Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1471/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204942
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112204942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna, v právnej veci
navrhovateľky E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X/XXXX, XXX XX L. L. - J., v konaní zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02
Bratislava, IČO: 36 861 227, proti odporcom: 1/ E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X/XXXX, XXX XX L.
L. - J., v konaní zastúpenom E.. H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X/XXXX, XXX XX L. L. a odporcovi 2/
Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 813 474,
v konaní zastúpenom Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO:

36 855 707, v konaní o určenie neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/44/2012-432 zo dňa 17. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca 2/ je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
83,87 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
vedený v V. banke, a.s. pod č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, R.: V., do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že vyhlásenie ručiteľa E. K. zo dňa XX. XX.
XXXX za dlžníka obchodnú spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s. r.o., je neplatné. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v
texte len OSP) tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva, pretože si náhradu trov konania
neuplatnil.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa

22. 02. 2012 žiadala navrhovateľka, aby súd určil, že vyhlásenie ručiteľa odporcu v 1. rade zo dňa
07. 06. 2006 za dlžníka obchodnú spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA s.r.o. je neplatné. Navrhovateľka
uviedla, že 16. 01. 1982 uzatvorila s odporcom v 1. rade manželstvo. Odporca v 1. rade dňa 07. 06.
2006 podpísal ako ručiteľ vyhlásenie ručiteľa za dlh obchodnej spoločnosti AQUADOL SLOVAKIA s.r.o.,
vyhlásil, že pokiaľ predmetná spoločnosť nesplní záväzok voči odporcovi v 2. rade, odporca v 1. rade
ho uhradí. Navrhovateľka namietala neplatnosť predmetného právneho úkonu vzhľadom na to, že v
súlade s § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov,

v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Navrhovateľka v
čase vyhlásenia odporcu v 1. rade bola manželkou odporcu v 1. rade a nemali zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (BSM). Keďže nedala súhlas na úkon odporcu v 1. rade - vyhlásenie, má to
za, že ide relatívnu neplatnosť právneho úkonu, keďže odporca v 1. rade sa zaručil za záväzok vo výške3 000 000 €, pričom nebol schopný záväzok v takejto hodnote splniť, nakoľko nemal osobný majetok v
takejto hodnote a teda by došlo k uspokojovaniu veriteľa z majetku patriaceho do BSM. Odporca v 1.
rade nevlastnil žiadny majetok mimo majetku patriaceho do BSM, ktorým by mohol v prípade exekúcie

uspokojiť veriteľa.

Navrhovateľka v ďalšom uviedla, že predmetný úkon považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade sa ako odporujúce s dobrými mravmi
javí to, ak fyzická osoba - odporca v 1. rade bez súhlasu svojej manželky vyhlásením ručiteľa
sa zaviaže na úhradu záväzku vo výške 3 000 000 €, a teda sa stane spoločným dlžníkom popri
obchodnej spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania zo strany veriteľa je vytvoriť
možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM. Odporca v 1. rade
bol spoločníkom obchodnej spoločnosti AQUADOL SLOVAKIA s.r.o., teda nevykonával podnikateľskú

činnosť vo svojom mene, ako spoločník za jej záväzky ručil len do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v Obchodnom registri, jeho úkon spôsobuje, že navrhovateľka bez svojho zavinenia môže
prísť o všetok majetok v BSM. Navrhovateľka poukázala, že judikatúrou už bol viackrát odsúdený
postup, kedy súdy príliš formalisticky hodnotili právne vzťahy a neprípustne zužujúcou interpretáciou
právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospeli k záverom, ktoré sú extrémne

nespravodlivé,atedazasahujúcedozákladnýchprávgarantovanýchÚstavouSR.Ručeniejesícebežný
zabezpečovací inštitút, avšak každé využívanie inštitútu musí mať svoje hranice, nemôže to byť bez
hraníc. Pokiaľ odporca v 1. rade bol spoločníkom v s.r.o. z toho vyplýva, že ručí za záväzky spoločnosti
tak, ako je to upravené v Obchodnom zákonníku, teda ručenie je obmedzené. Napriek tomu odporca v
1. rade ako fyzická osoba podpísal ručiteľský záväzok na 3 000 000 €, a práve to je v rozpore s dobrými

mravmi. V súlade s § 106 Obchodného zákonníka sa takýto záväzok odporcu v 1. rade javí ako právny
úkon obchádzajúci kogengtnú zákonnú úpravu Obchodného zákonníka.

Odporcav1.radepotvrdiltvrdeniauvedenénavrhovateľkou.Navrhovateľkajejehomanželka,kzrušeniu
BSM došlo v roku 2009, majetok patriaci do BSM si nevyporiadali. Potvrdil tvrdenie, že podpísal

vyhlásenie ručiteľa. Mal za to, že dlžník bude môcť predmetnú pohľadávku uhrádzať. V čase podpísania
ručiteľského vyhlásenia nemal žiadny majetok mimo majetku patriaceho do BSM, z ktorého by mohol
uspokojiť záväzok, za ktorý sa zaručil.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, pokiaľ ide o námietku

relatívnej neplatnosti vyhlásenia ručiteľa. Poukázal na to, že predmetný právny úkon nemôže považovať
za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, len možnosť exekučného postihu
celého majetku v BSM na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho
úkonu s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne predpokladanú možnosť. Zároveň poukázal
na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo zrušené a v prípade,

že sa riadne vysporiada, nie je možné postihnúť majetok navrhovateľky. Odporca v 2. rade v čase, keď
došlo k vyhláseniu ručiteľa, chcel zabezpečiť svoju pohľadávku, čo je bežná obchodná prax spoločností.

Prvostupňový súd rozhodnutím zo dňa 11. 02. 2013 rozhodol tak, že návrh zamietol.

V odôvodnení okresný súd preskúmal otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v súlade s nálezom
ÚSSR sp. zn. I.ÚS 26/2010 z 08. 12. 2010, ktorý v bode 21. uviedol, že v takomto prípade je dôvod
na odklon od doterajšej judikatúry a treba pokladať predmetný úkon za úkon, ktorý v súlade s § 145
ods. 1 OZ vyžaduje súhlas druhého z manželov. V súlade s § 40a OZ teda takýto úkon súd považoval
za relatívne neplatný. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd zisťoval, či navrhovateľka sa

relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu dovolala v premlčacej lehote a zistil, že k úkonu
došlo dňa 07. 06. 2006, všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 07. 06. 2009 a
navrhovateľka relatívnu neplatnosť namietala až podaním na súd dňa 22. 02. 2012, teda navrhovateľka
sa s úspechom nemohla dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom náleze (sp. zn. I.ÚS 26/2010 z 08. 12. 2010) poukázal tiež na to,
že takýto úkon je potrebné posudzovať aj cez prizmu dobrých mravov.Prvostupňový súd vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu mal za to, že vyhlásenie odporcu v 1. rade
nie je absolútne neplatným právnym úkonom a mal za to, že v súlade s § 303 Obch. zákonníka ručiteľský
záväzok vzniká na základe slobodnej vôle toho, kto veriteľovi písomne vyhlási, že uspokojí veriteľa, ak

dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Súd mal za to, že úprava ručenia zo zákona v súlade s § 106
Obch. zákonníka nevylučuje vznik ručiteľského záväzku v súlade s § 303 Obch. zákonníka. V ďalšom
prvostupňový súd mal za to, že nebolo cieľom konania odporcu v 2. rade vytvoriť možnosť exekučného
uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM. Odporca v 2. rade zabezpečoval v súlade
s Obchodným zákonníkom svoju pohľadávku. Prvostupňový súd tiež skúmal, či v súvislosti s konaním

odporcu v 1. a 2. rade ide o taký úkon, ktorý by spôsoboval extrémne nespravodlivý následok, ktorý
by mohol byť v rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd poukázal na to, že vzhľadom na to, že
navrhovateľka a odporca v 2. rade boli podnikateľmi v súlade s § 148a ods. 2 OZ mohli zrušiť BSM.
K zrušeniu BSM došlo v roku 2009, a teda v súlade s § 147 OZ pohľadávku veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, pri výkone rozhodnutia nemôže byť uspokojená z majetku
patriacehodoBSM.KeďžeBSMzaniklovroku2009,navrhovateľkaaodporcav1.radesimohlidohodou

vysporiadať BSM a tým zamedziť tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľa z majetku patriaceho do
BSM. Zároveň súd poukázal na to, že v súlade s § 149 ods. 4 OZ, keďže už uplynula 3-ročná lehota,
BSM sa vyporiadalo v súlade s ustanovením tohto zákona.

Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2014 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd I. stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd poukázal na to, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) O. s. p.,
pričom z obsahu odôvodnenia odvolania napadnutého rozsudku nevyplýva, že okresný súd riešil otázku

existencie naliehavého právneho záujmu na určovacom petite. Okresný súd dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, že právny úkon je platný, pretože nevykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi
podľa ust. 3 OZ. Poukázal na to, že okresný súd opomenul, že právny úkon bol uskutočnený odporcom
počas trvania BSM a teda jeho slobodná vôľa bola ohraničená ust. § 145 OZ, nakoľko vyhlásenie
ručiteľa je právny úkon, ktorý bezprostredne zasahuje do práv, nakoľko vyhlásenie ručiteľa je právny

úkon, ktorý bezprostredne zasahuje do práv druhého manžela a to z toho dôvodu, že dôsledkom tohto
právneho úkonu je možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa aj z majetku patriaceho do BSM, nakoľko
odporca v 1. rade v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu nemal okrem majetku patriaceho
do BSM žiadny majetok vo svojom výlučnom vlastníctve. Prevzatie ručiteľského záväzku odporcom v
1. rade vzhľadom na uvedené možné závažné dopady na spoločný majetok obidvoch manželov, nie

je bežnou záležitosťou, ktorá si nevyžaduje súhlas druhého manžela. Povinnosťou súdu bolo ex offo
skúmať, či ručiteľské vyhlásenie odporcu v 1. rade nie je absolútne neplatným úkonom podľa ust. § 3
OZ, zvlášť, keď navrhovateľka tieto skutočnosti namietala. Odporca v 1. rade uskutočnil dotknutý právny
úkon bez súhlasu navrhovateľky, pričom v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemala spoločnosť
AQUADOL SLOVAKIA s.r.o. ani odporca v 1. rade žiadny (v prípade odporcu v 1.rade výlučný) majetok,

ktorý by mohol byť postihnutý v prípade exekúcie, čo bolo v konaní preukázané. Z uvedeného napriek
tvrdeniu odporcu v 1. rade vyplýva, že účelom vyhlásenia odporcu v 1. rade ako ručiteľa zo dňa 07.
06. 2006 bolo vytvorenie možnosti uspokojenia pohľadávky odporcu v 2. rade z majetku patriaceho do
BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade, čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ zakladajúcu absolútnu neplatnosť vyhláseniu odporcu v 1. rade

ako ručiteľa zo dňa 07. 06. 2006 podľa ust. § 39 OZ.

Odvolací súd uložil okresnému súdu vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a v prípade kladného záveru opätovne posúdiť nárok navrhovateľky na určenie
neplatnosti ručiteľského vyhlásenia.

Prvostupňový súd postupoval v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu.

Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom
určovacej žaloby, tento je daný, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by postavenie

navrhovateľa bolo bez takéhoto určenia neisté. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak vo vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom existuje stav právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho
postavenia. Navrhovateľka v konaní nepochybne preukázala naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, nakoľko v prípade exekučného konania vyvolaného odporcom v 2. radena základe rozhodcovského rozsudku je dôvodné predpokladať, že by bez vlastného zavinenia mohla
prísť o vlastný majetok. Odporca v 2. rade ako oprávnený by v prípade, ak by v exekučnom konaní nebol
uspokojený z majetku odporcu v 1. rade, mohol dohode o vyporiadaní BSM odporovať, čím je opätovne

preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení. Určením predmetného
určovacieho nároku sa odstráni stav právnej neistoty v postavení odporkyne aj s ohľadom na výsledok
konania vedeného na OS BA I sp. zn. 27Cb/8/2012 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko toto
nie je skončené. Odporca v 1. rade sa neprimerane zaručil za riziko podnikania obchodnej spoločnosti
a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho do BSM. Navrhovateľka tiež poukázala

na to, že poskytnutie právnej ochrany je opodstatnené i po zániku BSM. Skutočnosť, že došlo k zániku
BSM neoslabuje právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti právneho úkonu (rozsudok KS BB
sp. zn. 17Co/6/2013).

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je daný naliehavý právny záujem, pretože
bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo už vyporiadané, a to zákonnou

fikciou podľa § 149 ods. 4 OZ.

Súd skúmal naliehavý právny záujem na určovacom petite uvedenom navrhovateľkou a skutočnosťou,
či návrhom možno dosiahnuť odstránenie neistoty v právnom postavení navrhovateľa. Navrhovateľka
sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, t. j. ručiteľského vyhlásenia odporcu v 1. rade zo dňa

07. 06. 2006. Právny záujem na navrhovanom určení preukázala ako naliehavý, pretože v prípade
exekučného konania, ak by nebolo určené, že predmetný právny úkon - vyhlásenie ručiteľa odporcu v 1.
radejeabsolútneneplatnýmprávnym úkonom, nazákladerozhodcovskéhorozsudkuRozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 19. 12. 2011 by boli pri výkone
rozhodnutia postihnuté aj veci nadobudnuté počas trvania BSM a doposiaľ nevysporiadané, resp. mohli

byť postihnuté veci patriace do podielového spoluvlastníctva v prípade aplikácie ust. § 149 ods. 4 OZ,
a to tak pri veciach hnuteľných, ako aj nehnuteľných. K vysporiadaniu BSM medzi navrhovateľkou
a odporcom v 1. rade nedošlo, o týchto veciach platí ust. § 149 ods. 4 OZ. Keďže vzhľadom na
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky na veciach, z ktorých by mohol byť uspokojený nárok odporcu v 2.
rade bola preukázaná naliehavosť existencie právneho záujmu navrhovateľky na určovacom petite.

V súlade s § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutíuviedol,žeprávnyúkon-vyhlásenieodporcuv1.radeakoručiteľazodňa07.06.2006možno
jednoznačne vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ zakladajúce

absolútnu neplatnosť tohto úkonu v súlade s § 39 OZ. Odporca v 1. rade uskutočnil dotknutý právny
úkon bez súhlasu navrhovateľky, pričom v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemala spoločnosť
AQUADOL, s.r.o. a ani odporca v 1. rade žiadny (v prípade odporcu v 1. rade výlučný) majetok, ktorým
by mohol byť v prípade exekúcii dlh uspokojený, čo bolo v konaní preukázané. Z uvedeného vyplýva,
že účelom vyhlásenia odporcu v 1. rade ako ručiteľa zo dňa 07. 06. 2006 bolo vytvorenie možnosti

uspokojenia pohľadávky odporcu v 2. rade z majetku patriaceho do BSM navrhovateľky a odporcu v 1.
rade, čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ bol vo veci v plnom rozsahu
úspešný. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd

nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania neuplatnil“.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca 2/ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva
voči rozsudku okresného súdu odvolanie v súlade s ust. § 205 OSP, pretože súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/

OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ OSP). Odporca 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa opomína skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené v roku
2009 a navrhovateľka tak mala v období nasledujúcich troch rokov objektívnu možnosť dosiahnuť
ochranu svojich majetkových práv a vylúčiť prípadnú exekúciu svojho majetkového podielu na BSM

jeho vyporiadaním. So zánikom BSM súvisí podľa odporcu 2/ aj nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu navrhovateľky na navrhovanom určení a teda neexistencia stavu objektívnej právnej neistoty,
ktorý by mohol byť ohrozením jej právneho postavenia. Odporca 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ
súd argumentuje ohrozením vlastníctva spoluvlastníckych podielov vzniknutých rozdelením majetku vBSM, ku ktorému došlo zákonnou fikciou podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým odôvodňuje
existenciu naliehavého právnemu záujmu navrhovateľky, tak rovnakou argumentáciou by sa mohol
brániť akýkoľvek spoluvlastník akejkoľvek hnuteľnej, či nehnuteľnej veci voči akýmkoľvek právnym

úkonom iného spoluvlastníka, čo je podľa názoru odporcu 2/ v rozpore s princípom právnej istoty a
dobrých mravov. Na podporu tejto argumentácie poukázal odporca 2/ na rozsudok Okresného súdu
LiptovskýMikulášsp.zn.7C/55/2012zodňa14.05.2013.Pokiaľsúdprvéhostupňauviedol,žeprávnym
úkonom odporcu 1/ bola vytvorená možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku
patriaceho do BSM, čím by navrhovateľka bez vlastného zavinenia mohla prísť o celý svoj majetok,

je podľa názoru odporcu 2/ potrebné zohľadniť fakt, že takáto možnosť je v dôsledku ustanovenia §
147 ods. 1 Občianskeho zákonníka vytvorená vždy a nemožno ju považovať za vytvorenie stavu
objektívnej právnej neistoty (ohrozenie majetkových práv) druhého manžela. Obdobne je zákonom
vytvorená možnosť po zrušení BSM tento majetok vysporiadať v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka,
čo takisto podľa názoru odporcu 2/ nemôže byť posudzované ako vytvorenie stavu objektívnej právnej
neistoty. Prevzatie ručiteľského záväzku podľa § 303 Obchodného zákonníka nie je spotrebiteľským

právnom, kde by mal súd chrániť, či obhajovať záujem slabšieho účastníka právneho vzťahu. Nositeľom
ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu resp. spravodlivé súdne konanie je
nielen navrhovateľka, ale aj odporca 2/ ako veriteľ, ktorý si v rámci obchodnoprávnych vzťahov
zabezpečil svoju pohľadávku v súlade so zákonom, pričom aj použitie korektívu dobrých mravov v
rozhodovacej činnosti súdov má podľa odporcu 2/ svoje hranice. Odporca 2/ v odvolaní ďalej zdôraznil,

že základnou podmienkou aplikácie ust. § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad
je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená sú
úvahy o tom, či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela podľa odporcu 2/
bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k
dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom

podľa platnej právnej úpravy môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v
právnom zmysle t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám
ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa podľa odporcu 2/
nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.
Odporca 2/ v odvolaní zdôraznil, že podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí

nepovažuje ani zmluva o pôžičke uzatvorená len jedným z manželov. V uvedenej súvislosti odporca
2/ v odvolaní ďalej zdôraznil, že aj keď ide o rozdielne právne inštitúty, o ručiteľský záväzok jedného
z manželov alebo o zmluvu o výpožičke uzavretú len jedným z manželov, z hľadiska ust. § 145
Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva(tedaspoločnýchvecí),pretojepodľaodporcu2/aplikáciatohtoustanoveniavsúvislosti

s nimi vylúčená. V uvedenej súvislosti odporca 2/ v odvolaní zdôraznil, že k obdobným záverom dospel
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cmo 735/1995 zo dňa 25. 11. 1996 aj Vrchný súd v Prahe, ktorý
podal výklad ust. § 145 Občianskeho zákonníka v súvislosti so zmenkovými právnymi úkonmi jedného
z manželov. Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú
tieto závery súdnej praxe podľa názoru odporcu 2/ stále použiteľné. Právnym úkonom, ktorým jeden z

manželov preberá ručiteľský záväzok nevzniká podľa odporcu 2/ v žiadnom prípade spoločný ručiteľský
záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve
tak, ako sa stáva samostatným dlžníkom, ak by si napr. požičal peniaze na akýkoľvek účel, alebo
by spôsobil niekomu škodu a pod. Druhý manžel sa podľa odporcu 2/ nestáva osobným dlžníkom,
iba spoločný majetok manželov sa stáva so zreteľom na ich bezpodielový vzťah k tomuto majetku

možným zdrojom uspokojenia veriteľa jedného z manželov. V uvedenej súvislosti odporca 2/ v odvolaní
uviedol, že iba z toho dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov
bude môcť veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky predajom vecí, ktoré nepatria výlučne
veriteľovi, ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a jeho manželky, nemožno
vyvodzovať záver, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá vyžaduje pre svoju platnosť

súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce povinný strpieť pri prípadnom výkone rozhodnutia
uspokojenie pohľadávky veriteľa zo spoločného majetku, nestáva sa však podľa ust. § 145 ods. 2
Občianske zákonníka spoluručiteľom. Ak sa teda právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal
ručiteľský záväzok netýka spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho ust. § 145 Občianskeho zákonníka,
v dôsledku čoho nemožno podľa odporcu 2/ uvažovať ani o neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

Odporca 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že ak sa zohľadní fakt, že manželstvo navrhovateľky a odporcu
1/ trvá od 16. 01. 1982 a že E. K. je v zmysle výpisu z Obchodného registra od 29. 06. 2004
spoločníkom spoločnosti AQUADOL SLOVAKIA s.r.o., tak je podľa odporcu 2/ možné prezumovať,
že navrhovateľka bola o právnych úkonoch svojho manžela informovaná, a že s nimi konkludentnýmspôsobom súhlasila. Odporca 2/ v odvolaní poukázal ďalej na ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že uvedené ustanovenie stanovuje, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto ustanovenia podľa názoru odporcu 2/ vyplývajú
dva dôležité závery: a/ ktorýkoľvek z manželov je oprávnený vo sfére mimo spoločných vecí prevziať
na seba samostatné záväzky t.j. obligovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych
vzťahov a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a b/
výkonom rozhodnutia, ktorým sa v dôsledku nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného

z manželov bude realizovať plnenie priznaného nároku, môže ale nemusí byť uspokojená pohľadávka
veriteľa aj z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny podiel a to v závislosti od
skutočnosti, či majetok nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve dlžníka bude postačujúci pri upokojení
pohľadávky veriteľa. Veriteľ v čase prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov nemá povinnosť
ani možnosť preskúmavať majetkové pomery ručiteľa a pokiaľ mu rozsah majetku nachádzajúceho sa
vo výlučnom vlastníctve ručiteľa, ako aj majetku patriaceho do BSM nebol zo strany ručiteľa preukázaný

a zdokladovaný, nemá veriteľ dôvod domnievať sa, že v prípade núteného výkonu rozhodnutia bude
nevyhnutne postihnutý majetok nachádzajúci sa v BSM. Z uvedeného dôvodu neobstojí podľa odporcu
2/ argumentácia navrhovateľky, že s ohľadom na výšku plnenia bolo jednoznačné, že Jozef Rejdovian
nebude sám schopný záväzok v takej vysokej hodnote splniť, resp. že odporca 2/ vedel a musel
vedieť, že prevzatie takéhoto záväzku povedie k likvidácii bezpodielového spoluvlastníctva manželov

navrhovateľky a odporcu 1/. V uvedenej súvislosti odporca 2/ v odvolaní poukázal na to, že uvedený
ručiteľský záväzok prezvali spoločne a nerozdielne štyri fyzické osoby: A.. E. H., H. J., E. K. a A..
E. Y., voči ktorým si odporca 2/ svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy úspešne uplatnil v konaní na
rozhodcovskom súde. V prípadnom exekučnom konaní, je teda možné vymáhať priznaný nárok od
každého zo štyroch ručiteľov, pričom plnením jedného resp. niektorého z nich zaniká v takomto rozsahu

povinnosť plniť aj ostatným spoločne a nerozdielne zaviazaným dlžníkom. Na základe uvedeného je
podľa odporcu 2/ možné skonštatovať, že výška pohľadávky, ktorú na seba prevzal ručiteľ ručiteľským
vyhlásením a ani prípadné uspokojenie tejto pohľadávky z majetku patriaceho do BSM nie je dôvodom
pre vyslovenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu; takýto záver nemá oporu v zákone a je v rozpore so
zásadou pacta sun cervanta „zmluvy sa majú dodržiavať“. Odporca 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ

súd odôvodnil absolútnu neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia ručiteľa - konaním v rozpore s dobrými
mravmi (používajúc argumentáciu, že ani spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o. a ani odporca 1/ v
čase podpísania ručiteľského vyhlásenia odporcu 1/ nemali žiadny majetok, z ktorého by mohla byť
v prípade exekúcie uspokojená pohľadávka veriteľa), tak tento záver je podľa odporcu 2/ absolútne
právne neodôvodnený, pretože účelom ručiteľského vyhlásenia bolo zabezpečenie prípadných (a v

prípade riadneho plnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka vôbec nevzniknutých) pohľadávok
veriteľa, preto v zmysle vyššie uvedených skutočností a argumentov nemožno takémuto úkonu ručiteľa
prisudzovať iný zámer a účel. V uvedenej súvislosti odporca 2/ v odvolaní zdôraznil, že funkciou ručenia
rovnako ako záložného práva a zmluvnej pokuty je jednak deklarovať existenciu zabezpečovaného
záväzkuajednakkreovaťnáhradnýzdroj,zktoréhomôžubyťuspokojenépotencionálnenárokyveriteľa.

Na rozdiel od ustanovení o zmluvnej pokute, ktoré vo vzťahu k Občianskemu zákonníku iba precizujú
uvedené zabezpečovacie režimy, t.j. sú doplnením občianskoprávnej úpravy, právna úprava ručenia
v Obchodnom zákonníku je v určitom zmysle slova komplexnou a relatívne uzavretou oblasťou. A..
E. H., H. J., E. K. a A.. E. Y. dňa 07. 06. 2006 a 16. 06. 2006 podpísali vyhlásenia ručiteľov, na
základe ktorých vyhlásili, že ako ručitelia uspokoja spoločnosť Deusche Leasing Slovakia, spol. s.r.o.,

pokiaľ dlžník - spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o., nesplní svojmu veriteľovi akýkoľvek záväzok
vyplývajúci z Leasingovej zmluvy č. 02710404, najmä záväzky a povinnosti zaplatiť dlžné leasingové
splátky vrátane prípadných úrokov z omeškania a záväzky z povinnosti uspokojiť nároky veriteľa voči
dlžníkovi vyplývajúce z titulu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. V uvedenej súvislosti odporca
2/ v odvolaní zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o ručenie v zmysle § 303 Obchodného zákonníka,

ktoré je považované za jednostranný právny úkon, pričom povinnosti z tohto právneho úkonu nastanú
v prípade splnenia podmienky stanovenej zákonom t.j. nezaplatenie dlhu dlžníkom voči veriteľovi.
Voči dlžníkovi - spoločnosti AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o. bolo začaté konkurzné konanie zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 02. 06. 2009, ktoré bolo dňa 09. 09. 2009 uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zastavené. Uznesením zo dňa 24. 08. 2009 okresný súd povolil reštrukturalizáciu

na uvedeného dlžníka. Odporca 2/ mal v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom
znení za to, že v prípadne začatého konkurzného konania sa jedná o skutočnosť, keď je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní a preto sa môže domáhať splnenia záväzku priamo od ručiteľov. V
čase uzatvárania leasingového obchodu odporcu 2/ zo spoločnosťou AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o. akoleasingového nájomcu bol odporca 1/ spoločníkom spoločnosti leasingového nájomcu a z tejto pozície
bol informovaný a oboznámený s podmienkami leasingovej zmluvy, ako aj s podmienkami zabezpečenia
záväzkového vzťahu a teda mal vedomosť o celej obchodnej transakcii, preto podľa odporcu 2/ nie

je možné na neho nahliadať ako na slabšieho, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana formou
anulovania jeho záväzkov. Podpísanie ručiteľského vyhlásenia bolo zo strany odporcu 1/ vykonané
slobodne, vážne a zrozumiteľne. Odporca 1/ súhlasil so vznikom svojho záväzku v plnom rozsahu, na
dôkaz čoho pripojil svoj podpis. V rovine obchodnoprávneho vzťahu založeného ručiteľským vyhlásením
zodpovedá aj fyzická osoba nepodnikateľ v plnej miere za záväzky, ktoré na seba týmto právnym

úkonom prevzala, preto je podľa názoru odporcu 2/ nevyhnuté považovať odporcu 1/ za subjekt
informovaného obchodníka. Z uvedených dôvodov nie je možné podľa odporcu 2/ súhlasiť so závermi
súdu, že prevzatie ručiteľského záväzku odporcom 1/ odporuje dobrým mravom. V závere odvolania
odporca 2/ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania odporcu 2/ sa písomne vyjadrila navrhovateľka a vo vyjadrení uviedla, že sa
v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení v predmetnej právnej veci, v
ktorých sa podrobne vyjadrila a dostatočne preukázala a/ absolútnu neplatnosť vyhlásenia ručiteľa b/
absenciu súhlasu a vedomosti navrhovateľky o vyhlásení ručiteľa, rozpor vyhlásenia ručiteľa s dobrými
mravmi, c/ existenciu naliehavého právneho záujmu. Zdôraznila, že sa stotožňuje s názorom Okresného

súdu Banská Bystrica, ktorý podľa jej názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam. Absolútna neplatnosť vyhlásenia ručiteľa je odvodená z povahy tohto právneho
úkonu a okolností, za ktorých k jeho vykonaniu došlo a najmä zo skutočnosti, že vyhlásenie ručiteľa
sa týka sumy vo výške 3 000 000 €, pričom je preukázateľnou skutočnosťou, že odporca 1/ a ani
navrhovateľka v rozhodnom čase majetok relevantnej hodnoty nemali. Navrhovateľka vo vyjadrení k

odvolaniu odporcu 2/ poukázala na to, že odporca 1/ sa bez súhlasu svojej manželky ako spoločník
spoločnostisručenímobmedzeným,vyhlásenímručiteľazaviazalnaúhraduzáväzkuvovýške3000000
€ a teda sa stal spoločným dlžníkom popri obchodnej spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto
konania bolo vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich aj do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže odporca 1/ nie je reálne schopný tento záväzok splniť

a nemá ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný prípadnou exekúciou, preto by
exekúciou bol nevyhnutne postihnutý aj majetok navrhovateľky. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu
odporcu 2/ ďalej uviedla, že odmieta ničím nepotvrdenú špekuláciu odporcu 2/ uvedenú na strane 6
odvolania ako aj ničím nepodložené domnienky odporcu 2/ o tom, že údajne konkludentne udelila súhlas
s vyhlásením odporcu 1/ - ručiteľa. Zdôraznila, že v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica

preukázala, že o uvedenom vyhlásení ručiteľa nemala vedomosť a nikdy ho neschválila. Podľa názoru
navrhovateľky okresný súd interpretoval ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka správne a
v súlade s vykonaným dokazovaním, ako aj s platnou právnou úpravou. Zdôraznila, že má za to, že
okresný súd v odôvodnení rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a že predmetná vec bola správne právne posúdená. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu

odporcu 2/ poukázala ďalej na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 06. 2013, sp.
zn. 17Co 6/2013, ktorým krajský súd v obdobnej veci založenej na tom istom skutkovom a právnom
základe potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým prvostupňový súd určil ručiteľské vyhlásenie
S.B. za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že vo vyššie uvedenej veci, ktorá je právne a skutkovo identická

s týmto konaním o určenie neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, už došlo k rozhodnutiu okresného súdu
(rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C 22/2012), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho
súdu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 6/2013), je pre zachovanie právnej istoty
účastníkov konania žiadúce, aby konajúci súd v tomto konaní rozhodol identicky. V uvedenej súvislosti
navrhovateľka poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 29. 05. 2013 sp. zn. I. ÚS 564/2014, kde

sa v bode 49 uvádza: „Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že k imanentným
znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého
súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05)“. Ďalej
navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 26/2010, podľa ktorého „ak spoločník bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k
záväzku spoločnosti s cieľom stať sa nerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto konanie považovaťza konanie v rozpore s dobrými mravmi“. V uvedenej súvislosti navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu
odporcu 2/ zdôraznila, že ako odporujúce dobrým mravom sa javí také konanie, keď spoločník
bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti dlžníka, pričom

predpokladaným cieľom takéhoto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky z
vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločník ani spoločnosť dlžníka relevantným majetkom nedisponuje.
V uvedenej súvislosti navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ uviedla, že v predmetnom
prípade práve k takémuto konaniu došlo, preto je tento právny úkon (vyhlásenie ručiteľa), v rozpore s
dobrými mravmi. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu 2/ navrhovateľka uviedla, že s poukazom

na uvedené skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci je nepochybné, že okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a že predmetnú právnu vec správne
právne posúdil. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj svoje predchádzajúce písomné a
ústne vyjadrenia navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.
219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu 2/ odvolací súd uvádza, že sa v zmysle

ust. § 219 ods. 2 OSP stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a
na doplnenie správnosti záverov okresného súdu uvádza: ručiteľské vyhlásenie odporcu 1/ z 07.06.2006
je právnym úkonom, ktorý odporuje dobrým mravom a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatný. Podľa aktuálnej právnej úpravy v režime bezpodielového spoluvlastníctva bežné
veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý s manželov. V iných ako bežných veciach

týkajúcich sa spoločných vecí zákon vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je takýto právny úkon
neplatný. Občiansky zákonník neuvádza výslovne, čo sa rozumie bežnou vecou, preto pri interpretácii
tohto pojmu treba prihliadať na povahu, hodnotu a účel veci, na ktorý vec obvykle slúži. Z právnych
úkonovuskutočnenýchmanželmi,ktorésatýkajúspoločnejveci(bezohľadunato,čiidebežnúvecalebo
nie) sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Právny úkon sa „týka spoločnej

veci“ vtedy, ak sa vzťahuje k obsahu vlastníckeho práva konkrétnej veci patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (priamy vzťah k spoločným veciam), resp. ak sa účinky tohto právneho úkonu
prejavia vo sfére spoločných vecí (nepriamy vzťah k spoločným veciam). V predmetnej veci sa odporca
1/ vyhlásením z 07.06.2006 zaručil za obchodnú spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o., že v prípade,
keď dlžník (obchodná spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o.) nesplní akýkoľvek záväzok zo Zmluvy o

finančnom leasingu č. 027110404, tak ho uhradí odporca 1/ ako ručiteľ. Predmetnom zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o finančnom leasingu bolo financovanie kúpy plniacej linky KRONES C351351 v
hodnote 3 000 000 €. Z hľadiska právneho posúdenia bolo rozhodujúce, či právny úkon uskutočnený
odporcom 1/ sa týkal spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či
išlo o vybavovanie bežnej veci. Podľa názoru krajského súdu v danej veci bolo potrebné vychádzať z

nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.12.2010. Odporca 1/ sa v zmysle vyhlásenia
z 07.06.2006 stal individuálnym ručiteľom za záväzok obchodnej spoločnosti AQUADOL SLOVAKIA,
s.r.o.. Dôsledkom tohto právneho úkonu nie je síce priama zodpovednosť navrhovateľky ako ručiteľa
za uvedený záväzok, ale právny úkon vytvára stav, keď veriteľ (odporca 2/) má možnosť v prípade
nesplnenia záväzku dlžníkom a odporcom 1/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom

konaníajzmajetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(§147ods.1Občianskeho
zákonníka). Práve táto skutočnosť odôvodňuje záver, že prevzatie ručiteľského záväzku odporcom
1/ nebolo bežnou záležitosťou (vzhľadom na povahu a výšku záväzku). Dotýkalo sa spoločných
vecí oboch manželov, preto bolo podmiené súhlasom navrhovateľky (manželky odporcu 1/). Účinky
právneho úkonu odporcu 1/ mali spôsobilosť prejaviť sa vo sfére spoločných vecí, keďže odporca 1/

v čase uskutočnenia ručiteľského vyhlásenia, t. j. ku dňu 07.06.2006 ani v súčasnosti nedisponuje
majetkom v takej výške, aby tento majetok postačoval na exekučné uspokojenie pohľadávky veriteľa
(odporcu 2/). Na danom závere (najmä so zreteľom na výšku ručiteľského záväzku) nič nemení ani
skutočnosť, že ručiteľský záväzok prevzali spoločne 4 osoby. Zistený skutkový stav je potrebné právne
podriadiť pod ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca 1/ si nezabezpečil súhlas

navrhovateľky k uvedenému úkonu, avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom 2/,
súd neskúmal podmienky relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Povinnosťou súdu však bolo
z úradnej moci zisťovať, či ručiteľské vyhlásenie odporcu 1/ nie je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že „neplatný je právny úkon, ktorýsvojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“.
V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak svojím obsahom alebo sledovaným účelom
porušuje všeobecne spoločensky uznávané morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi

ľuďmi v demokratickej spoločnosti. Odporca 1/ realizoval právny úkon bez súhlasu navrhovateľky
(manželky), pričom v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemal leasingový nájomca - dlžník
(obchodná spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o.) a ani odporca 1/ - ručiteľ relevantný majetok
postihnuteľný exekúciu, čo v konaní bolo preukázané. Odporca 1/ sa teda ako ručiteľ neprimerane
zaručil za riziko podnikania obchodnej spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a presadil svoj záujem na

úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom účelom
právneho úkonu realizovaného odporcom 1/ dňa 06.07.2006 bolo vychádzajúc zo všetkých v konaní
zistených skutočností týkajúcich sa majetku leasingového nájomcu a odporcu 1/ ako výlučného
vlastníka, vytvorenie možnosti exekučného uspokojenia pohľadávky veriteľa aj z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd považoval právny
úkon - ručiteľské vyhlásenie odporcu 1/ zo 07.06.2006 za absolútne neplatný právny úkon a to pre rozpor

s dobrými mravmi, preto rozsudok okresného súdu, tak ako bolo vyššie uvedené, podľa ust. § 219 ods.
1,2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia

navrhovateľky v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu odporcu 2/) vo výške 61,85 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške
8,04 € plus 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 13,97; spolu trovy právneho zastúpenia
navrhovateľky v odvolacom konaní predstavujú podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb sumu 83,87 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľky v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.