Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200438
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115200438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.4.2015 č.k. 10C/11/2015-31, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 10C/11/2015 - 31 zamietol návrh na prerušenie konania. Žalobu
zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol,
že žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného Okresného súdu Humenné, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti na udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na rozhodnutie. Nerozhodnutie
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov malo v konečnom dôsledku dopad na majetkovú sféru

žalobcu. Podľa žalobcu neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi, pričom samotná exekučná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala podstatný vplyv na
posúdenie a rozhodnutie veci. Žalobcovi vznikla škoda 125,- Eur. Táto predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky, pričom 70,- Eur je na správu informačného
systému zamestnancami žalobcu, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu ďalších 15,- Eur. Táto

suma by nezaťažovala žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a dodržal zákonné lehoty.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným
zadosťučinením pre žalobcu. Žalobca bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku jeho insolvencie, keď neexistoval akýkoľvek účinný
vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilej reštituovať vzniklú situáciu. Výšku nemajetkovej ujmy
1.264,98 eur vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom SR, že za mesiac prieťahov je
dôvodný nárok na 55,- Eur pri omeškaní a nečinnosti súdu.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy u žalobcu. Nie je ani splnená základná podmienka pre
možnosť vyhovieť podaniu žaloby podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci. Žalobca podal žalobu pred uplynutím 6-mesačnej lehoty od prijatia žiadosti do
jej vybavenia. Žalobca neposkytol správnemu orgánu žiadnu súčinnosť a podaním žaloby na súd pred
uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie nároku žalobcu, sa žaloba môže považovať za predčasnú.

Žalovaný vytýka to, že existuje nedostatok právomoci všeobecných súdov preskúmavať efektívnosť a
rýchlosť súdnych konaní iného súdu v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Takémuto
skúmaniu môže byť vyhovené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe ústavných sťažností.
Zatiaľ nie je vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v súdnom konaní rozhodnutím

Ústavného súdu SR.

Ak žalobca poukázal na to, že nevydaním rozhodnutia o udelení poverenia súdnemu exekútorovi v 15-
dňovej lehote žalobcovi vznikla škoda, tak podľa žalovanej nárok žalobcu je premlčaný. Vyčíslená škoda
a nemajetková ujma je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcim kritériám vzniku nároku na náhrady
škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma a je vyčíslená na základe nesprávnej

právnej úvahy.

Žalovaná poukazuje na aspekt dobrých mravov, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky a zneužívajúca slabé finančné a právne podvedomie nízkopríjmových osôb.

Predmetom nároku žalobcu je vec pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod spis. zn.
15Er/906/2009, kde bola vedená exekúcia žalobcom ako oprávneným proti povinnému V. K. na
vymoženie 423,85 Eur. Uznesením z 18.10.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štátu, pričom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej hlavy tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona). Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 zákona, sa uhrádza skutočná

škoda a ušlý zisk. Podľa ods. 2, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd konštatoval, že žalobca zakladá svoj nárok na tom, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č.

233/1995Z.z.,súdpreskúmalžiadosťnaudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,nároknavykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne povolí exekútorovi, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Zákon ukladá súdom rozhodnúť v 15-dňovej lehote len v prípadoch vydania poverenia
súdnemu exekútorovi, ak súd nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule. Tá istá lehota nemôže platiť
pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, keď súd musí vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom
patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie zákona. Je povinnosťou súdov skúmať, či
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia a či má spôsobilý exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného

poriadku. Podľa nálezu Ústavného súdu SR II.US 545/2010 z 9.12.2010, exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu u začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Aj podľa nálezu Ústavného súdu I. US
42/01 niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy.

Či sa exekučný sudca dopustil zbytočných prieťahov možno využiť závery ústavného súdu, pričom je
zarážajúca argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
exekútora na vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Výsledkom rozhodovacej činnosti
súdu je, že buď žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súdmusí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Tým, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, hoci aj po 15-dňovej lehote, nedopustil sa nesprávneho úradného postupu a rozhodnutie
nepredstavuje porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Keďže žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti za škodu a nepreukázal ani škodu ako skutočnú
majetkovú ujmu vo sfére žalobcu, pričom nároky, ktoré si uplatňuje, sú hypotetické, preto súd nárok
žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, nebolo preukázané, aby došlo k zániku povinného. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v tomto konaní sú bezvýznamné, keďže žalobca je právnickou osobou.
Žalobca ani nepreukázal zánik svojich podnikateľských aktivít pre tvrdenú nečinnosť súdu. Samotné
konanie žalobcu je často v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca si uplatňuje náhradu škody
nemajetkovej ujmy voči štátu, keď sám žalobca je negatívne vnímaný ako podnikateľský subjekt, ktorý
porušuje práva spotrebiteľov. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania, že na Súdnom dvore Európskej únie
prebieha konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv na konanie v tejto veci, tak prebiehajúce konanie na
Súdnom dvore EÚ nemá nosný význam pre posúdenie správnosti postupu exekučného súdu v zmysle
platných právnych predpisov SR. Preto súd nepovažoval za dôvodné vyhovieť návrhu na prerušenie

konania.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania, pričom úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnych skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd

nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonných lehôt. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základných práv na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Podľa Štrasburského súdu štát zodpovedá za
prieťahy v konaní aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi
faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod.

Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavke čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vytýka súdu prvého stupňa, že nevyužil Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie

oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.

Žalobca poukázal na to, že nedošlo k prerušeniu konania napriek tomu, že bola podaná prejudiciálna
otázka. Navrhuje preto zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a

k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciealebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Exekučný súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, má právo skúmať
žiadosť o udelenie poverenia, čo limituje 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať
žiadosť o udelenie poverenia, tak lehota 15 dní vždy platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad,
ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie 15-
dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je porušením práva oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na
vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca
domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí

návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemohlo dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote.
Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ust. §

9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže takáto podmienka nároku na
náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, keď sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Vexekučnomkonaní15Er/906/2009jevedenáexekúciaprotipovinnémuV.K..Tuštátmázodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len vtedy, ak takýto nesprávny úradný postup sa
preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia
súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody, ak nedošlo k porušeniu právnej
povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanému, že nie sú ani splnené podmienky na vyvodenie
zodpovednosti z nesprávneho úradného postupu zadefinované v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak
nebolo konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahu súdnych konaní, o čom je oprávnený
rozhodnúť ústavný súd. Neexistuje rozhodnutie ústavného súdu či konštatovanie prieťahu v súdnom

konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514 len bližšie definovala podmienky pre
konštatovanie prieťahu v súdnom konaní ako predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody z
nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je
možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody 125,- Eur, čo predstavuje náhradu nákladov
spoločnosti pri správe pohľadávky.

Keď žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, tak žalobca nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít,

straty dôvery vedenej spoločnosti v súdnictve. Ide len o hypotetické úvahy žalobcu bez preukázania
konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či
priznanie nemajetkovej ujmy na základe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného
zadosťučinenia a zaplatenie v súdnom konaní a naviac, keď v exekučnom konaní došlo k zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.

To, že žalobca v exekučnom konaní ako oprávnený viedol exekúciu, pričom exekučný súd konštatoval
neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo nerešpektoval rozhodcovský
súd, potom exekučný súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu ako oprávneného na vedenie exekúcie v
celom rozsahu. Preto neúspech v exekučnom konaní nemôže si žalobca zhojiť podávaním žalôb na

náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ako v tomto prípade.

Navrhovateľ v konaní poukázal na Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý súd môže považovať ako
ďalší dôkaz v preukázaní žalobcom v konaní, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie súverifikovateľné, pretože znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký
posudok je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom
konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu. Uplatnená náhrada škody vyjadruje len

paušálne náklady, aj keď podložené tzv. znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, ale nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú
skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho
určenia, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti exekučného
súdu má predstavovať konkrétnu náhradu nemajetkovej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal príčinnú

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným, a vznikom konkrétnej škody.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva, že samotné konštatovanie porušením práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä tvrdeného postihu
nesprávnym úradným postupom, čo sa malo prejaviť aj v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť. Z

hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva žalobcu, sám žalobca vymáha pohľadávku, ktorá je
pochybná.Pretonároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochjepochybný.Odvolacísúdpotvrdzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu použitia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací

súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný
postup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného
postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy a prípadné disciplinárne konanie, ktoré
by konštatoval Ústavný súd SR. Keď neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy
v konaní vo veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný

postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhrady škody či nemajetkovej ujmy. Ust. § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale
definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred
1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu z odvolania nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na
zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky. Odvolací súd v
zhode s okresným súdom konštatuje, že položená prejudiciálna otázka nemá fundamentálny význam
pri posúdení správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie, preto nebol
dôvod na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Ak žalobca
nebol úspešný v konaní, potom podľa § 140 ods. 1 O.s.p. je povinný nahradiť žalovanej náhradu trov
konania. Keď žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, nemohol súd pri tomto návrhovom konaní
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) priznať úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 140 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si
náhradu trov odvolacieho konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.