Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222724
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213222724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: R. W., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom W., prechodne bytom W., Z. XX, o zaplatenie 710 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. októbra 2014 č. k. 10C/61/2014-70
v jeho zamietajúcej časti takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 42,91 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21. 10. 2010 do zaplatenia v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 04. 2002 do

30. 06. 2006, § 3 ods. 1, 2, 5, 6, § 4 ods. 1 a 3 citovaného zákona, ako aj ust. § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ust. § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj § 52 ods. 1, § 53
ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a vykonaným dokazovaním. Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle
ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom čase uzatvorenia zmluvy, ako
aj vzhľadom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil ako občiansko-právnu (spotrebiteľskú)
zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej

činnostiposkytovanieúverovzvlastnýchzdrojov)aspotrebiteľom(fyzickouosobou,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania). Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa U. poskytla odporcovi na základe
úverovej zmluvy č. 0212107846, uzatvorenej dňa 27. 10. 2005, úver vo výške 1.643,10 eura (49.500 Sk)
s dohodnutou výškou ročnej úverovej sadzby 17,30% (nesprávne uvedené 10,95%), ktorý sa odporca
zaviazal uhradiť formou 59 pravidelných mesačných splátok vo výške 42,92 eura s dátumom prvej
mesačnej splátky dňa 20. 11. 2005 a dátumom poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20. 10. 2010, kedy

nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporca svoj záväzok nesplnil
v čase určenom v úverovej zmluve v lehote splatnosti do 20. 10. 2010, čím sa dostal do omeškania s
vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 612,31 eura a s vrátením nezaplatených
zmluvných úrokov v sume 97,69 eura. Odporca sa v konaní bránil tým, že úver prestal splácať z dôvodufinančných ťažkostí, keď v roku 2009 prišiel o prácu. Vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ svoju
aktívnu legitimáciu v spore preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, ktorú uzavrel
postupník dňa 28. 03. 2013 s postupcom U. U., a. s., pričom predmetom tejto zmluvy bola aj pohľadávka,

ktorá je predmetom tohto konania. Právo uplatnené v tomto konaní sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej
dobe. Odporca mal úver uhradiť formou 59 pravidelných mesačných splátok vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 20. 11. 2005, kde práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové
plnenie samostatne. To v danom prípade znamená, že pre prvú splátku 3-ročná premlčacia doba plynula
od 21. 11. 2005 a skončila 21. 11. 2008. Predposledná splátka bola splatná 20. 09. 2010, pre túto

splátku premlčacia doba uplynula 21. 09. 2013, pre poslednú splátku splatnú dňa 20. 10. 2010 uplynula
21. 10. 2013. Vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa a odporca neuzavreli obyčajnú
úverovú zmluvu, ale zmluvu o splátkovom úvere, súd mal za to, že právny názor vyslovený v rozsudku
NS SR sp. zn. 4Obo 54/2007 nie je možné aplikovať na daný právny vzťah. Na tom nič nemení, že veriteľ
termín splatnosti poslednej splátky označil konečnou splatnosťou úveru. Označenie „splátkový úver“
by nemalo žiadne opodstatnenie, keby nebol žiadny rozdiel medzi klasickým úverom, ktorý má dlžník

splácať v dohodnutých mesačných splátkach a splátkovým úverom. Nakoľko návrh bol súdu doručený
dňa 08. 10. 2013, súd konštatoval, že všetky splátky splatné do 20. 09. 2013 sú premlčané, preto v tejto
časti súd návrh spolu s uplatneným úrokom z omeškania zamietol a navrhovateľovi priznal iba nárok
na poslednú splátku splatnú 20. 10. 2010 v sume 42,91 eura spolu s uplatneným úrokom z omeškania
vo výške 9% od 21. 10. 2010, od ktorého dňa sa odporca dostal s touto splátkou do omeškania. O

trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, keď navrhovateľ mal vo veci nepatrný úspech, odporcovi žiadne trovy nevznikli, ani si ich
neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, ako aj časti náhrady trov konania napadol v

zákonnej lehote navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že odporca
bude zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu 667,09 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% zo
sumy 569,40 eura od 21. 10. 2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 336,63 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel
k záveru, že v predmetnej veci mu vzniklo právo na zaplatenie celej uplatnenej peňažnej pohľadávky.

Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je nepreskúmateľné. Nedostatok riadneho a dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, keďže sa ním
odníma účastníkom konania možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému
chce využiť možnosť opravného prostriedku. Posúdenie premlčania v časti uplatnenej pohľadávky in
concreto dohodnutých splátok úveru splatných pred 20. 09. 2010 je v rozpore s platným právom a

ustálenou judikatúrou. Úver poskytnutý odporcovi jeho právnym predchodcom bol splatný dňa 20. 10.
2010. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie
je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 OZ, nakoľko si zmluvné strany dohodli konečnú
splatnosť dlhu na deň 20. 10. 2010. Premlčacia doba pre celú sumu neuhradeného úveru mohla začať
plynúť dňa 21. 10. 2010 a žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Poukázal na rozsudok

NS SR pod sp. zn. 4Obo/54/2007. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
a návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v
časti náhrady trov konania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP postupom v zmysle § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania je potrebné podľa § 219 ods. 1,
2 OSP ako vecne správny potvrdiť.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa uplatnený na súde prvého stupňa dňa 08. 10. 20103
na zaplatenie sumy 710 eur s úrokom z omeškania 9% z dlžnej sumy 612,31 eura od 21. 10. 2010 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval od zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi SLSP, a. s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48 ako postupcom a

spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 ako postupníkom
zo dňa 28. 03. 2013, podľa ktorej bola pohľadávka voči odporcovi postúpená z titulu nesplateného
úveru v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č. 0212107846 zo dňa 27. 10. 2005. Z uvedenej zmluvy
o splátkovom úvere vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa SLSP, a. s. uzatvorila s odporcomzmluvu o splátkovom úvere na sumu 49.500 Sk v tom čase s úrokovou sadzbou 17,30% stanovenej
do konečnej splatnosti úveru. Výška dohodnutých mesačných splátok predstavovala sumu 1.293 Sk
(42,91 eura) mesačne k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20. 11. 2005

a konečná splatnosť úveru na 20. 10. 2010. Odporca porušil jednotlivé dojednania zmluvy o splátkovom
úvere a úver prestal splácať, pričom nesplatená časť istiny poskytnutého úveru predstavovala sumu
612,31 eura.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď na danú vec ako vec spotrebiteľskú aplikoval ust. § 52 ods.

1 a nasl., ako aj ustanovenie § 103 OZ a ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, čo znamená v zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania, považuje ich
za správne, a preto nie je potrebné, aby tieto vecne správne závery súdu prvého stupňa odvolací súd
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že v konaní bolo nesporne preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa bol v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere v postavení dodávateľa a
odporca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvyjepotrebnévykladaťvsúladesobsahomaúčelomeurópskejochranyspotrebiteľovobsiahnutejv

príslušných smerniciach. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu však na danú
zmluvu ako spotrebiteľskú je potrebné aplikovať, vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter, ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustaľované v
aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení pod sp. zn. I.ÚS 402/2013-10
zo dňa 19. júna 2013. Uvedenému nasvedčuje i novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.

102/2014 Z. z., ktorá definitívne vyriešila doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
že na všetky právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Súd prvého stupňa správne v danej veci aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05.

2014 na danú vec, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo

zavedené zák. č. 102/2014 Z. z. neobsahovalo osobitné prechodné ustanovenia, ktoré by účinky
posúvalo až na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na
všetky súdené veci v čase rozhodovania.

Rovnako odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom ako dlžníkom, bolo dohodnuté plnenie poskytnutého úveru v
splátkach, o čom svedčí i samotná forma, ktorou bol úver poskytnutý, a to zmluva o splátkovom úvere č.
02121077846, z ktorej jednoznačne vyplýva mesačná periodicita jednotlivých splátok, ktoré sú splatné
vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 20. 11. 2005 a konečná splatnosť
úveru nastala dňa 20. 10. 2010. Samotná zmluva neobsahovala dojednanie, že nezaplatením jednej

splátky sa stáva splatný celý dlh, resp. v konaní nebolo tvrdené, ani nebolo preukázané, že by došlo
k odstúpeniu od zmluvy a takouto formou by sa stal splatný celý dlh. Z uvedeného dôvodu preto súd
prvého stupňa správne aplikoval ust. § 103 OZ a posúdil premlčanie každej jednotlivej splátky osobitne.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania u každej jednotlivej splátky, keď
vychádzal zo samotného návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 08. 10. 2013, pričom splátky splatné do

08. 10. 2010 považoval za premlčané. Keďže konečná splatnosť, a teda splatnosť poslednej splátky bola
splatná dňa 20. 10. 2010, správne priznal navrhovateľovi iba poslednú nepremlčanú splátku, splatnú
dňa 20. 10. 2010 v sume 42,91 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania z nezaplatenej splátky.Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 54/2007 zo dňa 17. 06. 2008 je
potrebné uviesť, že v danej veci došlo k odstúpeniu od zmluvy a pri otázke premlčania rozhodoval
Najvyšší súd SR v zmysle § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, takže dané rozhodnutie je pre

prejednávanú vec právne irelevantné.

Napokon nie je dôvodná ani námietka navrhovateľa v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nespreskúmateľné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je v rozpore s

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zodpovedá ust. § 157 ods. 2 OSP, keď súd prvého stupňa dostatočným
spôsobom vykonal dokazovanie, vo svojom rozhodnutí popísal dostatočným spôsobom skutkový stav,
uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec posúdil a výstižným a dostatočným spôsobom svoje
rozhodnutie i odôvodnil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak mohlo v dôsledku podaného odvolania
podliehať prieskumu odvolacím súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej
časti, ako aj v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy odvolacieho

konania neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.