Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208806
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

Secapital S.á.r.L so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo,
reg. č. B 108306 zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.
organizačná zložka IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanej: Z. S., S.. XX.XX.XXXX,
M. U. XXX, V. o zaplatenie 1.868,53 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.868,53

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 28.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trov
konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 19.05.2014 uzatvorili žalobca a žalovaná právny
dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere/zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu, spol. Consumer Finance Holding, a. s. dňa 11.05.2009. Na základe uvedenej
zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver/pôžičku vo výške 1.646,72 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť 2.326,80 eur.

Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 07.03.2013.
Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 1.946,39 eur sporná a tak
sa dohodli, že záväzok vo výške 1.946,39 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.868,53 eur. Žalovaná
sa zaviazala uhradiť čiastku 1.868,53 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % p.a. Celkovo sa
tak žalovaná zaviazala uhradiť 2.528,24 eur a to formou 116 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná neuhradila dlh, tak ako sa zaviazala, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa
stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 27.06.2014 splatným

v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti neuhradila nič. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu
podania žaloby 1.868,53 eur.

Žalovaná vo veci uviedla, že pôžičku od pôvodného veriteľa si vzala. Spočiatku ju platila, neskôr
prestala, pretože nemala dostatok peňazí. Ohľadom podpisu dohody o urovnaní uviedla, že vie, že niečo
podpisovala s exekútorom. Celú písomnosť nečítala. Pracovník jej dal listinu podpísať a povedal jej,
že ide o pôžičku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní
a dodatkom k nej, listom žalobcu zo dňa 26.03.2013-oznámneím o postúpení, zosplatnením dlhu zo
dňa 11.08.2015, zmluvou uzavretou so spoločnosťou Consumer Finance Holding z 11.05.2009 vrátanepodmienok, prehľadom splátok na čl. 28, zmluvou o postúpení, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.02.2016
vrátane príloh, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový
stav:

Súd vyzýval žalobcu na spresnenie z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pôvodného úverového vzťahu. Ak áno, aby doložili príslušné listiny, aby sa vyjadril koľko
žalovaná uhradila z pôvodnej zmluvy, na čo boli úhrady započítané.

Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 15.02.2016 vyjadrenie v ktorom uviedol, že istina uplatnená
v žalobe pozostáva z čiastky 1.868,53 eur. Vzhľadom na to, žalobca požaduje priznanie jeho nároku z
titulu urovnania v súlade s § 585 OZ, nie z titulu pôvodného záväzku, nejedná sa tu ako napr. pri uznaní
dlhu o akcesoritu a žalobca je názoru, že tým, že boli sporné veci medzi žalobcom a žalovanou urovnané
a pôvodný záväzok bol nahradený záväzok vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať
podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Uviedol, že pôvodný záväzok - dlh žalovanej,

ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavreli žalovaná a spol. Consumer Finance Holding
pozostáva z istiny 1.528,82 eur, pôvodného zmluvného úroku odo dňa zosplatnenia pôvodného záväzku
vo výške 240,20 eur, zákonného úroku z omeškania odo dňa postúpenia do uzavretia vyššie uvedenej
dohody vo výške 167,91 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov, inkasných nákladov 10,- eur. Žalobca
neeviduje po postúpení pohľadávok žiadnu platbu od žalovanej. Dlžník uhradil pôvodnému veriteľovi 5

platieb v celkovej výške 259,50 eur. Dokladom o zosplatnení pôvodného úverového spolu s doručenkou
nedisponuje. Ďalej uviedol, že dňa 20.12.2009 došlo k ukončeniu zmluvy zo strany pôvodného veriteľa.

Zo zmluvy zo dňa 11.05.2009 vyplýva, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky v sume 1.646,72 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 40 splátkach po 58,17

eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 23,96 %. RPMN bola 23,96 %, Priemerná RPMN uvedená
nebola.

Z listín predložených žalobcom nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostipohľadávky,kodstúpeniuodzmluvy,prípadnekvypovedaniuzdôvoduporušenia

zmluvných povinnosti. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 317,67 eur, 5x
po 58,17 eur a raz sumu 26,82 eur.

Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 19.05.2014 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa - spol. Consumer Finance Holding, a. s. a dlžník dňa

20.05.2009uzavrelizmluvuč.XXXXXXXnazákladektorejposkytolprávnypredchodcaveriteľadlžníkovi
peňažné prostriedky vo výške 2.326,80 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 07.03.2013 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu
pohľadávky vrátane príslušenstva zo zmluvy č. XXXXXXX

PodľačastiBdohodyKonštatovaniespornýchskutočnostidlžníkzáväzkyvyplývajúcezozmluvyriadnea
včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1.946,39
eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške
1.528,82 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 407,57 eur a zmluvy pokuty, poplatkov a inkasných
nákladov vo výške 10,- eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná.

Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné
práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody.

Podľa časti C dohody Urovnanie veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči
veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým

záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.868,53 eur spolu s úrokovou sadzbou 6
% p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 2.5528,24 eur ( je tvorená súčtom úveru a jeho
príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 6 % p.a. z dlžnej čiastky
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,17 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená
prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený

uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na
náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok
stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť
spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvekplatby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý
i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok
z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné

prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ
sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez
ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3
dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti
celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek

platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie
všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním.

Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých
každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné

ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje
ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto
dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to

v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,
že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na
dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných

číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami. Účastníci sa zároveň dohodli
na úhrade dlžnej sumy v splátkach - časť C.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že zmluvu s Consumer Finance Holding, teda pôvodným veriteľom,
podpísala. Pôžička jej bola poskytnutá. Presne sumu pôžičky si nepamätá. Zo začiatku platila, neskôr

pre nedostatok financií neplatila. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, či bola pôvodná pohľadávka
pôvodným veriteľom v dôsledku porušenia povinnosti zosplatnená, príp. požadoval od nej veriteľ úhradu
celej dlžnej sumy naraz uviedla, že nič také nedostala. Uviedla, že dohodu o urovnaní s novým veriteľom
podpisovala. Na dotaz, či vie uviesť, čo podpisovala uviedla, že nie. Vie, že podpisovala niečo s
exekútorom. Mala platiť 20,- eur. Na otázku súdu, či čítala celú písomnosť pred podpisom, uviedla, že

nie. Na otázku súdu prečo nečítala celú písomnosť, uviedla, že dal jej listinu podpísať a povedal jej,
že ide o pôžičku. Na otázku súdu, či sa s prítomným pred podpisom dohody na niečom dohadovala
ohľadom obsahu dohody, uviedla, že nie.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú
dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré

je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa

rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných

podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkaznýmbremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Jedným z nich je neunesenia dôkazného bremena.

Zo zmluvy zo dňa 11.05.2009 vyplýva, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí

účelovej pôžičky v sume 1.646,72 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 40 splátkach po 58,17 eur.
Ročná úroková sadzba bola vo výške 23,96 %. RPMN uvedená bola 23,96 %. Priemerná RPMN nebola
uvedená.

Z listín predložených žalobcom jednoznačne nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z

dôvodu porušenia zmluvných povinnosti. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná uhradila sumu
5 x po 58,17 eur + 26,82 eur.

Žalobca svoj nárok odvádza od zmluvy o urovnaní a jej dodatku, ktorú účastníci konania podpísali.
V zmluve je uvedená nejaká výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola

vypočítaná, je rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady.

Žalobca na výzvu súdu odmietol špecifikovať žalovanú sumu. Súd vyzýval žalobcu na spresnenie z čoho
pozostáva žalovaná suma, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pôvodného úverového vzťahu.
Ak áno, aby doložili príslušné listiny, aby sa vyjadril koľko žalovaná uhradila z pôvodnej zmluvy, na čo

boli úhrady započítané. No toto odmietol. Uviedol len, že istina uplatnená v žalobe pozostáva z čiastky
1.868,53 eur. Vzhľadom na to, žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s §
585 OZ, nie z titulu pôvodného záväzku, nejedná sa tu ako napr. pri uznaní dlhu o akcesoritu a žalobca
je názoru, že tým, že boli sporné veci medzi žalobcom a žalovanou urovnané a pôvodný záväzok bol
nahradený záväzok vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie

o záväzku, ktorý už neexistuje. Uviedol, že pôvodný záväzok - dlh žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavreli žalovaná a spol. Consumer Finance Holding pozostáva z istiny
1.528,82 eur, pôvodného zmluvného úroku odo dňa zosplatnenia pôvodného záväzku vo výške 240,20
eur, zákonného úroku z omeškania odo dňa postúpenia do uzavretia vyššie uvedenej dohody vo výške
167,91 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov, inkasných nákladov 10,- eur. Žalobca neeviduje po postúpení

pohľadávok žiadnu platbu od žalovanej. Dlžník uhradil pôvodnému veriteľovi 5 platieb v celkovej výške
259,50 eur. Dokladom o zosplatnení pôvodného úverového spolu s doručenkou nedisponuje. Ďalej
uviedol, že dňa 20.12.2009 došlo k ukončeniu zmluvy zo strany pôvodného veriteľa.

Žalobca nepreukázal ani či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti.
Je preto problémy aj zo strany súdu určiť a vyčísliť skutočne dlžnú sumu.

Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej zmluvy
ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda

na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní.

Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu,

najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon.
Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.Podľa ust. § 570 ods. 1,2 OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom , doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok
zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté

platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia
pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v
ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinnývystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Zo strany žalovanej však dňa 19.05.2014 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní a uzavretí splátkového

kalendára ako aj uznania záväzku.

V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Je spojená s dohodou o uzavretí
splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bol vedomý
dôsledkov dohody o urovnaní, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka. Je
otázne či pred podpisom dohody mala možnosť si ju prečítať, či jej žalobcu vysvetľoval obsah dohody

aké to má právne následky,

Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme
nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Toto aj žalovaná uviedla, teda že chcela splátky. Vzhľadom na takto
predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav

vôle žalovanej uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Z dohody vyplýva, že suma, ktorá sa nahrádza je 1.946,39 eur, výška úveru však bola 1646,72 eur,
pričom žalovaná uhradila sumu 317,67 eur. Ako k výpočtu tejto sumy 1.946,39 eur žalobca došiel
nevysvetlil, nešpecifikoval ani v dohode o urovnaní .V zmluve je uvedené, že táto suma sa nahrádza

1.868,53 eur. Suma 1.946,39 eur má pozostávať zo sumy 1.528,82 eur - istiny, 407,57 eur - úrokov a
sumy10eurakozmluvnejpokuty,poplatkovainkasnýchnákladov.Akotietosumyboliurčené,vyčíslené,
vypočítané a to hlavne úroky z akej sumy od kedy do kedy z akej výšky úrokovej sadzby podľa akých
ustanovení, ako zmluvnú pokutu či poplatky a inkasné náklady nebolo uvedené. Tieto skutočnosti
žalobca nepreukázal ani na výzvu súdu. Vyčíslenie predložené žalobcom je nedostatočné a nepresné.

Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o nejakú praktiku, ktorá navonok sa javí ako výhodná, keďže
výška sumy určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme
nadhodnotená.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.

jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár o čo ide aj v tomto prípade , do dohody o urovnaní
je zakomponovaná dohoda o úhrade dlhu v splátkach v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje
záväzky voči druhej strane.

Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaná zaviazala k úhrade mnohým ďalším sankciám, zmluvným
pokutám, úrokov a poplatkov ako to z nej vyplýva, okrem tých čo uvedené v pôvodnej zmluve a zrejme
zahrnuté do sporenej sumy. Takúto skutočnosť si zrejme spotrebiteľ neuvedomil. Text dohody ako taký
žalovaný neinicioval.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z
pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je
rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní ,

kde je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide
tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne

očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré
mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri
ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré

je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

Žalobca získal pohľadávku na základe postúpenia, pravdepodobne bola podpísaná zmluva o postúpení
pohľadávky a následne bola uzavretá dohoda o vyrovnaní.

V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil

vyhnúť posudzovaniu platnosti pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je spotrebiteľskou a aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý je
výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako
je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu pretože
ako súd uviedol žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho

plynúcich a to či má všetky zákonom požadované náležitosti. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len
zdanlivo výhodnejšia, no nie v skutočnosti. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie. Takýto je preto ajneplatné, nedôvodné a v rozpore so zákonom aj zosplatnenie dlhu tak ako ho vykonal žalobca bez
uvedenie či zákonných alebo zmluvných ustanovení.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to jednak pre neunesenie
dôkazného bremena ako aj pre obchádzanie zákona zamietol.

Keďže žalobca odmietol špecifikovať pohľadávku, nepreukázal to, či došlo k nejakému predčasnému
ukončeniu pôvodnej zmluvy a ak akému aj napriek výzvy súdu, (každé ukončenie zmluvy má aj iné

následky a nárokov z toho vyplývajúce) nemohol súd pristúpiť k určeniu a prepočítaniu skutočného dlhu
žalovanej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keď súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania

žalovaná nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehotynaodvolanie.Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomsplnenávstanovenejlehote,možno

sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.