Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214704
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614214704.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181 proti odporcovi D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X., K. O. XXXX/XX, štátny občan SR, zast. opatrovníkom Gabrielom Erdélyim, zamestnancom
Okresného súdu Lučenec o zaplatenie 1.259,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v časti presahujúcej sumu 479,99 Eur z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb - č. zmluvy : M uzavretej medzi účastníkmi dňa 24.09.2012 a v čl. 2 bod 2.5 dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy: M uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.09.2012,
ktorá znie: „účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl.
1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného

telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa
účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto
dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto
príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník
je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v
tomto bode uvedených povinnosti nasledovne: a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2
bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť
včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku
inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči
podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b/ ak

účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
Zmluvya/alebododatkupreduplynutímdobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočnedôjdekukončeniu
dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 390,00 EUR,

pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v

predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidieluvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenia pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred

druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v
kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný
telefón účastníkovi, (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu

porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku)“ je z dôvodu jej neprijateľnosti
n e p l a t n á.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 11.08.2014 uviedol, že s odporcom uzavrel dňa 24.09.2012 Zmluvu č. M
spolu s Dodatkom k Zmluve č. M a dňa 25.09.2012 Zmluvu č. M spolu s Dodatkom k Zmluve č. M Ich
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal
odporcovi dve SIM karty, ku ktorým boli priradené telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré

umožňovali odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri
uzavretí Dodatku k Zmluve č. M a č. M odpredal odporcovi dva mobilné telefóny / telekomunikačné
zariadenia značky Samsung Galaxy S II za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou
zmluvnou pokutou v celkovej výške 780,-Eur. Navrhovateľ zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej
pokuty a zohľadnil čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku

uplatnenej zmluvnej pokuty. Preto má za to, že vyššie uvedenými zmenami v Dodatku k Zmluve odstránil
všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku.
Keďže odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období október
2012 až december 2012 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. M a č. M časť práva

a povinnosti podniku a účastníka je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 780,- Eur.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania návrhu pozostávala z neuhradených služieb
vo výške 479,99 Eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 780,-Eur, t. j. celkom 1.259,99
Eur.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 05.03.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr

za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na
pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou. Na základe uvedeného si navrhovateľ
uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11 bod
11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t. j. od 20.03.2013.

Odporca bol v konaní zastúpený opatrovníkom ustanoveným podľa § 29 ods. 2, 6 tretia veta zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“).

Súd rozsudkom č. k. 4C/168/2014-60 zo dňa 29.01.2015 (ďalej len „rozsudok“) odporcu zaviazal na

zaplatenie sumy 479,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 20.03.2013 do
zaplatenia, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Návrh navrhovateľa v
časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 780,- Eur súd zamietol s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Piešťany č. k. 13C/21/2013 zo dňa 19.12.2014, ktorý vo svojom výroku vyhlásil, že

zmluvná podmienka obsiahnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 25.09.2009, č. M ktorej obsahom
je záväzok: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.5 tohto článku je
Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pričom mal preukázané, že navrhovateľ pri uzatváraní dodatkov k zmluvám odpredal
odporcovi dva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia značky Samsung Galaxy SII za kúpnu cenu

spolu za obidva mobilné telefóny 40,- Eur, ktorá kúpna cena bola uvedená v dodatkoch k zmluvám sdohodnutou zmluvnou pokutou v celkovej výške 780,- Eur upravenou v čl. 2 bod 2.5 dodatkov. Súd
mal za to, že keďže Okresný súd Piešťany určil citovaným rozhodnutím zmluvnú podmienku zakotvenú
v článku 2 bode 2.5 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení za neprijateľnú, je táto podmienka na

základe § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a navrhovateľ je v zmysle § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významomvzmluváchsovšetkýmispotrebiteľmi.Ďalejvodôvodnenísúdpoukázalnato,ženavrhovateľ
ponúka služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v
ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Platí to aj pre zmluvnú pokutu, ktorú

navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť v nezmenenej výške až do obdobia posledných 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ by uplatnenú zmluvnú pokutu
začal znižovať len v prípade, že k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporcu došlo v posledných
šiestich mesiacoch doby viazanosti, a to tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom
doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom,
ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Reálne teda môže nastať situácia, že

spotrebiteľ zaplatí 17 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba sedem poplatkov a pre jeho
nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa
už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Navrhovateľ podal dňa 27.03.2015 proti rozsudku prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej sa proti odporcovi domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 780,-
Eur, zamietol a vo výroku o trovách konania podal odvolanie. V odvolaní namietal, že zľavnená
cena predmetného telekomunikačného zariadenia v obidvoch dodatkoch k zmluvám bola podmienená
zotrvaním zmluvného vzťahu po dobu 24 mesiacov s navrhovateľom, na čo bol výslovne odporca

upozornený s tým, že v prípade, ak nemá záujem o viazanosť po túto dobu, môže si predmetný mobilný
telefón zobrať za bežnú maloobchodnú cenu. Navrhovateľ v Dodatku 1 a v Dodatku 2 zohľadnil pri určení
výšky zmluvných pokút výšku zliav, poskytnutých odporcovi pri predaji mobilných telefónov. Dohodnuté
zmluvné pokuty neboli vyššie ako výšky zliav, ktoré boli pri predaji mobilných telefónov poskytnuté.
Navrhovateľ zohľadnil tiež časový aspekt uloženia zmluvných pokút a zohľadnil čas, kedy si odporca

prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovaných zmluvných pokút. Má
za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatkoch odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti
vyhodnotili dohodnuté zmluvné pokuty ako neprijateľné zmluvné podmienky. Má za to, že zmluvná
pokuta bola platne dojednaná na základe uzatvorených dodatkov, v zmysle ktorých boli odporcovi
odpredané mobilné telefóny za zľavnenú kúpnu cenu spolu vo výške 40,- Eur (2 x 20,- Eur za jeden

mobilný telefón), pričom odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých elektronických
telekomunikačných služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. V
danom prípade bolo funkciou dohodnutej zmluvnej pokuty jednak zabezpečenie záväzkového vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou
sankciou za ich nesplnenie a taktiež aj reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý

by mohol vzniknúť navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu riadne a
včas platiť cenu poskytnutých služieb a zotrvať vo vzájomnom záväzkovom vzťahu s navrhovateľom
počas dohodnutej doby. Odporca porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu poskytnutých
elektronických služieb, rovnako porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti,
využívať bez prerušenia jeho služby, povinnosť nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim

konaním žiaden taký podnet a neumožnenie takého konania, na základe ktorého by navrhovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia
povinnosti zo strany odporcu. V zmysle článku II. bod 2.5, písm. a) Dodatkov je teda nesporné a
dostatočne zreteľne dané právo navrhovateľa na uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty. Poukázal
na skutočnosť, že výška dojednanej zmluvnej pokuty je okrem iného závislá od typu odporcom

vybraného mobilného telefónu, odporca bol výslovne upozornený na možnosť alternatívy výberu podľa
článku I. bod 1.2 dodatkov. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, v čom spočíva súdom
konštatovaná značná nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
pri dojednaní zmluvnej pokuty. Nie je možné akceptovať ani názor súdu, že navrhovateľ ponúka svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých

spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. V súvislosti s poukazom súdu na ust. § 53 ods.
1, 4, písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka, poukázal navrhovateľ na to, že dojednanú zmluvnú pokutu
nemožno hodnotiť len ako neprimeranú sankciu za nesplnenie zmluvných povinností a vôbec sa
nezaoberať jej zabezpečovacou, motivačnou, sankčnou, či reparačnou funkciou s ohľadom na všetkyrelevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci zmlúv a k nim uzatvorených predmetných
dodatkov. Nakoľko ust. § 53 Občianskeho zákonníka bližšie nešpecifikuje neprimeranosť sankcie, podľa
navrhovateľa je možné minimálne analogicky aplikovať korektív dobrých mravov v občianskoprávnych

vzťahoch. Poukázal na to, že odporca porušil svoje povinnosti bezprostredne po uzavretí zmlúv, a
teda nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný. Má za to, že dojednanie zmluvnej
pokuty nie je možné generalizovať ako neprijateľné, pričom pokiaľ súd považuje výšku dojednanej a
uplatnenej zmluvnej pokuty vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu za neprimeranú, môže využiť
inštitút moderačného oprávnenia v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol,
ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 14Co/440/2015-84 zo dňa
16.03.2016 rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej

sa proti odporcovi domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 780,- Eur zamietol a vo výroku, ktorým
rozhodol o náhrade trov konania, zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd neodôvodnil dostatočne zamietnutie návrhu
navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty. Poukázal len na skutočnosť, že
rovnakú zmluvnú podmienku určil iný súd za neprijateľnú, pričom bližšie nezdôvodnil, prečo dojednané

zmluvné pokuty z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok považoval za neplatne dojednané.
Odvolací súd poukázal na rozsudok Európskeho Súdneho dvora vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012, v
ktoromjekonštatované,žesmerniciodporuješpanielskaprávnaúprava,ktoráposkytujevnútroštátnemu
súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky.
Súdny dvor vyslovil názoru, že takáto možnosť, ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala, by mohla

odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že takéto neprijateľné podmienky voči
spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov,
než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd
mohol meniť obsah neprijateľných podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať
dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by

súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho
sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky povinné takúto
podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s

pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie citovaného rozhodnutia Európskeho Súdneho dvora vyplýva
teda nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené
v § 545a Občianskeho zákonníka. Je potom potrebné uzavrieť, že neprijateľná podmienka je neplatná
ako celok, a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, prípadne meniť
jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých dohodnutých prípadoch porušenia zmluvy a

v iných nie, v dôsledku čoho by bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi,
ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej“ výške,
prípadne inak zmenenú.

Odvolací súd bol toho názoru, že prvostupňový súd zamietnutím návrhu navrhovateľa, ktorým sa

domáhal plnenia, posúdeného ako plnenie z neprijateľnej podmienky, nepostupoval v zmysle § 153
ods. 4 O.s.p. a vo výroku rozsudku neuviedol znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p.
mal prvostupňový súd výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu,
pretože mu to ukladá priamo ustanovenie zákona. Cieľom takejto právnej úpravy bolo dosiahnuť stav,

aby dodávateľ služieb upustil od formulácie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
veciach, čo bolo cieľom aj ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že rozsudok zaväzuje
len účastníkov konania, ktorých sa rozsudok týka, je potrebné v každej prejednávanej veci, v ktorej
súd zistí, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, túto vyhlásiť vo výroku rozsudku za
neprijateľnú a nestačí len poukázať na iné rozhodnutia súdov, v ktorých už dojednanie o zmluvnej pokute

bolo určené za neprijateľnú zmluvnú pokutu. Odôvodnenie rozsudku musí korešpondovať s výrokom
rozsudku a keďže zákon súdu ukladá povinnosť výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku vo
výroku rozhodnutia, súd musí povinnosť uloženú zákonom rešpektovať, pričom odvolací súd poukazuje
na to, že aj navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že každý jednotlivý prípad musí súd posudzovaťindividuálne, s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti daného prípadu, ktorú námietku odvolací
súd považuje za dôvodnú.

Neuvedenie neprijateľnej podmienky do výroku rozsudku bolo dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa
§ 221 ods. 1, písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho
odvolací súd postupom v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému
súdu. Zároveň určil súdu prvého stupňa, že v ďalšom konaní vydá rozsudok, v ktorom ak zistí, že určitá

zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, túto zmluvnú podmienku výslovne uvedie
vo výroku rozsudku, pričom výrok rozsudku musí korešpondovať s odôvodnením rozsudku. Súd sa
náležite vysporiada na základe zisteného skutkového stavu, či v súdenej veci v rámci uzavretých zmlúv,
resp. dodatkov k zmluvám existuje zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorú treba považovať
za neprijateľnú a záver o prípadnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky v odôvodnení rozhodnutia aj
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. zdôvodní.

Súd vytýčil termín pojednávania na 13.05.2016. Opatrovník odporcu nebol na pojednávaní prítomná,
doručenie predvolania mal vykázané dňa 21.04.2016. Na základe uvedeného súd v súlade s § 101 ods.
2 O.s.p. nariadil pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s
obsahom spisového materiálnu, prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.08.2014,
zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. M zo dňa 24.09.2012, dodatku k zmluve o poskytnutí služieb č.
M zo dňa 24.09.2012 spolu s prílohami, zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. M zo dňa 25.09.2012,
dodatku k zmluve o poskytnutí služieb č. M zo dňa 25.09.2012 spolu s prílohami, pokusu o pokonávku

zo dňa 05.03.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.10.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012,
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, faktúry
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, plnomocenstva zo dňa 15.03.2014, všeobecných podmienok
poskytovaniaverejnýchelektronickýchkomunikačnýchslužieb,ospravedlnenianeúčastinapojednávaní

zo dňa 23.01.2015, žiadosti o doručenie súdnej zásielky - oznámenie zo dňa 25.01.2015, odvolania zo
dňa 25.03.2015, plnomocenstva zo dňa 30.03.2015, uznesenia KS BB č. k. 14Co/440/2015-84 zo dňa
16.03.2016.
Súd z predložených listinných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 24.09.2012
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. M (ďalej len „zmluva č. 1“) a Dodatok k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb - č. zmluvy M (ďalej len „dodatok k zmluve č. 1“) a dňa 25.09.2012 Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. M (ďalej len „zmluva č. 2“) a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb - č. zmluvy M (ďalej len „dodatok k zmluve č. 2“). V zmysle zmlúv vypožičal odporcovi dve

SIM karty, ku ktorým boli priradené telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré umožňovali
odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzavretí
dodatkov k zmluvám č. 1 a 2 odpredal odporcovi dva mobilné telefóny / telekomunikačné zariadenia
značky Samsung Galaxy S II za kúpnu cenu 40,-Eur (spolu za obidva mobilné telefóny) uvedenú v
dodatkoch k zmluvám č. 1 a 2 s dohodnutou zmluvnou pokutou v celkovej výške 780,-Eur upravenou

v čl. 2 bod 2.5 dodatkov.

Tým, že odporca nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb za obdobie od 10/2012 do 12/2012
vo výške 479,99 Eur, porušil zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho si navrhovateľ v zmysle čl. 2 bod 2.5
dodatkov k zmluvám č. M a A XXXXXXX zo dňa 24.09.2012 uplatnil zmluvnú pokutu v celkovej výške

780,- Eur.
Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Podľa čl. 2 bod 2.3., písm. a) dodatkov k zmluvám č. M a A XXXXXXX zo dňa 24.09.2012 sa účastník
zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti) zotrvá v

zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutímdoby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za porušenie tejto
povinnosti sa nepovažuje odstúpenie o zmluvy z dôvodov stanovených zákonom, č. 351/2011 Z.z. v
platnom znení.

V čl. 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám č. M a A XXXXXXX zo dňa 24.09.2012 bolo dohodnuté, že "účastník
si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal

užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu
dohodnutúvtomtododatku,pričomnedodržanietohtozáväzku(konkrétnezáväzkovuvedenýchvčlánku
2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako
aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo,
že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). V
nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku

uhradiťnižšievtomtobodeuvedenúzmluvnúpokutuvprípadeporušenianižšievtomtobodeuvedených
povinnosti nasledovne: a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší
svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj
peňažnýzáväzokvočipodnikualebopovinnosťuhradiťvčasariadnepodnikuinúplatbu,ktorújepovinný
platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je

povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b/ ak účastník počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniualeboúčelomktoréhobymalobyťukončenieplatnostiZmluvya/alebododatkupreduplynutím

doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 390,00 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti
dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť
doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať
v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do

konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia
povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených

v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v
prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí
toto ustanovenia pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred druhou časťou
doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného
telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej

číslom 5) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi,
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia

povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku)

Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného premetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)alebo

všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa§10cNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.(prechodnéustanoveniekúpraveúčinnejod1.februára
2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Nakoľko odporca nesplnil zmluvné podmienky a nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od
10/2012 do 12/2012 vo výške 479,99 EUR, súd rozsudkom v tejto časti vyhovel návrhu, keďže nemalpreukázané, aby odporca tento svoj dlh voči navrhovateľovi uhradil. Keďže sa odporca dostal do
omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho v súlade s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa

nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 20.03.2013 až do
zaplatenia.
V tejto časti rozsudok prvostupňového súdu odvolaním navrhovateľa nebol napadnutý, preto dňa
16.04.2015 nadobudol právoplatnosť.

V časti, v ktorej odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie,
t. j. v časti prevyšujúcej sumu 479,99 Eur, v ktorej navrhovateľ požadoval zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 780,-Eur súd návrh navrhovateľa opätovne zamietol s poukazom na vyššie citované
ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, nakoľko o obsahom zhodnej zmluvnej podmienke, ktorou
bola dojednaná zmluvná pokuta už bolo súdmi právoplatne rozhodnuté tak, že sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku (konkrétne rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/284/2015-61 zo dňa

18.09.2015, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/366/2014 zo dňa 05.02.2016). Podľa názoru
prvostupňového súdu vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom
právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že
dodávateľ, teda v danom prípade navrhovateľ nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a
teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že zohľadnil aj časovú aspekt
uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomuto
prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty, teda odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti
vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľom uvedená

skutočnosť je síce pravdivá, ale vzťahuje sa iba na obdobie posledných 6 mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti, teda v danom prípade od 19 do 24 mesiaca viazanosti (navrhovateľ toto obdobie
navyše, podľa názoru súdu zavádzajúco, nazýva „druhá časť doby viazanosti“, aj keď sa vlastne nejedná
napr. polovicu, ale až o poslednú štvrtinu viazanosti). Pokiaľ teda súdy v právoplatných rozhodnutiach
konštatovali, že dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku práve z

dôvodu, že nie je zohľadnený časový aspekt skutočnosti, kedy klient navrhovateľa prestane uhrádzať
jednotlivé mesačné platby, tak ani toto „nové“ dojednanie zmluvnej pokuty túto požiadavku nenapĺňa a
je namieste aplikácia už citovaného ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by navrhovateľ
dojednal zníženie zmluvnej pokuty v závislosti od počtu mesiacov, avšak od začiatku zmluvného obdobia
t.j. hneď od prvého mesiaca až po posledný mesiac, tak v takomto prípade by bolo pravdou to, čo uviedol

v samotnom návrhu ako aj v odvolaní, t.j., že odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili
dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak v danom prípade, ako už bolo
uvedené, zohľadnil znižovanie zmluvnej pokuty iba v období posledných 6 mesiacov viazanosti.
V danom prípade si síce odporca neplnil svoje zmluvné povinnosti v podstate hneď od začiatku
zmluvného vzťahu, nemení to nič na závere o tom, že navrhovateľ neodstupňoval výšku zmluvnej

pokuty počas celého zmluvného obdobia. Žiada sa zároveň poukázať na to, že podľa názoru súdu je
nepochopiteľné, aj vzhľadom na množstvo súdnych rozhodnutí, čo bráni navrhovateľovi odstupňovať
výšku zmluvnej pokuty na celé obdobie viazanosti, keďže ako už bolo konštatované, práve tieto dôvody
viedli súdy k vyhláseniu zmluvných pokút ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Vzhľadom na uvedené, súd preto zároveň z opatrnosti, s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 4O.s.p.,
vyslovil aj neplatnosť zmluvnej podmienky konkretizovanej vo výroku tohto rozsudku, aj keď má za to,
že o obsahovo zhodnej zmluvnej podmienke už bolo právoplatne rozhodnuté ako o neprijateľnej, teda
neplatnej zmluvnej podmienke.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže ani jeden z účastníkov konania nemal plný úspech v spore, preto súd v súlade s § 142 ods. 2
O.s.p. určil mieru úspechu navrhovateľa a odporcu v konaní v podiele 38,09% : 61,91%. Z uvedeného

vyplýva, že odporca mal čistý úspech v spore vo výške 23,82 %. Nakoľko odporca si náhradu trov
konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Podľa § 154 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.