Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Cb/132/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609207561
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6609207561.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsamosudcomJUDr.JánomŠulajomvprávnejvecižalobcu1)Asociáciaužívateľov

služieb, so sídlom Tr. Hradca Králové 28, Banská Bystrica, IČO: 37 997 955, 2) O. D., H.Ý. XX.XX.XXXX,
R. C. Q. P. XXX/XX, F., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec,
proti žalovanému EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom, Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165,
zastúpenáRASLEGAL,s.r.o.,advokátskoukanceláriou,sosídlomFrantiškánskenámestie3,Bratislava,
IČO: 36 855 561, v konaní o ochranu spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z d r ž a ť s a vo všetkých zmluvných dojednávaniach uzavieraných
so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva

používania a uplatňovania týchto zmluvných podmienok:

1. "Za znovu posúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je dlžník povinný veriteľovi uhradiť
poplatok vo výške jednej mesačnej splátky (článok 5.1 zmluvy). V prípade ak neschopnosť dlžníka
splácaťsvojezáväzkybudepodľaveriteľovhoposúdenianedostatočná,máveriteľprávovyhlásiťúverza
okamžite splatný, vzhľadom k čomu bude dlžník povinný okamžite uhradiť všetky záväzky vyplývajúce
zo zmluvy."

2. "V prípade ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej
pokute vo výške piatich mesačných splátok. Súčasne je veriteľ oprávnený požadovať aj okamžité
jednorazové zaplatenie celej nesplatenej sumy poskytnutého úveru, ako aj všetkých záväzkov dlžníka
vyplývajúcich zo zmluvy."

3. "Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť:

b) ak veriteľ bude mať pochybnosti o pravdivosti, alebo úplnosti údajov,
6. "V prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov
dohodnutých v článku 1.3 zmluvy a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy za každý začatý deň
omeškania."

7. "Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom k účelu zmluvy, považujú výšku dohodnutej odplaty podľa

článku 1.2 zmluvy, úroky podľa článku 1.3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10.1 zmluvy a ostatné
platby, sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za primerané a neodporujúce
zásadám poctivého obchodného styku a dobrými mravmi a ich výškou bezpodmienečne súhlasia,"

10. "Podľa ktorých:

ak sa veriteľ dozvie, že dlžník porušil niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo

súvisiacich právnych predpisov, je veriteľ oprávnený písomným oznámením okamžite ukončiť zmluvu o
výpožičke a dlžník je povinný bezodkladne (najneskôr do 5 dní opustiť predmet výpožičky)."Žaloba v časti o určenie povinnosti zdržať sa žalovanému vo všetkých zmluvných dojednávaniach
uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom

prevode práva a vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednávaniach
uzatvorených so spotrebiteľmi používania týchto zmluvných podmienok:

1."Dlžník sa zaväzuje každoročne, počínajúc odo dňa poskytnutia úveru predložiť veriteľovi aktuálne
podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii a to v rozsahu rovnakom ako pred uzatvorením

zmluvy."

3. "Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť:
a) ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy,
c) ak dôjde k zmene ekonomickej, alebo osobnej situácie dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho
a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy,

d) ak dôjde k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6 zmluvy."

6. "Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej doposiaľ nesplatenej časti
úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3 a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy."

8. "Zmluvné strany si dohodli na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených
zmluvou za vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I."

9. "Podľa ktorých:

sa dlžník zaväzuje uzatvoriť s veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na
základe ktorej sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote prevyšujúcej viac ako 1,5 násobok
výšky úveru."

3. "Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť, ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v
zmluve, alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy, prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa ukáže
byť nepravdivým, alebo neúplným."

4. "V prípade, že dlžník nesplní podmienky čerpania úveru v zmysle článku 3.1 zmluvy a to ani v

dodatočnej lehote poskytnutej veriteľom, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
663,88 € (20.000,- Sk)."

5. "V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma poskytnutého úveru,
dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do troch dní vrátiť celú

sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu,"

11. "Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,
predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých
obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,

používania a uplatňovania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako je uvedené v bodoch 1.
až 10, s a z a m i e t a .

Žaloba žalobcu v 2.rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500,00 Eur s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/, 2/, a pôvodne 3/, G. D., sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva so spotrebiteľmi, vo
všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje, v zmluvách ním uzatváraných alebo na pritom

používaných zmluvných formulárov používania jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré špecifikovali vpetite žaloby. Žalobcovia zároveň žiadali odstrániť zo zmlúv o úvere, ako aj zo zmlúv o zabezpečovacom
prevode práva zo spotrebiteľmi predmetné zmluvné podmienky a taktiež žiadali, aby žalovaný zaplatil
každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,- Eur. Žalobcovia poukazovali na

skutočnosť, že nimi označené zmluvné podmienky vnášajú do právnych vzťahov medzi žalovaným a
žalobcami v 2/ a 3/ rade hrubý nepomer vzájomných práv a povinností, pričom v niektorých prípadoch
predstavujú až šikanózne podmienky, ktoré udržiavajú spotrebiteľa v trvalom strese počas celej doby
trvania zmluvného vzťahu.

Uznesením č. k. 13Cb/132/2009-603 zo dňa 09.07.2012 súd povolil zmenu petitu návrhu v tomto znení:

"Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,
predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých
obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,
používania a uplatňovania týchto zmluvných podmienok:

1. "Dlžník sa zaväzuje každoročne, počínajúc odo dňa poskytnutia úveru predložiť veriteľovi aktuálne
podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii a to v rozsahu rovnakom ako pred uzatvorením
zmluvy. Za znovu posúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je dlžník povinný veriteľovi
uhradiť poplatok vo výške jednej mesačnej splátky (článok 5.1 zmluvy). V prípade ak neschopnosť

dlžníkasplácaťsvojezáväzkybudepodľaveriteľovhoposúdenianedostatočná,máveriteľprávovyhlásiť
úver za okamžite splatný, vzhľadom k čomu bude dlžník povinný okamžite uhradiť všetky záväzky
vyplývajúce zo zmluvy."

2. "V prípade ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej

pokute vo výške piatich mesačných splátok. Súčasne je veriteľ oprávnený požadovať aj okamžité
jednorazové zaplatenie celej nesplatenej sumy poskytnutého úveru, ako aj všetkých záväzkov dlžníka
vyplývajúcich zo zmluvy."

3. "Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť:

a) ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy,
b) ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v zmluve, alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy,
prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa ukáže byť nepravdivým, alebo neúplným, alebo veriteľ bude
mať pochybnosť o pravdivosti, alebo úplnosti údajov,

c) ak dôjde k zmene ekonomickej, alebo osobnej situácie dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho
a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy,
d) ak dôjde k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6 zmluvy."

4. "V prípade, že dlžník nesplní podmienky čerpania úveru v zmysle článku 3.1 zmluvy a to ani v

dodatočnej lehote poskytnutej veriteľom, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
663,88 € (20.000,- Sk)."

5. "V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma poskytnutého úveru,
dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do troch dní vrátiť celú

sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu,"

6. "V prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru,
úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy za každý začatý

deň omeškania. Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej doposiaľ
nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3 a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy."

7. "Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom k účelu zmluvy, považujú výšku dohodnutej odplaty podľa
článku 1.2 zmluvy, úroky podľa článku 1.3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10.1 zmluvy a ostatné

platby, sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za primerané a neodporujúce
zásadám poctivého obchodného styku a dobrými mravmi a ich výškou bezpodmienečne súhlasia,"8. "Zmluvné strany si dohodli na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených
zmluvou za vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I."

9. "Podľa ktorých:
sa dlžník zaväzuje uzatvoriť s veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na
základe ktorej sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote prevyšujúcej viac ako 1,5 násobok
výšky úveru,"

10. "Podľa ktorých:

ak sa veriteľ dozvie, že dlžník porušil niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo
súvisiacich právnych predpisov, je veriteľ oprávnený písomným oznámením okamžite ukončiť zmluvu o
výpožičke a dlžník je povinný bezodkladne (najneskôr do 5 dní odpustiť predmet výpožičky)."

11. "Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,
predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých
obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,
používania a uplatňovania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako je uvedené v bodoch 1.
až 10.

1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,00 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,00 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku."

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom uviedol, že zmluva o úvere, tak ako aj
zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam uzatvorené so žalobcami v 2) a pôvodne
v 3) rade, nie sú zmluvami spotrebiteľskými, preto ich nie je možné z tohto hľadiska ich posudzovať.

Navrhovaný petit žaloby je v rozpore so zákonným ustanovením § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb., nakoľko výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním
rozhodnuté v osobnom stave, je záväzný pre každého. Pokiaľ nejde o osobitné prípady stanovené
Občianskym súdnym poriadkom alebo osobitným predpisom, čo však v predmetnej veci nie je, je
právoplatné rozhodnutie súdu subjektívne záväzné, len pre účastníkov konania, a teda nemožno ním

zaväzovaťktoréhokoľvekúčastníkajehoaplikáciouajinéjehoobchodnévzťahy.Poukazovaniežalobcov
na skutočnosť, že jednotlivé zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalobcovia
uvádzajú, že ide o neplatné ustanovenia pre rozpor s dobrými mravmi a zo zákonom sú založené
len na subjektívnom posúdení žalobcom a nemajú oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej
republiky, resp. v obchodných zvyklostiach a zásadách. Zmluvne dojednané podmienky odzrkadľujú

reálne zvýšenú mieru rizika spojenú s poskytovaním finančných prostriedkov žalobcom v 2) a pôvodne
v 3) rade. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom v 2) a pôvodne v 3) rade iné subjekty
poskytujúce úvery z hľadiska ich schopnosti splácať úver, peňažné prostriedky neposkytli.

Žalovaný uviedol, že pre posúdenie sporu zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere podľa §

497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako sporu zo spotrebiteľskej zmluvy je rozhodujúce, že v zmysle
§ 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. sa zákona nevzťahuje na zmluvu o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na článok 4 bod 1 Zmluvy
o úvere, v zmysle ktorého dlžník sa zaväzuje použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu,

opravu alebo údržbu nehnuteľnosti uvedenej v článku 6.1 písm. a) zmluvy. Na základe uvedeného
má žalovaný za to, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v 2.rade a pôvodne v 3.rade, mali plné právo vyjadriť sa k obsahu
zmluvy o úvere, vnášať svoje pripomienky a len ich zavinením a nezáujmom o obsah právneho vzťahu,
žiadne takéto pripomienky nevzniesli. Táto skutočnosť, keď mali žalobcovia bezvýhradný záujem na

získaní prostriedkov bez toho, aby sa zaujímali o obsah právneho vzťahu, nemôže byť pričítaná na
ťarchu žalovaného. Je povinnosťou každého účastníka konania, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu
dostatočne sa oboznámiť so zmluvnými podmienkami a v prípade, že s nimi pri uzatváraní zmluvného
vzťahu nesúhlasí môže voči nim uplatniť pripomienky. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcov o tom,že nemali možnosť nahliadnuť do zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k
nehnuteľnostiam za ničím nepodložené, nepreukázané a zavádzajúce nakoľko toto právo mali, mohli
žiadať informácie, vysvetlenia, ako aj zasiahnuť do procesu prípravy zmlúv. Proces uzatvárania zmluvy

je spravidla dlhodobejším procesom, nakoľko jeho súčasťou je aj dojednávanie osobitných zmluvných
podmienok a oboznamovanie sa dlžníkov s obsahom zmluvnej dokumentácie. V tejto súvislosti preto
zmluvu o úvere nemožno považovať v žiadnom prípade za zmluvu typovú, nakoľko nejde o zmluvu,
ktorá by bola vytvorená vo forme formulára, ale vždy je výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán
a vyjadrením ich zmluvnej voľnosti. Zmluvu o úvere nemožno v zmysle právnej úpravy obsiahnutej

v Občianskom zákonníku platnej a účinnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere upravujúcej problematiku
spotrebiteľských zmlúv subsumovať pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv o čom svedčí aj znenie
ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka platného ku dňu podpísania zmluvy o úvere. Podľa neho sú
spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úmysel zákonodarcu
nebol podriadiť všetky zmluvné vzťahy pod režim spotrebiteľských zmlúv, ale iba určitú skupinu týchto
vzťahov, pričom zmluva o úvere uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
medzi tieto v čase ich uzatvorenia jednoznačne nepatrila. Vzhľadom na právnu úpravu platnú a účinnú
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva,

ako aj z prihliadnutím na charakter uzatváraných obdobných zmlúv obdobného charakteru bankovými
inštitúciamipôsobiacimivSlovenskejrepublike,pretožalovanýnamietasubsumovaniezmlúvpodinštitút
Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k navrhovanému petitu žalovaný uviedol, že vo výrokovej časti môže súd iba určiť neplatnosť

konkrétnych zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti. Súd však nie je oprávnený rozhodovať
výrokom o tom, že žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednávaniach uzatvorených
so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a zmluvách o zabezpečovacom prevode práva
týchto zmluvných podmienok. Nakoľko týmto v rozpore so zákonom zahrnul do individuálneho právneho
aktu len samotné dôsledky určenia neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti zmluvných dojednaní, avšak

len bez toho, aby takúto neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných dojednaní konštatoval.
Pokiaľ teda súd neurčí vo výroku, ktoré podmienky považuje za neplatné z dôvodu neprijateľnosti,
neexistuje zákonný podklad pre aplikáciu právnej normy v ustanovení § 53a Občianskeho zákonníka.
Jediným možným spôsobom ako dosiahnuť hypotézu právnej normy ustanovenia § 53a Občianskeho
zákonníka, ktorá následne aktivuje dispozíciu (povinnosť zdržať sa používania neplatných podmienok)

je povinnosť výrokom súdneho rozhodnutia neplatnosť konkrétnych zmluvných dojednaní z dôvodu ich
neprijateľnosti. Navyše dôsledky prípadného určenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok
vyplývajú priamo zo zákona, a teda ich nemožno založiť súdnym rozhodnutím ako individuálnym
právnym aktom. V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka je dodávateľ povinný zdržať sa používania
takej podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, ale až

potom čo súd určí niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Žalovanýtaktiežpoukázalnaprekážkulitispendencie,pričomuviedol,ževzmyslerozhodnutiakrajského
súdu, prekážka litispendencie je neodstrániteľná vada konania a nie je ju možné zhojiť späťvzatím
niektorého z návrhov.

Žalovaný taktiež poukázal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1.rade a námietku miestnej
príslušnosti.

K jednotlivým namietaným zmluvným dojednaniam žalovaný uviedol, je povinnosť dlžníka každoročne

predložiť veriteľovi aktuálne podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii, a to rovnako v rozsahu
ako pred uzatvorením zmluvy. Za znovuposúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky je dlžník
povinný veriteľovi uhradiť poplatok vo výške jednej mesačnej splátky. V prípade, ak neschopnosť dlžníka
splácať svoje záväzky bude podľa veriteľovho posúdenia nedostatočná, má veriteľ právo vyhlásiť úver
za splatný vzhľadom k tomu, že bude dlžník povinný okamžite uhradiť všetky záväzky vyplývajúce zo

zmluvy, ako aj v prípade, ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli
na zmluvnej pokute vo výške piatich mesačných splátok. Súčasne je veriteľ oprávnený požadovať
okamžité jednorazové zaplatenie celej nesplatenej sumy poskytnutého úveru, ako aj všetkých záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy, žalovaný má za to, že ustanovenia sú primerané, odzrkadľujúce reálne zvýšenúmieru rizika, ktorá je spojená s poskytovaním finančných prostriedkov bývalým žalovaným v 2.a 3.rade.
Ide o ustanovenie, ktoré v obdobných podobách bolo súčasťou viacerých obchodných podmienok
viacerých bankových inštitúcií, napr. OTP banky a.s., VÚB a.s., Tatra banka a.s..

V prípade zmluvnej podmienky pod bodom 3, žalovaný uviedol, že sa jedná o zmluvné podmienky
štandardne používané v zmluvných vzťahoch a súkromného práva, ktoré sú súčasťou všeobecných
zmluvných podmienok bankových inštitúcií, ako OTP banky a.s., Tatra banka a.s., ČSOB a.s. a VÚB
a.s.. Rovnako za štandardnú považoval žalovaný aj dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z

celkovej nezaplatenej časti úveru, pretože zmluvnú pokutu používajú aj štandardné bankové subjekty.

Vo vzťahu k nemajetkovej ujme vo výške 500,00 € uviedol žalovaný, že uplatnené právo žalobcu v 2.rade
nie je dôvodné, pretože nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného prípadné porušenie práva zo strany
žalobcu a následné právne kroky voči žalobcovi, ktorý by týmito právnymi krokmi mal utrpieť ujmu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov v 2) a pôvodne v 3) rade, prečítaním fotokópie
poštových poukážok, zmluvy o úvere, výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu účtu, výzvy na zaplatenie
spolu s fotokópiami podacích lístkov, odpovedi na výzvu, odpovedi na list žalovaného adresovaný
žalobcovi v 2) rade, fotokópie poštovej obálky, výzvy na predloženie dokladov, fotokópie poštových
obálok, doloženia dokladov, príjmových pokladničných dokladov, výpisu z účtu, oznámenia, výzvy,

žiadosti, výpisu z inkás, potvrdenia, výpisu z účtu, rozpisu hovorov, odpovedi na list, výpisu zdravotnej
dokumentácie, výzvy, upozornenia, príkazu na úhradu, potvrdenia, poznámky k podpísaniu zmluvy,
odpovedi žalovaného, pozvánky k podpísaniu zmluvy o výkone správy, odpovedi na list, fotokópie
poštovejobálky,upozornenia,odpovedinalist,výzvynapredloženiedokladov,fotokópiepoštovejobálky,
potvrdenia o zriadení vinkulácie poistného plnenia, poistenia, predpisu poistného, povinného výmeru

dane z nehnuteľnosti, príjmového pokladničného dokladu, oznámenia o dani z nehnuteľnosti príjmového
pokladničného dokladu, platobného výmeru, výpisu z účtu, príjmového platobného dokladu, zaslania
platobného výmeru, platobného výmeru, pokladničného dokladu, platobného výmeru, opravného
platobného výmeru, žiadosti o vydanie poverenia, potvrdenia o zostatku na účte, žiadosti, výzvy,
fotokópie zmenky, potvrdenia o zániku pohľadávky, poštového hárku, výzvy na vrátenie, žiadosti o

zrušenie povolenia na inkaso, zrušenia súhlasu s inkasom, odpovedi na žiadosť, zaslaných dokumentov,
príjmových dokladov, fotokópie poštového peňažného poukazu, potvrdenia, potvrdenia o zániku
pohľadávky,žiadostiozrušenievinkulácie,zmenypoistnejzmluvy,fotokópiepoštovejobálky,oznámenia
katastra, výpisu katastra nehnuteľností, výzvy, zmluvy o úvere, oznámenia, zmluvy o splátkovom úvere,
všeobecných zmluvných podmienok OTP banky Slovensko, a.s., všeobecných obchodných podmienok

pre úvery VÚB banka, všeobecných podmienok pre poskytovanie účelových úverov Tatra banka,
obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, výpisu zdravotnej dokumentácie, úverových
zmlúv a zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, výsluchom svedkov Z. S. a Z. S..

Žalobcovia v 2) a pôvodne v 3) uzatvorili, ako dlžníci, so žalovaným, ako veriteľom, Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX dňa 21.05.20004 a taktiež Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti
dňa 21.05.2004, na základe ktorých žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom v 2/ a 3/ rade peňažné
prostriedky vo výške 100.000,00 Sk, ktoré sa zaviazali žalovaný vrátiť formou šesťdesiatich po sebe
nasledujúcich mesačných splátok po 2.750,00 Sk.

Úver bol poskytnutý vo výške 100 000,00 Sk a žalobcovia ho boli povinní podľa článku 4.4.1 splatiť spolu
s úrokmi vo výške 50 000,00 Sk, s odplatou za spracovanie a vedenie úverového prípadu vo výške
15 000,00 Sk v 60-tich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 2 750,00 Sk. Pôvodní
žalobcovia v 2.a 3.rade si povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy v celosti splnili.

Úverbolposkytnutýnaúčelurčenýpodľačlánku4.1zmluvytak,žedlžníksazaviazalpoužiťúvervýlučne
na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti uvedenej v článku 6.1, písm. a) zmluvy, byt č. XX
nachádzajúci sa na XX poschodí obytného domu na Rúbanisku II., Lučenec.

Hmotnoprávne posúdenie:

Súd posudzoval, či zmluva o úvere z 21.05.2004, uzavretá medzi žalobcami v 2) a pôvodne v 3)
rade a žalovaným spadá pod tzv. "absolútne obchody" podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka
(ďalej len "ObZ") alebo pod režim spotrebiteľských úverov a režim ochrany spotrebiteľa v zmyslepríslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a súvisiacich právnych predpisov upravujúcich ochranu
spotrebiteľa.

Pre posudzovanú zmluvu je relevantná platná právna úprava ku dňu 21.05.2004, t.j. ku dňu uzatvorenia
zmluvy, stanovená zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z.").

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (účinný k 21.05.2004), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) cit. zákona (účinný k 21.05.2004), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí

úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa § 2 písm. a) cit. zákona (účinný k 21.05.2004), na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) cit. zákona (účinný k 21.05.2004), na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona (účinný k 21.05.2004), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona (účinný k 21.05.2004), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Do zákona bola prebraná Smernica Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných

právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, v
znení Smernice Rady 90/88/EHS z 22.02.1990 a Smernice Európskeho parlamentu a rady 98/7/ES zo
16.02.1998.

Cieľom smernice bolo odstrániť v oblasti spotrebiteľského úveru rozsiahle rozdiely v právnych

predpisoch členských štátov, keďže došlo k veľkej zmene v typoch úverov, ktoré sú v dispozícii a sú
využívané spotrebiteľmi, a to aj v súvislosti s novými formami spotrebiteľského úveru, ktoré sa objavili a
zároveň zlepšiť ochranu spotrebiteľov prijatím určitých požiadaviek, ktoré sa majú uplatňovať na všetky
formy úveru.

Smernica sa vzťahuje na všetky úverové zmluvy, s výnimkou úverových zmlúv so sumou nižšou ako
200,00 € alebo vyššou ako 20 000,00 €. Zmluvou o úvere sa rozumejú všetky zmluvy, podľa ktorých
poskytovateľ úveru poskytuje spotrebiteľský úver vo forme odkladu splácania pôžičky alebo inú obdobnú
finančnú pomoc.

Smernica 87/102/EHS v článku 1 stanovuje;
2. Na účely tejto smernice:
a) "spotrebiteľ" je fyzická osoba, ktorá pri transakciách pokrytých touto smernicou vykonáva činnosť na
účely, ktoré sa nachádzajú mimo jeho obchodnej činnosti a profesie,
b) "veriteľ" je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho obchodu, pracovnej

činnosti alebo profesie, alebo je to skupina takýchto osôb,
c) "úverová zmluva" je dohoda, ktorou veriteľ poskytuje alebo prisľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver
vo forme odloženej platby, pôžičky, či inej podobnej finančnej výpomoci.Aplikácia vyššie uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z. by sa vylučovala s poukazom na zákonného
ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) citovaného zákona za predpokladu, že predmetné zmluvné ustanovenie
bolo dojednané individuálne. Z ďalej uvedených dôvodov súd však predmetné zmluvné dojednanie

nepovažovalzaindividuálnedohodnutéspoukazomnačlánok3bod2,tretíodsekSmerniceRady93/13/
EHS. Preto aplikácia citovaného zákona je možná a predmetnú zmluvu je podľa uvedeného zákona
potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Okrem iného aj z dôvodu, že sa nejedná o individuálne
dojednanú zmluvu, ktorej predmetom je úver za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti alebo dodatočných
stavebných úprav a ich údržby.

Režim spotrebiteľských zmlúv bol zavedený do Občianskeho zákonníka jeho novelou zákona č.
150/2004 Z. z. od 01.04.2004. Touto úpravou sa zabezpečila harmonizácia slovenského práva s
komunitárnym právom s cieľom vyrovnať nerovnosť spotrebiteľa a podnikateľa v spotrebiteľských
vzťahoch.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období,
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Aplikácia vyššie uvedených zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka je vylúčená z hľadiska
toho, že § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, zmluvy podľa Obchodného zákonníka nepovažoval. Úverová zmluva bola uzatvorená v zmysle

§ 497 Obchodného zákonníka, a teda zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľské zmluvy nie je možné použiť.

Ochrana spotrebiteľa v rozhodnom období bola upravená v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len "zákon č. 634/1992 Zb.").

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (v znení ku dňu 21.05.2004), tento zákon ustanovuje niektoré
podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľaaoprávneniaspotrebiteľov,združeníspotrebiteľovaleboinýchprávnickýchosôbzaložených
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona (v znení ku dňu 21.05.2004), tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a
poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Na ostatné
prípady sa vzťahuje vtedy, ak súvisí plnenie s podnikateľskou činnosťou prevádzkovanou na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona (v znení ku dňu 21.05.2004), na účely tohto zákona sa rozumie:
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu
fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona (v znení ku dňu 21.05.2004), na účely tohto zákona sa rozumie:
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby

Typovú zmluvu do zákona č. 634/1992 Zb. zaviedla jeho novela zákonom č. 310/1999 Z. z. s účinnosťou
od 01.01.2000.

Podľa ust. § 23a ods. 1 cit. zákona (v znení ku dňu 21.05.2004), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 23a ods. 2 cit. zákona (v znení ku dňu 21.05.2004), typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo

podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. je potrebné zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom v 2.rade a pôvodnou žalobkyňou v 3.rade považovať za zmluvu typovú,
nakoľko je uzatváraná vo viacerých prípadoch, pričom je evidentné, že zmluva je vyhotovená na vopred

pripravenej predtlači. Uvedené na skutočnosť vyplýva zo zmlúv o úvere, ktoré predložili žalobcovia spolu
so zmluvami o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (č.l. 535-588). Porovnaním predmetných
zmlúvvzájomnemedziseboujemožnézistiť,žezmluvysúobsahovoidentické,pričomzmenenésúviac-
menej len údaje ohľadom dlžníkov a individualizácie dlhu. Zmluvné podmienky obsiahnuté v jednotlivých
článkoch sú identické. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného ohľadom predmetných zmlúv, keď

na výzvu súdu na ich predloženie (žalobca predložil zmluvy anonymizované, bez uvedenia označenia
dlžníka), žalovaný tvrdil, že takéto zmluvy nevie predložiť a nie je to v jeho možnostiach. S takýmto
tvrdením nie je možné súhlasiť, súd ho považuje za účelové v snahe vyhnúť sa predloženiu týchto
zmlúv,nakoľkozmluvyboliriadneoznačené,jednakdátumom,akoajčíslom.Zmluvyozabezpečovacom
prevode práva boli taktiež opatrené aj číslom vkladového konania, preto nie je možné uveriť tvrdeniu

žalovaného, že takéto zmluvy neuzatváral vo viacerých prípadoch, nemá ich riadne registrované a
predložiť ich nevie.

Podľa § 497 ObZ (v znení ku dňu 21.05.2004), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Rozhodujúca je aj skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcami 2., 3. a žalovaným vznikol po vstupe
Slovenskej republiky do Európskej únie a pôsobili vo vnútroštátnom právnom poriadku vyššie uvedené
normy komunitárneho práva, a to že na dané skutkové okolnosti dopadá právna úprava, ktorá prebrala

tieto smernice.

Podľa Smernice Rady 93/13 EHS z 15.04.1993:
Článok 2 - Na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;

b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Článok 3

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

Článok 5

V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Článok 6

1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.

Článok 7

1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali

primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

2. Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie
s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu

požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre
všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho
uplatňovania takých podmienok.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemohol tieto zmluvné
podmienky ovplyvniť.

Zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto

zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie, možno nazvať typovými zmluvami. Spotrebiteľ nemá
možnosť dosiahnuť zmenu návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže tento návrh prijať alebo
neprijať a zmluvu neuzavrieť. Spotrebiteľ sa ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom disponujúcim lepšou znalosťou práva, s možnosťou stanovovať zmluvné podmienky
cestouformulárovýchzmlúv,pričomspotrebiteľniejenazmluvnédojednaniepripravenýaprikontraktácii

je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

V danom prípade je nepochybné, že žalobca 2) a 3) pri uzatváraní zmluvy o úvere mali postavenie
spotrebiteľa a žalovaný postavenie dodávateľa (podnikateľa, veriteľa), ktorý im dočasne poskytol
finančné prostriedky na základe spotrebiteľského úveru za účelom uspokojovania ich osobnej spotreby.

Postavenie účastníkov zmluvného vzťahu, tak veriteľa, ako aj dlžníka, korešponduje definícii obsiahnutej
v článku 2 písm. b), c) Smernice 93/13 EHS v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 634/1992 Zb..

Pokiaľ žalovaný poukazuje na štandardnosť dojednaných zmluvných podmienok a ich individuálne
dojednanie, je potrebné poukázať na znenie čl. 3 bod 2, tretí odsek Smernice 93/13, v zmysle
ktorého "keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz". Žalovaný v konaní síce tvrdil, že zmluva bola individuálnedojednaná, že zmluvné dojednania sú štandardné a pôvodný žalobcovia v 2. a 3.rade, mali, resp.
mohli mať vplyv na obsahovú stránku uzatvorenej zmluvy, o svojich tvrdeniach však nepredložil žiaden
dôkaz, naviac, ak žalobcovia tvrdili, že zmluva už bola vopred vypísaná a zo strany žalovaného bola im

predložená už podpísaná. Uvedené je relevantné najmä vo vzťahu k zákonnému ust. § 1 ods. 2 písm. a)
zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. eventuálnemu vylúčeniu úverovej zmluvy spod aplikácie citovaného zákona.
Rovnako, ako aj vo vzťahu k posudzovaniu predmetnej zmluvy, ako individuálne nedojednanej, typovej.

Z výpovede žalobcu v 2) a pôvodne v 3) rade na pojednávaní 18.01.2010 a 22.02.2010 súd zistil,

že z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie chceli získať úver v bankovej spoločnosti, ktorá im z
dôvodu nízkeho príjmu odmietla úver poskytnúť. Preto kontaktovali žalovaného, ktorý v reklamných
letákoch inzeroval rýchle pôžičky a kontaktné telefónne číslo. Na základe telefonického rozhovoru s
pracovníčkoužalovaného,sažalobcoviastretliskonateľomspoločnostižalovanéhoP..A.E.vBratislave.
Ten im povedal, že nie je žiadny problém poskytnúť im finančné prostriedky, ale majú si zaobstarať
všetky požadované doklady (napr. výpis z katastra nehnuteľností, odfotiť nehnuteľnosť, zaobstarať jej

ohodnotenie) a následne ich bude spoločnosť telefonicky kontaktovať, čo sa aj stalo v mesiaci máj 2004.
Na základe výzvy sa dostavili do sídla spoločnosti žalovaného, kde im bola predložená zmluva o úvere a
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktoré už boli podpísané konateľom spoločnosti
žalovaného. Zmluva je obsahovo totožná s viacerými zmluvami predloženými žalobcami v identických
veciach (č.l. 436-479, 535-587).

Pre posudzovanú zmluvu nie je teda rozhodujúca skutočnosť, že ju profesionálny dodávateľ v záhlaví
označil ako "Zmluva o úvere" uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a to, že
zmluvu, ktorá vykazuje charakteristické znaky spotrebiteľskej zmluvy, voľbou práva podriadil pod režim
Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to,

podľa akého právneho predpisu zmluva bola uzavretá, či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru
alebo obchodnoprávneho charakteru.

S prihliadnutím na všetky predchádzajúce zistenia súd konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania sa spravuje režimom spotrebiteľských zmlúv a režimom ochrany spotrebiteľa, pretože zmluvy

sa uzavierali vo viacerých prípadoch (viď listinné dôkazy č. l. 436 - 479 a 535 - 587 spisu).

Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu:

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č.
250/2007", účinného od 01.07.2007), združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom
orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti a
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"),

bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Žalobca 1) je združením, ktoré podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007") podalo na prvostupňovom súde žalobu vo veci ochrany práv
spotrebiteľov.

Podľa § 1 ods. 1 cit. zákona (účinnému ku dňu 22.06.2009), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona (účinnému ku dňu 22.06.2009), tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov
a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí

s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 cit. zákona (účinnému ku dňu 22.06.2009), na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim

1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona (účinnému ku dňu 22.06.2009), každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona (účinnému ku dňu 03.07.2009), proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Žalobcovia v 2) a pôvodne v 3) rade vystupujú v pozícii spotrebiteľa na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli spolu so žalovaným 21.05.2004.

Žalobcovia 2) a 3) si svoje právo uplatnili podľa týchto citovaných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z.

K námietke aktívnej legitimácie zo strany žalobcu 1) vo veci ochrany spotrebiteľa je potrebné uviesť:

Ide o tzv. aktívnu procesnú legitimáciu, ktorá sa týka žalobcu 1) a je povinnosťou tohto žalobcu
preukázať, že je účastníkom právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený nárok.

1. Vo veci ochrany práv spotrebiteľov, aktívne legitimované sú subjekty, ktoré sú zo zákona oprávnené
podať žalobu.
2. Úprava subjektov oprávnených k podaniu takejto žaloby sa nachádza v zákone č. 250/2007 Z. z. v
znení platnom v čase začatia konania.
3. Aktívnu legitimáciu zákon priznáva spotrebiteľovi a aj ďalším osobám oprávneným chrániť práva

spotrebiteľov.
4. Právnické osoby oprávnené chrániť práva spotrebiteľov môžu tak podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. uplatňovať proti porušiteľovi nárok na zdržanie sa protiprávneho konania a odstránenie
protiprávneho stavu.
5. Združenie takouto právnickou osobou nepochybne je v zmysle ust. § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007

Z. z. a môže podať žalobu na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov.

Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu na strane žalobcu 1) aj preto, že zákon č. 250/2007 Z. z. v
čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval.

Smernica Rady 93/13/EHS v článku 7 stanovuje:
1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
2. Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie

s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu
požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre
všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho
uplatňovania takých podmienok.

Podľa článku 8 smernice: "Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa."Táto smernica bola prebraná do zákona č. 250/2007 Z. z. a v súlade s uvedenou smernicou Slovenská
republika prijala prísnejšie opatrenia a ustanovenia k ochrane spotrebiteľov aj v zákone č. 250/2007 Z.
z., ktorý dáva žalobcovi 1., ako osobe s oprávneným záujmom ochrany spotrebiteľov oprávnenia uplatniť

na súde účinné prostriedky k odstráneniu a zabráneniu protiprávneho konania.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že právna úprava komunitárneho práva umožňuje združeniu
podať žalobu proti porušiteľovi s cieľom ochrany spotrebiteľa aj na spotrebiteľský vzťah vzniknutý
pred účinnosťou zákona č. 250/2007 Z.z. a nejedná sa o retroaktivitu. Žaloba smerujúca k uloženiu

povinnosti žalovanému zdržať sa používania určitých zmluvných dojednaní v zmluvách, ktoré uzatvára
so spotrebiteľmi a následné rozhodnutie o takejto žalobe nezasahuje spätne do právnych vzťahov
vzniknutých pred podaním predmetnej žaloby, resp. pred účinnosťou zákona č. 250/2007 Z.z..
Rozhodnutie súdu o takejto žalobe pôsobí vo vzťahu k žalovanému do budúcna. Právne úkony (úverové
zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva) uskutočnené pred rozhodnutím súdu
takýmto rozhodnutím nie sú nijako dotknuté ani obsahovo menené. Žalobcovia podali žalobu v časti o

uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa ďalšieho používania určitých zmluvných dojednaní v súlade
a za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z..

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 3/06
zo 06.11.2007, I.ÚS 342/09 z 15.06.2009 a judikatúru Európskeho súdneho dvora o povinnosti

eurokomformného výkladu domáceho práva, dokonca mimo časovej pôsobnosti noriem komunitárneho
práva.

K uplatnenej námietke žalovaného, týkajúcej sa miestnej príslušnosti je potrebné uviesť:

Podľa ust. § 105 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca,
súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne
konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone,
ktorý účastníkovi patrí.

Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa
okolností, ktoré sú tu v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (ust. § 11 ods. 1 O.s.p.).

Akjemiestnepríslušnýchniekoľkosúdov,môžesakonaťnaktoromkoľvekznich(ust.§11ods.2O.s.p.).

Na konanie v civilných veciach je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak (ust. § 84 O.s.p.).

Podľa ust. § 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má

právnická osoba sídlo.

Ustanovenie § 87 O.s.p. upravuje príslušnosť danú na výber. Príslušnosť daná na výber vyjadruje právo
navrhovateľa, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 87 OSP zvoliť si namiesto všeobecného súdu
odporcu súd príslušný podľa ust. § 87.

Zvýšenie ochrany spotrebiteľa sa prejavilo v novom ustanovení § 87 písm. f) OSP, podľa ktorého popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ,
ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Toto nové ustanovenie do O.s.p. zaviedla jeho novela zákonom č. 428/2004 Z. z. s účinnosťou od
01.10.2004.

Znamená to, že v prípade podania žaloby spotrebiteľom má spotrebiteľ na výber, či sa obráti na
všeobecný súd príslušný podľa dodávateľa alebo využije možnosť podania žaloby na osobitný súd v

mieste jeho bydliska.Novela O.s.p. účinná od 01.10.2004 zrušila ust. § 89a, podľa ktorého účastníci konania v obchodnej veci
sa môžu písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti iného súdu prvého stupňa, ibaže zákon ustanovuje
výlučnú príslušnosť.

Podľa prechodných ustanovení účinných od 01.10.2004 ust. § 372k ods. 3, druhá veta OSP, miestna
príslušnosť súdu písomne dohodnutá medzi účastníkmi konania v obchodnej veci sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona neuplatňuje.

V posudzovanom prípade to znamená, že aj keď miestnu príslušnosť podľa ust. § 89a OSP účastníci
písomne dohodli v zmluve o úvere z 21.05.2004, nemôže sa táto uplatniť v konaní začatom 22.06.2009,
kedy návrh na začatie konania došiel súdu. Spotrebitelia (žalobcovia 2., 3.) podali voči žalovanému
žalobu v spore o ochranu práv zo spotrebiteľskej zmluvy a podľa príslušnosti danej na výber, je na
konanie príslušný Okresný súd Lučenec, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ. Keďže tento súd
je príslušný na konanie o veci zo spotrebiteľskej zmluvy, je príslušný aj na konanie o veciach s ňou

spojených, ktoré v žalobe uplatnil žalobca I. právnická osoba - združenie voči žalovanému (ust. § 89
OSP).

K námietke litispendencie je potrebné uviesť:

Podľa ust. § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné
konanie. Ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendenciu), ktorá zabraňuje, aby na
súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde
Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet a rovnaké
skutkové okolnosti.

Žalovaný v konaní namietal, že na prvostupňovom súde Lučenec začalo konanie 21.05.2009 vedené
pod sp. zn. 14Cb/131/2009 vo veci žalobcov O. D., Q. P.. XXX/XX, Lučenec, G. D., Q.. S., Q.
P.. XXX/XX, Lučenec proti žalovanému EXPRESS FINANCE, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia každý vo výške 250 €. Uplatnené právo odvodzujú

od rovnakých skutkových okolností ako v tomto konaní, ktoré začalo 22.06.2009. Konanie bolo
právoplatne skončené dňa 09.06.2010 jeho zastavením, čím prekážka litispendencie odpadla. Prekážka
litispendencie je z hľadiska procesného prekážkou odstrániteľnou.

K námietke vykonateľnosti a záväznosti rozhodnutia je potrebné uviesť:

Podľa ust. § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je
právoplatný.

Podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky

orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa ust. § 161 ods. 1 O.s.p. rozsudok je vykonateľný len čo uplynie lehota na plnenie.

Podľaust.§161ods.2O.s.p.akniejevrozsudkuuloženápovinnosťnaplnenie,jerozsudokvykonateľný

len čo nadobudol právoplatnosť.

Právoplatným rozhodnutím sa medzi účastníkmi vytvorí hmotné právo, ktoré je záväzné pre vzťahy,
ktoré sú predmetom rozhodnutia.

Pri rozsudku nerozlišujeme tzv. formálnu právoplatnosť a tzv. materiálnu právoplatnosť. Rozsudok
nadobúda formálnu právoplatnosť, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním, ale len za predpokladu, že
bol doručený do vlastných rúk všetkým osobám, ktorým mal byť doručený.

Materiálnou právoplatnosťou rozumieme záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa

prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci.

Výrok právoplatného rozsudku je subjektívne záväzný pre každého, ak bolo ním rozhodnuté o osobnom
stave, v ostatných prípadoch len pre účastníkov konania a v tomto rozsahu tiež pre všetky štátne orgány.Vykonateľnosť rozsudku nastupuje až po vzniku jeho právoplatnosti, ktorou sa potvrdzuje povinnosť
alebo nárok a tým aj jeho záväznosť a právo zabezpečiť aj súdnou cestou ich nútenú realizáciu voči

povinnému subjektu.

Vykonateľnosť upravuje podmienky umožňujúce vykonať rozhodnutie. Vykonateľné rozhodnutie má
povinný splniť dobrovoľne, ak povinnosť nesplní, nastupuje výkon rozhodnutia, ktorý uskutočňujú štátne
orgány, najmä súdy alebo orgány štátnej správy. Výkonom rozhodnutí sa dovršuje ochrana oprávnených

záujmov fyzických a právnických osôb.

Ak sa výrokom rozsudku určí, že žalovaný je povinný zdržať sa protiprávneho konania a odstrániť
protiprávne konanie, ktoré sa prejavuje v používaní neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách
uzavieraných so spotrebiteľmi a v dokumentoch, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy, predstavuje
rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka vyriešená vo vzťahu k účastníkom konania.

Každézjednotlivýchzmluvnýchujednaní,naktoréžalobcoviapoukazovali,súdpreskúmalpodľaprávnej
úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv, t. z. ku dňu 21.05.2004 a jednotlivé nekalé podmienky, tak ako
na ne žalobcovia poukazovali, sa súd snažil posúdiť v zmysle hmotného práva platného v čase, kedy
právny úkon vykonaný bol.

Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že predmetom podnikania žalovaného, okrem
iného, je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný síce tvrdí, že podnikateľskú
činnosť s týmto predmetom už nevykonáva, vzhľadom na predmet podnikania však kedykoľvek
podnikateľskú činnosť môže opätovne rozvinúť. Naviac rozhodnutie súdu upravuje vzťahy, ktoré vzniknú

po právoplatnosti rozhodnutia a uvedené korešponduje rozhodnutiu súdu vo vzťahu k jednotlivým
zmluvným podmienkam.

Zmluvné podmienky:

1. "Dlžník sa zaväzuje každoročne, počínajúc zo dňa poskytnutia úveru predložiť veriteľovi aktuálne
podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii a to v rozsahu rovnakom ako pred uzatvorením
zmluvy."

Vyššie uvedené zmluvné dojednanie súd považuje za štandardné, ako to vyplýva z predložených

listinných dôkazov, a to všeobecných zmluvných podmienok peňažných ústavov Slovenskej republiky.
Jedná sa o posudzovanie ekonomickej situácie dlžníka a jej prípadnej zmeny, ktorá by mohla ovplyvniť
postavenie veriteľa vo vzťahu k vymožiteľnosti jeho práva. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobu
zamietol.

"Za znovu posúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je dlžník povinný veriteľovi uhradiť
poplatok vo výške jednej mesačnej splátky (článok 5.1 zmluvy)."

Uvedenézmluvnéustanovenievosvojichdôsledkochpodľanázorusúdunekorešpondujeúčeluúverovej
zmluvy, ktorým je zo strany veriteľa síce poskytnutie finančných prostriedkov za primeranú odplatu

a primerané zabezpečenie, ale zo strany dlžníka prvoradým účelom je riadne a včasné splatenie
poskytnutého úveru. Zo strany veriteľa by malo preto byť relevantné, aby dlžník peňažné prostriedky
riadne a včas splácal, pre prípad že tomu tak nebude, veriteľ môže využiť niekoľko inštitútov, či už na
základe zákona alebo zmluvne dojednaných, či už odstúpenie od zmluvy, okamžité vyhlásenie splatnosti
úveruapod.Opätovnéžiadaniepreukázaniasolventnostiklientazapredpokladu,žeklientsplácasplátky

riadne a včas a naviac požadovanie odplaty za možnosť posúdenia opätovnej solvencie klienta, súd
považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá neprimerane zaťažuje spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorý riadne
a včas spláca svoj úver a nezavzdá veriteľovi žiadnu príčinu na pochybnosť o tom, že bude splácať
úver aj naďalej, takýmto zmluvným dojednaním je neprimerane zaťažený, odhliadnuc od toho, že za
takéto zaťaženie každoročne zaplatí naviac jednu mesačnú splátku, ktorá sa do ceny poskytnutého

úveru premietne."V prípade ak neschopnosť dlžníka splácať svoje záväzky bude podľa veriteľovho posúdenia
nedostatočná, má veriteľ právo vyhlásiť úver za okamžite splatný, vzhľadom k čomu bude dlžník povinný
okamžite uhradiť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy."

Vyššie uvedené zmluvné dojednanie obsahuje pojem neschopnosť dlžníka, ktorý sa obsahovo viaže
na jednostranné posúdenie veriteľom. V zmysle čl. 5 Smernice Rady 93/13/EHS musia byť podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme vypracované zrozumiteľne. Podľa názoru súdu nie je zrejmé
na základe akých kritérií veriteľ posúdi prípadnú neschopnosť dlžníka ďalej dlh splácať, čo môže mať za

následok vyhlásenie úveru za okamžite splatným bez toho, aby bol zrejmý dôvod takéhoto vyhlásenia.

2. " V prípade ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej
pokute vo výške piatich mesačných splátok (článok 5.1 zmluvy)."

"Súčasne je veriteľ oprávnený požadovať aj okamžité jednorázové zaplatenie celej nesplatenej sumy

poskytnutého úveru, ako aj všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy."

V prípade nesplnenia tejto povinnosti (opakovane každoročne preukazovať svoju ekonomickú a
majetkovú situáciu) aj za predpokladu, že úver je riadne a včas splácaný, súd považuje zmluvnú pokutu
vo výške piatich mesačných splátok za neprimerane vysokú a rozpornú so zákonným ustanovením § 3

Občianskeho zákonníka, neprimerane zasahujúcu do práv dlžníka ako spotrebiteľa a naviac rozpornú s
dobrými mravmi. V praxi môže vzniknúť situácia, kedy dlžník bude riadne mesačne svoje povinnosti v
zmysle uzatvorenej zmluvy si plniť, t. z. všetky práva veriteľa budú zachované a napriek tomu v prípade,
aknepožiadaoznovuposúdeniesvojejsolventnosti,ktorájezrejmáztoho,žedlhsiplní,zaplatízmluvnú
pokutu vo výške piatich mesačných splátok, resp. jednu mesačnú splátku za posúdenie tej skutočnosti,

ktorá je zrejmá zo samotného splácania dlhu. Naviac zmluvná pokuta, čo do výšky, je neprimerane
vysokou.

3. "Veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť bez ďalšieho:
a) ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy,

b) ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v zmluve, alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy,
prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa ukáže byť nepravdivým alebo neúplným, alebo veriteľ bude
mať pochybnosť o pravdivosti, alebo úplnosti údajov.
c) ak dôjde k zmene ekonomickej, alebo osobnej situácie dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho
a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy.

d) ak dôjde k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6 zmluvy."

Vyššie uvedené zmluvné dojednania sú v skutočnosti obsiahnuté v článku 9 pod písmenami a), b), c) a
d) úverovej zmluvy, pričom je potrebné uviesť, že dojednania uvedené v článku 9.1 písmeno a), t. j. ak sa
dlžník dostane do omeškania s plnením ktoréhokoľvek zo svojich záväzkov zo zmluvy, súd považuje za

štandardné dojednanie zmluvy, s poukazom na možnosť odstúpenia od zmluvy účastníka zmluvného
vzťahu, v prípade že je to tak dojednané, za predpokladu, že by dôvody odstúpenia od zmluvy boli v tejto
zmluve konkrétne uvedené. Účastník zmluvného vzťahu môže od zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto
zákone, alebo inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 OZ). Zmluvná voľnosť
účastníkov zmluvného vzťahu dojednať dôvody odstúpenia od zmluvy je však limitovaná zákonným

ustanovením §-u 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Súd považuje za štandardné ujednanie o možnosti odstúpiť od zmluvy zo strany veriteľa, ak akékoľvek
vyhlásenie dlžníka urobené v zmluvy alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy, prípadne kedykoľvek po

uzavretí zmluvy sa ukáže ako nepravdivým alebo neúplným.

Na druhej strane však pochybnosť veriteľa o pravdivosti, alebo úplnosti údajov pokiaľ nie je bližšie
špecifikované,akýmspôsobomtátopochybnosťbudepreukázaná,pričompodľanázorusúdubynemalo
ísť o pochybnosť, ale by malo ísť o istotu, je vzhľadom na neurčitosť takéhoto zmluvného ujednania

podľa názoru súd neprijateľná, a teda je neplatná, aj vzhľadom na skutočnosť, že v tejto časti zrejme
tento právny úkon nie je dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý aj s poukazom na čl. 5 Smernice 93/13/
EHS a požiadavku zrozumiteľnosti podmienky (písm. b).Z týchto dôvodov preto v časti uvedeného zmluvného dojednania, v zmysle ktorého "ak veriteľ bude mať
pochybnosti o pravdivosti, alebo neúplnosti údajov" považuje súd toto dojednanie za neprijateľné.

V ďalšom zmluvné ujednanie o možnosti odstúpiť je štandardné v prípade, ak dôjde k zmene
ekonomickej alebo osobnej situácie dlžníka a vyplýva z povinnosti dlžníka oznamovať svoju ekonomickú
situáciu (písm. c).

Zmluvné ujednanie o znížení hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6. úverovej zmluvy, podľa

názoru súdu je štandardné (písm. d).

4. "V prípade, že dlžník nesplní podmienky čerpania úveru v zmysle článku 3.1 zmluvy a to ani v
dodatočnej lehote poskytnutému veriteľom, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 20 000,00 Sk."

5. "V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma poskytnutého úveru,
dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do troch dní vrátiť celú
sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu."

Zmluvné dojednanie pre prípad porušenia zmluvných podmienok v zmysle článku 3.1 úverovej zmluvy,

súd považuje za štandardné vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia konkrétne
vymenovaných povinností v článku 3.1 písm. a) až h), nakoľko zmluvná pokuta plní určitú formu
paušalizovanej náhrady škody, jednotlivé doklady a úkony požadované v zmluvnom dojednaní článku
3.1 de facto smerujú k zabezpečeniu vymožiteľnosti úveru zo strany žalovaného.

Taktiež zmluvné dojednanie pre prípad odstúpenia zmluvy, povinnosti vrátiť celý dlh, je štandardným
zmluvným dojednaním, korešpondujúcim zákonnej úprave povinnosti zmluvných strán, pre prípad
odstúpenia od zmluvy si plnenie vrátiť.

6. "V prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky je veriteľ oprávnený požadovať

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov
dohodnutých v článku 1.3 a zmluvy a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy za každý deň omeškania."

Vyššie uvedené ustanovenie, čiastočne korešponduje povinnosti vrátiť peňažné prostriedky pre prípad
odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie niektorej splátky a v tomto smere je zmluvne dojednané

duplicitne. Dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z celkovej sumy, to znamená 185 %
ročne,všaksúdpožadujezaneprimeranevysokú,najmävzhľadomnavýznamzabezpečovanéhopráva,
ktoré mimo iné je chránené, či už vystavenou blanko zmenkou, resp. zmluvou o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva. Veriteľovi nepochybne pre prípad omeškania s povinnosťou platiť peňažný
dlh vzniká zo zákona právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. V tomto smere neprimerane vysoká zmluvná pokuta postihujúca porušenie povinnosti
dlžníka platiť riadne a včas, t. z. jeho omeškanie, v dojednanej výške 185 % ročne nielen z istiny, ale aj
úroku z úveru, ako aj poplatkov, je neprimerane vysokou.

"Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej doposiaľ nesplatenej časti

úveru úrokov dohodnutých v článku 1.3 a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy."

Právo požadovať zaplatenie celej sumy nepochybne vyplýva zo zmluvného ujednania pod bodom 5.
petitu vyššie uvedeného v znení: "V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma
poskytnutého úveru, dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do

troch dní vrátiť celú sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu", teda
ďalšie ujednanie v znení: "Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej
doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v článku 1, 3 a odplaty dohodnutej v článku 1,
2 zmluvy", je duplicitné, ale štandardné. Pojem okamžitého splatenia dlhu synonymicky korešponduje
pojmu bez zbytočného odkladu, ktorý sa v zaužívanej súdnej praxi vykladá pojmom "spravidla do troch

dní" čo korešponduje aj iným ustanoveniam zmluvy, ktoré trojdňovú lehotu na plnenie priamo uvádzajú.

7. "Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom k účelu zmluvy, považujú výšku dohodnutej odplaty podľa
článku 1.2 zmluvy, úroky podľa článku 1.3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10.1 zmluvy a ostatnéplatby, sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za primerané a neodporujúce
zásadám poctivého obchodného styku a dobrými mravmi a ich výškou bezpodmienečne súhlasia."

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie, súd považuje za nadbytočné majúce skôr psychologický vplyv
na spotrebiteľa. Spotrebiteľ súhlas s obsahom zmluvy vyjadril svojim podpisom, avšak do budúcna
sa spotrebiteľ predmetným vyhlásením nemôže vzdať práva zo zákona mu vyplývajúcich, vrátane
práva z hľadiska jeho ochrany ako spotrebiteľa, t. j. neprimeranosti zmluvných pokút, zmluvných
dojednaní,výškyplatiebapod.preichrozpornosťsozákonom,resp.dobrýmimravmi.Uvedenézákonné

ustanovenie podľa názoru súdu preto je rozporné so zákonom a v širšom kontexte je neprimeraným
ustanovením, pretože núti uznať spotrebiteľa aj zmluvné dojednania, ktoré sú rozporné so zákonom za
dojednania, o ktorých vyhlasuje, že s nimi bezpodmienečne súhlasí.

8. "Zmluvné strany si dohodli na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených
zmluvou za vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I."

Vyššie uvedené dojednanie bolo v čase uzatvárania úverovej zmluvy zákonom dovolené a štandardné,
pričom legislatívnou zmenou úpravy miestnej príslušnosti v Občianskom súdnom poriadku toto
ustanovenie stratilo účinnosť. V prípade, ak by ho naďalej žalovaný v zmluvách aj používal, miestnu
príslušnosťbysúdpodľatakéhotodojednaniaurčiťajtaknemohol,pretopodľanázorusúduniejedôvod,

aby sa používanie takéhoto ustanovenia žalovanému zakazovalo.

Žalobca sa domáhal taktiež, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa používania zmluvných podmienok
s rovnakým významom ako v bodoch I. body 1. až 10. V tejto časti, súd považuje navrhovaný petit
za nejasný a nezrozumiteľný, nedostatočne konkrétny, nakoľko súd posudzoval konkrétne zmluvné

dojednania, tak ako ich špecifikoval žalobca v bodoch 1 až 10 žalobného návrhu. Nakoľko pojem "s
rovnakým významom" týkajúci sa zmluvných podmienok, ktoré by mal používať žalovaný vo svojich
zmluvách tak o úvere, ako o zabezpečovacom prevode práv, nie je dostatočne konkretizovaný a nie
je zrejmé, aká podmienka by bola posudzovaná za podmienku s rovnakým významom, eventuálny
zákaz používať žalobcovi by nesporne spôsobil v tejto časti nevykonateľnosť predmetného rozhodnutia.

Pokiaľ zmluvná podmienka nie je dostatočne konkrétne formulovaná, nie je možné, aby z hľadiska
vykonateľnosti rozhodnutia o nej bolo rozhodnuté, že je použitá neprípustným spôsobom, alebo má
rovnaký význam, ako už konkrétna podmienka, o ktorej súd v rozhodovaní rozhodol. Naviac je potrebné
poukázať na skutočnosť, že pre súd je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku a rozhodnutie nemôže
v tomto smere postihovať do budúcna všetky konania žalovaného, ktoré by mohli byť posudzované ako

dojednania neprijateľných podmienok. V prípade, ak by žalovaný takéto dojednania použil a jednalo by
sa o nové dojednania zmluvných vzťahoch, nič nebráni žalobcom, resp. iným aktívne legitimovaným
subjektom podať žalobu domáhajúc sa vyhlásenia neprípustnosti a neprijateľnosti týchto podmienok.

Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia práva žalovaného zdržať sa v zmluvných dojednaniach

uzatvárania zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (bod 9 petitu) a s tým súvisiaceho
práva opustiť výpožičku (bod 10 petitu), súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 53 ods. 7 zákona
č. 40/1964 Zb., v zmysle ktorého ex lege je dojednávanie takýchto zmluvných dojednaní týkajúcich
sa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vylúčené a takéto dojednanie je s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzatváraniaeúverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva s žalobcami v 2.a 3.rade, predmetná práva úprava uvedený zákaz
neobsahoval. Čo však neznamená, aby v zmysle hmotnoprávnych ustanovení vyššie uvedených, najmä
vzhľadom na Smernicu 93/13/EHS a právnu úpravu v čase uzatvorenia zmluvy, ktorú súd posúdil ako
typovú, nemohlo dôjsť k posúdeniu prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takto dojednanej podmienky. Súd
nespochybňuje právo žalovaného v prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy, od tejto

zmluvy odstúpiť, z čoho logickým dôsledkom je aj ukončenie zmluvy o výpožičke nehnuteľnej veci. Je
si však potrebné uvedomiť, že nehnuteľnosť, ktorá sa ako výpožička uvádza v zmluvách je mnohokrát
nehnuteľnosťou, ktorú dlžník aj obýva a v tomto kontexte povinnosť okamžitého opustenia obydlia, resp.
opustenia obydlia do 5 dní súd považuje za neprimerane prísne, v tomto znení neprijateľné, a preto
žalobe v tejto časti súd vyhovel.

Žalobcovia navrhovali taktiež určiť povinnosť zdržať sa používania zmluvných podmienok vo všetkých
obchodných podmienkach, na ktoré žalovaný odkazuje v zmluvných dojednávaniach uzatvorených so
spotrebiteľmi. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že v zmluvách žalovaný neodkazuje na žiadnevšeobecné obchodné podmienky, ktoré by takéto neprijateľné podmienky mali obsahovať a takéto
obchodné podmienky na formulároch ani nepoužíva (aspoň to v konaní nebolo preukázané). Keďže
pre súd je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku a rozhodnutie nemôže do budúcna postihovať

všetky konania žalovaného, ktoré by mohli byť eventuálne posudzované ako dojednania neprijateľných
podmienok, súd v tejto časti žalobu zamietol. V prípade, ak by žalovaný takéto dojednania na základe
novo vydaných všeobecných obchodných podmienok eventuálne aj použil, nie je tým dotknuté právo
domáhať sa žalobou vyhlásenia neprijateľnosti týchto podmienok.

Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy, súd poukazuje na doslovné znenie § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z., kde právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými zákonmi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi, môže osoba na súde úspešne uplatniť len v prípade, ak na súde úspešne si uplatnila
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom.

Zákon o ochrane spotrebiteľa priznal právo na primerané finančné zadosťučinenie "osobe, ktorá
úspešne uplatní na súde" porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Táto formulácia,
môže zvádzať k dvojfázovosti uplatnenia práva v konaní pred súdom. V prvej fáze spotrebiteľ uplatní
právo, v ktorom tvrdí, že bolo porušené alebo povinnosť, o ktorej tvrdí, že nebola splnená, ak súd
skončí túto fázu konania právoplatným rozhodnutím prospech spotrebiteľa nastane druhá fáza, v ktorej

spotrebiteľ novou podanou žalobou z dôvodu, že súd o žalobe v prvej fáze vyhovel, uplatní právo na
primeranéfinančnézadosťučinenie.Takýtopostupsauplatňovalvprvýchrokochexistencie Európskeho
súdu pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva však od tohto postupu upustil. V jednom konaní
rozhodne o tom, či právo bolo porušené, aj o tom či za porušenie práva prizná primerané finančné
zadosťučinenie.

Žalobca 2) žiadal primerané zadosťučinenie vo výške 500,00 Eur, tak ako to vyplýva z upresnenia
žaloby právnou zástupkyňou s poukazom na viacročné stresy z neprijateľných zmluvných podmienok,
zvlášť enormné množstvo sankcii zo zjavným cieľom dosiahnuť výšku príslušenstva až do výšky hodnoty
bytu. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve sú nepochybne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu

najmä v časti sankcií, resp. v časti ktoré umožňujú dodávateľovi rozhodovať o ukončení zmluvného
vzťahu a s tým súvisiacim požadovaním splatenia celého poskytnutého úveru, resp. splnenia povinnosti
zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, konaním ktoré je ponechané na vôli
dodávateľa. Konkrétne súd poukazuje na tie neprijateľné podmienky, kedy schopnosť splácať svoje
záväzky dlžníkom je ponechaná na veriteľovo posúdenie a posúdená ako nedostatočná, zmena

ekonomickej alebo osobnej situácie dlžníka bližšie nešpecifikovaná, zníženie hodnoty zábezpeky,
pochybnosti o pravdivosti, alebo úplnosti údajov, povinnosť vysťahovať sa z bytu, ktorý je predmetom
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Súhrn neprijateľných podmienok obsiahnutých
v zmluve, je spôsobilý vyvolať psychologický tlak na dlžníka a privodiť dlžníkovi ujmu. Ujma môže
spočívať u jednotlivých neprijateľných podmienok, napr. neprimerane vysoká zmluvná pokuta, úroky a

pod.Ujmuekonomickúauneprijateľnýchpodmienokakonapríkladhrozbavysťahovania,stratybývania,
zrušenia zmluvy jednorázovým odstúpením zo strany veriteľa na základe posúdenia skutočností, ktoré
sú nechané na subjektívne posúdenie veriteľa je spôsobilá vyvolať ujmu psychickú.

Vyššie uvedené hmotnoprávne hľadisko podľa názoru súdu je však možné uplatniť len na právne vzťahy,

ktoré vznikli po účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z.. V čase, keď žalovaný zmluvu s pôvodnými žalobcami
uzatvoril, zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 cit. zákona nebolo účinné. Žalovaný teda nemohol vedieť, že
budúca právna úprava bude prípadné porušenie práva sankcionovať možnosťou priznať osobe, ktorá
si úspešne porušenie právo uplatní na súde primerané finančné zadosťučinenie. Aplikácia zákona č.
250/2007 Z.z. by preto predstavovala v tejto časti retroaktivitu, a preto súd žalobu v časti o priznanie

primeraného zadosťučinenia vo výške 500,00 Eur žalobcovi v 2.rade zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Účastníci konania boli čiastočne úspešní, nakoľko súd žalobe v časti vyhovel a v časti ju zamietol, preto
v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.