Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/354/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205744
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8512205744.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej

Ľubovni pod spisovou značkou 1C/132/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 885,12 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne ochranu v zákonom predpokladanej
kvalite a že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa

však nestalo napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky stanovené
Exekučným poriadkom prípadne Občianskym súdnym poriadkom.

Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) E. H.,
F.. XX.XX.XXXX tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 959/2005.

Rovnakých nárokov s menšími odchýlkami sa žalobca domáhal aj ďalšími žalobami voči rovnakej
žalovanej a to v konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie a pôvodne vedené pred
Okresným súdom v Starej Ľubovni pod spisovými značkami 1C/133/2012, 1C 134/2012, 1C/135/2012,
1C/311/2012, 1C/312/2012, 1C/313/2012, 1C/314/2012, 1C/315/2012, 1C/316/2012, 1C/317/2012.
Tieto veci boli spojené pod spoločnou spisovou značkou 1C/132/2012.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej

Ľubovni pod spisovou značkou 1C/133/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 885,12 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútorapodľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) I. Z., nar.
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci číslo EX 57/2004.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod spisovou značkou 1C/134/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 940,44 eur, prípadne, aby medzitýmnym

rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) D. Č., F..
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX/2386/2003.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod spisovou značkou 1C/135/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 940,44 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) F. Č. F..
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX /201/2004.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod spisovou značkou 1C/311/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 311,92 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnému) L. T.,
F.. XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 3155/2011.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod spisovou značkou 1C/312/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnému) E. H.
F.. XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 3153/2011.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod spisovou značkou 1C/313/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnému) F. E. F..
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX/3154/2011.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod spisovou značkou 1C/314/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 eur, prípadne, aby medzitýmnymrozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) A. H., F..
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 3156/2011.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej

Ľubovni pod spisovou značkou 1C/315/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) D. J. F..

XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 3148/2011.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej

Ľubovni pod spisovou značkou 1C/316/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) Ľ. J., F..
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 3150/2011.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej

Ľubovni pod spisovou značkou 1C/317/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej
škody vo výške 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 eur, prípadne, aby medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku po predchádzajúcom udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX voči dlžníkovi (povinnej) R. G., F..
XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 696/2006.

Zároveň v spojených veciach pôvodne vedených na Okresnom súde v Starej Ľubovni žalobca žiadal

zaviazať žalovanú na náhradu majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, kde
žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a na

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur.

Z titulu nemajetkovej ujmy žalobca žiadal vo veciach pôvodne vedených pod vyššie uvedenými
spisovými značkami úhradu vo výške tak ako je to vyššie uvedené. Nemajetková ujma mu bola
spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho práv za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákon, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, vyvolanie
rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky s tým, že výpočet nároku uskutočnil alikvotným
podielom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe
aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu uvedenej v konaniach pod spisovými značkami III.

ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44,
III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36 a III. ÚS 301/05-38. kde sa uvádzalo 663,88 eur
za rok, kde na jeden mesiac z tejto sumy pripadala suma 55,32 eur.V právnom zdôvodnení vyššie uvedených nárokov žalobca poukázal na právnu úpravu procesného
postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu
určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu

základných práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona, keďže podľa procesných pravidiel je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, o čom exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase napriek tomu, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o

zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia práv a spôsobenej škody žalobcovi sa tento podľa jeho tvrdenia dozvedel po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora. Žalobca pri domáhaní sa svojho nároku na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súduvStarejĽubovnipostupovalvsúlades§15ods.1zákonačíslo514/2003Z.z.,písomnoužiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, na čo však žalovaný

pozitívne nereagoval.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/132/2012 u
povinnej E. H. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 494 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/133/2012 u
povinného I. Z. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 494 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/134/2012 u
povinného D. Č. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 517 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/135/2012 u
povinnej F. Č. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 517 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/311/2012 u

povinného L. T. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 196 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/312/2012 u
povinného E. H. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 196 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/313/2012 u
povinného F. E. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 196 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/314/2012 u
povinného A. H. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 196 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/315/2012 u
povinného D. J. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 200 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/316/2012 u

povinnej Ľ. J. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 200 dní.

Vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spisovou značkou 1C/317/2012 u
povinného R. G. konštatoval bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu viac ako 112 dní.

Žalovaná v predmetnej veci zaslala tunajšiemu súdu rozsiahle písomné vyjadrenie, ktorého kópia bola
doručená žalobcovi, a v ktorom žalovaná uviedla:„Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa došlo
k spojeniu viacerých konaní na podklade žalôb, v ktorých žalobca namieta nesprávny úradný postup
OkresnéhosúduStaráĽubovňa.UznesenímKrajskéhosúduvPrešove,ktorýmbolisudcoviaOkresného
súdu Stará Ľubovňa vylúčení z prejednania veci, bola vec pridelená na konanie Okresnému súdu Vranov

nad Topľou. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) mal
podľa žalobcu spočívať v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom ustanovenej lehote. Na základe uvedeného sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Podľažalobcu, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala
takúspoluprácusúčastníkmikonania,ktorábymohlamaťsvojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu vo veci, došlo v namietaných exekučných konaniach k uvedeným

skutočnostiam. Žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody pozostávajúcej z nasledovných
čiastkových nárokov: 1. materiálna škoda v paušálnej výške 175,- € spôsobená nákladmi na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na
udržiavanie a správu informačného systému a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom, 2. nemajetková ujma vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri

svojom rozhodovaní, vypočítaná zo základu 663,88 € na rok, ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. Na základe skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe tento žiada, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, pretože tento v jednotlivých namietaných exekučných konaniach nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Ďalej má súd zaviazať
žalovanú zaplatiť žalobcovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy súdneho konania. K predmetnej veci uvádza žalovaná nasledovné:
Procesné námietky: Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“) dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých
dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú
procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie
vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť podania. V jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené

dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú
vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam
pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch.
Vo všeobecnosti žalovaná musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej

ujmy, atď. ... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám.
Žalovaná zdôrazňuje, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného
exekučného konania, sa nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne pre
to, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na

náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Na dôvažok, sám žalobca uvádza, že mu boli
doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, pričom tieto uznesenia museli byť v
súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami
dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo

dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu
na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). V tomto momente
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta „nezákonné konanie“ v podobe

nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne
jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a
žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa týka uvádzaných
prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol

na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t. z. či využil účinné právne
prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3.
mája 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým

postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca
nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní). Podmienka uplatnenianároku na súde: Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa §
16 ods. 4 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie

nároku je zákonom (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto
nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978). Žalovaná poukazuje na to, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 jej boli doručené dňa
23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy spojené do tohto konania boli okresnému

súdu Stará Ľubovňa doručené už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr, a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň
žalovaná informuje súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde

žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú
škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s

povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako
orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežneprerokovaný.Vzhľadomnato,žežalobcaaninavýzvuMinisterstvaspravodlivostiSRžiadosť

v potrebnom rozsahu nedoplnil a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z
uplatnených nárokov žalobcu uspokojený nebol. Pokiaľ ide o posúdenie, či každý konkrétny uplatnený
nárok bol aj obsahom prijatých žiadostí o predbežné prerokovanie nároku, žalovaná zdôrazňuje, že
dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a

nemôže zaťažovať žalovanú, ktorá nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky
boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. Podmienky úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody: Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci: 1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/vznik škody, 3/príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému
postupu: 1. nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote:
Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho
výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca
doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. K
otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná

uvádza, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajšíchtrov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto
uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u
pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti

vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučnýporiadok“)(súdvrozhodnutíozmeneexekútorapodľaodseku8zároveňvykonanímexekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený). Žalovaná pripúšťa, že v niektorých

jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä
v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný

spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný
súdnekonalonávrhochžalobcuakooprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,žalobcoviničnebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení
s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil,

zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže si nepočínal
tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej
ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote). Okrem toho žalovaná poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02,

ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú
uvedené v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97,
na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti

danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“ Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora),

zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať
pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za

nesprávny úradný postup. Zároveň žalovaná poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného
poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo
dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní

pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. 2. existenciou
prieťahov v konaní: Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach svojich žalobných
návrhov namieta prieťahy v konaní a z týchto tvrdených prieťahov odvodzuje svoje právo na náhradu
nemajetkovej ujmy ako aj materiálnej škody, žalovaná v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho

výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci
o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom

v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie

uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaná v súvislosti s tvrdeniami
žalobcu považuje za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli

oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. K záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný
súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel už napr. aj Krajský súd v Nitre (sp.
zn. 9Co 285/2011). Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických
osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy,
Najvyšší súd SR). Teda v prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR,
poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval,

že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v
takomtoprípadepreskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéauvedenélenpotvrdzuje,
že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR. Podľa § 53 ods. 1
zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv
aleboslobôdúčinneposkytujeanaktorýchpoužitiejesťažovateľoprávnenýpodľaosobitnýchpredpisov.
Pre podporu vyššie uvedenej argumentácie žalovaná poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu SR. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická
osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich

základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného, pokiaľ by bolo možné konštatovať existenciu súdnych
prieťahov a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia všeobecného súdu podľa zákona č.
514/2003 Z. z., tak Ústavný súd SR by o takomto nároku nemohol konať, pokiaľ by sa fyzická alebo
právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. (teda prostredníctvom účinného prostriedku nápravy). Avšak vzhľadom na to, že Ústavný súd SR

skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie
priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z.), je zrejmé,
že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej
ujmy (v opačnom prípade by sa ústavnou sťažnosťou Ústavný súd SR meritórne zaoberal až po
neúspešnom uplatnení nároku v režime podľa zákona č. 514/2003 Z. z.). Možno preto uzavrieť, že

súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo
Ústavným súdom SR. V tejto súvislosti žalovaná dáva súdu do pozornosti uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 03.10.2012, I. ÚS 476/2012-12, ktorým Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnostiach žalobcu,
pričom konštatoval, že: „O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS
168/05).... Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je
ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv
sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom ...... zasiahla samotnú podstatu a účel
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS
93/03).“ Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov
v konaní. Hmotnoprávna námietka premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“: Podľa
ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobných návrhoch, v

niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred
marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, lehota na
uplatnenie týchto nárokov (premlčacia lehota) uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to po
troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). K materiálnej škode: Žalobca sa vo svojej žalobe konkrétne domáha náhrady
škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175,- €. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i.
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody
anároky,ktorésiuplatňuje,jemožnépovažovaťzahypotetické.Vyčíslenieškody:Podľatvrdenížalobcu,
tento vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila
žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavanieasprávuinformačného
systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na tomto mieste

je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady
predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. V tomto
smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný

beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná má za to, že žalobca
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo
ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a
teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej žalovaná

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne
preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,
teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V prvom

rade žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov

prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej
škody „udržiavanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel
fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie

úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných
zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej

strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že „disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)“ a že, „návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto formerovnako tak elektronicky“. Z tohto dôvodu žalovaná má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Na základe všetkých uvedených skutočností je
žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak,
ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani
singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je
možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. K nemajetkovej ujme: Žalobca sa
vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke
663,88 € (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa
aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
poukazuježalovanánadveskutočnosti.Vprvomrade,žalobcapoukazujenaviaceronálezovÚstavného
súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné

povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej
sumy 663,88€, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri
rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o
veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť

predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa
priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda
súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,

keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná
judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde
je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít

a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil, v čom a
ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.“ Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu
žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej

náhrada v peniazoch. Aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetková ujma s prihliadnutím na
poškodenú osobu: Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná akcentuje na potrebu zohľadnenia vyššie
citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní

záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.
Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových okolností, na ktoré žalovaná v ďalšom texte
poukáže, podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí,
ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch
všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je
všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhuspotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej

komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný
stálemupredstaviteľoviSlovenskejrepublikypriEurópskejúnii,vktoromEurópskakomisiapoukázalana
to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku

267ZFEÚpodalKrajskýsúdvPrešove(VecC-76/10).Žalovanádávadopozornosticelýtextpriloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky: „Problémy v spojitosti s týmito praktikami
sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred
formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi
tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových

inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa
javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa.“ „Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom
Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na
ochranu spotrebiteľa, a/alebo pomerne flagrantne znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých

aspektoch, z ktorých niektoré uvádzame ďalej.“ „Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa,
že prinajmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie
zmluvy o úvere, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“ „Podľa

bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške
0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne.“ „Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu
pred termínom splatnosti, to ho však nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej
výške.“ „Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel
na ochranu spotrebiteľa...“ Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp.

aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr.
článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaná v prílohe svojho vyjadrenia. Z
uvedeného článku napr. vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa
uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú
nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon

domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal
na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj
nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s
konaním žalobcu, vylúčila žalobcu zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali

porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie
skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v

prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa
(povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho
úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia
časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne v takejto
situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí
byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu

na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor,
že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s
dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšiehopôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky),
minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný
postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovanej žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy

v peniazoch. K príčinnej súvislosti: Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v
dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda

postupom okresného súdu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho
názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v
tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.

514/2003 Z. z., považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby Okresný súd Vranov
nad Topľou žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol.“

Žalobca v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej predložil súdu stanovisko. Uviedol, že
prevažná časť rozhodujúcich skutočnosti pre rozhodnutie vo veci vyplýva z obsahu exekučného spisu,

ktorý žalobca žiadal pripojiť do tohto súdneho konania. Bez oboznámenia sa s jeho obsahom nie je
možné vo veci rozhodnúť. Keďže preukázanie rozhodujúcich skutočnosti nie je náležitosťou podania,
ale naopak je predmetom vykonávania v súdnom konaní, ktoré sa uskutočňuje na základe riadneho
podaniažalobcu,niejemožnépodaniežalobcuztohtodôvodupredčasneodmietnuť.Išlobyoporušenie
základného práva na prístup k súdu. K výzve na predloženie písomného podania s vykázaním dátumu

podania:
1) Žalobca nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podaným žalovanému, ktorý by navyše obsahoval vyznačený dátum podania. Žalobca podal originál
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému osobne do podateľne, pričom
žalovaný potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením

ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
2) Originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil žalovaný do svojho
príslušného spisu a preto žalobca v podanej žalobe navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal
oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného.
3) Žalobca nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti, aby inter alia nedošlo v

spojení s nesprávnym úradným postupom štátu k navýšeniu materiálnej škody na jeho strane. Žiadna
normatívna právna úprava neukladá poškodenému subjektu povinnosť, aby v prípade postupu podľa
ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2013 Z.z. vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu vyhotovenia printovej
verzierovnopisunávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhradumzdyapostaralsaovyznačenie
prezenčnej pečiatky orgánu konajúceho v mene štátu.

4) Ak všeobecný súd má za to, že zisťovanie skutočnosti zo spisu žalovaného má menšiu vypovedaciu
hodnotu (poskytuje menší priestor adekvátnemu zisteniu materiálnej pravdy) než oboznámenie sa s
návrhom predloženým žalovaným, žaloaný je pripravený poskytnúť návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s tým, že žalobca disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhovv elektronickej forme a preto môže poskytnúť len túto jednotnú databázu obsahujúcu celkovo 43.597
návrhov - databáza samozrejme zahŕňa aj súdom požadovaný individuálny návrh.
5) Tvrdí, že v danom štádiu konania neexituje (aspoň ju žalobca nezaznamenal) námietka zo strany

žalovaného, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto individuálnej veci
nebol podaný. V prípade pochybnosti je namieste požadovať, aby súd získal vyjadrenie ohľadom
doručenia návrhu priamo od žalovaného (§ 114 ods. 2 a 3 OSP).
6) V tejto súvislosti oznamujú, že súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovania nároku na náhradu škody do konaní o týchto žalobách:

ZE-5397-293 XXXXXXX E. P. X.X.XXXX EX 41/2007
5817-NZP XXXXXXX I. R. XX.XX.XXXX EX7446/2011
NP-5570-253 XXXXXXX Š. T. XX.XX.XXXX EX11017/2008
8305-ISTINA RS XXXXXXX I. R. XX.XX.XXXX EX7446/2011
Jednotlivé žaloby, ktoré boli podané na OS Prievidza následne odkazujú na tieto konania. V zmysle ust.
§ 121 OSP nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Vášmu súdu je známa

skutočnosť, že žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MS SR
z potvrdenia, ktoré žalobca priložil k vyššie uvedeným konania a to z jeho vlastnej činnosti. Preto túto
skutočnosť viac nie je potrebné dokazovať predkladaním ďalších kópií do ďalších konaní. Vyhotovovanie
takýchto kópií by bolo zároveň nehospodárne.

Žalobca v ďalšom svojom vyjadrení poukázal, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení procesné
nedostatky neoznačila konkrétne vo vzťahu k individuálnemu žalobnému návrhu s tým, že žalobca
pravdivo opísal jemu známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v
ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. K nepriloženiu dôkazov uviedol, že žalobca

označil ako dôkaz súdny spis a označením dôkazov v žiadnom prípade neprenáša dôkazné bremeno
na súd, len žiada, aby súd v tomto konaní vykonal rozhodujúci dôkaz t. j. oboznámenie sa s exekučným
spisom, čím uniesol dôkazné bremeno. Žalobca sa nestotožnil a nikdy sa ani nestotožňuje s tvrdeniami
Ústavného súdu o tom, že bez označenia spisovej značky na začatie konania nemožno vec prejednať.
V žalobe podrobnej špecifikuje, v čom vidí nesprávnosť úradného postupu - exekučný súd nerozhodol

o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po uplynutí takto predpokladaného času (legálnej lehoty)
bol právny významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy. V danom
prípade je intenzita zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu nesprávnym úradným
postupom veľmi vysoká, z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich nesprávny úradný
postup resp. rad nesprávnych úradných postupov. Ďalej poukázal, že platí základné právo každého

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo každého na prejednanie veci v primeranom
čase. Z toho dôvodu je právne irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností, na ktoré
poukazoval žalovaný, napriek tomu k veci žalobca dodal, že žiadal informácie o stave konania, kde
súčasne namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval, aby o ich návrhoch
bolo rozhodnuté. Žalobný návrh jednoznačne podľa názoru žalobcu vypovedá o tom, že exekučný súd

nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po uplynutí takto predpokladaného času bol
po právne významný čas bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy. „Titul nároku“ (tak ako
ho označuje žalovaná) je určený v ustanovení § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. Ide o nesprávny
úradný postup s tým, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní.
V zmysle zákonnej úpravy nie je vylúčené, aby nesprávny úradný postup predstavoval kumuláciu
právnych skutočností. Možno konštatovať, že samotné prekročenie lehoty ustanovenej v § 44 ods. 8
Exekučného poriadku prestavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah a v priemere k Dohovoru rozhodovanie
súdu v čase, ktorý nie je primeraný. Celková doba rozhodovania o návrhu oprávneného na zmenu

exekútora nemôže byť podľa názoru žalobcu akceptovateľná. V danom prípade k zmene exekútora viedli
žalobcu poznatky o nekonaní alebo nesústredenom konaní pôvodného exekútora. Neplatí teda, ako
uvádza žalovaná, že nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor
mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Naopak, včasné rozhodnutie súdu o zmene exekútora
mohlo zabrániť vzniku majetkovej škody na strane žalobcu. Zároveň je v tomto argumente žalovanej

koncentrované nepochopenie právnej a skutkovej podstaty uplatneného nároku žalobcom. Žalobcom
uplatnená náhrada škody nespočíva v zníženom výťažku exekúcie, ale v nákladoch, ktoré žalobcovi
vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Táto nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu
v pracovných aktivitách zamestnancov (práca navyše) a administratívnych postupoch (úkony navyše)žalobcu a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť
prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác, čoho dôsledkom je zníženie majetku
na strane žalobcu. Okrem iného vznik škody preukazujú aj listinné dôkazy založené v exekučnom

spise, ktoré sú dokumentmi vytvorenými žalobcom a sú zároveň svojím obsahom urgenciou konania.
Ide o dôkaz o vzniku škody, pretože vyhotovenie dokumentu a jeho zaslanie bolo zaslané s reálnym
finančným výdajom. Opätovne poukázali, že žalobca sa v tomto konaní nedomáha náhrady majetkovej
ujmy predstavujúcej znížený výťažok exekúcie, ale si ako náhradu majetkovej ujmy uplatňuje náklady,
ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Zjednodušene povedané,

ideonáklady,ktorýžalobcamuselvynaložiťnazamestnancov,papier,tlač,poštovné,elektronickéslužby
atď. v záujme toho, aby docielil postup v exekučnom konaní a rozhodnutie o jeho návrhu. Súčasne
poukázali na ustanovenie § 136 OSP, podľa ktorého ak možno výšku nároku zistiť len nepomernými
ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Pokiaľ súd nebude mať
za spoľahlivo preukázanú konkrétnu výšku škody, navrhli, aby v konaní bol na zodpovedanie otázky
výšky škody ustanovený znalec a v prípade, ak by náklady na vypracovanie znaleckého posudku

boli vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku neprimerane vysoké, navrhli, aby súd postupoval v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 136 OSP. Žalobca k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch uviedol, že aj pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj iná ako peňažná škoda volajúca
po finančnom odškodnení, ktorá môže obsahovať objektívne a subjektívne prvky, medzi ktoré patrí
povesť podniku, neistota v plánovaní rozhodnutí, ktoré môžu prijať, ťažkosti spôsobené samotnej správe

podniku a aj keď v menšej miere úzkosť a nepríjemnosti, ktorým sú vystavení členovia riadiacich
orgánov spoločnosti. Žalobca zásadne nesúhlasí s negatívnym vykresľovaním jeho podnikateľských
aktivít žalovaným vykonaným v jeho vyjadrení. Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci v
žiadnom prípade nemožno podriadiť pod občianskoprávne vzťahy a v neposlednom rade je potrebné
poukázať aj na ustanovenie § 3 ods. 2 ZoZŠ, podľa ktorého sa štát svojej zodpovednosti nemôže za

žiadnych podmienok zbaviť (objektívna zodpovednosť). Považujú prinajmenšom za nemorálne, aby sa
štát poukazovaním na dobré mravy snažil zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil. K žalobcom
uplatňovanej náhrade škody a nemajetkovej ujmy považovali za potrebné uviesť, že k vzniku majetkovej
škody resp. nemajetkovej ujmy (spočívajúcej v trvaní omeškania súdu) by jednoznačne nebolo došlo,
ak by súd rozhodnutie vydal včas v zákonom stanovenej lehote. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich

spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to vyjadrením
žalovanej zo dňa 12.04.2013 vrátane prílohami , vyjadrením žalobcu zo dňa 13.08.2014, zo dňa
15.08.2014, zo dňa 05.03.2015, znaleckým posudkom č. 1/2014 predloženým žalobcom, vyjadrením

žalobcu zo dňa 21.12.2015, zo dňa 08.04.2016, obsahom spisov OS Stará Ľubovňa sp.zn.
5Er/191/2006, 5Er/195/2007, 5Er/82/2007, 5Er/14/2007, 5Er/58/2007, 5Er/100/2007, 5Er/15/2007,
2Er/9/2004, 2Er/2/2004, 4Er/9/2004, 4Er/62/2005 a vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný
stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/191/2006 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 06.10.2010. Dňa 12.10.2010 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie
či si uplatňuje trovy konania. Dňa 03.11.2010 súdny exekútor predložil súdu spis spolu s vyčíslením.
Následne však súd pokračoval v konaní. Uznesením zo dňa 25.01.2011 súd rozhodol o návrhu na
zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/195/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 15.10.2009. Dňa 25.11.2009 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,
či si uplatňuje trovy konania a aby zaslal spis. Dňa 03.02.2010 súdny exekútor predložil súdu spis spolu
s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní a uznesením zo dňa 22.04.2010 súd rozhodol o

návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/82/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 15.10.2009. Dňa 25.11.2009 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,
či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 15.02.2010 súdny exekútor predložil súdu spis

spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 26.04.2010 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/14/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 15.10.2009. Dňa 25.11.2009 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,
či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 03.02.2010 súdny exekútor predložil súdu spis

spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 26.04.2010 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/58/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 15.10.2009. Dňa 25.11.2009 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,

či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 02.02.2010 súdny exekútor predložil súdu spis
spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 22.04.2010 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/100/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 15.10.2009. Dňa 25.11.2009 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,

či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 11.02.2010 súdny exekútor predložil súdu spis
spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 22.04.2010 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/15/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora

bola doručený súdu dňa 15.10.2009. Dňa 25.11.2009 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,
či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 02.02.2010 súdny exekútor predložil súdu spis
spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 22.04.2010 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 2Er/9/2004 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora bola
doručený súdu dňa 22.11.2010. Dňa 05.04.2011 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie, či si
uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 18.04.2011 súdny exekútor predložil súdu spis spolu s
vyčíslením.Následnevšaksúdpokračovalvkonanívoveci.Uznesenímzodňa18.04.2012súdrozhodol
o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora zamietol. Po podaní odvolania ohľadom

výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora KS vrátil vec ako predčasne predloženú nakoľko išlo
o rozhodnutie vydané VSÚ. Uznesením zo dňa 14.07.2015 právoplatne o návrhu na zmenu exekútora
rozhodol sudca a to tak, že návrh zamietol. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5Er/2/2004 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora bola

doručený súdu dňa 22.11.2010. Dňa 05.04.2011 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,
či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 14.04.2011 súdny exekútor predložil súdu spis
spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 18.04.2012 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrhu na zmenu exekútora zamietol. Po podaní odvolania,
KS uznesenie súdu 1.stupňa potvrdil.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 4Er/9/2004 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora bola
doručený súdu dňa 22.11.2010. Dňa 07.12.2010 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie, či si
uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 05.01.2011 súdny exekútor predložil súdu spis spolu s
vyčíslením. Uznesením zo dňa 26.03.2012 súd rozhodol okrem iného aj o návrhu na zmenu exekútora.

Tento výrok napadnutý odvolaním nebol. Vo veci sa ďalej konalo.

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 4Er/62/2005 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora
bola doručený súdu dňa 22.11.2010. Dňa 07.12.2010 požiadal súd doterajšieho exekútora o vyjadrenie,
či si uplatňuje trovy konania a o zaslanie spisu. Dňa 10.01.2011 súdny exekútor predložil súdu spis

spolu s vyčíslením. Následne však súd pokračoval v konaní vo veci. Uznesením zo dňa 26.03.2012 súd
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a návrh na zmenu exekútora zamietol. Vo veci sa ďalej konalo.

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že exekučnými titulmi boli rozhodcovské rozsudky. Nakoľko
exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že exekučné tituly vydané vo

forme rozhodcovských rozsudkov predložených žalobcom ako oprávneným a že zrejme boli vydané v
rozpore so zákonom exekučný súd posudzoval ich súlad so zákonom. Následkom tohto posúdenia
bolo to, že v predmetných exekučných veciach boli zamietnuté žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a následne boli exekúcie zastavené.Žalobca zaslal súdu znalecký posudok vypracovaný C.. D.. H.. E. J., H.. číslo 1/2013 zo dňa 24. 06.
2013 vo veci rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie, kde znalec

uvádza, že jednotlivé pramene EÚ a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú alebo
odkazujú na ustanovenia o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k 01. 07. 2013 neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského
konania v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok
ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli

byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským v rozhodcovskom konaní.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania pričom, obaja svoju neúčasť ospravedlnili a
nepožiadali o odročenie pojednávania.

V § 4 ods. 1 písm. a bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa uvádza, že vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

V ustanovení § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa uvádza, že zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu
škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom
škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na
súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci,

ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

V zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.Z ustanovenia § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však

počas šiestich mesiacov.

V zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.4eaa)

V § 41 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. sa uvádza, že ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2
písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže

sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak
sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Z § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V ustanovení § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. sa uvádza, že ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť

zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je
prípustné odvolanie.

V ustanovení § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. sa uvádza, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.

Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z ustanovenia § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci ako aj v spojených veciach si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkových škôd a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadostiach oprávneného na zmenu exekútora
v zákonom stanovenej lehote vrátane skutočností, že exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v danom prípade

rozsudky rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia
byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred 01.
06. 2011 a po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a
zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými
súdmi alebo vydané jedným rozhodcom súd uvádza, že v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uvedenú lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne

krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom
zvýšenú ochranu vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ustanovení § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, teda v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ustanovenie § 45 ods.

1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení zo dňa 09. 12. 2010 pod
sp. zn. IIÚS545/2010 exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie. Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie
adekvátne procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v

zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 29. 03. 2011 pod sp. zn. 5Cdo291/2010, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený
a povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných
exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku

vedenom či už podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku toto konanie zastavili
na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom
sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá. Tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné, že

nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu pod sp. zn. IVÚS606/2012 zo dňa 14.
12. 2012, v ktorej sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanémuporušeniu postupu Okresného súdu v Prešove a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 15Er 684/2011. Podľa
zistení Ústavného súdu bola Okresnému súdu dňa 15. 08. 2011 doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia, na vykonanie exekúcie, kedy 16. 04. 2012 súd vyzval žalobcu na predloženie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola predložená 04. 05. 2012 a uznesením zo dňa 05. 10. 2012 bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ústavný súd v
nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie je každý
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy.

Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy
zbytočné v zmysle ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy (napr. nález Ústavného súdu IÚS63/00).

Ústavný súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť
súduvtrvaníajniekoľkýchmesiacoveštenemusízakladaťporušeniezákladnéhoprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom v relevantnom čase už 15-dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne uvedené,
že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), a), d)
Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je
nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomnosti,

ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo
už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti
v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného
prípadu, keď Ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti
oudeleniapoverenínavykonanieexekúciehromadne,tedavrovnakomčasezaťažovalavšeobecnýsúd

väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým
odstupom, čo je možné považovať za ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť
sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako neopodstatnená.

V predmetnom konaní a v spojených veciach súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup v
danom prípade - existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej
lehote.

Súčasne súd uvádza, že ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov v predmetných veciach neboli vedené
žiadne disciplinárne konania a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval Ústavný
súd, či Európsky súd pre ľudské práva.

Vzmysleust.§9ods.2zák.č.514/2003Z.z.vzneníúčinnomod1.1.2003priposudzovanínesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súduSRoústavnejsťažnosti,vktorombolokonštatované,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibez
zbytočných prieťahov by len takéto podklady boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie žalobcom
uplatnených nárokov.

Zároveň mal súd za preukázané, že bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetných
exekučných konaniach skúmal, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva.Najvyšší súd SR pod sp. zn. 6Cdo135/2012 zo dňa 5.12.2012, 5Cdo375/2012 ako aj Ústavný
súd ČR pod sp. zn. 3ÚS 562/2012 zo dňa 24.10.2013 zaujali stanovisko, že pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v
rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Uvedené rozhodnutia v odôvodnení poukázali už

na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2011 pod sp. zn. 3Cdo146/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že vychádza z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa okrem iného zaoberá tým,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom. Teda či
bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený

exekučný titul bol alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia
tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnejrozhodcovskejzmluvyaexekučnýsúdmápovinnosťvzmysleust.§42ods.2Ex.poriadkuokrem

iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok akoby právny úkon

uzavretý nikdy nebol. Z toho dôvodu dovolací súd vyvodil záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku ak má preto dostatok skutkových a právnych
poznatkov, je oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie aj bez návrhu, t. j. ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými
stranamibolauzatvorenáplatne.Akzistí,žeprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaneplatnej

rozhodcovskej zmluve, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že postup exekučného súdu v predmetných
exekučných veciach nebol posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského súdu a nesmeroval ani

k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vo vzťahu posúdenia, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je alebo nie je
v rozpore so zákonom.

V prípade, ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by tak rozhodnutie majúce charakter tzv. ničotného
právneho aktu.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu
nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska je platnosti, keďže toto oprávnenie

nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to bolo konštatované vo vyššie
uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.V danom prípade bol plne opodstatnený a zákonný postup exekučného súdu, ktorý pri podaných
žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská
doložka bola uzatvorená platne. Tú okolnosť je potrebné posúdiť ja v danom prípade keď žalobca

tvrdí, že nerozhodnutím v lehote o zmene exekútora došlo k porušeniu jeho práva. Túto okolnosť o
preskúmavaní rozhodcovského rozsudku je potrebné rozhliadniť.

Záver exekučného súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom - žalobcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej

podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto uvedené neplatné zmluvné
dojednanie nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovské rozsudky, ktoré boli
podkladom vyššie uvedených exekučných konaní a preto správne exekučný súd postupoval, ak tieto
považoval za nevykonateľné.

Nakoľko exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že exekučné tituly vo

forme rozhodcovských rozsudkov predložených žalobcom ako oprávneným boli vydané v rozpore so
zákonom. Exekučný súd dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre
udelenie poverenia a žiadosť exekútora zamietol respektíve exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. V predmetných exekučných veciach zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo jej zastavenie nebolo realizované za situácie, že pre toto zamietnutie neboli

splnené zákonné predpoklady.

Uvedeným postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu
a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia a ani si neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.
Exekučný súd iba skúmal, či predložené rozhodcovské rozsudky sú vykonateľným exekučným titulom

a či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednávať dané spory. Pri riešení tejto otázky nebol
exekučný súd viazaný tým, ako ju rozhodcovský súd vyriešil a aj v rámci exekučného konania bol
všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne práve účinky (IVÚS78/2011, uznesenie
NS SR 6Cdo105/2011, 5Cdo375/2012, 6Cdo135/2012).

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku patrí k
procesným podmienkam konania a ich existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu a tých istých osôb. Totožný

predmet konania je daný vtedy, ak ide o ten istý nárok vymedzený petitom vyplývajúci z rovnakých
skutkových tvrdení, za akých už bol pôvodne uplatnený. O totožnosť účastníkov konania ide najmä
vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi, prípadne v novom konaní
vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie však netvorí právoplatný rozhodcovský

rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vo
forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré
je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiž
vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie
(uznesenie NS SR z 5.12.2012 pod sp. zn. 6Cdo135/2012).

Aj zo záverov rozhodnutia NS SR z 27.5.2013 pod sp. zn. 3Cdo 227/2012 a rozhodnutia NS SR
6Cdo135/2012 z 5.12.2012 je možné vyvodiť jednoznačný záver, že rozhodcovské konanie nemá
charakter exekučného konania a preto nim nemôže byť založená prekážka tzv. duplicitnej exekúcie.
Ani ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky a preto nemôže byť

prekážkou veci rozhodnutej.

Keďže v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe
exekučného súdu v predmetných exekučných veciach, nepreukázaním, že nerozhodnutím v stanovenej
lehote o zmene exekútora došlo k porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vydaním.

Z obsahu spisov Er vyplýva že v exekúciách bola preskúmavaná žiadosť o udelenie poverenia z vyššie
uvedených hľadísk. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu že vydaním rozhodnutia o zamietnutížiadosti o udelenie poverenia, respektíve vyhlásením exekúcie za neprípustnú došlo neprípustnému
preskúmania exekučného titulu vrátane porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

S poukazom na nepreukázanie tvrdeného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
preskúmavaní rozhodcovských rozsudkov spôsobom odporujúcim zákonu v spojených veciach
pôvodne vedených na Okresnom súde v Starej Ľubovni tak, ako sú tieto uvedené vyššie, ako zákonného
predpokladu zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. žalobcovi nevznikol nárok na náhradu

škody ani nemajetkovej ujmy. V zmysle ustanovenia § 17 zákona číslo 514/2003 Z. z. sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk. Škodu je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia
(najmä peňažného). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či
inéznehodnotenieexistujúcehomajetkovéhostavupoškodenéhooprotistavupredškodnouudalosťoua
ktorápredstavujemajetkovéhodnoty,ktorétrebavynaložiťpreuvedenievecidopredošléhostavu(pokiaľ

je možné). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

Žalobca si ako majetkovú škodu uplatnil istinu s príslušenstvom vo výške, ako to uviedol v petite svojich

jednotlivých žalôb s tým, že táto viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie
istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. V danom prípade žalobca sa domáha náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy mimo iného aj z toho dôvodu, že exekučným súdom nebolo

rozhodnuté o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. Zrejme však opomenul, že napríklad
v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 3Er/1/2004
ako aj v ďalších neuviedol dôvody na zmenu exekútora, v dôsledku čoho bol exekučný súd nútený
vyzývať ho na uvedenie týchto dôvodov, a taktiež bol nútený zabezpečiť aj ďalšie poklady potrebné
k rozhodnutiu v súvislosti s vedenou exekúciou. Okrem toho exekučný súd v podstate vo všetkých

veciach, kde žalobca namietal nedodržanie lehoty potrebnej na zmenu exekútora, buď zamietol návrh
na zmenu exekútora alebo vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Aj po podaní
odvolaniaoprávnenýmkrajskýmsúdomboliuzneseniaexekučnéhosúdubuďpotvrdenéaleboodvolanie
oprávnenéhoodmietnuté.Zvyššieuvedenéhotedajednoznačnevyplýva,žežalobcaneuniesoldôkazné
bremeno pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu.

V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby zo strany súdu došlo jednak k nesprávnemu
úradnémupostupuajednakkvznikukonkrétnejvyčísliteľnejapreukázateľnejmajetkovejškode.Žalobca
však nielen vo vzťahu k majetkovej škode ale ani vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy
nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči

povinnej osobe v dôsledku postupu exekučného súdu. Žalobca náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil
len s poukazom, že postup súdu má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva
žalobcu, no nijako konkrétne netvrdil a ani dôkazmi nepreukázal, že k takémuto následku aj skutočne
došlo.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle
zákona číslo 514/2003 Z. z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich
nie je táto zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že v dôsledku nepreukázania jednak nesprávneho
úradného postupu a jednak vzniku škody namietaným nesprávnym úradným postupom nie je možné
žalobe žalobcu vyhovieť.

Pre úplnosť súd poukazuje, že ďalšie návrhy na dokazovanie uvedené žalobcom a to výsluch pracovníka
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dlžníka a znalcov ktorý podávali znalecký posudok a to C.. O.. J., H.. O.. U.
E. B.., C.. O.. H. P. H., ktorí oceňovali škodu súd neakceptoval, nakoľko ich považuje za zbytočné, ktoré
by predlžili súdne konanie a pre rozhodnutie vo veci nemôžu mať vplyv, pretože sa netýkajú ozrejmenia

podstatných okolnosti, ktoré sú potrebné pre vyriešenie veci a to nesprávneho úradného postupu alebo
nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, tieto návrhy sa týkajú len okolnosti uzatvorenia zmluvy,
prípadne iných ako je uzavretie zmluvy, splácanie úveru a vyčíslenia škody no nie postupu súdu.Keďže súd ma to že k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu a nezákonnému rozhodnutiu ako
jednému z predpokladov vznik zodpovednosti nedošlo, je nadbytočné zisťovať okolnosti určenia výšky
škody a ujmy uplatnenej žalobcom.

Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. Podľa názoru súdu doba, ktorá v predmetných veciach
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s

návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom až do doručenia uznesenia exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti exekútora nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu ani vyvolať riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky, keďže exekučným titulom v danej exekučnej veci bol rozsudok
rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných konaniach žalobcu ako
oprávneného bola už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu určeného žalobcom na
vydanie rozhodcovských rozsudkov z úverových zmlúv nim poskytovaným vo vzťahu k spotrebiteľom.

Podľa názoru súdu prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu ktorý v pozícií
veriteľa, na strane ktorého neexistovala zákonná prekážka na ich uplatnenie v občianskom súdnom
konaní aj s poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky,

v zmysle ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci si tieto v súdnom konaní
neuplatnil.

V predmetných exekučných veciach bolo nesporne preukázané, že s poukazom na dátumy uznesení

exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a dátumy vydania uznesenia o zmene
exekútora mal žalobca v postavení veriteľa vytvorený dostatočný časový priestor na včasné uplatnenie
si predmetných pohľadávok voči povinným v občianskom súdnom konaní s vylúčením rizika nepriznania
nároku uplatneného v súlade s princípmi spotrebiteľského práva pre vznesenú námietku premlčania,
prípadne inú hmotnoprávnu námietku majúcu za následok nemožnosť priznania dôvodne uplatneného

nároku súdnym rozhodnutím.

Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

V zmysle § 142 ods. 1 OSP účastníkovi ,ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanej, ktorá si trovy konania nevyčíslila, trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.