Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204254
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215204254.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s. , so sídlom Dvořákovo
nábrežie4,81102Bratislava,IČO31340890,protipovinnejH.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.R.XXX/
XX, XXX XX Y., vedenej pod sp. zn. Ex/7912/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
Phd., Exekútorský úrad Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 1 461,67 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom
Krtíši č. k. 11Er/432/2015 - 31, zo dňa 14. augusta 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/7912/2015, doručenú súdu dňa 12.06.2015, zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne . Z hľadiska formy je súčasťou ustanovení
formulárovej zmluvy, má povahu všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ktoré boli vopred
pripravené a opakovane používané, ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. A v prípade ak chcel
zmluvu o úvere uzavrieť musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo
brániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.Ideoneprijateľnúaabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienku
podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ
bol na základe takéhoto právneho úkonu vydaný exekučný titul ide o nulitný (neexistujúci) právny akt.
Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny
exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučnýsúd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahovýchnáležitostírozhodnutia).Vrámcitohtoskúmaniaexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.
Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.
Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si oprávnený plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p..
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Treba uviesť, že odvolací súd zo spisu zistil, že pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového súdu
oprávnenému Poštová banka, a.s. okresný súd postupoval tak, že rozhodnutie doručoval spoločnosti
„INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava“ (iba názov a adresa tejto spoločnosti je
uvedená na doručenke). Z listín doložených v spise - z návrhu oprávneného Poštová banka a.s. na
vykonanie exekúcie však vyplýva, že oprávnený Poštová banka a.s., si adresu „INVEST-KAPITAL, a.s.,
Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava “ vymienil v danom prípade iba ako svoju „korešpondenčnú adresu“,
teda adresu na ktorú Poštovej banke a.s. mali byť posielané zásielky súdom. Táto skutočnosť preto
mala byť jednoznačne zrejmá aj z doručenky o doručovaní zásielky súdu.
Treba rozlišovať medzi „určeným adresátom“ a „korešpondenčnou adresou“ určeného adresáta. Preto v
danom prípade na doručenke o zásielke súdu, ktorá obsahovala rozhodnutie súdu určené oprávnenému
Poštovej banke, a.s., mal (musel) byť ako adresát výslovne uvedený oprávnený - jeho názov „Poštová
banka, a.s.“ a zároveň mala byť uvedená oprávneného korešpondenčná adresa: „INVEST-KAPITAL,
a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava“. Iba v takomto prípade je možno mať zásielku súdu určenú pre
adresáta - oprávneného Poštová banka, a. s. za jemu riadne doručenú. Na tieto skutočnosti, teda vady
pri doručovaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré vady podľa názoru odvolacieho
súdunemôžubyťnaškoduúčastníkakonaniaPoštovejbankya.s.,napr.ajzhľadiskapočítaniazákonnej
lehoty na podanie odvolania, odvolací súd prihliadal, keď podanie v danej exekučnej veci datované dňa
23.09.2015 doručené súdu dňa 28.09.2015, nazvané ako odvolanie, po odstránení vád oprávneným
v zmysle výzvy súdu zo dňa 10.03.2016 a podania doručeného oprávneným súdu dňa 29.03.2016,
odvolací súd vecne prejednal.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).
V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia
vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého povinnej oprávneným Poštová banka, a.s., IČO 31
340 890, na základe Zmluvy o úvere č. 5118245212 uzatvorenej dňa 06.06.2012, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou.
Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovaťožalobedoručenejžalobcom(t.j.Poštovábankaa.s.-oprávneným)podľačl.3ods.5zmluvy
o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ) dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy,vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach v časti II. bod 10. Klient berie na vedomie že
rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže
domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa bodu 10.2.2 VOP písm. a), b):
a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania.
b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode
10.2.2. VOP, ktoré v zmysle bodu 8. časť IV. mali nadobudnúť účinky od 15.08.2011 a boli predložené
súdu, na ktoré odkazuje aj čl. 3 bod 5. zmluvy o úvere, a od ktorej rozhodcovskej doložky odvodil svoju
právomoc vo veci konať rozhodcovský súd ako vyplýva z jeho rozhodnutia, je neprijateľnou podmienkou
podľa ust. § 53 ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od
počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka, aj v zmysle smernice Rady
č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola
implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z
02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.2.
VOP je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z
formuláciebodu10.2.2. vyplývavprípadepodaniažalobyprebankuajpreklienta,jednoznačnýzáväzok
banky aj klienta, obrátiť sa na rozhodcovský súd, stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.
Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona
č.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere,atoprebankyvyplývajúcu
povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom
zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie
možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera
vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods.
2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods.
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov
(pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto
nepostupoval. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu
vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú
možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí (časť 3 bod 5 Zmluvy o úvere), čo je neprijateľné.
A hoci VOP v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí veriteľovi najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal, teda uvedené ustanovenie zakotvuje, že svoj nesúhlas s
rozhodcovskoudoložkoumôžespotrebiteľvysloviťibaprisamotnompodpisezmluvyoúvere(lenvtedya
v tom okamihu), potom ide o ustanovenie, ktoré vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako také nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej
doložky, ale taktiež aj preto, že od absolútne a od počiatku (ex tunc) neplatnej rozhodcovskej doložky
(ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka) sa odstúpiť ani nedá.Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.
§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.