Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222473
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114222473.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci žalobcu: J. R., nar.
X.X.XXXX, bytom B., ul. Y. č. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Juriga-Brankovičom, advokátom, so
sídlom v B., H. X.. X, proti žalovanému: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XXX, zastúpený JUDr.
Dagmar Pikorovou, advokátkou, so sídlom v B., J. R. XX, v konaní o zriadenie vecného bremena, o

odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 14C/202/2014-130 zo dňa
09.03.2016 vo výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy
právneho zastúpenia v sume 526,20 Eur a Slovenskej republike trovy konania v sume 2,60 Eur na účet
Okresného súdu Žilina, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca sa v konaní
domáhalvočižalovanémuzaodplatu4.305Eurzriadeniavecnéhobremenaspočívajúcehovprávecesty
- prechodu pešo a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C par. č. 7008/59.
Žalobca dispozitívnym úkonom zobral žalobný návrh v celom rozsahu späť. Žalovaný k späťvzatiu

návrhu na začatie konania nemal výhrady. V odôvodnení súd uviedol, že rozhodol podľa § 146 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého procesné zavinenie na zastavení konania znáša žalobca v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania. Žalobca nepreukázal, že návrh bol podaný dôvodne, resp. že došlo k
uzatvoreniu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Práve naopak, z výpisu listu vlastníctva
vyplýva, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti, ku ktorej požadoval zriadenie vecného
bremena, s iným subjektom ako je žalovaný. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil náhradu trov konania

pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava
zastúpenia zo dňa 8.12.2014, 2/ vyjadrenie odporcu zo dňa 8.12.2014, 3/ zastupovanie na pojednávaní
dňa 17.3.2015, 4/ právne odôvodnenie obrany proti zriadeniu vecného bremena - práva cesty zo dňa
19.3.2015, 5/ ohliadka na mieste samom dňa 18.5.2015, 6/ vyjadrenie k navrhovanej možnosti zriadenia
vecného bremena zo dňa 14.9.2015, 7/ vyjadrenie k späťvzatiu zo dňa 11.1.2016. Pri výpočte náhrady
trov právneho zastúpenia stanovil súd odmenu za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a)

Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ako jednu trinástinu výpočtového základu, nakoľko nie je možné
jednoznačne určiť hodnotu vecného bremena. Súd nepriznal žalovanému náhradu za úkony: vyjadrenie
k návrhu na začatie konania zo dňa 8.12.2014 a právne odôvodnenie obrany proti zriadeniu vecného
bremena - práva cesty zo dňa 19.3.2015, nakoľko nejde o účelne vynaložené úkony. Vzhľadom na
výsledok konania, resp. procesné zavinenie na zastavení konania, uložil súd žalobcovi, aby nahradil

štátu trovy konania pozostávajúce z trov ohliadky.2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. podal odvolanie žalobca a vo výroku II. aj žalovaný.
Žalobca v odvolaní uviedol, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, nakoľko žalovaný sa
bránil uzatvoreniu dohody. Poukazuje na konanie žalovaného po začatí konania, keď vybudovaním

betónového plotu znemožnil zriadenie vecného bremena cez pozemok tak, ako navrhoval žalobca.
Zdôrazňuje, že žalovaný plot začal budovať účelovo po podaní žaloby, aby znemožnil súdu zriadiť vecné
bremeno cez predmetný pozemok. Spôsob zriadenia vecného bremena, ktorý navrhol žalovaný bol
taký, že vecné bremeno by malo byť zriadené nielen cez pozemok žalovaného, ale aj cez pozemok
tretej osoby, ktorá nie je účastníkom prebiehajúceho konania. K popretiu uzatvorenia mimosúdnej

dohody žalovaným uviedol, že žalovaný zavádza a je mu známa konečná dohoda o predaji haly, ktorá
bola súčasťou širšej komplexnej dohody, pretože kupujúcim je otec žalovaného. Z dôvodu uzatvorenia
komplexnej mimosúdnej dohody si žalobca neuplatnil voči žalovanému náhradu trov konania, nakoľko
mal za to, že jej uzavretím sa zároveň ukončil súdny spor. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
teda aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o náhradu

trov štátu, navrhol uznesenie zmeniť tak, aby na ich náhradu zaviazal žalovaného, nakoľko návrh bol
podaný dôvodne a pre správanie žalovaného sa musel vziať späť.

3. Žalovaný v odvolaní uvádza, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti, ku ktorej požadoval
zriadenie vecného bremena, s iným subjektom ako odporca. Z toho titulu vznikla žalobcovi povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania. Súd pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia stanovil odmenu
za 1 úkon právnej pomoci ako jednu trinástinu výpočtového základu, nakoľko nie je možné jednoznačne
určiť hodnotu vecného bremena. Poukázal na to, že na základe znaleckého posudku č. 16/2014 zo dňa
23.06.2014 bola stanovená všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena za
1 m2 záberu pozemku na 28,70 Eur/m2. Nakoľko zastavaná plocha je o výmere 150 m2 má za to, že je

možné určiť hodnotu vecného bremena, teda tak ako navrhol žalobca 4.305 Eur. S poukazom na vyššie
uvedené žiadal Okresný súd Žilina, nakoľko uznesenie bolo vydané justičným čakateľom, aby odvolaniu
v plnom rozsahu vyhovel a pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia bola stanovená odmena za
1 úkon právnej pomoci zo sumy 4.305 Eur.

4. Podané odvolania boli zaslané na vyjadrenie obom účastníkom, ale žiaden z nich sa nevyjadril.

5. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k podanému
odvolaniu vyjadril zákonný sudca s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie

okresného súdu v napadnutých výrokoch, t.j. v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného.

8. Predmetom konania sú trovy konania.

9.Zdôvodovnapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresnýsúdkonaniezastavilvsúladesustanovením§

96 ods. 1 O. s. p. pre späťvzatie návrhu na začatie konania žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., vychádzajúc zo zavinenia žalobcu na zastavení konania. K uvedenému
záveru dospel posúdiac, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu na začatie konania.

10. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a
ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípad, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok
konania.

12. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.13. Citované ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa

hmotného práva. Preto, ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že konanie
muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania
žalovanému. Osobitne je upravený prípad, ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, aj keď
bol podaný dôvodne. V tomto prípade je povinný nahradiť trovy konania žalovaný. Predpokladom pre
vyslovenie povinnosti k náhrade trov žalovanému, je dôvodne podaný návrh a tiež chovanie žalovaného,

pre ktoré sa stal návrh po svojom podaní bezdôvodným. Obe podmienky musia byť splnené súčasne.

14. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného
k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný
po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu
povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného,

musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde
teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez
toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom
musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre

správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom
vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z
účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho,
čoho sa žalobca podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom
späťvzatianávrhupodanéhodôvodnesprávaniežalovanéhovsúladesožalobnoupožiadavkoužalobcu,

treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil.

15. Vychádzajúc z porovnania petitu návrhu na začatie konania, ktorým si žalobca uplatnil právo
zriadenia vecného bremena za náhradu a dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, ktorým žalobca
uviedol uzavretie kúpnej zmluvy medzi ním a tretím subjektom, možno dospieť k záveru (bez hodnotenia

oprávnenosti jej nároku), že žalovaný mu nárok uplatnený návrhom na začatie konania neuspokojil ani
po začatí konania. Z uvedeného vyplýva nesplnenie jednej z kumulatívnych podmienok postupu podľa §
146 ods. 2 druhá veta O. s. p., ktorou je dôvodne podaný návrh. Jediným záverom je preto, že zastavenie
konania proti žalovanému zavinil z procesného hľadiska žalobca a je preto povinný zaplatiť mu náhradu
trov konania, keďže konanie smerujúce proti žalovanému sa skončilo.

16. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v
peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

17. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému za odplatu zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty - prechodu pešo a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez
pozemok KN-C par. č. 7008/59. Výšku odplaty navrhol podľa znaleckého posudku na sumu 4.305 Eur.
V danom prípade však súd nie je viazaný návrhom, ale len spôsobom, teda vecné bremeno prístupu je

možné zriadiť aj iným spôsobom, v inom rozsahu. Na základe uvedeného preto nie je a do rozhodnutia
súdu nemôže byť ani ustálená hodnota sporu. Podstatou sporu je zabezpečenie prechodu a nie hodnota
vecného bremena.

18. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak,
že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ani jeden z účastníkov
konania nemal plný úspech v odvolacom konaní.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)