Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203413
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514203413.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: DPS

financial consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava právne zastúpeného:
advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, Tamaškovičova 17/2742, Trnava proti žalovanému: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, J., zastúpený opatrovníkom pre toto konanie: Mesto Podolínec,
IČO: 0033013, Nám. Mariánske 3, Podolínec v konaní o zaplatenie 2.727,03 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosťzaplatiťmusumu2.727,03eurspoluspríslušenstvomistinykudňu27.9.2013vovýške145,71
eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.727,03 eur od 28.9.2013 do zaplatenia ako
aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného
prečerpania v prospech žalovaného. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal dodržiavať Všeobecné

obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.8.2002 a Obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom účinné od 1.7.2007. Žalovaný prekročením rámca povoleného prečerpania porušil
obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, čím právnemu predchodcovi žalobcu vznikla
pohľadávka voči žalovanému z nepovoleného prečerpania. Právny predchodca žalobcu tak povolené
prečerpanie žalovanému zastavil. Následne bola táto pohľadávka právnym predchodcom žalobcu
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 postúpená na žalobcu. K žalobe

však žalobca nepriložil žiadne listinné dôkazy.

Následne podaním zo dňa 18.12.2014 doručeným súdu dňa 22.12.2014 žalobca bližšie špecifikoval
žalobou uplatnený nárok. Dňa 10.5.2005 uzatvoril jeho právny predchodca so žalovaným zmluvu
predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva
o bežnom účte“). Dňa 11.5.2005 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dodatok k zmluve
o bežnom účte predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru v prospech žalovaného s výškou

úverového rámca 18.000,- Sk. Ďalším dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 10.8.2005 bol
zvýšený úverový rámec na sumu 54.000,- Sk a následne dňa 9.12.2005 ďalším dodatkom k zmluve
o bežnom účte na sumu 69.000,- Sk. Zmluvou o bežnom účte ako aj jej dodatkami sa žalovaný
zaviazal dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.8.2002.Ďalej žalobca poukázal na znenie bodu 7.3.1. uvedených všeobecných obchodných podmienok
upravujúcich splácanie poskytnutého kontokorentného úveru. Uskutočňovaným debetných transakcií
(výbery kartou, hotovostné výbery na pobočke, trvalé príkazy na úhradu a pod.) ako aj pripisovaním

debetných úrokov, poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za kartové operácie a pod. žalovaný dňa
31.12.2005 prekročil poskytnutý úverový rámec čím sa dostal do nepovoleného prečerpania. Následne
hotovostným vkladom sumy 25.000,- Sk dňa 12.1.2006 vyrovnal nepovolené prečerpanie minimálne
do výšky poskytnutého rámca. Následnými debetnými transakciami sa žalovaný opakované až dostal
do nepovoleného prečerpania, ktoré následné obdobne ako dňa 12.1.2006 vyrovnal. Dňa 25.8.2010

opäť prekročil poskytnutý úverový rámec a zostatok na jeho účte predstavoval sumu 2.435,88 eur. Toto
nepovolené prečerpanie však žalovaný aspoň do výšky poskytnutého rámca nevyrovnal. Keďže ku dňu
22.2.2011 existovala na účte žalovaného pohľadávka z nepovoleného prečerpania vo výške 2.783,17
eur právny predchodca zastavil poskytnutie čerpania úveru, pričom mu vnikla povinnosť túto pohľadávku
vyplývajúcu z nepovoleného prečerpania uhradiť. Žalovaný následne nepravidelnými úhradami tento
svojdlhsplácal.Splátkyžalovanéhoprávnypredchodcažalobcuzapočítalnaúhradujednotlivýchzložiek

pohľadávky v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Ku dňu 17.9.2013 istina pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu predstavoval sumu 2.727,03 eur, ktorá bola následne postúpená na
žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 2.727,03 eur a zákonného úroku z
omeškania vo výške 8% ročne za obdobie od 22.2.2011 do 31.1.2013 a vo výške 5 % ročne za obdobie
od 1.2.2013 do 26.9.2013, ktorý po započítaní úhrad žalovaného predstavoval sumu ku dňu postúpenia

pohľadávky vo výške 145,21 eur. Žalobca spolu s týmto podaním predložil súdu Zmluvu o bežnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.5.2005, Dodatok k zmluve o bežnom účte zo dňa 11.5.2005, Dodatok
k zmluve o bežnom účte zo dňa 10.8.2005, Dodatok k zmluve o bežnom účte zo dňa 9.12.2005 a Zmluvu
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.4.2005, Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty
zo dňa 15.4.2005, ktoré boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Ďalej predložil

Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 a Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 0935/2013/
CE zo dňa 27.9.2013, výzvu žalobcu k úhrade dlhu zo dňa 21.11.2013, výpis z účtu č.0530811265,
Všeobecné obchodné podmienky.

Podaním doručeným súdu dňa 27.7.2015 zobral žalobca žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5

% ročne z istiny za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia späť a žiadal konanie o nej v tejto časti zastaviť.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, bol mu uznesením tunajšieho súdu sp.
zn. 7C/177/2015 zo dňa 12.5.2015 ustanovený podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník pre toto konanie.
Opatrovník žalovaného sa k veci samej v priebehu konania nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 25.2.2016 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v zmysle jej
čiastočného späťvzatia. Na pojednávaní bol právny zástupca žalobcu súdom vyzvaný, aby uplatnenú
istinu špecifikoval tak, aby bolo zrejmé aká je istina úveru, aké sú úroky a úroky z omeškania. Tiež
aby uviedol, akú sumu žalovaný čerpal, akú sumu žalovaný uhradil, ako boli jeho úhrady započítané na

istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky, tiež aby uviedol, kedy žalovaný prvýkrát čerpal poskytnutý
úver a kedy poslednýkrát a aby o tom predložil aj príslušné listinné dôkazy. Na to uviedol, že tieto
veci boli ozrejmené v podaní zo dňa 18.12.2014, doručenom súdu dňa 22.12.2014, pričom opätovne
poukázal na tam uvádzané skutočnosti a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Okrem
toho uviedol, že žalovaný prvýkrát čerpal povolené prečerpanie dňa 11.5.2010 a poslednýkrát dňa

25.8.2010. Špecifikáciu započítania úhrad žalovaného nevedel uviesť. Súd pojednávanie následne
za účelom zodpovedania jeho otázok a predloženia relevantných dokladov odročil na dňa 13.4.2016,
pričom lehotu na písomné vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov stanovil na 40 dní. Písomne
vyhotovenú výzvu súdu z pojednávania na špecifikáciu žalobou uplatnenej pohľadávky doplnenou
o otázku preukázania, či žalovaný bol aj napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu (s

doložením dokladu o jej doručení) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 10.3.2016. Na túto výzvu
aj napriek skutočnosti, že o jej obsahu bol v časti oboznámený už na pojednávaní v lehote tam určenej,
ani čiastočne nereagoval.

Na pojednávanie, ktoré súd nariadil pojednávanie na deň 13.4.2016 sa žalobca a jeho právny zástupca
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadali. Opatrovník žalovaného sa na pojednávaní zúčastnil. V
súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak súd vec na pojednávaníprejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy

Opatrovník žalovaného sa k veci samej nevyjadril.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompodanejžaloby,vyjadrenímžalobcuavýsluchom
jeho právneho zástupcu ako aj obsahom ním predložených listinných dôkazov a obsahom ostatného
spisového materiálu, z ktorých zistil tento skutkový stav:

Dňa 10.5.2005 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s.
uzavretá Zmluva, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, . predmetom
ktorej bolo zriadenie účtu právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného v zmysle časti II tejto
zmluvy v slovenských korunách. Dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 11.5.2005 bol žalovanému
poskytnutý kontokorentný úver. Dodatkom zo dňa 10.8.2005 a zo dňa 9.12.2005 bola modifikovaná jeho

výška a podmienky poskytnutia. Dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 9.12.2005 bol dohodnutý
kontokorentný úver vo výške 69.000,- Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 10,65 %, so splatnosťou
úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci a s konečnou splatnosťou dňa 10.5.2006. Okrem iného
bolo v zmluve o bežnom účte dojednané, že súčasťou istiny sa dňom splatnosti stávajú splatné poplatky
a splatné úroky.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil sumu istiny 2.727,03 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu
27.9.2013 vo výške 145,71 eur, čo v zmysle žalobcovej špecifikácie predstavuje úrok z omeškania za
obdobie od 22.2.2011 do 26.9.2013 pričom úroková sadzba v období od 22.2.2011 do 31.1.2013 bola
vo výške 8 % ročne a v období od 1.2.2013 do 26.9.2013 bola vo výške 5 % ročne. Táto pohľadávka mu
bola postúpená z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu, a to Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013. Žalobca aj napriek výzvam súdu zo dňa
22.9.2014, ktorá mu bola doručená dňa 30.9.2014 a urgencii tejto výzvy zo dňa 20.11.2014, ktorá mu
bola doručená dňa 27.11.2014 a výzve na pojednávaní 25.2.2016, ktorá mu bola písomne doručená
dňa10.3.2016 bližšie nešpecifikoval žalobou uplatnenú istinu. Žalobca teda neuviedol, akú časť istiny
tvorí reálne žalobcom v rámci povoleného prečerpania čerpaná istiny, akú časť tvoria úroky, úroky z

omeškania a poplatky. Z predloženého výpisu viacero poplatkov - poplatok za vyhot. a doruč. výpisu,
automatický poplatok za JP, poplatok za výber hotovosti a pod. Sadzobník poplatkov však žalobcom
predložený nebol, taktiež nebol žalobcom uvedené, kde inde by mali byť tieto poplatky medzi jeho
právnym predchodcom a žalovaným dojednané. Taktiež žalobca neuviedol akú sumu žalovaný uhradil.
Žalobca aj napriek výzve súdu zo dňa 3.3.2016, ktorá mu bola doručená dňa 10.3.2016 nepredložil

súdu písomnú výzvu jeho právneho predchodcu aj s dokladom o jej doručovaní s tým, že žalovaný
bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného
záväzku.

Podľa § 708 ods. 1 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú

menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 ObZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 Z.z. zákona o spotrebiteľských spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretie zmluvy o bežnom

účte od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 ,akzmluvnýmistranamisúnajednejstranedodávateľanadruhej

stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o
bežnom účte typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých

prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
o bežnom účte typová zmluva nesmie obsahovaťa) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na

prevzatie inej služby,
2.podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 528 ods. 2 OZ postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky
potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou súdneho
konania. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca
preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade

súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene

v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre
platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o
bankách v znení neskorších predpisov, ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia
pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno pohľadávku banky aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej
výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 kalendárnych dní. Podľa druhej vety §
92 ods. 8 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník pred
postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia
zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť
nastane až po postúpení pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladupredchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s

ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnejvýzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Žalobca tvrdiac,
že je aktívne legitimovaný v tomto konaní mal povinnosť preukázať, že platne nadobudol pohľadávku
uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu. Žalobca mal pohľadávku nadobudnúť na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 od jeho právneho
predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované
postúpeniepohľadávky,ktorévyplývajúz §92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,čovkonečnom
dôsledku bolo predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.
Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že súčasne boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky
na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca síce predložil samotnú zmluvu o

postúpení pohľadávky ako aj oznámenie je právneho predchodcu o postúpení pohľadávky avšak súdu
aj napriek písomnej výzve, ktorá mu bola doručená dňa 10.3.2016, nepredložil súdu výzvu adresovanú
žalovanému, v ktorej mu právny predchodca žalobcu oznamuje, že je v omeškaní so splácaním
pohľadávky z úverovej zmluvy ako ani skutočnosť, že táto výzva bola aj skutočne odoslaná, resp.
doručená a to poštovým podacím lístkom, doručenkou alebo podobne. Súd preto nemal preukázané,

že pohľadávku právneho predchodcu žalobcu - banky bolo možné postúpiť na žalobcu, preto Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu
malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, považoval s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za
neplatnú, nakoľko je v rozpore so zákonom. Táto skutočnosť potom postačuje na zamietnutie žaloby.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobcom predložená zmluva o bežnom účte a jej dodatky, od
ktorej odvodzoval podanou žalobou uplatňované nároky spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sú vymedzené v § 52 OZ účinného v čase uzavretie zmluvy o bežnom účte, ktoré treba vykladať v
spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii
zákonom č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských

zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy. Zmluva o bežnom
účte uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa súčasne náležitosti typovej
zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. V danej veci
právny predchodca žalobcu je dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom -

fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci obchodnej činnosti.
Právny predchodca žalobcu obdobné zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaný - spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Obsah tejto zmluvy vrátane všeobecných obchodných
podmienok nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom
vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaný mal

možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy o bežnom účte v znení jej dodatkov.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným bola uzavretá dňa 10.5.2005 Zmluva o bežnom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX a dňa aj 9.12.2005 jej dodatok o kontokorentnom úvere. Uplatňovaný nárok

mal predstavovať čerpaný úver z povoleného prečerpania a nepovolené prečerpanie žalovaným na
jeho bežnom účte. Povolené ako aj nepovolené prečerpanie jednak predstavovalo debetné transakcie
- výbery hotovosti kartou, hotovostné výbery na pobočke a trvalé príkazy na úhrade ako aj pripisovanie
debetných úrokov, poplatkov za vedenie účtu a poplatkov za kartové operácie. Súd tak vychádzajúc
zo žalobcových tvrdení preskúmal listinné dôkazy ním predložené, ktoré mali preukazovať takto

odôvodnené nároky. Z predložených listinných dôkazov však súd nemal preukázanú dôvodnosť výšky
týchto nárokov. Súd výzvami zo dňa 22.9.2014, ktorá mu bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená
dňa 30.9.2014 a urgencii tejto výzvy zo dňa 20.11.2014, ktorá mu bola doručená dňa 27.11.2014 a
výzve na pojednávaní 25.2.2016, ktorá mu bola v písomnom vyhotovení doručená dňa 10.3.2016 bližšie
nešpecifikoval žalobou uplatnenú istinu. Pričom z jeho vyjadrenia vyplýva, že táto je okrem žalovaným

čerpanej istiny poskytnutého kontokorentného úveru tvorená aj úrokom, úrokom z omeškania a
poplatkami. Žalobca však neuviedol ako úroky a úroky z omeškania tvoriace istinu boli vypočítané a
v akej sadzbe boli uplatnené. Žalobca taktiež neuviedol, aké poplatky tvorili istinu, za aké služby boli
žalobcovi vyúčtované a tiež nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval oprávnenosť účtovaniatýchto poplatkov. Podľa názoru súdu mal žalobca v priebehu dostatočný časový priestor na doplnenie
dôkazov, ktoré od neho súd vyžadoval.

Žalobca ako účastník sporového občianskeho súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť
dôkaznú (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi ktorými je úzka vzájomná väzba.
Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie
je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové
tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia uznesenia

podľa§120ods.4O.s.p.Pretojedinousankciouzanesplneniepovinnostitvrdeniaadôkaznejpovinnosti
je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok
neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil.

Žalobca bol tiež v uznesení súdu zo dňa 4.3.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 10.3.2015 poučený
v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o

tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy. Súd žalobcovi
výzvami dal možnosť odstrániť nedostatok spočívajúci v špecifikácii žalovanej sumy ako aj predložení
dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej sumy. Napriek tejto súčinnosti zo strany súdu
predpokladanej aj v § 6 O.s.p. k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani

nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené
právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné
procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to,
že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.
pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov žalobcom

nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale
v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe aj z týchto dôvodov
nemohol vyhovieť a preto ako to bolo vyššie uvedené bolo potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Úspešný

žalovaný návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil,
súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia