Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216702
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216702.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Y.. Y. C. v právnej veci žalobkyne L., U..G..C.., U. U. P.

X., L. XX, N.: XX XXX XXX, Z. U. K. L., U..G..C.., U. U. P. X., R.U. X, N.: XX XXX XXX, L. Ž. U. G., Z.
W. W. T. U. U. G., U. U. P. X., Ž. B. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 27.09.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú
k náhrade škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 770 Eur.

Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa navrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre

pohľadávku voči T. H., L.H. Z. C. Ú. Č.. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil návrh Okresnému súdu
Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie
konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do
pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných sporoch
do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov
rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo si

spoluprácu s účastníkmi konania majúcu podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie.
Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 02.12.2010. Neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Žalobkyňa ako poškodená
sa dozvedela o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu
stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak žalobkyňa vynaložila sumu 125,-eur,

ktorá by ju nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o udelení poverenia by
dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možnékorešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika straty kontaktu

s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy sú
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti u členov
riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie ďalších podnikateľských postupov
žalobkyne a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy

má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutie adekvátnej nápravy
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 770 Eur. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania rozhodovania, za porušenie jeho

práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky sumu 770 Eur za 12 mesiacov t. j. 55,-eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu. Žalobkyňa požiadala o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody, žalovaný
však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné deklarovať porušenie

práva žalobkyne na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenejdobe,deklarovaťporušenieprávažalobcunasúdnuochranu,deklarovaťporušenieprincípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť žalobkyni nemajetkovú
ujmuamajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislosti.Žiadalapretorozhodnúťmedzitýmnym
rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2013 (založené na tunajšom súde P. U.
XXXX/XXXX) žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko mala za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, danosť príčinnej súvislosti, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Žalovaná

uviedla, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria

zákonnosti. Žalovaná mala za to, že z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
platného pred dňom 01. 06. 2011 vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S poukazom na
judikatúru Ústavného súdu sp.zn. N..Ú. XX/XX dospela žalovaná k názoru, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie vykonateľnosti

rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa
týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná taktiež uviedla, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, keď žalobca nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné

rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, keďže mala za to,
že k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred
dňom, kedy bola žalovanej doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná uviedla, že
žalobca nepreukázal vznik a ani výšku škody. Podľa žalovanej akákoľvek výška nákladov na správu

informačného systému a udržiavanie systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy
a jej uplatnenie považovala žalovaná za účelové, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za žalobcom veľmi všeobecne
uvedené činnosti je podľa žalovanej nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/

skutočnosťami. Žalovaná taktiež uviedla že žalobca nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- EUR na základe nálezov Ústavného súdu SR.Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu pre žalobcu, zo skutočnosti, či
sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj zo skutočnosti či sa jedná o právnickú alebo fyzickú
osobu. S poukazom na rozsudok B. U. Č.G. U.. Z.. XXCdo XXX/XXXX žalovaná uviedla, že pocity

členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba. Žalobca nekonkretizoval, v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov" žalobcu, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Žalovaná s
poukazom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. Y. J.(XXXX) ]

XXXX a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedla, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považovala žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si

žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí,
žeajvprípadeporušeniaprávažalobcu,užsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažované
za dostačujúce.

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadku,atozazachovanialehoty5dnípodľa§156ods.3O.s.p.,kedymiestoačasverejného
vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.04.2016.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi /najmä návrh, podstatný obsah spisu Okresného súdu

Pezinok sp. zn. XEr/X/XXXX, stanoviskami žalobcu, ako i ostatným obsahom spisu/. Súd na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 19.12.2009 (súdnemu exekútorovi Y.. G. W.). Dňa20.12.2009
podal súdny exekútor na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo

veci oprávnenej L., U..G..C.. proti povinnému T. H. na vymoženie istiny 419,46 Eur s príslušenstvom.
(exekučným titulom v danej veci bol G. U. G. U. Z. J. XX.XX.XXXX, U.. Z.. U. XXXXX/XX).

Uznesením č.k. XEr/X/XXXX-XX Z. J. XX.XX.XXXX súd exekúciu v časti úrokov z omeškania zastavil.

Dňa 21.10.2011 súdny exekútor Y.. G. W. vrátil poverenie na vykonanie exekúcie, vzhľadom k tomu, že
exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky.

Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobkyne súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia").

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa

prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene
štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (§ 16 ods.
1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 6 (pôvodne ods. 5) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.8.2005 ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním

exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa

práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez
ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení

všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím sú:1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo nezákonným rozhodnutím) a škodou.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.X.XXXX sp. zn. X S. XXX/XXXX.

Dňa 20.12.2009 podal súdny exekútor Y.. G. W. B. C. U. L. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávnenej Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému T. H., na vymoženie istiny 419,46 eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v
Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. U. XXXXX/XX. Okresný súd Pezinok uznesením z 26.11.2010,

č. k. XEr/X/XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie
v časti úrokov z omeškania. Z poverenia číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok má súd
preukázané, že dňa 02.12.2010 vydal Okresný súd v Pezinku poverenie v exekučnom konaní XEr/X/
XXXX na vymoženie pohľadávky oprávneného a to spoločnosti L., U..G..C.. L. L. T. H..

Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobkyne súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("aura novit curia").

V súvislosti s výškou prípadnej škody súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 20.12.2009 a poverenie bolo vydané

dňa 02.12.2010, pričom tomuto predchádzalo uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/X/XXXX-XX Z.
J. XX.XX.XXXX o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z
omeškania, keď toto uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne ako oprávneného dňa
14.12.2010. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z uvedeného je zrejmé, že 15 dňová lehota je daná súdu len v prípade "ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučnéhotitulusozákonom",vopačnomprípadesúduniejeexplicitnedanážiadnalehota.Uznesenie
tunajšieho súdu č.k. XEr X/XXXX-XX nebolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany žalobcu ako
oprávneného. Vzhľadom na neexistenciu lehoty na vydanie poverenia v prípade, ak súd zistí rozpor
žiadostisozákonom,potomnemôžeísťonesprávnyúradnýpostupsúdu.Nebolapretosplnenáanitretia

podmienka na vznik zodpovednosti štátu za škodu tak ako ju skutkovo vymedzila žalobkyňa. Uvedené
je potom ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu v časti zaplatenia majetkovej ujmy.

Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania
tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia žalobcu o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení

svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo
ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď žalovaný sa nevyjadril. Žalobkyňa
bola povinná navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak

neoznačila ani nenavrhla vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd nevzhliadnuc rozpornosť
v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní
navrhnuté žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o
preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.

Pokiaľideotvrdeniežalobkyneopaušalizáciireálnychvecnýchnákladovvdôsledkumožnostivyčíslenia
výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázala na ustanovenie § 136 O.s.p.,
súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie uvádzané
neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol by pretodostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď ňou možno
zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu
alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené
v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia
podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť

nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho
orgánu tak ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma žalobkyni,
keď nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdila
žalobkyňa v žalobe. Súd potom žalobu aj v tejto časti zamietol.

V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah do

odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM
ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy
tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM,
pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v

spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3
písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad
subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu

ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva
zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou žalobcu preukazovať okolnosti podľa § 17
ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou. zohľadniac všetky
preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v prípade že dotknutá
osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku

priznanej nemajetkovej ujmy.

Žalobkyňa v žalobe tvrdila nutnosť "deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe", pričom však sa tohto nároku
nedomáhala aj v predmete žaloby. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval

a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného
postupu štátnym orgánom.

Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

(prieťahy v konaní tvrdila žalobkyňa), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.

Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne

príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa
k zákonu č. 412/2012 Z. z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobkyňa nepredložila a na toto sa vo svojom
návrhu ani neodvolávala.

Lenpreúplnosťsúduvádza,žežalobkyňavosvojomžalobnompetitežiadalanajprvovecirozhodnúťtzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovanej vzniklo právo
na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd však úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;