Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201641
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515201641.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanej:
B. P., nar. X.XX.XXXX, bytom L. P. XXX konaní o zaplatenie 8.888,29 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.541,03 eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 491,32 eur pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku , v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.4.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 8.888,29 eur a nahradiť trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu
základ záväzkovom vzťahu účastníkov konania založenom Zmluvou o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 8.8.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“).

Žalovaná sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli do vlastných rúk doručené

dňa 4.9.2015 písomne nevyjadrila.

Na pojednávanie konané dňa 7.4.2016 sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu žalobca
nedostavil. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho
neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnila žalovaná. V súlade s ust. § 101 ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a
vykonané dôkazy.

.
Žalovaná na pojednávaní poukázala na prebiehajúce oddlženie jej manžela - K. P.. Ďalej uviedla, že
sumu, ktorá má byť žalobcovi vyplatená v oddlžení vo výške 215,31 eur si žalobca u nej nemôže
uplatňovať.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej oboznámením sa s

obsahom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X
XX zo dňa 8.8.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
vyjadrením JUDr. Gábora Száraza doručené súdu dňa 27.1.2016, ako aj obsahom ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:Žalobca uzavrel dňa 8.8.2005 s K. P. ako dlžníkom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 500.000,-

Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých zmluvných
podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver č. XXXXXXX X XX vo výške cca 300.000, -Sk. Dlžník
sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.913,- Sk a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa zaviazal
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške minimálne 2.500,-

Sk. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 %
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4.375,-Sk. Žalovaná prevzala na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník, teda ako ručiteľ. Uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1K/8/2013 zo dňa 2.5.2013 bol na dlžníka vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1K/8/2013 zo dňa 3.8.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.5.2015 bol
na dlžníka vyhlásený konkurz, ktorý po splnení konečného rozvrhu výťažku bol zrušený. Uznesením

Okresného súdu Prešov sp. zn. 1NcKR/14/2013 zo dňa 4.11.2015 bolo povolené oddlženie dlžníka.
Z predmetného uznesenia vyplýva, že dlžník je povinný k rukám oddlžovacieho správcu poskytnúť
ku koncu každého skúšobného roka skúšobného obdobia sumu 1200,- eur na uspokojenie svojich
záväzkov. Zo správy správcu dlžníka predloženej súdu dňa 27.1.2016 vyplýva, že ku koncu prvého
skúšobného roka (12.11.2016) bude žalobcovi vyplatená suma 71,77 eur, teda ku koncu skúšobného

obdobia (3 roky) celkovo suma 215,31 eur.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil sumu 8.888,29 eur, pričom v zmysle predloženého výpisu z účtu
táto je tvorená aj poplatkami za 1. upomienku vo výške 3,- eur, poplatkom za 2. upomienku vo výške
20,- eur, poplatkom za predžalobnú upomienku vo výške 30,- eur, poplatkom za vedenie účtu vo výške
12,- eur, 3,- eur a 0,99 eur. Spolu vo výške 131,95 eur,

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Súd právne posúdil vec tak, že medzi žalobcom a dlžníkom K. P., uzavretá Zmluvou o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 8.8.2005, je zmluvou
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa
Občianskeho zákonníka a § 23a zákona č. 634/1992 Zb . Podľa prechodných ustanovení Občianskeho

zákonníka (§ 879j) sa aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Je síce pravda, že
úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ je jej účastníkom
spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv (obsiahnuté v
piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný za lex generalis, kým Obchodný zákonník
za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú
úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj
vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným zákonníkom. To neznamená, že by bol celý
zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka a že by úprava týkajúca sa spotrebiteľských

zmlúvobsiahnutávObchodnomzákonníkustratilaakékoľvekopodstatnenie.Záväzkovývzťahupravený
ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type
ako aj ďalšími ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský
vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa. Teda je potrebné zohľadniť

§ 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1.5.2014 a právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj samotný zákonodarca

sa touto novelou snažil odstrániť nejednotnú prax súdov pri riešení otázky, či na spotrebiteľský vzťah pri
duplicite právnej úpravy sa má uplatniť Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.

Keďže nemožno mať pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je
jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo viazaný na
stavebné účely týkajúce sa zabezpečenia či zveľadenia bývania pre žalovaných v 1. a 2. rade, teda nie
ich obchodnej alebo podnikateľskej činnosti), pričom a k účtovaniu poplatkov vyúčtovaných žalovanej
došlo po 1.1.2008, súd v zmysle § 879j a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil súlad uplatnených
nárokov navrhovateľa s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené po posúdení žalobcom uplatneného nároku dospel k záveru, že
žalovaná ako ručiteľ z predmetnej zmluvy o úvere je povinná namiesto dlžníka - K. P. sumu 8.541,03 eur.Súd žalobcovi nepriznal zo žalovanej sumy 8.888,29 eur sumu 215,31 eur, predstavujúcu sumu
poskytnutú v rámci oddlženia dlžníka zo zmluvy o úvere - K.
P., pričom počas skúšobného obdobia, teda do 12.11.2018 bude žalobcovi každý rok zaplatená suma

71,77 eur. Súd tiež nepriznal žalobcovi nárok na poplatky spolu vo výške 131,95 eur , čo predstavuje
dlžníkovi vyúčtované poplatky za 1. a 2. upomienku, predžalobnú upomienku a poplatky za vedenie účtu.
Vo vzťahu k vyúčtovaným poplatkom za upomienky, súd poukazuje na skutočnosť, že tieto poplatky
sú neprimerané a náklady, ktoré by preukazovali ich výšku v priebehu konania zo strany žalobcu neboli
preukázané. Vystavenie upomienky je úkon, ktorý nie je závislý od vôle dlžníka (aj keď je spojený s

porušením jeho povinnosti) a bolo v zásade len na vôli žalobcu, ako často bude takéto upomienky
vystavovať a vyberať za ne poplatky, nakoľko iba on určoval, či vystavenie upomienky bude len pri prvom
porušení platobnej disciplíny, alebo aj pri opakujúcom sa porušení platobnej disciplíny. Navyše súdu nie
je známe, akým kľúčom sa vyrátavala zo strany žalobcu suma poplatku za upomienku, keď raz táto suma
je vo výške 3,- eur a raz vo výške 30,- eur. Súd považoval takéto poplatky za ďalšiu sankciu pre dlžníka
spojenú s omeškaním úhrad splátok úveru. Účtovanie poplatkov za upomienku tak súd považoval za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu
navyše nedošlo k preukázaniu reálneho vyhotovenia takýchto upomienok, ich doručenia žalobcom a ani
preukázania reálnych nákladov spojených s vyhotovením a doručením týchto upomienok. Upomienka
nemá mať sankčný charakter, teda nemá byť potenciálnym zdrojom neodôvodneného prospechu pre
žalobcu, čo v danom prípade tak jednoznačne je, keď paušalizovaná náhrada vo forme poplatku za

upomienku predstavuje rozmedzie od 3,- eur až do 30,- eur, čo výrazne prekračuje prijateľnú náhradu
nákladov (najmä nákladov na papier, tlač a poštovné). Okrem toho je potrebné uviesť, že súdna
kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je abstraktná, teda už samotná
spôsobilosť danej zmluvnej podmienky poškodiť spotrebiteľa (tým, že je neprimerane sankcionovaný) je
dôvodom na vyhlásenie tejto zmluvnej podmienky za neprijateľnú, bez ohľadu na to, či v danom prípade

skutočne došlo k poškodeniu spotrebiteľa. Už samotná skutočnosť, že dodávateľ uplatňuje poplatky za
upomienkyakopoplatkypodľasadzobníka(nieakovyúčtovaniereálnychzdokumentovanýchnákladov),
pričom môže tieto poplatky účtovať ľubovoľne často (napr. každý mesiac pri omeškaní dlžníka s platbou)
je potenciálne spôsobilá neprimerane sankcionovať dlžníka. Poplatky za upomienky boli vyúčtované v
rozmedzí od 3,- eur do 30 eur od roku 2011 spolu v sume 115,- eur, čo predstavuje neprimeranú sankciu

dlžníka. Súd tak započítal úhrady dlžníka, ktoré boli započítané na úhradu poplatkov za upomienky na
úhradu istiny úveru. Súd tiež nepriznal žalobcovi ním dlžníkovi vyúčtované poplatky za vedenie účtu
16,95 eur za obdobie októbra 2011 do mája 2013 pretože, čo sa týka
uvedeného poplatku, sa jedná o neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v
rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu
medzi žalobcom a dlžníkom. Súdu nie je zrejmé a zo zmluvy o úvere nevyplýva, za čo vlastne dlžník
poplatokzaplatil,žalobcanepredložilsadzobníkpoplatkov.Akbolpoplatokuhrádzanýzavedenieúčtu,je
to len administratívna činnosť žalobcu, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom
uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ

je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je dlžníkovi poskytovaná žiadna
služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Súdtakžalobcovizožalovanejsumynepriznalsumu347,26eur,čopredstavujesumu215,31
eur, ktorá mu bude poskytnutá v oddlžení dlžníka a sumu ním dlžníkovi vyúčtovaných poplatkov vo výške
131,95 eur (115,- eur poplatky za upomienky

a 16,95 eur poplatky za vedenie účtu).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľideovýrokotrováchkonania,vovzťahukuplatnenémunároku,ktorýpredstavovalsumu8.888,29

eur výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca
bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 8 541,03 eur vrátane príslušenstva, v ktorej bolo žalobe
vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 347,26 eur vrátane príslušenstva bol žalobca neúspešný, keďže v
tejto časti bola žaloba zamietnutá. V tejto časti bola, teda úspešná žalovaná.Žalobca bol teda úspešný v 96,09 % a žalovaná v 3,91 %. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu
účastníkov v tomto konaní, tak žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,18 % s

poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže žalobca v priebehu konania učinil návrh na náhradu trov
konania, pričom tieto trovy konania predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 533,- eur, súd mu
priznal náhradu trov v rozsahu 92,18 % z tohto súdneho poplatku, čo predstavuje sumu 491,32 eur, ktoré
je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia