 5239792790
zo dňa 17.02.2014 sumu 32,98 eur s dátumom splatnosti dňa 03.03.2014, faktúrou č. 52398778864 zo
dňa 17.02.2014 sumu 33,98 eur s dátumom splatnosti dňa 03.03.2014, faktúrou č. 5239779669 zo dňa
17.02.2014 sumu 95,96 eur s dátumom splatnosti dňa 03.03.2014.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 19.05.2014 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace január 2014, február 2014 a marec 2014 v
sume 441,62 eur a zároveň, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zpredmetného dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške
967,62 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste, a to dňa 02.06.2014, bude ju

vymáhať súdnou cestou.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného
dôvodná.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanému poskytované dohodnuté služby,
no túto cenu služieb, tak ako mu bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradil.
Žalobca si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že
jeho nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 160,62 eur je opodstatnený a v tejto časti

žalobe vyhovel.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 02.06.2014, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom
03.06.2014, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.

Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 03.06.2015, bola 0,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania k
uvedenému dňu teda bola 8,25 % ročne podľa zákonnej úpravy platnej do 31.01.2013 a 5,25 % ročne
podľa zákonnej úpravy platnej od 01.02.2013. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
v ním požadovanej výške, nakoľko mal za to, že jeho nárok nie je v rozpore s platnou právnou úpravou

a to vo výške 5,25 % ročne od 03.06.2014 do zaplatenia zo sumy160,62 eur.

Faktúrou č. 5239865285 žalobca žiadal priznať úhradu za upomienku v sume 5,- eur, ktorú súd
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech
spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne nebola individuálne vyjednané, keďže žalovaný nemohol

ovplyvniť obsah všeobecných podmienok. Podanou žalobou si uplatnil sumu 5,- eur, ktorú bližšie
nešpecifikoval Súd má však za to, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovaným o týchto
poplatkoch a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať
za úhradu uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo
Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré

spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
KrajinskéhosúduvKarslruhez3.mája2011vobdobnejtzv.spotrebiteľskejveci,vedenejtakýmtosúdom
pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii

spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).
Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn.
10Co/27/2013, 10Co/325/2014.

Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 209,58 eur
titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou (telekomunikačné zariadenia Nokia C5, Samsung
Galaxy Tab 2 7.0, Nokia C5).

Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetných dodatkoch k zmluvám o poskytovaní
verejných služieb tak, ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia žalovaný odkúpil.

Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných
služieb ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatkoch k zmluvám uzavreli aj dohodu
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatkoch a za v nich

uvedenú kúpnu cenu, ktoré boli žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou.
V tejto časti možno potom predmetné dodatky hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v ich ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatkoch k zmluvám ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie
citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu

a odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe Dodatkov k Zmluvám kúpu telekomunikačných zariadení
za ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol

nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačných zariadení, tak nie je
následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a
žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré dozmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia
o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže
žalobca obdŕžal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že

k protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 209,58 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 160,62 eur
s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu, t.j. ohľadom sumy 5,- eur a 209,58 eur
s príslušenstvom zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný, čo
predstavuje 57 %. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 43 %. Teda

medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho neprospech. Žalovaný bol v
konaní úspešnejší a preto mu vznikol nárok na náhradu pomernej časti jeho trov konania. Nakoľko si
žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.