Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116201965
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116201965.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľky:
Y. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XX/XX, XXX XX Ž.-M., štátna príslušníčka Slovenskej republiky, zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so sídlom: Kysucká cesta 3, 010 01
Žilina, proti odporcovi: R. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XX/XX, XXX XX Ž.-M., štátny príslušník Slovenskej
republiky, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e medzi účastníkmi zmier v nasledovnom znení:

Odporca s a z a v ä z u j e s účinnosťou od 26.01.2016 prispievať na výživu navrhovateľky sumou
vo výške 150,-Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca
vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok na výživnom za čas od 26.01.2016 do 27.05.2016 vo výške 750,-Eur, s a o d p o r c a
zaväzuje splácať v splátkach vo výške 50,-Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc
prvou splátkou výživného nasledujúcou po právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru až do
úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, v prípade omeškania so zaplatením, čo i len
jednej splátky alebo jej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 26.01.2016, sa navrhovateľka
voči odporcovi - otcovi domáha určenia vyživovacej povinností vo výške 150,- Eur mesačne splatného
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 26.01.2016. Svoj návrh odôvodnila
predovšetkým tým, že je študentkou 2. ročníka Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity

v Žiline, pripravuje sa na budúce povolanie, a preto vyživovacia povinnosť jej otcovi trvá do doby, pokiaľ
nebude schopná sama sa živiť. Občasný príjem z brigád, mesačne cca 80,- Eur jej nepostačuje na
zvyšujúce sa výdavky so štúdiom. Po rozvode rodičov sa po finančnej stránke stará o ňu stará matka
(stravovanie, oblečenie, nákup pomôcok a pod.). Matka si voči nej vyživovaciu povinnosť plní, otec si
k nej neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť. Obaja rodičia sú zamestnaní, a majú vyživovaciu
povinnosť len k nej ako jedinému dieťaťu. Navrhovateľka pripojila k návrhu potvrdenie o návšteve školy,

obsah ktorého preukazuje tvrdenie navrhovateľky a kópiu rodného listu.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej dňa 27.05.2016 účastníci na oboch stranách sporu
spoločne navrhli, aby súd medzi nimi o predmete konania schválil zmier v znení uvedenom vo výroku

tohto uznesenia - čo účastníci následne potvrdili podpísaním prílohy zápisnice z pojednávania.Podľa ust. § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“):
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa spoločného ust. § 75 ods.1, ods.2 Zákona o rodine:
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 99 ods.1, ods.2 OSP:

(1) Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd
vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
(2) Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 146 ods.1 písm. b) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

Súd v konaní vo veci o návrhu navrhovateľky proti odporcovi na návrh účastníkov medzi nimi schválil
zmier postupom podľa cit. ust. § 99 ods.1, 2 OSP, pretože navrhnutý zmier, vychádzajúc zo skutkového

stavu veci - podľa nesporných tvrdení účastníkov, nimi predložených listinných dôkazov - zisteného
súdom v rozsahu zodpovedajúcom príprave pojednávania, tzn. pred začatím dokazovania o tvrdeniach
účastníkov vo veci samej podľa ust. §§ 120 a nasl. OSP, keďže účastníci konanie skončili zmierom ešte
pred prvým pojednávaním vo veci, neodporoval hmotnému právu.

Uplatnenýnároknavrhovateľovsúdposudzovalakonárokztituluzákonnejvyživovacejpovinnostirodiča
voči dieťaťu podľa vyššie cit. zákonných ustanovení, keďže zákonná vyživovacia povinnosť odporcu
voči navrhovateľke naďalej trvá berúc do úvahy opodstatnenosť výdavkov navrhovateľa ako študenta
naďalej odkázaného so svojou výživou na rodičov. Účastníkmi navrhnuté výživné v zmysle cit. ust. § 77
ods. 1 veta druhá Zákona o rodine možno priznať len na návrh - tzn. najskôr odo dňa podania návrhu

na súd. Z dohody účastníkov konania možno vyvodiť, že výška výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám navrhovateľa ako i schopnostiam a možnostiam odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) OSP, pretože v zmieri medzi účastníkmi
konania nebolo o náhrade trov konania dojednané nič iné.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu o schválení zmieru vo veci samej odvolanie
n i e j e prípustné (§ 202 ods.3 písm. h/ OSP).
Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o

schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od
právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. (§ 99 ods.3 OSP).

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom

stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP, § 99 ods.3 OSP).

Toto uznesenie je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľné; lehota
na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP, § 99 ods.3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).