Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715213056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715213056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti
N. O. nar. X.X.XXXX a M. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov V. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. č. 367 zastúpenej
Mgr. Monikou Novotnou nar. 20.1.1977 bývajúcou v Lesné č.3 v Michalovciach a O. zastúpeného
advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou so sídlom na Nám. Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach v konaní
o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 16.12.2015 č.k.
23P/142/2015-116 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné pre maloletého O. nar. X.X.XXXX z 33,19 eur mesačne na 70
eur,ktoréjeotecpovinnýzaplatiťmatkemaloletéhovždydo20-tehodňavmesiacidopreduod17.7.2015
do budúcna, čím mení rozsudok Okresného súdu Michalovce z 8.6.2007 č.k. 11C/62/2007-22 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce z 30.7.2007 č.k. 11C/62/2007-26

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého Michala nar. XX.X.XXXX.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 8.6.2007
č.k. 11C/62/2007-22 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce z 30.7.2007 č.k.
11C/62/2007-26 tak, že zvýšil výživné pre mal. O. z 33,19 eur mesačne na 50 eur mesačne a pre mal.
M. z 33,19 eur mesačne na 50 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať na ich výživu vždy do
20-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých od 17.7.2015. Dlžné výživné na obe deti 109,75 eur
za obdobie od 17.7.2015 do 31.12.2015 mu povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s

bežným výživným pod následkom straty výhod splátok. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že
žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniematkasnávrhom,abyodvolacísúdnapadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne, aby ho zmenil tak,
že zvýši výživné pre mal. O. na 150 eur a pre mal. M. na 100 eur mesačne, s tým, že dlžné výživné
povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. Uviedla, že podľa

jej názoru konajúci súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázala
na to, že mesačné výdavky otca, ktoré v konaní preukázal, prevyšujú jeho mesačný príjem, preto je
toho názoru, že ním deklarovaný príjem nezodpovedá jeho skutočnému príjmu. Vyslovila presvedčenie,
že boli splnené podmienky pre posúdenie pomerov otca podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.Vytklakonajúcemusúdu,ženedostatočnezistilskutkovýstav,pretoženevykonalúčastníkminavrhované
dôkazy. Zdôraznila, že je bežnou praxou, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom časť mzdy oficiálne
a časť „na ruku“. Dodala, že otec maloletých mal pred podaním návrhu na zvýšenie výživného oveľa

vyšší príjem ako ním preukázaný príjem v súčasnosti.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť vyššie
výživné ako určil súd prvého stupňa.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti
majúcezanásledokinérozhodnutievoveci.Konštatoval,ženapadnutérozhodnutiejepodľajehonázoru
zákonné a správne, preto ho navrhol ako vecne správne potvrdiť.

Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce riadne zistil skutkový stav (§ 120
ods. 1 O.s.p.), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom Zákona o rodine, pretože nezohľadnil, že od poslednej úpravy sa pomery mal. Patrika výrazne
zmenili a diferencovali od odôvodnených potrieb mladšieho brata M.. Mal. O. má v súčasnosti šestnásť
rokov, navštevuje strednú školu, sústavne sa pripravuje na výkon budúceho povolania, pričom jeho
odôvodnené potreby na prahu dospelosti sú výrazne odlišné a nákladnejšie ako potreby desaťročného
žiaka základnej školy. Poukazuje na to, že určené výživné 50 eur mesačne nepostačuje ani na pokrytie

nevyhnutných potrieb šestnásťročného adolescenta, preto nie je možné určiť rovnaké výživné pre oboch
maloletých, medzi ktorými je šesť ročný vekový rozdiel, pričom jeden z nich navštevuje strednú školu a
druhý je žiakom základnej školy. Konštatuje, že určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným
potrebám mal. detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto
v prípade, ak nie je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť v miere

zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletých, je potrebné určiť výživné tak, aby postačovalo
na uspokojenie potrieb maloletých aspoň v nevyhnutnom možnom rozsahu. Odvolací súd je toho
názoru, že určené výživné síce nepostačuje na uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb maloletého
O., ale postačuje na pokrytie aspoň na ich uspokojenie v nevyhnutnej miere, zohľadňujúc výraznú
vývojovú zmenu maloletého od poslednej úpravy. Zároveň zodpovedá aj schopnostiam, možnostiam

a majetkovým pomerom otca. Dodáva, že určené výživné síce v plnej miere vyčerpalo schopnosti
a možnosti povinného rodiča, ale otec ako rodič, ktorý nemá vo svojej osobnej starostlivosti žiadne
maloleté dieťa, má vytvorené lepšie možnosti vycestovať za prácou aj mimo miesta svojho bydliska ako
matka maloletých a môže si tak zlepšiť svoje životné podmienky. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil
rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. O. tak, že zvýšil výživné z 33,19 eur mesačne na

70 eur mesačne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre mal. M.
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §
132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo
veci.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiadodáva,žeurčenévýživnémusízodpovedať nie len odôvodneným potrebám mal. detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak nie je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si
vyživovaciu povinnosť v miere zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletých je potrebné určiť

výživné tak, aby postačovalo na uspokojenie potrieb maloletých aspoň v nevyhnutnom možnom
rozsahu. Konštatuje, že takto určené výživné zodpovedá zákonným požiadavkám Zákona o rodine a
zohľadňujeajostatnévyživovaciepovinnostiotca.Kodvolacímnámietkammatkydodáva,žepríjemotca
bol jeho zamestnávateľom riadne preukázaný, otec sa dobrovoľne nevzdal výhodnejšieho zamestnania,
ale bol z predchádzajúceho zamestnania riadne prepustený zamestnávateľom. Poukazuje na to, že otec

nemá okrem príjmu zo závislej činnosti žiaden iný príjem, preto nie je možné ani dôvodné predpokladať,
že v konaní preukázaný príjem nezodpovedá jeho skutočnému príjmu. Na základe týchto skutočností
odvolací súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenie schopností, možností a
majetkových pomerov otca v zmysle zásady potencionality. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. §
219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho

zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktoré mu právny poriadok priznáva.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že súd prvé stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo
účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného
práva podľa čl. 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

rozhodovaní riadil, najmä riadne nevyčíslil dlžné výživné pre každého z maloletých zvlášť bez toho,
aby uviedol na základe akých skutočností určil dlžné výživné pre obe deti spolu. Zdôrazňuje, že takéto
rozhodnutie o dlžnom výživnom je nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko z neho nie je možné zistiť, aké
dlžné výživné pripadlo na každé dieťa, ani to, či a v akej výške otec na každé dieťa prispieval. Poukazuje
na to, že výživné sa určuje pre každé dieťa zvlášť, nie spolu pre všetky oprávnené deti, preto aj dlžné

výživné musí byť diferencované. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia napadnutého výroku o dlžnom
výživnom nemohol odvolací súd rozlíšiť dlžné výživné pre mal. O. a pre mal. M., nemohol započítať
zmenu výživného pre maloletého O. do dlžného výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvého stupňa riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, zrušil rozsudoksúdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o dlžnom výživnom riadne a
zákonne zohľadniť zmenu výživného pre mal. O., dlžné výživné určiť pre každé z mal. detí zvlášť, tak aby
bolo zrejmé aké dlžné výživné pripadá na každého z nich, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.