Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205491
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514205491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanému:
1. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX W. I., zastúpený opatrovníkom pre toto konanie
Mesto Stará Ľubovňa, 2. S. S., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX W. I., právne zastúpenému:
JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie
5 036,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 568,15 eur, na účet právneho zástupcu žalovanej v 2. rade JUDr. Marty Konkoľovej,
advokátky, so sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5 036,04 eur s 6,99 % ročným úrokom z úveru zo

sumy 3 219,81 eur od 1.10.2014 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 870,10
eur od 1.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ
záväzkovom vzťahu účastníkov konania založenom Zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX
X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.6.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“).

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného v 1. rade, bol mu uznesením tunajšieho
súdu sp. zn. 7C/188/2015 zo dňa 20.5.2015 ustanovený podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník pre toto

konanie. Opatrovník žalovaného sa k veci samej v priebehu konania nevyjadril.
Žalovaná v 2. rade v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 26.5.2015 poukázala na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, a tiež poukazovala na nutnosť aplikovať právnu úpravu
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Ďalejpoukázalananeprijateľnosťzmluvnéhodojednaniatýkajúceho
požadovania spracovateľského poplatku, týkajúceho sa poskytnutia zmluvy o úvere. Zároveň vzniesla
námietku premlčania vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, pričom poukázala na skutočnosť, že
žalobca odstúpil od zmluvy o úvere dňa 28.9.2011,kde odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa

4.10.2011 a žalobu na súd bola podaná až dňa 22.10.2014.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.6.2015 bližšie špecifikoval žalovanú pohľadávku, ako aj
čerpanie a splácanie úveru. Tiež poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku.Ďalej poukázal na skutočnosť, že v dôsledku omeškania so splácaním splátok úveru od novembra
2009 do septembra 2011, odstúpil dňa 28.9.2011 od zmluvy o úvere s účinnosťou k 4.10.2011. Ďalej
poukazoval na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy o úvere ako aj záväzky z tejto zmluvy o úvere

a tiež aj premlčanie sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca tiež uviedol, že na
predmetnú zmluvu o úvere nie jej možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal
na účel zmluvy o úvere.

Na pojednávanie konané dňa 6.4.2016 sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu žalobca,

opatrovník žalovaného v 1. rade a žalovaná v 2. rade nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Opatrovník žalovaného v 1.
rade sa neospravedlnil a o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadal. Neúčasť žalovanej
v 2. rade ospravedlnil jej právny zástupca, ktorý sa pojednávania zúčastnil. V súlade s ust. § 101
ods.2 Občianskeho súdneho poriadku preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a
opatrovníkažalovanéhov1.radeažalovanejv2.radesprihliadnutímnaobsahspisuavykonanédôkazy.

Právny zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní poukázal na neoprávnenosť žalobou uplatnených
nárokov a žiadal žalobcu zamietnuť. Krátkou cestou súdu doručil jeho písomné vyjadrenie, kde opätovne
poukazoval na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, pričom tak reagoval na vyjadrenie žalobcu. Tiež
poukázal na právnu úpravu odstúpenia od zmluvy a premlčania, ktorá sa nachádza v dvoch právnych

predpisoch, a to jednak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku, pričom vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere treba aplikovať na túto zmluvy o úvere Občiansky zákonník.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vyjadreniami žalobcu a žalovanej v 2. rade a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom

úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.6.2005, Oznámeniami o odstúpení od zmluvy zo dňa 28.9.2011 a
fotokópiami doručeniek k týmto odstúpeniam, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade, ako s dlžníkmi dňa 28.6.2005 zmluvu o mimoriadnom

medziúvereastavebnomúvere,ktorousazaviazalposkytnúťdlžníkommedziúverpodčíslomXXXXXXX
X XX vo výške 100 000,-Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní
všetkých zmluvných podmienok sa medziúver

zmení na stavebný úver č. XXXXXXX X XX vo výške cca 60 000, -Sk. Žalovaní sa zaviazali do

pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 583,-Sk (19,35 eur) a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa zaviazal
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške minimálne 500,-
Sk (16,60 eur). Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 875,-Sk (28,88 eur). Žalovaní v 1.

a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky, keď úver riadne a včas nesplácali, a tak listom
zo dňa 28.9.2011 v súlade s článkom VI a VII Zmluvy od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere odstúpil a žalovaných v 1. a 2. rade vyzval zostatok úveru (uhradiť v lehote 7 dní od
doručenia listu. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 4.10.2011. Žalovaná v 2. rade vzhľadom
na termín podania žaloby na súd dňa 22.10.2014 a účinnosť odstúpenia od zmluvy dňa 4.10.2011

vzniesla námietku premlčania, pričom tak na odstúpenie od zmluvy ako aj premlčanie podľa jej názoru
bolo potrebné uplatňovať Občiansky zákonník, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere.
Žalobcapoukazovalnapotrebuaplikácieprávnejúpravyodstúpeniaodzmluvyapremlčaniaobsiahnutej
v Obchodnom zákonníku.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred

1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Súd právne posúdil vec tak, že medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluvou o mimoriadnom medziúvere
č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.6.2005, je zmluvou o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka
a § 23a zákona č. 634/1992 Zb . Podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879j) saaj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými
od 1.1.2008, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Je síce pravda, že úverová zmluva je
ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ je jej účastníkom spotrebiteľ, majú

ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv
(obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný za lex generalis,
kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej úprave zmluvných
vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia Občianskeho

zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným zákonníkom.
To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka a že by
úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Obchodnom zákonníku stratila akékoľvek
opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej
spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími ustanoveniami tretej časti Obchodného
zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s

osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je
v neprospech spotrebiteľa. Teda je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto
ustanovenienadobudloúčinnosťod1.5.2014aprávnepredpisy,ktorýchsúčasťousú,nemajúprechodné

ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj samotný zákonodarca sa touto novelou snažil odstrániť
nejednotnú prax súdov pri riešení otázky, či na spotrebiteľský vzťah pri duplicite právnej úpravy uplatniť
Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.

Keďže nemožno mať pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá
je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo viazaný
na stavebné účely týkajúce sa zabezpečenia či zveľadenia bývania pre žalovaných v 1. a 2. rade, teda
nie ich obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal opak),

treba na tento vzťah s poukazom na § 52 ods. 2 uplatniť právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom
zákonníku. Súd tak dal za pravdu argumentácii žalovanej v 2. rade. Súd sa však nemohol stotožniť s
argumentácioužalovanejvovzťahukuplatneniuprávnejúpravyobsiahnutejvzákoneospotrebiteľských
úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.), nakoľko ten v § 1 ods. 2 písm. a) priamo vylučuje aplikáciu tohto
zákona na úver poskytnutý a účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, čo bezpochyby úver
poskytnutý žalovaným bezpochyby je.

Súd sa tak vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zaoberal odstúpením od zmluvy a námietkou
premlčania vznesenou žalovanou v 2. rade z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom

zákonníku. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku a inakv
Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe
účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je

právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Keďže v danom prípade ide o odstúpenie od zmluvy, ktorú možno považovať vzhľadom na povahu
účastníkov konania ide o zmluvu spotrebiteľskú, pričom právna úprava
odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto
výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol, preto súd odstúpenie od zmluvy, ktoré si žalobca ako

spôsob ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným zvolil dobrovoľne, posudzoval podľa právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku, tak ako to je vyššie uvedené.

Odstúpením od zmluvy o úvere došlo k jej zrušeniu od počiatku a tým aj k zániku práv a povinností
vyplývajúcich z tejto zmluvy o úvere. Zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa vydania

bezdôvodnéhoobohateniapodľazásadupravenýchv§451anasl.Občianskehozákonníka.Keďževšak
žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, súd sa musel vyporiadať
s touto námietkou premlčania. Premlčanie súd posudzoval vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvyo úvere a vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti podľa úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku,
nakoľko táto je pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšia.
Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v

dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Pre
začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohateniezískal,tedajerozhodujúciokamih,keďkzískaniubezdôvodnéhoobohateniaskutočnedošlo.
Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 4.10.20111, kedy bolo doručené tak žalovanému v 1.

rade ako aj žalovanej v 2. rade. Žalobca doručil žalobu tunajšiemu súdu dňa 22.10.2014. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu
došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej
doby. V predmetnej právnej veci trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 5.10.2008 a
uplynula najneskôr dňa 6.10.2014 (keďže 5.10.2014 bola nedeľa). Žalobca podal na súde žalobu až dňa
22.10.2014, teda žalobca si uplatnil svoj nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby pri

bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Súd tak vzhľadom na námietku
premlčania vznesenú žalovanou v 2. rade, ktorá vzhľadom na pasívnu solidaritu na strane žalovaných,
mala aj účinky voči žalovanému v 1. rade uvedené, žalobcom uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania
musel v celom rozsahu zamietnuť. Súd na tomto mieste poukazuje aj na skutočnosť, že na premlčanie

nároku by musel prihliadať aj v prípade, keby zo strany žalovanej v 2. rade námietka premlčania nebola
vznesená a to v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni
priznať plnenie požadované žalobou.

Vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu a zistený skutkový stav súd u nezostávalo nič iné ako
žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalovaní mali vo veci plný úspech. Keďže návrh na náhradu trov konania podala iba žalovaná

v 2. rade, súd jej priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie jej práva. Trovy
konania žalovanej v 2. rade pozostávajú z trov jej právneho zastúpenia vo výške 568,15 eur. Žalovaný
v 1. rade návrh na náhradu trov konania nepodal,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaná 2. rade si uplatnila právo na náhradu trov konania a podaním doručeným súdu dňa 6.4.2015
predložila ich vyčíslenie. Súd priznal žalovanej 2. rade právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatnenie práva proti žalobcovi. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške
568,15 eur, ktoré predstavuje 3x odmena po 180,93 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. (za úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a ods. 1 písm.

a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie
doručené súdu dňa 26.5.2015 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 3./ účasť na
pojednávaní dňa 6.4.2016 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.), spolu vo výške
542,79 eur a 2x náhrada výdavkov po 8,39 eur v súvislosti s úkonmi právnych služieb v roku 2015 a
1x náhrada výdavkov po 8,58 eur v súvislosti s úkonmi právnych služieb v roku 2016 podľa § 16 ods.

3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 25,36 eur.

Trovy konania spolu vo výške 568,15 eur je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalobca povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu žalovanej 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia