Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 32C/100/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504126188
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1504126188.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci

navrhovateľa: S. poisťovňa, a.s., U. XXX/B, F., zastúpeného advokátom: R.. C. Q., so sídlom U. XX, F.,
proti odporkyni: K.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 6, F., zastúpenej advokátkou: R.. L. J., so
sídlom Y. 1, F., o zaplatenie 254.268,- Sk (8.440,15 eur) s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.471,46 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 16,5% ročne z dlžnej sumy od 19.10.2002 až do zaplatenia, všetko do troch. dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti pôvodne uplatneného príslušenstva vo výške 17,6% ročne zo sumy 8.440,15 eur
od 13.08.2002 do 18.10.2002 a tiež v časti rozdielu príslušenstva vo výške 1,1% od 19.10.2002 až do
zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 3.258,39 eur titulom trov

právneho zastúpenia a sumu 295,32 eur titulom ďalších trov konania, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 06.08.2004 sa navrhovateľ pod pôvodným obchodným názvom X.
poisťovňa, a.s. domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 254.268,- Sk (8.440,15 eur) s úrokom z
omeškania 17,6 % od 13.8.2002 do zaplatenia a na náhrady trov konania. Návrh bol odôvodnený
tým, že navrhovateľ a poistený C. M. uzatvorili dňa 15.02.2002 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, s
predmetom plnenia: súbor neživých hnuteľných vecí na adrese S. X v F.. Dňa 07.06.2002 o 7.00 hod
došlo k vytopeniu uvedených priestorov nájomníčkou K.. A. U., bývajúcou nad nebytovými priestormi. Na

základe nahlásenia poistnej udalosti a poistného šetrenia pristúpil navrhovateľ k poistnému plneniu za
túto poistnú udalosťou. Poistencovi vyplatil dňa 12.08.2002 sumu 254.268,- Sk. Navrhovateľ poukázal
na to, že odporkyňa ako vlastníčka bytu porušila ustanovenie § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov tým, že nekonala tak, aby neohrozovala ostatných.

Uplatnený nárok navrhovateľa voči odporkyni súd vyhodnotil v zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zákonníka.

Odporkyňa prostredníctvom svojich právnych zástupcov namietala výšku uplatneného nároku.
Poukázala na nezrovnalosti vo výpočtovom liste pri vyčíslení škody, ktoré navrhovateľ neobjasnil.
Namietala tiež uplatnený nárok v časti príslušenstva. Uplatnenú škodu považovala za neúmerne vysokú
oproti pôvodnému oznámeniu zamestnancov poškodenej spoločnosti. Hoci pôvodne zostali v konanísporné len položky VI, VII a IX likvidačného protokolu (prístroj VACUMAT 40, laboratórny nábytok
a zabezpečovacie zariadenie), neskôr odporkyňa prostredníctvom po zmene právneho zástupcu
poukázala na neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa a žiadala návrh zamietnuť v

celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, svedkov K.. R. F. a jeho písomným vyjadrením
zo dňa 02.06.2010, ďalej C. M., Q. U., M. J., oboznámením sa s poistnou zmluvou a Všeobecnými
poistnými podmienkami, zápismi o škode zo dňa 07.06.2002, 11.06.2002 a 13.06.2002, likvidačným

protokolom, výpočtovým listom, rozpisom majetku s vyčíslením rozsahu majetku podnikateľského
subjektu M. - H. studio I., S. 6, F., výpisom z peňažného denníka podnikateľa za obdobie od 01.01.2002
do 21.06.2002, výzvou na zaplatenie regresného nároku zo dňa 25.09.2002, listami pôvodnej právnej
zástupkyne odporkyne zo dňa 24.10.2002 a 17.01.2003 a 20.02.2003, výpisom z účtu navrhovateľa,
preukazujúcim úhradu poistného plnenia poistenému, nadobúdacími dokladmi a faktúrami za opravu
poškodených prístrojov, vrátane potvrdenia o výsledku servisnej kontroly mikromotora MA 30F 202 a

e-mailu R. V., R. U. C. o rozsahu potrebnej opravy a jej cene prístrojov U. XX s vákuovou pumpou a
L. Y., Zmluvou o dielo zo dňa 16.04.2002, vzťahujúcou sa k nábytku, vrátane cenovej ponuky zo dňa
15.03.2002, výpismi z Obchodného registra navrhovateľa a živnostenského registra poisteného, ďalej
sa oboznámil s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový
stav veci:

Dňa 07.06.2002 došlo k vytopeniu nebytových priestorov, užívaných C. M. na S. X v F. z bytu K.. A. U.,
odporkyne, ktorý sa nachádzal nad nebytovými priestormi a to v dôsledku prasknutia hadice na práčke
v byte odporkyne počas jej neprítomnosti. C. M. v zatečených nebytových priestoroch prevádzkoval
ako zubný technik dentálne štúdiu. C. M. mal s navrhovateľom v tom čase pod obchodným názvom X.

poisťovňa a.s. uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2002, predmetom ktorej bol
súbor neživých hnuteľných vecí na adrese S. X v F.. Na základe poistnej zmluvy vyplatil navrhovateľ
poistenému poistné plnenie vo výške 254.268,- Sk. Odporkyňa dňa 11.06.2002 podpísala zápis o škode,
v ktorom uznala svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. V súlade s ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prešlo v dôsledku zákonnej cesie právo na náhradu škody do výšky plnenia, ktoré poskytol

poistenému právo na náhradu škody na navrhovateľa, ktorý si uplatňuje v predmetnom konaní.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v inkriminovaný deň sa vrátila zo služobnej cesty pred 9.00
hod ráno, pričom sa hneď išla pozrieť do nebytových priestorov. Vstupná miestnosť, kde sa podľa nej
nachádzalo srdce zabezpečovacieho zariadenia, bola suchá. Keď vošla do priestorov, boli už vyutierané.

Objektívne tam nemohlo byť až tak veľa vody, keď časť z nej sa zachytila aj v jej kobercoch. Rozdiel v
spotrebevodyoprotipredchádzajúcemurokuboliba1,5kubíka.Obajaspoločnícisaknejpojejpríchode
správali veľmi pekne. Bola nešťastná z toho, že im spôsobila problémy. Ešte ju utešovali, že škody
tam nie je až tak veľa, keďže voda tiekla iba po stenách a nezatiekli priamo prístroje. Mala poistku na
100.000,-Sk,pričomjuutešovali,žetotakejvýškysaškodaurčitenedostane,žetomôžebyťdo50.000,-

Sk. Najdrahšia piecka bola nepoškodená, keď jej hovorili, že voda tiekla po stene a nie po prístroji.
Ani na nábytku nebolo nič vidieť. U nej v byte bol nábytok poškodený viac. Po udalosti sa neustále
chodila pýtať, či im všetko funguje. Asi po dvoch týždňoch ju p. M. ubezpečoval, že piecka je funkčná.
Keď sa neskôr dozvedela o výške škody, obaja spoločníci sa s ňou odmietli baviť, že je to pre nich
uzavreté. Sama sa najskôr snažila dohodnúť s poisťovňou. Pripadalo jej zvláštne, že keď najskôr odhadli

poškodení škodu na 50 až 60.000 Sk, neskôr ju nahlásili vo výške viac než 400.000,- Sk. Bola z ich
správania veľmi sklamaná. Škodovú udalosť nahlásila aj svojej poisťovni, ale nesúhlasila s vyplatením
uplatneného plnenia, keďže nesúhlasila s výškou uplatnenej škody. Myslela si, že jej poisťovňa bude
rokovať s navrhovateľom, čo však jej poisťovňa odmietla s tým, že si to má vybaviť sama.

K.. R. F., likvidátor navrhovateľa, ktorý udalosť likvidoval a robil obhliadku poistnej udalosti vo svojej
výpovedi uviedol, že hoci v poznámke na faktúre uviedol poznámku, že prístroj nebol poškodený, môže
sa neskôr stať, že dôsledkom poistnej udalosti sa prístroj bude javiť ako poškodený a klient uplatní
svoj nárok voči poisťovni dodatočne. Klient ale musí prístroj odviesť do autrizovanej opravovne, kde
mu opravár musí stanoviť rozsah poškodenia a náklady na opravu. Klientov upozorňujú na to, že na

poruchu elektroniky sa môže prísť až neskôr a ako má vtedy postupovať. Nábytok bol vyrobený na
mieru. Takýto nábytok sa odúva keď zatečie hlavne na častiach, ktoré stoja na zemi. Na každom takomto
zatečenomnábytkuvznikátotálnaškoda.Niežebybolnefunkčný,alezestetickéhohľadiskabolzničený.
Nábytok likvidoval rozpočtom, t.j. vlastným odhadom na základe tabuliek a percentuálne určenie škodyna nábytku, nenahradil celú škodu, ale v rozsahu asi 30 %. Keď bol na obhliadke, bola v priestoroch
voda po zemi vo výške asi 2-3 cm. Chlapci ju utierali handrami. Pri obhliadke videl, že klávesnica a čidlá
na stenách signalizačného zariadenia boli zatečené a mokré. Škodu v tejto časti likvidoval na základe

predloženej faktúry opravovne. Je na rozhodnutí klienta, či si dá vec opraviť, alebo si kúpi novú, pri
obhliadke sa k tomu nevyjadrujú. Ak je signalizačné zariadenie zatečené, je povinnosťou poisteného si to
dať do servisu a zistiť, či je poškodené. V neskoršom doplnení svojej výpovede vo vzťahu k poškodeniu
nábytku uviedol, že fólie prilepené na hranách boli odlepené, oduté o 2-3 mm, čo už bolo estetické
znehodnotenie. Náhradu škody rozpočtom si vymienil klient. Vtedy zvyčajne klient predloží nadobúdací

doklad a výška škody sa stanoví podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
hodnote majetku. Berie sa do úvahy doba nadobudnutia veci a časová cena sa určuje ako cena
obstarávacia mínus opotrebenie alebo mínus percentá opotrebovania v súlade s uvedeným právnym
predpisom. Pri stanovení výšky škody na nábytku vychádzal z predložených dokladov a následne celý
spis predložil svojmu nadriadenému, ktorý ešte dodatočne skontroloval správnosť jeho výpočtov. Z
hľadiska bezpečnosti nemá oprávnenie zapínať technické prístroje a kontrolovať ich. Podľa správnosti

by sa mala elektronika po zatečení vyhodiť a vlastník má nárok na vyplatenie celej škody vo výške
obstarávacej ceny, keďže sú skúsenosti, že práve v dôsledku prevádzky predtým zatečených prístrojov
často dochádza k požiarom.

Vo svojom písomnom vyjadrení adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa okrem iného na

vysvetlenie Ing F. uviedol, že v prípade zatečenia prístrojov (U. XX), ktoré obsahujú elektroniku,
vodou, by sa mal vyradiť a uznať ako totálna škoda, pretože pri používaní hrozí riziko poškodenia
zdravia alebo majetku. Jeho poznámka na faktúre, že prístroj nie je poškodený, bola jeho pracovná
poznámka v priebehu procesu likvidácie a nie oficiálne vyjadrenie pre klienta. Ak sa prístroj javil
ako v tom čase nepoškodený, nie je vylúčené, že po určitej dobe príde ku korózii na plošných

spojoch alebo inej chybe, čo sa stalo aj v tomto prípade a opravu prístroja uznal. Skutočnosť, že
signalizačnézariadeniebolozatečenéjezjavnáajzfotodokumentácieurobenejpriobhliadke.Demontáž
poškodeného signalizačného zariadenia a montáž nového by bola finančne náročnejšia ako oprava
poškodených častí. Preto náklady na opravu uznal. Pri zatečení zariadenia s elektronikou vznikne
poistenému nárok na náhradu škody vo výške nákladov na obstaranie a poškodenie zariadenia sa

posudzuje ako totálna škoda. Skutočnosť, že si dal poistený signalizačné zariadenie opraviť, urobil na
vlastné riziko.

Svedok C. M. vo svojej výpovedi uviedol, že keď po telefonáte niektorého z obyvateľov domu prišiel na
miesto škodovej udalosti, boli priestory zatopené do výšky prachu, t.j. cca 10 cm. V tejto výške stála

voda, ktorá stekala po stenách a zo stropu. Pod vodou boli predlžovačky a mali strach kvôli elektrine,
ale pravdepodobne sa to už skôr vyskratovalo. Najväčšmi bol zatopený priestor vo vstupnej hale a
v laboratóriu, t.j. v prednej pracovnej miestnosti, pričom predná pracovná miestnosť bola obložená
kachličkami, ktoré po vytopení začali opadávať. V zásade však neboli vytopením dotknuté všetky
miestnosti. Vo vstupnej predsieni nebolo žiadne zariadenie. Bezpečnostné zariadenie malo centrálu

vo vstupnej hale bez kódovacieho zariadenia. Keďže táto miestnosť bola zatopená najväčšmi, došlo k
zatopeniu aj centrály. Bolo umiestnené v predsienke, vo vstupnej hale a v laboratóriu. Zabezpečovacie
zariadenie používali aj ďalej, takže ho dali opraviť. Škodu nahlasoval poisťovni okamžite po zistení
zatopenia. Odporkyňa nebola v tom čase doma. nepamätal si, ako sa podarilo zastaviť vodu, ktorá
tiekla ešte v čase, keď tam prišiel. Ešte v ten deň sa na miesto dostavil aj likvidátor, ktorý aj fotil

rozsah poškodení. Určite bola poškodená keramická piecka s kompresorom, ktorá bola aj najdrahším
zariadením v laboratóriu. Najväčšmi utrpel kompresor na zemi. Piecka bola položená na stole, pričom z
vrchu bolo ventilačné zariadenie s dierkami, cez ktoré sa dovnútra dostala voda, ktorá stekala zo stropu.
Pamätal si, že bolo poškodené množstvo materiálu, stoly a police, ktoré stáli vo vode a omietky. Materiál
kupovali priebežne vo veľkých množstvách a míňal sa priebežne, pričom svedok trval na tom, že v čase

škodovej udalosti ho tam bolo toľko, koľko uviedol pri likvidácii. Poškodenie nábytku, ktorý stál vo vode
bolo výrazné. Niečo z toho aj vyhodili. Stolári ho neskôr obnovovali, odrezávali nohy, ktoré stáli na vode
a iné časti, presne si už nespomínal. Časť nábytku sa určite používala ďalej.

Svedok M. J. vo svojej výpovedi uviedol že od r. 2002 podnikal s p. M. pod spoločenstvom podnikateľov.

Pán M. mal sám podpísané jednak nájomnú zmluvu ako aj poistnú zmluvu. Spomenul si, že v r. 2002,
keď ich intenzívne vytopilo, mu skoro ráno o 6,30 hod. volal správca, že im do priestorov tečie voda.
Keď prišiel do nebytových priestorov boli tieto plné vody. Pokiaľ prah dovolil boli zaliate podlahy, pričom
voda už vytekala von po chodníku z bytovky. Voda netiekla iba po stenách a po oknách, ale aj zostropu, keď predpokladal, že pretekala v miestach spojených panelov. V zadných miestnostiach a toalete
mali sádrokartónové podhľady, ktoré boli celé rozmočené a neskôr popadali na podlahu. Ako náhle do
nich pichli, vtedy vytiekla časť vody, ktorú tieto podhľady držali. Čo sa týka zariadenia, okamžite volali

do poisťovne. Vie, že tam bol ich zamestnanec, ale konkrétnejšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Tieto
záležitosti vybavoval p. M.. Nepamätal si, v akom stave bol nábytok. Podnikať ale začali iba vo februári
toho roku, kedy došlo k zatopeniu, takže zariadenie aj prístroje mali nové. Niektoré z prístrojov boli na
nožné ovládanie, takže boli položené priamo na zemi. Pamätá si, že z prístroja na odstredivé odlievanie
kovu - lejacieho aparátu L. vylievali vodu. Nábytok bol bez nožičiek, takže stál priamo vo vode. Voda bola

aj na pracovných doskách. Ako konkrétne však bol nábytok poškodený si už nepamätal. V uvedených
priestoroch podnikali do r. 2006. Nábytok menili, či všetok povedať nevedel, keďže to bolo to v réžii
p. M.. K alarmu sa už vyjadriť nevedel. Na keramickej piecke robil p. M., sám ju nepoužíval. Bola ale
pri nej vákuová pumpa, ktorá bola pod vodou. Priestor po zatečení nemohli používať. Istý čas určite
dlhší než dva týždne ale kratší než polroka t.zn. rádovo v mesiacoch prevádzku riešili prostredníctvom
kamarátov. Poistnú udalosť nahlasoval p. M.. V zadnej časti prevádzky bola situovaná kancelária a dve

malé pracovné miestnosti, v ktorých bol v jednej z nich umiestnený prístroj L., ďalší prístroj na orezávanie
sadry a tiež sadra a iný materiál. Keramická piecka bola umiestnená v prvej miestnosti na stole pri
okne, pričom vákuová pumpa bola na zemi. Prvá miestnosť v nebytových priestoroch za vchodom bola
maličká predsieň, vchodové dvere boli klasické pričom až z predsiene do kancelárie viedli bezpečnostné
dvere. Predsieň sa nenachádzala pod bytom na vyššom poschodí. V priestoroch bol prvý, keďže býval v

Petržalke, p. M. prišiel neskôr. Poprel, že by sa s p. U. bavil o predbežnom odhade výšky škody. Hneď sa
to ale odhadnúť ani nedalo, keďže ani nevedeli hneď posúdiť, či nábytok je poškodený. Všímali si najskôr
prístroje, ktoré ich vlastne živili. Odpratanie vody z priestorov trvalo určite viac ako deň. Viem, že keď sa
im podarilo vybrať prah, vodu vymetali von z priestorov metlou. Tým, že podlaha nebola absolútne rovná
sa ešte neskôr vytvárali mláky. Nepamätal si, že by im niekto ponúkol pomoc s odpratávaním vody. Do

spísania škôd a obhliadky sme veľmi nechceli s vecami hýbať.

Svedkyňa Q. U., susedka odporkyne vo svojej výpovedi uviedla že bola v priestoroch prevádzky
dentálneho štúdia v deň zatopenia. Bezpečnostné zariadenie vo vchodovej miestnosti nebolo zatopené.
Bolo to zatečené tam, kde mali kanceláriu, aj steny. Deň alebo dva po škodovej udalosti sa rozprávala s

jedným chlapcom z firmy, ktorý sa vyjadril, že to našťastie nebolo také hrozné, ako to vyzeralo a ten stroj
nebol zatečený. Uvedený stroj nevedela identifikovať. Na doplnenie svojej výpovede neskôr uviedla, že
suseda mala kľúč od bytu odporkyne, ktorá jej v deň škodovej udalosti ráno cca o 7.00 telefonovala
z Komárna, že jej praskla hadica. Tepovacím vysávačom vysávala koberec v byte odporkyne, pričom
sa zišla spýtať aj dolu zubárov, či nepotrebujú pomoc s upratovaním. Povedali jej, že už majú všetko

vytreté a jej pomoc nepotrebujú. Bola vtedy výlučne v prvej miestnosti, nie vzadu, pričom pán, s ktorým
sa rozprávala hovoril, že tam majú sádru, ktorá im zvlhne. Pán hovoril, že sa najviac bál o nový drahší
prístroj, ale vraj vyzeral nepoškodený, že do neho nenatieklo. Do priestorov šla o ďalších 4 až 5 dní z
osobných dôvodov, pričom tiež bola iba v prvej miestnosti. Pamätala si, že tam bolo šedé obloženie a
nábytok z toho istého materiálu. Obloženie nebolo zatečené. Neboli vidieť ani žiadne poškodenie zvonka

na nábytku. Pán jej ešte hovoril, že ho majú z kvalitného materiálu. Alarmu nevenovala pozornosť. Toho
pána sa pýtala, koľko asi tej škody bude. Prvý krát bezprostredne po zatopení to odhadol na 50.000,-
Sk, neskôr to odhadol na 60.000,- Sk aj s maľovkou. Bola tam ešte párkrát, nábytok tam bol až do konca.
Relatívne krátko po škodovej udalosti odchádzali, možno pol alebo trištvrte roka. Nábytok si odviezli,
až keď sa zmenil nájomca priestorov. Spredu na ňom nebolo vidieť žiadne poškodenie. K hnuteľným

veciam v miestnosti nepristupovala. V dentálnom štúdiu sa zdržala asi 15 minút. Podľa nej vody nebolo
až tak veľa, keďže neskôr pri kontrole spotreby bol rozdiel v spotrebe oproti predchádzajúcemu roku
iba cca 1,5 kubíka. To, že začalo zatekať si všimol sused. Videl, že je vlhký panel od p. U. a preto to
signalizoval zubárom.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
v rozhodnom čase vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a
nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať
údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebonebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom
v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích
práv.

Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť
závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných
častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby,
ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.

Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

V predmetnej veci boli prvý krát rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 32C 100/2005-126 zo dňa
06.03.2007, v ktorom sa súd prvého stupňa zameral na okolnosť, či osoba, s ktorou navrhovateľ uzavrel

poistnúzmluvujevlastníkomvecí,ktoréboliprizatečenínebytovéhopriestorupoškodené,pričomdospel
k záveru, že vlastníkom poistených vecí je subjekt H. L. I., zastúpený C. M., nie však C. M., ktorý s
poisťovňou uzavrel poistnú zmluvu. Citované rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 9Co 283/2007-170 zo dňa 04.06.2009, v ktorom odvolací súd jednoznačne vyslovil
právny názor, že pre nadobudnutie vlastníctva k (hnuteľnej) veci nie je podstatné, kto je na faktúre

uvedený ako odberateľ, prípadne, či za dodaný tovar bola uhradená kúpna cena, ani kto ju hradil. V
zmysle čl. II uzavretej poistnej zmluvy bolo rozhodujúce, aké hnuteľné veci (prístroje, stroje, inventár),
poškodené v dôsledku poistnej udalosti, sa nachádzali v zatečených nebytových priestoroch na S. č.
X v F.. Rovnako bola vyššie citovaným rozhodnutím odvolacieho súdu pre súd prvého stupňa záväzne
vyriešená otázka pasívnej legitimácie odporkyne, ktorá jednoznačne zodpovedá za škodu spôsobenú

zatečením nebytových priestorov dentálneho štúdia v dôsledku prasknutia hadice na práčku, pretože
sa ako vlastník práčky nesprávala ta, aby predišla vzniku škody, t.j. porušila povinnosť všeobecnej
prevencie keď neudržiavala práčku v takom stave, aby ku vzniku škody nedošlo. Porušenie právnej
povinnosti môže totiž spočívať nielen v aktívnom konaní, ale aj v nekonaní, resp. opomenutí toho, čo
malo byť v súlade s právom vykonané.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo ďalej zamerať dokazovanie na výšku spôsobenej škody.

Dňa 07.06.2002bol za prítomnosti poistenca C. M. likvidátorom poisťovne K.. F. spísaný Zápis o škode
v nebytových priestorov na S. č. 6. T. zápisu boli poškodené všetky omietky nebytového priestoru a

dentálne prístroje + laboratórny nábytok, pričom boli veci nadobudnuté v r. 2002. V popise poškodených
vecí okrem sadrokartonových podhľadov, stierok a vchodových dverí, zárubní a obkladov, ktoré je
možné považovať za súčasť stavby, boli pod položkami 7 až 28 uvedené nasledujúce hnuteľné veci: 7.
laboratórne stoly - odutá melamínová fólia a Q. doska, 8. stolík na náradie - odutá Q. doska, 9. skriňa
na kompresor - odutá Q. doska, 10. šatníková skriňa Q. materiál odutá, XX. kryt na potrubie, Q. materiál

odutý, XX. Spodná skrinka kuchynskej linky - Q. odutá, XX. keramická piecka U. XX + vákuová pumpa
- zatečená, XX. elektronické signalizačné zariadenie, XX. I (?) - zatečené, XX. mikromotor Y. dental
MA XX - zatečený, XX. mikromotor J. - zatečený, XX. odkazovač T. - zatečený, XX. telefónny prístroj,
r. výroby XX, XX. lejací aparát zn. L. mini, XX. vypaľovacia piecka Y. elektro, XX. OM XXX standard
set pwder - zničené, XX. I. multiquick hmota - zničené, XX. sadra mramorit blau - XX kg, XX. sadra

alabastrová XX kg, XX. E. glas Xg, XX. OM XXX I. XXg, XX. E. akz XX Xg. V neskoršom prepise zápisu
o škode, vrátane uvedenia konkrétnej špecifikácie hnuteľných vecí, bližšieho rozsahu ich poškodenia,
nadobúdacej ceny a veku, boli laboratórne stoly (položka 7) označené za poškodené - zničené, položky
8 až 14 označené ako zatečené, neurčitá položka 15 vypadla, položky 16 až 21 zatečené, a materiál -
položky 22. až 28 zničené. Nový protokol bol doplnený o ďalšie položky vzťahujúce sa k nábytku a to

dva ks krytu radiátorov zo stolov a oblúkovú podnožku pod laboratórne stoly. Na ostatné dve položky
však nebolo prihliadané pri konečnej likvidácii poistnej udalosti vo Výpočtovom liste, ku ktorému záveru
súd dospel pri porovnaní poznámok likvidátora na Cenovej ponuke vzťahujúcej sa k Zmluve o dielo na
nábytok s výpočtovým listom a zápismi o škode, za zohľadnenia obstarávacej ceny jednotlivých kusov
nábytku.

Vychádzajúc z Výpočtového listu č. XXXXXXXXXX vypracovaného likvidátorom poisťovne dňa
05.08.2002 si poistený C. M. uplatnil poistné plnenie v celkovej výške 456.627,- Sk, ktorú sumu podložil
predloženými nadobúdacími príjmovými a výdavkovými dokladmi a faktúrami. Vzhľadom na časovýrozdiel medzi nadobudnutím a škodovou udalosťou bolo opotrebenie v danom prípade stanovené na
0,00 Sk. Z uplatnenej škody poisťovňa neuznala čiastku 199.359,20 Sk.

Škoda mala vzniknúť v súvislosti s poškodením nasledujúcich hnuteľných vecí (prístrojov, strojov,
inventáru), resp. ich opravou:

Y.-E. Y nadobúdacia cena 36.000,- Sk, faktúra č. XX/XXXXXXX vystavená 22.01.2002
I. Y. 4, nadobúdacia cena 3.757,- Sk, blok č. XXXXXX z 21.01.2002 (materiál)

materiál - C. GM XXX, C. XXXX á 0,25 kg a Sadra Y. blau 25 kg a Sadra alabastrová 25 kg, XXXXXXXX
vystavená 06.05.2002 na celkovú sumu 7.464,- Sk - uznaný bol iba zničený materiál - sadra, z toho v
hodnote 836,- + 495,- Sk, t.j. 1.331,- Sk, keď ostatný materiál podľa poznámky likvidátora nebol zničený
E. malfarben E. XX Xg, nadobúdacia cena XXX,- Sk, faktúra č. XXXXXX, vystavená XX.XX.XXXX
Om 900 Opal transl. OT2, 12g, nadobúdacia cena 735,- Sk, faktúra č. XXXXXX vystavená 30.04.2002
Om 900 Stand Set pow, nadobúdacia cena 17.638,46 Sk bez DPH a Zubolekrásky prístroj Vakumat 40,

nadobúdacia cena 136.906,92 Sk bez DPH, faktúra č. 220326 vystavená dňa 04.02.2002 na celkovú
sumu 170.000,- Sk vrátane 23% DPH - uznaná bola iba čiastka 19.402,31 Sk za zničený materiál, keď
podľa poznámky likvidátora nebol prístroj poškodený
laboratórny nábytok, nadobúdacia cena 100.000,- Sk
oprava laboratórnych prístrojov: elektroniky keramickej piecky U. U. XX - XX.XXX,- Sk, výmena

membrányvákuovejpumpy-14.510,-Sk,výmenael.vodičovpumpyVACUMATXX-6.852,-Sk,výmena
pohonnej jednotky v L. Y. - 14.850,- Sk, Relé L. - 3.920,- Sk, Kábel CYH 2*0,35 - 780,- Sk, Panel
1.622,- Sk, M. 24 V - 5.224,- Sk, cestovné náklady - 2.835,- Sk, faktúra vystavená dňa XXXXXXXX dňa
10.07.2002 na celkovú sumu 69.093,- Sk
oprava alarmu, faktúra č. XXXXXXXXX vystavená dňa 25.06.2002 na celkovú sumu 26.445,- Sk,

M-9505 Y.-E. Y nadobúdacia cena 42.629,- Sk, faktúra č. XX/XXXXXXX vystavená dňa 03.07.2002 -
likvidátorom neuznaná

Podľa likvidačného protokolu zo dňa 05.08.2002 pri výške škody podľa dokladov 456.627,- Sk, za
zohľadnenia neuznaných položiek vo výške 199.359,20 Sk a spoluúčasti poisteného vo výške 3.000,-

Sk, bolo poškodenému poistenému zo strany poisťovne priznané plnenie v celkovej výške 254.268,- Sk.

Hodnotu označených hnuteľných vecí, v prípade materiálu v plnom zakúpenom množstve, mal súd za
preukázanú s poukazom na výšku ich nadobúdacej ceny, predložený výpis z peňažného denníka H.
studio I. a príjmové pokladničné doklady, pričom aj s poukazom na záväzný právny názor vyslovený v

rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci, nebolo vzhľadom na predmet poistenia pre rozhodnutie
podstatné, či kúpna cena bola už v celosti uhradená, resp. kto figuroval ako kupujúci. Čo sa týka škody
na prístrojoch U. (pec na vypaľovanie zubných náhrad), k prístroju prináležiacej vákuovej pumpy a L.
Y. (vysokomembránovej odlievacej centrifúge), rozsah ich poškodenia a hodnotu opravy mal súd za
preukázanú priamo vystaviteľom faktúry za opravu R. V., s miestom podnikania vo U. C. (č.l. 227) a to

bez ohľadu na skutočnosť, že poistený si napokon prístroje opraviť nedal, keď cenu opravy všetkých
troch prístrojov súd nepovažoval za neprimeranú, s prihliadnutím k nadobúdacej hodnote jednotlivých
prístrojov (U. XX - XXX.XXX,XX Sk bez H., S-mini - 52.618,- Sk). Poškodenie a následná nefunkčnosť
mikromotoroa MA XXF XXX (položka I) mal súd za preukázanú potvrdením o výsledku servisnej kontroly
vystaveným spoločnosťou H. DEW. Z., s.r.o. zo dňa 25.06.2002, s uvedením príčiny poruchy zatopením

plošných spojov a elektrických súčiastok vodou, v dôsledku čoho došlo k zatečeniu a následnému skratu
na podstatných súčiastkach a ovládacích prvkoch. Z tohto dôvodu sa stal prístroj ďalej nefunkčným a
nebezpečným pre ďalšie používanie na účely, pre ktoré bol vyrobený.

Všetky položky záverečného Výpočtového listu korešpondovali s položkami v Zápise o škode,

vyhotoveného v deň vzniku poistnej udalosti (položky I výpočtového listu = položky 16+17 zápisu o
škode, položka II = položka 23, III = 24 + 25, IV = 28, V = 27, VI = 22, VII - 7 - 12, VIII = 13 + 20, IX
= 14). V zápise o škode boli navyše uvedené viaceré poškodenia, ktoré neboli zohľadnené v celkovej
likvidácii poistnej udalosti.

Z uvedeného mal súd za dostatočne preukázaný rozsah spôsobenej škody, ktorý bol v skutočnosti
zjavne vyšší než uplatnený a tiež výšku škody, s výnimkou škody spôsobenej na materiáli. Likvidátor
uznal škodu na materiáli v plnom rozsahu, avšak vychádzajúc z peňažného denníka, v ktorom sú
zaúčtovávané aj príjmy z vykonaných zákazok je zrejmé, že od nadobudnutia materiálu, resp. odzačatia prevádzky dentálneho štúdia (v rozpätí januára až mája 2002) po škodovú udalosť v júni 2002
dochádzalo k spotrebe materiálu, pričom však nebolo zisťované v akom rozsahu. Priebežnú spotrebu
materiálu vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok M., čím logicky sám vyvrátil svoje následné tvrdenie,

že sa v zatopených priestoroch nachádzal všetok materiál, ako uviedol pri likvidácii. Pri likvidácii bol
totiž zohľadnený v plnom rozsahu všetok materiál, zakúpený od začiatku prevádzkovania dentálneho
štúdia. Iné nadobúdacie doklady pri likvidácii nepredložil a ani sa nenachádzali vyznačené v peňažnom
denníku. Skutočnosť, že obaly na materiál boli otvorené je zjavná aj z predloženej fotodokumentácie.
V tomto smere má teda súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do uplatnenej sumy

25.729,31 Sk (3.757,- Sk OGUVEST Y. + 1.331,- Sk L. Y. blau a L. alabastrová 25 kg + 504,- Sk E.
malfarben E. 01 3g + 735,- Sk Om 900 Opal transl. OT2, 12g + 19.402,31 Sk Om 900 Stand Set pow) ,
keď hoci je zrejmé, že došlo k zničeniu materiálu, nemožno určiť v akom rozsahu a teda ani výšku
dôvodne uplatnenej škody na materiáli.

Pri hodnotení rozsahu škody nebola pre súd bez významu skutočnosť, že odporkyňa sama, ktorá sa

podľa vlastnej výpovede dostavila na miesto hneď v deň škodovej udalosti o cca 9.00 hod., svojim
podpisom na Zápise o škode zo dňa 11.06.2002 potvrdila svoju zodpovednosť za škodu a súhlas s
rozsahom škody uvedenom v Zápise o škode.

Vo vzťahu k zabezpečovaciemu zariadeniu, súd čiastočne uznal obranu odporkyne a vzhľadom na

prevyšujúcu hodnotu opravy v porovnaní s nadobúdacou cenou nového zariadenia, mal za to, že v
tejto časti je dôvodná náhrada škody iba čo do výšky nadobúdacej ceny, t.j. vychádzajúc z peňažného
denníka 22.991,50 Sk, namiesto poistného plnenia vo výške 26.445,- Sk (rozdiel 3.453,50 Sk). Keďže aj
pre opravu signalizačného zariadenia bolo potrebné zariadenie demontovať, neobstojí v tomto prípade
argumentácia likvidátora, ktorý uznal vyššie náklady práve s ohľadom na náklady na demontáž. Z

faktúry na opravu s uvedením zdaniteľného plnenia dňa 25.06.2002 mal však súd za dostatočne
preukázané, že zabezpečovací systém bol poškodený v dôsledku vytopenia, keď vzhľadom na vedenie
po všetkých miestnostiach, kde boli na stenách umiestnené čidlá a elektronickú povahu zariadenia
nebolo podľa názoru súdu pre poškodenie relevantné, kde sa nachádzala centrála alarmu. Svedok
M. však potvrdil, že táto sa nenachádzala tak, ako tvrdila odporkyňa v predsieni, ktorá nebola priamo

pod bytom odporkyne, ale vo vstupnej hale, ktorá bola najviac postihnutá zatopením. V tejto časti
súd považoval svedeckú výpoveď svedka za hodnovernú a to aj vo vzájomnej súvislosti s tvrdením
svedka J., že bezpečnostné dvere sa nachádzali až na vstupnej hale a nie na vchode z chodníka do
predsiene a teda je logické a pravdepodobné, že sa centrála bezpečnostného zariadenia nachádzala
až za nimi. Poškodenie bezpečnostného zariadenia mal súd za preukázané okrem výpovede svedka M.

aj svedeckou výpoveďou K.. F., ktorý potvrdil, že okrem čidiel v miestnostiach bola mokrá aj klávesnica.
O masívnom zatopení svedčí aj skutočnosť potvrdená svedkami M. a J., ktorí sa na mieste škodovej
udalosti nachádzali ako prví, že sa voda vo vrstve niekoľkých centimetrov po dlhšiu dobu nachádzala
na podlahe, pričom, vytekala cez prah dverí až po chodníku von z nebytových priestorov.

Čo sa týka škody na nábytku, ktorú odporkyňa rozporovala v priebehu celého konania, súd má za to,
že navrhovateľom uplatnená výška škody v tejto časti zodpovedá preukázaným poškodeniam. V konaní
nebolo sporné, že na základe zmluvy o dielo bolo plnené riadne a nábytok bol odovzdaný v termíne, t.j.
k 31.05.2002 (č.l. 219), ktorú skutočnosť potvrdil sám poškodený vo svojej výpovedi, pričom samotná
navrhovateľka nemala námietky voči rozsahu poškodenia, vrátane poškodenia na nábytku, spísaného

v prvom Zápise o škode zo dňa 07.06.2002. Čo sa týka úhrady kúpnej ceny, táto skutočnosť nemala
relevanciu pre rozhodnutie vo veci s poukazom na ust. § 554 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Rozsah
a závažnosť poškodenia, potvrdené aj svedeckými výpoveďami Radovana M., K.. F. a M. J. zodpovedá
aj logickému predpokladu, vychádzajúcemu zo všeobecných skúseností, že stojaca voda na spoji dosky
a hrany nábytku už po relatívne krátkom čase spôsobí nenávratné naboptnanie dosky. Podľa Zmluvy

o dielo vypracovanej dňa 16.04.2002 medzi T. M. ako zhotoviteľom a H. L. I., zastúpeným C. M. bola
kúpna cena diela stanovená na 246.000,-Sk, z čoho mala byť záloha vo výške 25% z celkovej sumy, t.j.
60.000,- Sk vyplatených na účet zhotoviteľa do 10. dní od podpisu zmluvy. Podľa peňažného denníka
bola takáto čiastka zaúčtovaná dňa 31.05.2002 na zálohy na nákup investičného majetku - interiérové
zariadenie. Úhrada zvyšku kúpnej ceny bola dohodnutá v 10 splátkach po 18.600,- Sk. Na základe

zmluvy o dielo mali byť vyhotovené 2 ks pracovných stolov, oblúková podnož, rohový pracovný stôl,
kryt radiátora, zárubňa, kontajner, šatníková skriňa, pracovný stôl - zostava, kryt radiátora, skriňa na
kompresor, pracovný stôl s drezom, kryt vodoinštalácie. Dielo malo byť zhotovené, t.j. nábytok mal byť
dodaný do 31.05.2002, t.j. týždeň pred vznikom poistnej udalosti. Vychádzajúc zo Zápisu o škode boli priškodovej udalosti poškodené laboratórne stoly, stolík na náradie, skriňa na kompresor, šatníková skriňa,
kryt na potrubie a spodná skrinka kuchynskej linky, pričom vychádzajúc z cenovej ponuky zhotoviteľa
bola nadobúdacia cena tejto časti nábytku 113.284,30 eur (pracovné stoly 2 ks á 30.894,30 Sk, rohový

pracovný stôl 26.016,30 Sk, šatníková skriňa 3.414,60 Sk, skriňa na kompresor 8.780,50 Sk, pracovný
stôl s drezom 10.894,30 Sk, kryt vodoinštalácie 2.390,20 Sk). Z uvedenej hodnoty následne uznal
likvidátor na základe rozpočtu iba čiastku 100.000,- Sk, čo podľa názoru súdu zodpovedá skutočnej
škode a znehodnoteniu nábytku po estetickej stránke, za zohľadnenia ďalšieho možného používania
časti z poškodeného nábytku. Navyše z vyššie uvedeného vyplýva, že nebol poškodený všetok nábytok.

Nepoškodené zostali stĺpy so sklom, 2 kontajnery, jeden z pracovných stolov a jeden z krytov radiátora,
pričom poškodenia na oblúkovej podnoži, zárubni a ďalšom kryte radiátora neboli zohľadňované vo
výške poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že časť nábytku bola naďalej poisteným užívaná až do
skončeniapodnikateľskejčinnostivpredmetnýchnebytovýchpriestoroch,t.j.dor.2006,čokorešponduje
aj s výpoveďou svedkov C. M., ktorý potvrdil, že vyhodili iba časť nábytku a časť z neho sa po úpravách
používala ďalej, M. J., ktorý taktiež potvrdil po poistnej udalosti výmenu iba časti nábytku a tiež Q.

U., ktorá tiež potvrdila jeho užívanie až do ukončenia prevádzky dentálneho štúdia. Jej výpoveď však
vzhľadom na vyššie uvedené nemala akýkoľvek vplyv na hodnotenie rozsahu a výšky škody, ktorú mal
súd za preukázanú inými, vyššie uvedenými dôkazmi.

Súd nemohol uznať obranu odporkyne, ktorá poukazovala na rozpor medzi pôvodnými odhadmi

poškodeného, resp. jeho spoločníka a následne uplatnenou výškou škody, čo mala potvrdiť aj svedkyňa
Q. U.. L. J. nepotvrdil, že by sám akýmkoľvek spôsobom odhadoval vopred odporkyni výšku škody,
pričom súd sa stotožňuje s jeho tvrdením, že bezprostredne po škodovej udalosti nebol objektívny
odhad ani dobre možný. Napriek tomu, že odporkyňa bola dňa 13.11.2009 prítomná pri výsluchu svedka
C. M., nevyužila možnosť prípadnej konfrontácie v tomto smere. Čo sa týka uplatnenej výškou škody

poškodeného voči poisťovni, súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri likvidácii škody nebola
uplatnená výška uznaná až v rozsahu takmer 44 %, z čoho je zrejmé, že poisťovňa postupovala pri
likvidácii škody s náležitou opatrnosťou a potrebnou objektívitou.

Vychádzajúc z uvedených skutočnosti súd teda považoval návrh za dôvodný čiastočne, vyhovel mu

čo do rozsahu 7.471,46 eur a vo zvyšku, po odrátaní čiastky pripadajúcej na materiál a rozdiel medzi
nadobúdacou hodnotou zabezpečovacieho zariadenia a hodnotou opravy (25.729,31 Sk + 3.453,50 Sk
= 29.182,81, t.j. 968,69 eur po prepočte platným konverzným kurzom ), s poukazom na vyššie uvedené
návrh zamietol.

Skutočnosť, či likvidátor postupoval pri ohliadke striktne s internými predpismi poisťovne nebola pre
rozhodnutie vo veci vzhľadom na ostatné vykonané dokazovanie právne relevantná, preto sa s ňou súd
bližšie vo svojom rozhodnutí nezaoberá.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.

Pôvodne si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 13.08.2002.
Na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci vzal v časti príslušenstva svoj návrh čiastočne späť,

tak aby zodpovedal listinným dôkazom, ktorými navrhovateľ disponoval, vzťahujúcim sa k výzve na
dobrovoľné plnenie. Súd konanie v späťvzatej časti po súhlase odporkyne v súlade s ust.§ 96 ods. 1
O.s.p. zastavil.

Odporkyňa bola zo strany navrhovateľa vyzvaná k úhrade žalovanej sumy listom zo dňa 25.09.2002,

pričom jej bola daná lehota na dobrovoľné plnenie do 15 dní odo dňa prijatia výzvy. Výzvu prevzala
3.10.2002 ktorá skutočnosť vyplynula z listu predchádzajúcej právnej zástupkyne odporkyne zo dňa
24.10.2002. Odporkyňa na výzvu dlh neuhradila, dostala sa do omeškania a je teda povinná platiť aj
úrok z omeškania. Podľa nar. č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby platnej ku dňu vzniku omeškania. K prvému dňu omeškania, t.j. k 19.10.2002 bola diskontná

sadzba NBS 8,25 %. Od uvedeného dátumu súd v súlade s návrhom po jeho čiastočnom späťvzatí čo do
žalovaného príslušenstva, navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 16,5% z priznanej sumy .O náhrade trov celého konania - to tak prvostupňového ako aj odvolacieho - súd rozhodol podľa § 142
ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd teda zohľadňoval

pomer percentuálneho úspechu procesných strán vychádzajúc z hodnoty celého prejednávaného sporu
- t.j. zo sumy 8440,15 eur. V predmetnej veci prevažuje úspech navrhovateľa a to v pomere 88,5 %
k 11,5 % - nému úspechu odporkyne v zamietnutej časti. Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi,
ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal 77 % trov potrebných a dôvodne vynaložených na uplatnenie jeho
nároku v predmetnom konaní (88,5 % - 11,5 % = 77 %). Právny zástupca navrhovateľa si v konaní

vyčíslil trovy konania spolu vo výške 4.882,20 eur, spočívajúce zo súdneho poplatku vo výške 421,89
eur a trov právneho zastúpenia. Pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa vzniklo právo na odmenu nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia ….................................................................253,94 eur
2. podanie návrhu vo veci samej …...................................................................253,94 eur
3. účasť na pojednávaní (09.03.2006)................................................................253,94 eur
4. písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie z 10.07.2006) .................253,94 eur

5. účasť na pojednávaní (30.11.2006)................................................................253,94 eur
6. účasť na pojednávaní (6.3.2007) …...................................................................253,94 eur
7. odvolanie zo dňa 02.04.2007 ...............................................................253,94 eur
8. účasť na pojednávaní (17.12.2010)................................................................253,94 eur
9. účasť na pojednávaní (17.02.2011)................................................................253,94 eur

10. písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie z 17.12.2012) .................253,94 eur
11. účasť na pojednávaní (18.12.2012 - odročené) - 1 odmeny ......................... 63,49 eur
12. účasť na pojednávaní (08.03.2013)................................................................253,94 eur
13. účasť na pojednávaní (06.06.2013)................................................................253,94 eur
14. účasť na pojednávaní (16.08.2013)................................................................253,94 eur

15. účasť na pojednávaní (11.03.2010 - vyhlásenie rozsudku) - 1 odmeny........63,49 eur

16. režijný paušál
2004 2 x 4,51 eur................. .............................................2006......3 x 5,44

eur ......................................................................16,32 eur
2007 2 x 5,91 eur ......................................................................11,81 eur
2010 1 x 7,21 eur................. .............................................2011......1 x 7,41
eur ........................................................................7,41 eur
2012 2 x 7,63 eur ......................................................................15,26 eur

2013 4 x 7,81 eur ......................................................................31,24 eur

Náhrada trov právneho zastúpenia bez DPH spolu: 3526,47 eur

20 % DPH 705,21 eur

Trovy právneho zastúpenia spolu: 4.231,68 eur

Súdny poplatok: 421,89 eur

Priznaná náhrada trov navhovateľa podľa pomeru jeho úspechu v konaní v rozsahu 77 % z celkovej
sumy právneho zastúpenia 4.231,68 eur, tak predstavuje sumu 3.258,39 eur, a z uplatneného súdneho

poplatku295,32eur, ktorésumyjeodporkyňapovinnázaplatiťkrukámprávnehozástupcunavrhovateľa
(§ 149 O.s.p.) v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.