Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Dojčánová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/46/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313231426
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313231426.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci navrhovateľa:
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni: I. B.,
nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Ž. XXXX/XX, U., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre
konanie T. U., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie
7, Bratislava - Staré Mesto, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13,
Bratislava, o zaplatenie 370,25 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 72,52 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdana
Jakubisa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu 27.11.2013 domáhal, aby súd odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 370,25 Eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo
sumy 360,15 Eur od 11.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
právny predchodca navrhovateľ spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, IČO: 00 151 653
poskytla odporkyni na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (popis produktu: Spotrebný úver na
čokoľvek do 1699) zo 4.7.2006 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 17,7% ročne, ktorý sa
odporkyňa zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru dňa 10.6.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnila v čase určenom v úverovej zmluve,
t.j. v lehote splatnosti úveru do 10.6.2011, čím sa dostala do omeškania s vrátením nesplatenej časti
istiny poskytnutého úveru v sume 360,15 Eur, nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 10,10 Eur
anesplatenýchpoplatkovzasprávuúveruvsume0,-Eur.Navrhovateľovitakvznikloprávonazaplatenie
zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 360,15
Eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zmluvy dojednanej splátky
úveru ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 10,10 Eur.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
navrhovateľom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči odporkyni z titulu nesplateného úveru č.
XXXXXXXXXX vo výške dlžnej sumy 298,22 Eur postúpená navrhovateľovi, o čom bola odporkyňa
upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.Súd vo veci dňa 20.2.2014 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný
rozkaz sa nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, v dôsledku čoho ho súd uznesením zo
6.8.2014 zrušil.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 5C/46/2014-40 zo dňa 27.8.2014 bola odporkyni v súlade s ust. §
29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní, nakoľko odporkyňa sa na mieste
svojho bydliska nezdržiava a jej súčasný pobyt sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo zistiť.
Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila.
Dňa 20.10.2014 doručil právny zástupca vedľajšieho účastníka súdu svoje podanie, ktorým oznámil, že
vstupuje do konania na podporu odporkyne. Uznesením č.k. 5C/ 46/2014 - 77 z 18.6.2015 súd pripustil
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k návrhu z 10.2.2015 uviedol, že odporca ako dlžník a Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na základe bankového
povolenia, podpísali listinu označenú ako „zmluva o splátkovom úvere“, v ktorej čl. I sa veriteľ zaviazal
poskytnúť odporcovi úver. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú
„VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením“ , pričom za VOP sa považujú
„Všeobecné obchodné podmienky vydané … s účinnosťou od 01.08.2002“. Navrhovateľ preukázal len
existenciu „VOP“, teda všeobecných obchodných podmienok, ostatné citované dokumenty nepreukázal.
Nebolo dokázané, či a ako odporca úver vyčerpal. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou
sa odporca dostal do omeškania, či a ako bol odporca vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako
Slovenská sporiteľňa, a.s.. uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny.
Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila odporcovi, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy postúpila na
navrhovateľa. Zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, kedy a ako odporca úver
reálne vyčerpal (keďže k čerpanie nedošlo podpisom zmluvy, ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne),
ktorésplátkyakedyodporcasplatilavakejvýške(vdôsledkučohonebolomožnéposúdiť,čisadostaldo
omeškania a kedy). Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s., alebo navrhovateľ
vyzvali odporcu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého
úveru nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden
takto interpretovateľný prejav vôle Slovenskej sporiteľne, a.s.
Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporca
uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie,
čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením.
Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver,
že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Vzhľadom na zákonnú výluku ustanovenia §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby 1. bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškania aspoň 90 dní a 2. aby ho
banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je
postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka
nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39
Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Ak je pre
platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku
uplatňuje, povinný v zmysle §120 ods. l O.s.p tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie.
Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka
postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
splatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka.
Pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácií v prospech účtu
dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o úvere.
V zmysle už citovaného čl. I tejto zmluvy totiž poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť
ho nedochádza už okamihom uzavretia zmluvy o úvere, ale až okamihom poskytnutia peňažnýchprostriedkov. Taktiež nemožno už pre absenciu úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku 90
dňového omeškania odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie
svojho záväzku zo Zmluvy. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči odporcovi postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené.
Za dôkaz ich splnenia nemožno považovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o ich
splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ tak nedokázal,
že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda, že finančné
prostriedky boli skutočne odporcovi poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné
a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Dňa 10.5.2016 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 27.6.2016 o 10.15 hod. v pojednávacej
miestnosti P6 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými
navrhovateľom - špecifikácia odovzdanej pohľadávky, zoznamom nedoručených Oznámení o postúpení
pohľadávky, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 4.7.2006, oznámenie o postúpení
pohľadávky z 5.4.2013, výpisom z úverového účtu, prehľadom platieb odporkyne, Všeobecné obchodné
podmienky pôvodného veriteľa, špecifikáciou pohľadávky, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil
tento skutkový stav veci:
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 4.7.2006 s odporkyňou Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk pri pevnej úrokovej
sadzbe17,70%ročnedokonečnejsplatnostiúveru,poplatkuzasprávuúveruvovýške60,-Skmesačne.
Výška splátky bola dohodnutá na sumu 577,- Sk, pričom prvá splátka bola splatná 10.8.2006, každá
ďalšia k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, dohodnutý počet splátok bol 59. V zmluve bola uvedená
konečná splatnosť úveru na 10.6.2011 a ročná percentuálna miera nákladov 26,81%.
Listom z 5.4.2013 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila odporkyni, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE I. XX.X.XXXX postúpila pohľadávku voči odporkyni vo výške 530,23 Eur
s príslušenstvom na navrhovateľa. K listine nie je pripojené potvrdenie o doručení odporkyni.
PodľatabuľkyoznačenejakoZoznamnedoručenýchOznámeníopostúpenípohľadávkynebolazásielka
s podacím číslom J. adresovaná odporkyni doručená z dôvodu - adresát neznámy. Z predloženej listiny
nie je zrejmé kým bola vystavená.
Podľa výpisu obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX za obdobie od 10.8.2006 do 27.3.2013, ku
dňu 10.8.2006 bol na účte zostatok 20.240,20 Sk, ku dňu 10.6.2011 zostatok 360,15 Eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 524 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa §526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnenýsadožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
účinného k 4.7.2006 na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
účinného k 4.7.2006 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania..
Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.7.2006 ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol
odporkyni poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v
59 splátkach vo výške 577,- Sk (19,15 Eur). Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dojednaná na
10.6.2011.
Súd dospel k záveru, že medzi bankou a odporkyňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na
strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochranespotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať z ust. § 23a ods. 1 a 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podmienkou pre úspech žaloby je, aby bola preukázaná na jednej strane aktívna legitimácia
navrhovateľa a na druhej strane pasívna legitimácia odporcu.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide
o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu) alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Z ustanovenia 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu
dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe
ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho
pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu,
teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či
zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže
dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy,
ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku
existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
Navrhovateľ k žalobe nepripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, pripojil len Oznámenie Slovenskej
sporiteľne a.s. z 5.4.2013 o postúpení pohľadávky podľa §526 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ
však súdu nepreukázal, kedy bolo predmetné oznámenie odporkyni doručené/doručované a tým
nepreukázal relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníčke, ktoré by v zmysle
vyššie uvedeného bez ďalšieho zakladalo aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Za dôkaz súd nemohol
považovaťlistinuzaloženúvspisenač.l.4,označenúakoZoznamnedoručenýchOznámeníopostúpení
pohľadávky, keďže z tam uvedených údajov nie je zrejmé, kedy a aké oznámenie malo byť odporkyni
doručované, vo vzťahu k akému zmluvnému vzťahu a ani kto uvedený zoznam vyhotovil. Súd nemal
preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní ani s
prihliadnutím na vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré ukladá
Slovenskejsporiteľni,a.s.,t.j.banke,predtýmakopostúpisvojupohľadávku,povinnosťsplneniaurčitých
podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s
jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len
medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Navrhovateľa nepredložil dôkaz o tom, že by banka
odporkyňu vyzvala na splnenie pohľadávky pred jej postúpením.
Navrhovateľakopostupníkvsúdnomkonaní,vktoromtaktopostúpenúpohľadávkuuplatňuje,jepovinný
v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného
aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou,
je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta
(dlžníka) písomne vyzvala (za takúto výzvu nemožno považovať oznámenie o zosplatnení pohľadávky
ani oznámenie o tom, že pohľadávka banky bola postúpená, pričom absenciu výzvy nie je možné
nahradiť ani jednostranným vyhlásením v zmluve o postúpení pohľadávok) na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporkyni ako v plnom
rozsahu úspešnej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si odporkyňa žiadne trovy
v konaní neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývali, súd jej ich náhradu nepriznal.
Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane úspešnej
odporkyne. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 72,52 Eur, a to za dva úkony
právnejpomociv zmyslevyhláškyč.655/2004Z.z.,1úkoná28,22Eur-prevzatiea prípravazastúpenia
(§ 13a ods.1 písm. a/ vyhl.) a písomné vyjadrenie k návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), spolu s
režijným paušálom vo výške 2 x 8,04 Eur (§16 ods. 3 vyhl.). Vedľajší účastník vstúpil do konania na
strane odporkyne ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv,
pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajším účastníkom vynaložené trovy súd považoval
za účelné, nakoľko smerovali k obrane práv odporkyne, na strane ktorej vstúpil do konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.