Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/674/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315203051.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik a.s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO:
00 492 736, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Bratislava, Námestie M. Benku 9-C1, proti
žalovanému: C. G., nar. XX. J. XXXX, bytom P., K. XXX, o 70,70 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo 16. júna 2015 č. k. 30C/140/2015-16 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 70,70
eur, trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 15 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §
8 ods. 5, 6, § 16 ods. 4 písm. c/ a f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších

zmien a doplnení, § 115a ods. 2, § 142 ods. 1, § 150 ods. 2, § 156 ods. 3, § 200ea O. s.
p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil
tým, že žalovaný cestoval na linke MHD Bratislava bez platného cestovného lístka, v dôsledku čoho
mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a prirážku stanovenú ako stonásobok základného
cestovného v mestskej hromadnej doprave bez príplatkov a zliav 70 eur. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil poukazom na plný úspech žalobkyne v konaní (v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu

trov konania), ako aj na skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, že u žalobkyne ide o
hromadne uplatňované pohľadávky, na základe návrhov na začatie konania formulárového charakteru,
v ktorých sa mení iba individualizácia účastníka konania (bez uvedenia skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu alebo sporných medzi účastníkmi konania, príp. iných skutočností, čím je daná i
nízka právna zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Zohľadňujúc zásadu
obsiahnutú v ustanovení § 2 O. s. p., ktorým vyjadrením je aj § 150 ods. 2 O. s. p., súd prvého stupňa

priznal žalobkyni len náhradu hotového výdavku predstavujúceho zaplatený súdny poplatok 16,50 eur
a náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 59,98 eur, pričom tieto trovy
konania znížil na 25%, t. j. 15 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania k rukám advokáta
žalobkyne.

Proti tomuto rozsudku len v časti trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho

zmenu priznaním uplatňovanej náhrady trov konania (89,96 eur trovy právneho zastúpenia a 16,50
eur trovy konania účastníka, predstavujúce zaplatený súdny poplatok). Odvolanie obsahovo odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Podľa žalobkyne je nepochybné, že
predmetnú vec je možné považovať za drobný spor. Neprimeranosť trov konania v takomto type sporu je
však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje
súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov

konania celkom alebo sčasti. Podľa ustálenej súdnej praxe (najmä rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a 7Co/64/2009) aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musísúd vždy postupovať dôsledne podľa príslušných zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila
rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde, vrátane práva
účastníka na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Nemožno nepriznať alebo

znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie.
Takýmto postupom (pri absencii odôvodnenia rozhodnutia) sa nepochybne odníma účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom a v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,
ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky, nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces. Zákon pojem neprimerané trovy

nedefinuje. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým sa menili ustanovenia O. s.
p., súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch
neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
je samotná výška pohľadávky. Za niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné považovať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal
výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia, istiny. K aplikácii ust. § 150

ods. 2 O. s. p. je primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny,
ktorá je predmetom konania, čo však nie je daný prípad. Uplatňované trovy konania neprekračujú
niekoľkonásobnú výšku istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za
minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Žalobkyňa vytýkala súdu prvého
stupňa aj nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zaplatenie súdneho

poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobkyne a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri
prevzatí právneho zastúpenia je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť,
smerujúcu ku kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných so
žalobou. Uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004

Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovpriposkytovaníprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov.
Žiadne ustanovenie hmotných či procesných noriem na území Slovenskej republiky neobmedzuje
právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Právo účastníka na zastupovanie
advokátom nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 Preambuly, že neúspešná strana by
mala naďalej znášať trovy. Žalobkyňa poukázala tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/271/2009. Keďže bola v drobnom spore zastúpená advokátom, ako úspešný účastník má právo na
náhradu trov spojených s poskytnutím právnych služieb, prostredníctvom splnomocneného advokáta.
Žalobkyňapretopovažujezanespravodlivé,neodôvodnenéaneprimerané,abyžalovanýneznášaltrovy

procesne úspešnej žalobkyne, ktoré jej vznikli vrátane trov právneho zastúpenia. V zmysle uznesenia
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/444/2013 z 29. apríla 2009 je dôvodné zníženie trov právneho
zastúpenia do výšky uplatňovanej pohľadávky.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozsudku v časti týkajúcej
sa trov konania, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok prvostupňového súdu v medziach odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 O. s. p. je možné použiť v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade súd prvého stupňa na základe

zásady úspechu správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalobkyni, ktorá bola v konaní
v plnom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti
žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolaciu námietku žalobkyne poukazujúcu na výnimočnosť prípadov či existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa umožňujúcich aplikáciu ust. § 150 O. s. p. nebolo možné prijať. Takúto ďalšiu
podmienku zákon v tzv. drobných sporoch nepozná (na rozdiel od ust. odseku 1 § 150 O. s. p.).Aplikácia ustanovenia odseku 2 § 150 O. s. p. prichádza do úvahy len v prípade tzv. drobných sporov
(teda aj v predmetnom konaní), v ktorých možno trovy konania nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané
voči pohľadávke. Definíciu pojmu neprimeranosti zákon neuvádza, preto je potrebné vychádzať pri jeho

výklade z účelu zákonnej úpravy. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ust. §
150 O. s. p. zákonná úprava vychádza z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11. júla 2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v tom
zmysle aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej
pohľadávke. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími

nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska
odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu
advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za tých podmienok, že veriteľ
nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.
Z uvedeného vyplýva, že účelom takejto zákonnej úpravy bolo eliminovanie trov právneho zastúpenia
pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach s cieľom nútiť veriteľa a splnomocneného zástupcu k

hospodárnosti.

Možno súhlasiť so žalobkyňou, že v dôvodovej správe sa poukazuje na prípady niekoľkonásobného
zvýšenia trov v drobných sporoch v porovnaní s uplatňovanou pohľadávkou. Vychádzajúc však z účelu
zákonnej úpravy ustanovenie odseku 2 § 150 O. s. p. sa nemusí použiť len vtedy, ak trovy konania

predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.

V rámci úvah o neprimeranosti trov konania je potrebné prihliadať tiež na charakter uplatnenej
pohľadávky, okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, postoj účastníka a okolnosti
poskytovania právnej pomoci. Predmetom preskúmavaného konania je vymáhanie cestovného s

príslušnou zákonnou sankciou. Jedným z hlavných predmetov činnosti žalobkyne je pravidelná verejná
mestská hromadná doprava, vykonávaná za odplatu a ak cestujúci bez cestovného lístka spôsobí, že sa
stane dlžníkom žalobkyne, domáha sa svojho nároku prostredníctvom súdu. Súd prvého stupňa priznal
žalobkyni náhradu trov konania, ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur
za podanú žalobu. Náhradu trov právneho zastúpenia prevyšujúcu sumu 15 eur žalobkyni nepriznal z

dôvodu, že tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené (s poukazom na jednoduchosť sporu a rutinný
charakter právnej veci). Odvolací súd sa stotožnil s tým, že typovo ide o vec veľmi jednoduchú po
skutkovej i právnej stránke a k uplatňovaniu nárokov žalobkyne dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa
menia iba identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dopravnej
linky, výška dlhu a dátum pokusu o zmier.

Zo žaloby je zrejmé uplatnenie si trov právneho zastúpenia žalobkyňou vo výške 89,96 eur (za 3 úkony
právnej služby: prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd, t. j. 3 x 16,60
eur, spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 eur a náhrada DPH). Z uvedeného vyplýva, že vyčíslené
trovy konania v celkovom súčte dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku. Už za takejto situácie

bolo treba usudzovať na stav neprimeranosti trov konania žalobkyne voči pohľadávke. Neprimeranosť
posudzovaná kritériom hospodárnosti konania tak predstavuje neekonomičnosť vedenia sporu.

Ak v prejednávanej veci šlo o prípad presahu požadovanej náhrady trov konania nad pohľadávku vo
výške viac než dvojnásobku trov konania, bolo potrebné sa vysporiadať aj s náročnosťou poskytnutých

právnych služieb. A v tejto súvislosti je súd vždy povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi
právom účastníka na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu
pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatnenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, aj
keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba

posudzovať samostatne. Jediným účelným nákladom, ktorý úspešnej žalobkyni v konaní vznikol, bolo
zaplatenie súdneho poplatku.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval náklady zastúpenia žalobkyne advokátom
za neúčelné, vzhľadom na paušálny charakter jeho zastupovania v danej veci, predstavovaný

iba využívaním (advokátom) už vytvoreného vzoru žaloby a jeho vypĺňaním skutkových odlišností
minimálneho rozsahu, teda ide o rutinnú činnosť nevyžadujúcu odborné znalosti.Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, typový spôsob
uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej
pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do

nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na
zastúpenie advokátom, resp. procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol
účastník vo veci samej úspešný.

Súd je povinný dbať (§ 2 O. s. p.), aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo

právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania
nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. V prípade žalobkyne ide o dominantného
poskytovateľa služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta Slovenskej republiky, preto
je opodstatnené zaoberať sa aj v tomto prípade efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne
služby, s náročnosťou nepochybne zvládnuteľnou aj bez odbornej pomoci.

Od práva účastníka obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu je potrebné odlíšiť právo
na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania
je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva) a
posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Odvolací súd nespochybňuje právo
žalobkyne na zastupovanie v konaní právnym zástupcom, avšak žalobkyňa súčasne nesie procesnú

zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom
vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry

ústavný súd však akceptuje len teleologický výklad právnej normy, ako interpretačný postup
všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013).

Pokiaľ žalobkyňa považovala napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa za neodôvodnené, v dôsledku

čoho malo dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, ako i namietala porušenie práva
na spravodlivé konanie, táto jej odvolacia námietka nemohla obstáť, keďže rozhodnutie nemožno
považovať za nepreskúmateľné, prípadne arbitrárne a nie je ani prejavom svojvôle. Hoci súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil stručne, napádané rozhodnutie je vecne správne, pokiaľ
konštatovalo neprimeranosť trov konania vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia, vzhľadom na

neúčelnosť týchto trov (vyvoditeľnú z právnej nenáročnosti sporu a rutinného charakteru zastupovania
v danej veci).

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení uznesenia súd
uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a má byť aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutia (musí byť preskúmateľné). Spravodlivým prejednaním veci

je súdne konanie, ktoré rešpektuje procesné zásady a princípy, tvoriace súčasť štruktúry základných
ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/94 obsah práva na
súdnu ochranu, uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho oprávnených záujmov. Pri hodnotení argumentácie súdu prvého

stupňa obsiahnutej v odôvodnení jeho rozhodnutia bolo potrebné vychádzať z procesného charakteru
rozhodnutia o trovách konania, bez potreby vykonávania dôkazov. Povinnosťou súdu prvého stupňa
bolo preto uviesť v rozhodnutí dostatočné relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a
ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (rozhodnutia Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvého stupňa
preskúmateľným spôsobom vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil

a rozhodol. Nemožno preto prisvedčiť žalobkyni, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.

Ust. § 150 ods. 2 O. s. p. obsahuje dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady trov konania
a to nepriznaním náhrady alebo jej znížením. Vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu

(zákaz reformatio in peius), obmedzujúcu rozhodovanie odvolacieho súdu, nebolo možné rozhodnutím
odvolacieho súdu zhoršiť postavenie žalobkyne ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho
zastúpenia vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu. Preto bolo rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdené.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania ako vecne správny potvrdil

podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1, keď žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal už z primárneho dôvodu, že nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania, avšak zo spisu mu trovy odvolacieho konania ani nevyplývali.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.