Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margita Žilková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916201196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916201196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu AB 1 B.V.,

registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077xx, Holandské kráľovstvo
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín,
IČO 47 234 679 proti žalovanému W. Z., O.. XX. XX. XXXX, V. Z. E. XX o zaplatenie 1.715,36 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanounasúd dňa09.02.2016domáhalnažalovanomzaplateniasumy 1.715,36

eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 25. 10. 2012. Uviedol, že nadobudol pohľadávku od svojho predchodcu Home Credit Slovakia a. s.
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 09. 2015, pričom išlo o pohľadávku z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2012. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2.800,- eur. Žalovaný bol
povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol
určený v zmluve. Žalovaný sa s úhradou dostal do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb.

Listom zo dňa 17. 09. 2015 bol žalovaný preto vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške
1.715,36 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Takto na základe vyššie uvedených skutočností eviduje voči
žalovanému dlh, a preto žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 332,97 eur, úrokov
z istiny do času zosplatnenia vo výške 148,65 eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.147,74 eur, poplatku
za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 eur, poistenia Bill protection vo výške 36,50 eur a poplatkov
za upomienky celkovej výške 36,- eur a 12,- eur.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uznáva, že skutočne zobral úver, tiež zodpovedajú pravde aj
tvrdenia o tom, koľko zaplatil a keď má ešte niečo zaplatiť, samozrejme to urobí, lebo uznáva, že
je povinný zaplatiť všetko, na čo je zo zákona povinný. K výške sa nevie vyjadriť, ponecháva to na
rozhodnutie súdu. Úver splácal, kým neprišiel o zamestnanie, potom sa dostal na 5 mesiacov do

nemocnice, a preto už riadne nesplácal. Teraz si vybavuje predčasný dôchodok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu čerpania, splátok a úhrad k úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 10. 2012 (ďalej ÚZ), výzvy zo dňa 29.10. 2013 na úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy, úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len ÚZP ), oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 12. 2015
aj s výpisom z poštovej knihy a výpisom z Obchodného registra žalobcu a na základe predložených

dôkazov skutkovo a právne posúdil vec takto:

Žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom
Amsterdam, zapísanou v príslušnom registri Obchodnej komory Holandska pod reg.číslom 560 07
043. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni oznamoval žalovanému listom zo dňa 02. 12.

2015, že nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom poukázal na to,
že žalovaný bol už vyzvaný pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou zo
dňa 17. 09. 2015. Žalobca preto opätovne vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 1.737,30 eur do 7 dní
od doručenia tejto výzvy.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného so

žalovaným uzavreli dňa 25. 10. 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške 2.800,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať vo
48 - mich pravidelných mesačných splátkach vo výške 105,73 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po
1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť,
bola vo výške 5.075,04 eur (48 x 105,73 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 27,26 %

ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala od 31,3 do 33,2 % s odkazom na text
označený **, pod ktorým bolo uvedené že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť
oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 21,30%.

Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný si svoju povinnosť voči právnemu predchodcovi

žalobcu nesplnil, z celkového poštu 48-roch splátok uhradil len splátky v celkovej výške 3.094,95
eur. Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 17. 09.
2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným
upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 1.715,36 eur vrátane príslušenstva sa stala
splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaný
nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná

slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba,
ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných

náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 25. 10. 2012,
t.j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) - x/ necitované
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V
úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 44. bode a je označená ako lehota splatnosti, pri
ktorej je uvedený počet mesiacov 48 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si
pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca
v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise

zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v
rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikáciakonečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľomurčenánazákladevstupnýchúdajov(týmito
sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).

Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je
v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods.
1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva,

že žalobca resp. jeho právny predchodca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky
poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej
splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke
splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 48
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
31,3 % po 33,2 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanému- spotrebiteľovi,
aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav
neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa

možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z
určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre
spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN
žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluveuviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol
úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva
neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11

ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

Znenie ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 ku dňu podpisu úverovej zmluvy bolo nasledovné:
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Uvedené znenie nie je možné vyložiť tak, že na to, aby sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov je nevyhnutne potrebné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky, a to že
spotrebiteľská zmluva nemá písomnú formu a súčasne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2

písm. a) až k),r) a y) a § 10 ods. 1.

Súd pri podrobnom skúmaní predmetného ustanovenia vychádzal zo štruktúry takto formovaného
ustanovenia v kontexte s tým, že sa jedná o časť právnej normy (vo forme následku - primárna
dispozícia) ako súčasť určitého celku právnej normy, ktorú obsahuje predmetný právny predpis. Súd

jednoznačne dospel k záveru , že konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez
ohľadu na znenie ostatných ustanovení právnych noriem uvedených a konkrétnom predpise a to
nielen z hľadiska formy, účelu ako ho zamýšľal zákonodarca ale aj následného historického vývoja -
legislatívneho procesu, ktorý jasným spôsobom naznačil zákonodarcov skutočný úmysel.

Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právnoaplikačnej teórie.
Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia,
generalizácia a pod) i zákonitostí slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých
právnych noriem. Ak by mala aplikácia predmetného ustanovenia viesť k výsledku o kumulácii
podmienok - formálnej náležitosti s obsahovou, bolo by spojenie z hľadiska náležitostí obsahu

právneho úkonu nadbytočné, nakoľko podstatné náležitosti zmluvy, tak ako sú uvedené v ust. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa viažu iba na písomnú formu. Na podporu uvedeného
záveru súd poukazuje na článok 6 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý ukladá
poskytovateľovi úveru ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa o
podstatných náležitostiach ( tieto boli pretransponované do ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch) písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo následne v článku 10 rozšíril aj na samotnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, t. zn. že musí ísť o formu, ktorú musí mať spotrebiteľ fyzicky k dispozícii. K
uvedenému logickému záveru smeruje aj legislatívny vývoj predmetného ustanovenia, kde zákonodarca
podmienky (formálne a obsahové) na uplatnenie následku oddelil a v súlade s ostatnými ustanoveniami
a účelom zákona vzájomne nepodmienil.

Právomoc súdu k takémuto výkladu príslušného ustanovenia je v súlade so záverom Uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. Zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007) v tomto znení: " Ústavný súd
poukazuje na to, že ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám alebo nedostatkom v
zákonných právnych predpisoch. Osobitne sudcovia pri rozhodovaní, sú oprávnení nedostatky zákonnej

právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za
legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii
právnej normy nesmie právo tvoriť, ale môže odhaľovať a formovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi
normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu
kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Z odkazom na uvedené súd konštatuje, že nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia,
ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho
vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústave konformnom
právnom poriadku ako významovom celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na
zaplatenie 1.715,36 eur nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého
splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.800,- eur odčítal všetkyúhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, a to vo výške 3.094,95 eur. Súd má za to, že iba
rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi
nepriznal, a preto keď žalovaný už zaplatil žalobcovi viac, ako je úver, ktorý dostal, súd žalobu zamietol.

Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., osobitne tie - na ktoré
sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári a žiaden
z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani poistenie
Bill protection a preto ho žalobcovi vo výške 36,50 eur nepriznal.

Vzhľadom na to ,že súd považoval úver za bez úročný a bez poplatkový nepriznal žalobcovi ani poplatok
za možnosť zmeny splátky a poplatok za upomienky.

Žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, si nárok na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p.
neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na
zaplatenie 1.715,36 eur nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého
splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.800,- eur odčítal všetky
úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, a to vo výške 3.094,95 eur. Súd má za to, že iba
rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi

nepriznal, a preto keď žalovaný už zaplatil žalobcovi viac, ako je úver, ktorý dostal, súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.