Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010360
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215010360.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich

Mgr. Renáty Šulákovej a Ladislava Belokostolského v trestnej veci obžalovaného D. Q. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 12.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. Q., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom B. - F. W. č. XX/XXX, prechodne bytom B., W. č. X/XX, t. č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno číslo 1 Pv 208/15 zo dňa 5.8.2015, súdu
doručené dňa 7.8.2015 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno b) Trestného zákona, ktorý mal
spáchať na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného dňa roku 2010 až do dňa jeho zadržania políciou 4.5.2015 v Komárne - časť
F. W. číslo XX, ďalej v B. na P. ulici číslo XX/XX a napokon v B. na W. ulici č. X/XX v bytoch, v
ktorých býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou J. Q., nar. XX.X.XXXX a s piatimi maloletými

deťmi, svoju manželku z dôvodu neopodstatnenej žiarlivosti pravidelne fyzicky napádal a to spočiatku
najmenej jedenkrát do mesiaca, v období od konca roku 2013 najmenej jedenkrát raz za dva týždne
a v období od 11. marca 2015 už každý druhý až tretí deň tak, že ju udieral dlaňami a päsťami do
oblasti tváre, pri týchto útokoch sa jej vyhrážal zabitím a ponižoval ju vulgárnymi nadávkami, dňa 24.
apríla 2015 ju pred obytným domom na W. ulici v B. udieral do chrbta, takto s ňou prišiel do bytu, kde
jej dal takú facku, že spadla na posteľ a udrela sa o drevený rám postele, v dôsledku čoho musela
vyhľadať lekársku pomoc pre pomliaždenie hrudníka a dňa 1. mája 2015 ju v skorých ranných hodinách

zamkol v byte na W. ulici číslo X/XX v B. a zobral jej z peňaženky peniaze, ktoré od nej žiadal aj
v čase okolo 18.00 hod. a keď poškodená toto odmietla, začal vyhadzovať zo skríň veci, rozstrihal
karty zdravotného poistenia, platobné karty a chcel rozrezať aj občiansky preukaz a vodičský preukaz
poškodenej a keď sa do bytu vrátil okolo 22.00 hod. udieral ju päsťou do nosa, úst a hlavy, vulgárne jej
nadával, vyhrážal sa jej popálením tváre, rozžeravil mriežku na plynovom sporáku, ktorú sa jej snažil
priložiť k tvári, čomu sa poškodená ubránila tak, že mu slovne vyjadrovala lásku a presviedčala ho, že
ho s nikým nepodviedla, pričom týmto svojím konaním jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie a

vzbudil v poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného D. Q. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 1 Pv 208/15 zo dňa 5.8.2015. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného D.

Q., svedkyňu - poškodenú J. Q., svedkov L. C., J. L., S. L., V. U., S. U., T. W., J. D., L. Q., V. L., N. N.,
prehral na technickom zariadení zvukový záznam, ako aj oboznámil výpoveď maloletej svedkyne S. L.,
prečítal zápisnicu o výpovediach svedkov L. Q., U. Q., L. B., J. P., vypočul znalkyňu Mgr. B. L., prečítal
a oboznámil aj ďalšie na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Obžalovaný D. Q. poprel, že došlo ku skutku, ktorý sa uvádza v obžalobe, ku konfliktom u nich

nedochádzalo, len raz niekedy v apríli 2015 jej dal facku v dôsledku čoho spadla a udrela sa o posteľ.
Manželka ho obvinila zo žiarlivosti, keď mal nastúpiť do zamestnania v Bratislave, kde mal aj bývať.

Svedkyňa - poškodená J. Q., manželka obžalovaného vo svojej prvej výpovedi dňa 4.5.2015 v
prípravnomkonanípopísalaspolužitiesobžalovanýmvobdobíodroku2010aždodňa4.5.2015tak,ako

sa uvádza v skutkovej vete obžaloby. Následne vo svojich výpovediach dňa 2.6.2015 a dňa 22.6.2015
uviedla, že si to celé vymyslela a manžela nepravdivo obvinila, po celé uvedené obdobie spolu žili
dobre, ojedinele došlo ku konfliktom, hádkam. Manžela krivo obvinila, lebo v tom období bola pod tlakom
situácie, nervózna, mala nechcené tehotenstvo, dozvedela sa o matkinej ťažkej chorobe a veľmi žiarlila
na manžela, rozhodla sa podať trestné oznámenie, keď jej povedal, že ju aj s deťmi opustí a ide pracovať

do Bratislavy, pričom už tam aj mal nastúpiť a tak mu v tom chcela zabrániť. Myslela si, že ak tak urobí
policajti ho zoberú, zbijú a na druhý deň bude doma. Rovnako klamala aj keď niekedy odišla k mame a
hovorila jej, že ju manžel bil a raz poslala dcére S., aby babka zavolala políciu, že jej dal hlavičku, bolo
to keď medzi nimi bola nejaká hádka a chcela docieliť, aby manžel ju prišiel odprosiť, aby sa vrátila. Na
hlavnom pojednávaní rovnako svedkyňa - poškodená uviedla, že trestné oznámenie si na obžalovaného

vymyslela, ak boli medzi nimi hádky, tak preto, že je veľmi žiarlivá, nechce, aby chodil pracovať, lebo tam
prichádza do kontaktu s cudzími ženami. Svoju výpoveď zmenila až s odstupom času, asi po mesiaci,
lebo v tom čase musela riešiť ukončenie nechceného tehotenstva. Pokiaľ v trestnom oznámení a vo
výpovedi dňa 4.5.2015 popísala udalosti a útoky zo strany obžalovaného, skôr také zlé veci robila ona
manželovi. Tiež si vymyslela, že bývali ako rodina sami v byte, aby tí vtedajší spolubývajúci nesvedčili

v tejto veci, ako aj to, že pri jednom z útokov zničil - rozstrihal karty zdravotného postenia detí.

Svedkyňa J. L., matka poškodenej uviedla, že sa jej nepáčilo, že dcéra žije s obžalovaným, že je zlý
človek a predtým mala lepšieho druha. Do domácnosti obžalovaného a poškodenej nechodila. Dcéra ju
občas navštívila a za predmetné obdobie asi piatich rokov trikrát na nej videla stopy, o ktorých si myslí,

že boli po bitke. Dcéra jej hovorila, že niekde spadla, iba v treťom prípade jej povedala, že obžalovaný
ju zbil, niekedy pred tým, keď podala trestné oznámenie a raz za ňou poslala vnučku S., že mala dostať
hlavičku od obžalovaného, aby zavolala policajtov po čom to zaprela.

Svedok S. L. nevedel k spolužitiu obžalovaného a poškodenej uviesť priamo nič. Keď k nim niekedy

prišla poškodená, tak sa rozprávala s matkou, jeho manželkou a manželka mu hovorila, že nežijú dobre,
obžalovaný mal poškodenej ubližovať. Za to obdobie videl na poškodenej raz modrinu na ruke a pod
okom, keď mu povedala, že spadla asi týždeň pred zadržaním obžalovaného. Tiež od manželky vie, že
obžalovaný poškodenú mal biť, kopať, vyhrážať sa zabitím, vymkýňať ju v byte a to viackrát za mesiac
alebo aj denne.

Svedkyňa L. C., sesternica otca obžalovaného a teta poškodenej uviedla, že s poškodenou a
obžalovaným žila v jednej domácnosti asi dva až tri týždne, keď bývali vo F. W.. Neboli tam hádky, ak
tak viac zo strany poškodenej a nevidela, že by obžalovaný poškodenú udrel.

Svedkyňa V. U. uviedla, že istú dobu žila v jednom byte s rodinou obžalovaného. Ona bývala v jednej
izbe a obžalovaný s rodinou v izbe oproti a kúpeľňu mali spoločnú. Obžalovaný s poškodenou žili dobre,
neboli medzi nimi žiadne konflikty.

Svedkyňa S. U., správkyňa bytového domu, kde bývali obžalovaný s poškodenou uviedla, že tam bývali

v dvojizbovom byte asi tri roky v jednej izbe a v druhej izbe bývala V. U. a keď sa odsťahovala, tak pánW. niektoré obdobia nemali žiadneho suseda na izbe. Jedná sa o bytovku na P. ulici a chodila tam aj
dva až trikrát denne. Obžalovaný s poškodenou vychádzali dobre, nevie o tom, že by ju mal napádať
alebo biť, nikdy ju kvôli nim nikto nevolal, že by boli nejaké problémy, pričom o obyvateľoch má prehľad,

vie všetko, nakoľko ako správkyňa musí mať prehľad komu byty prenajíma.

Svedok T. W. uviedol, že niekedy v roku 2012 alebo 2013 býval s obžalovaným a poškodenou v jednom
byte v susednej izbe a to asi tri až štyri mesiace, obžalovaný s poškodenou mali dobré vzťahy, neboli
tam hádky ani bitky medzi nimi.

Svedok J. D. uviedol, že obžalovaný s poškodenou bývali v byte v bytovke, ktorú spravovala jeho družka
a on jej vypomáhal, kontroloval byty a ich príslušenstvo v akom sú stave, chodil aj k nim do bytu, nič
mimoriadne, žiadne problémy si nevšimol, pôsobili ako normálna slušná rodina.

Svedkyňa L. Q. uviedla, že bývala dva roky v jednom dome s obžalovaným a poškodenou, v byte pod

nimi. Pozná ich ak susedov a aj sa zvykli porozprávať, keď sa stretli, po túto dobu nič mimoriadne
nevidela, že by u nich boli nejaké problémy.

Svedok V. L., brat poškodenej uviedol, že asi pred troma alebo štyrmi rokmi býval na W. dva roky, tam sa
ajnavštevovalisosestrouaasipredrokomapolbývalajnauliciP.polrokavbyteoprotibytuobžalovanej

a poškodenej. Nemal žiadnu vedomosť, že by obžalovaný poškodenej akýmkoľvek spôsobom ublížil.
Občas boli hádky, ale to najmä kvôli prehnanej žiarlivosti poškodenej.

Svedok N. N. uviedol, že bol domovníkom v bytovom dome na P. ulici, kde v období rokov asi 2013
až 2015 bývali v byte obžalovaný s poškodenou aj v tom dome býval. Poškodená v tom dome s deťmi

bývala ešte asi mesiac až dva po tom, čo obžalovaný bol vzatý do väzby. Obžalovaný s poškodenou
riadne žili a starali sa o rodinu. Nemal žiadnu vedomosť, že by u nich dochádzalo k nejakým konfliktom
a to ani z počutia.

Maloletá svedkyňa S. L., dcéra poškodenej uviedla, že v predmetnom období väčšinou bývala u babky,

mamy poškodenej a svoju mamu denne navštevovala, nikdy nevidela, že by obžalovaný poškodenej
ubližoval alebo mala na sebe zranenia, občas sa pohádali a jedenkrát sa stalo, že jej mama vyšla po
hádke zo susednej izby a poslala ju k babke, aby zavolala políciu, že dostala od obžalovaného hlavičku,
avšak ona toto nevidela ani žiadne stopy po tomto na poškodenej.

Svedkyne U. Q., L. B. a J. P., susedy obžalovaného a poškodenej v dome na ulici W. v podstate zhodne
uviedli, že ich poznajú z videnia, bývajú v jednom schodišti, keď sa občas stretli, tak ich videli vonku na
verejnosti každého zvlášť, nezvykli chodiť spolu, poškodená zvykla chodiť sama alebo s deťmi, nikdy na
poškodenej nevideli stopy násilia a ani z ich bytu nešiel nejaký hluk alebo krik, maximálne bolo počuť
deti, keď mali medzi sebou potyčky.

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia dospelých Mgr.
B. L. v znaleckom posudku dospela k zisteniam, že čo sa týka osobnosti obžalovaného, je komplexne
správne orientovaná, pamätá oslabená do pásma podpriemeru, intelektový výkon je v pásme priemeru
a podpriemeru, osobnosť disharmonicky štrukturovaná, menej diferencovaná, egocentrovaná emočné

prežívanie plytké, v záťažových situáciách je možnosť prejaviť sa afektívne, najmä ako reakcia na
frustráciu, pričom tu nebola zachytená ani patologická ani zvýšená miera agresivity. Vyššie uvedené
rysy môžu v konfliktných situáciách viesť k afektívnej reakcii, neprimeranému seba presadzovaniu
spôsobom, ktorý si osvojil v prostredí, v ktorom vyrastal, čo môže byť užšou komunitou akceptované.
Motivačným faktorom konania, ktoré je mu kladené za vinu môže byť snaha potvrdiť istoty v partnerskom

vzťahu a získanie rešpektu. Je tiež pravdepodobné, že prostredie a komunita obžalovaného akceptuje
aj určitú mieru fyzického násilia pri riešení konfliktov, odlišne vníma autority a všeobecné spoločenské
normy. V prípade osobnosti poškodenej znalkyňa uviedla, že pokiaľ došlo ku konaniu zo strany
obžalovaného, u poškodenej to viedlo k zvýšeniu únavy, frustrácie, intrapsychickej tenzie, tá je
však prítomná aj v dôsledku iných faktorov ako závažná choroba jej matky, nechcené tehotenstvo,

finančné problémy. Nebola u nej zistená zvýšená miera úzkosti ani depresívnejšie ladenie, nie sú tu
prítomné znaky syndrómu týranej osoby, znaky postraumatickej stresovej poruchy, znaky naučenej
bezcennosti, prítomnosť závažnejšej psychickej traumy. Konanie, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný
pre ňu nepredstavovalo psychickú záťaž a traumu, jej emočné spracovanie udalostí je plytké. Jednása o osobnosť zúženú, egocentrovanú, infantilnú s tendenciou prenášať zodpovednosť na iných zo
znakmi senzitívnej vzťahovačnosti, v konfliktných situáciách môže reagovať so zvýšenou afektivitou.
Poškodená je schopná správne vnímať udalosti ale reprodukcia je ovplyvnená zvýšenou subjektivitou

jednostranným spracovaním zážitku, je tu tendencia skrývať svoje reakcie, postoje, správanie situačne
prispôsobiť, aby dosiahla svoje. Tiež je tu zhoršená pamäť, znížený intelekt v dôsledku čoho jej špecifiká
a všeobecná vierohodnosť (čo sa týka reprodukovania prežitého) je znížená. Má tendenciu skresľovať
realitu, aby dosiahla uspokojenie svojich potrieb čo najrýchlejšie, avšak bez preberania zodpovednosti,
ktorú presúva na iné osoby. Poškodená interpretuje udalosti podľa toho čo kedy chce dosiahnuť a

vzhľadom na podpriemerný intelekt nie je schopná pochopiť a vyhodnotiť širšie chápanie súvislostí a
dôsledkov určitých udalostí.

Vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k
záveru, že nebolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok uvedený v
obžalobe stal. V podstate základným priamym usvedčujúcim dôkazom mala byť v predmetnej veci

svedecká výpoveď svedkyne - poškodenej, ktorá v trestnom oznámení a bezprostredne potom pri
výsluchu ako svedok detailne opísala útoky zo strany obžalovaného za posledných päť rokov ich
spolužitia, pri následných výsluchoch a aj na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásila, že si všetko
v trestnom oznámení a v prvej výpovedi vymyslela a obžalovaného krivo obvinila v dôsledku svojej
žiarlivosti, keď jej obžalovaný oznámil, že odchádza za prácou do Bratislavy. Konanie obžalovaného

malo spočívať v tom, že v posledných piatich rokoch poškodenú pravidelne napádal fyzicky najprv
najmenej raz mesačne, od konca roku 2013 najmenej raz týždenne a od marca 2015 každý druhý až
tretí deň a tak intenzívne, že ju mal udierať dlaňami a päsťami do oblasti tváre, zároveň jej vulgárne
nadávať, vyhrážať sa zabitím, zamkýnať ju v byte, vyhadzovať veci po byte, rozstrihať karty zdravotného
poistenia detí. Vo veci bol vypočutý rad svedkov, ktorí v tom období žili v bezprostrednom susedstve

a okolí spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, aj v izbe ich bytu, z ktorých však žiaden
tieto tvrdenia poškodenej nepotvrdil. Podľa záveru súdu je objektívne vylúčené, aby vzhľadom na vyššie
popísanú intenzitu a frekvenciu útokov, ak k tomu došlo, títo svedkovia by si to nevšimli či nemali
o tom vedomosť, či už o samotných útokoch alebo ich fyzických následkoch na poškodenej. Počas
piatich rokov ich spolužitia len svedkyňa J. L., matka poškodenej v troch prípadoch videla modrinu na

poškodenej, pričom jej táto uviedla, že sa udrela alebo padla a len v poslednom prípade, keď už mienila
podať trestné oznámenie povedala, že to má od obžalovaného, čo uvádzal aj obžalovaný, že pri hádke
dal poškodenej facku po čom spadla na posteľ a udrela sa o drevený rám. Čo sa týka hodnotenia
svedeckých výpovedí poškodenej, zvlášť súd poukazuje na zistenia znalca ako dôkaz objektívny, kde
podľa názoru súdu z výpovede poškodenej (bez podpory ďalšími dôkazmi) nemožno spoľahlivo a bez

závažných pochybností vychádzať. K tomuto zároveň pristupuje ďalšie dôležitá skutočnosť zistená v
rámci znaleckého skúmania, kde schopnosť vierohodne vypovedať je u poškodenej znížená ako vo
všeobecnej, tak aj v špecifickej rovine tendencia skresľovať realitu za účelom dosiahnuť uspokojenie
svojich potrieb rýchlo, z jej pohľadu jednoducho a bez znášania zodpovednosti, teda vlastnosť účelovo
interpretovať prežité udalosti, podľa toho čo kedy chce dosiahnuť. Za danej situácie aj z tohto dôvodu

súd nemohol spoľahlivo vychádzať a oprieť sa o svedectvá poškodenej.

S poukazom na § 2 odsek 4 Trestného poriadku pre vyslovenie viny obžalovaného je potrebné, aby
mu táto vina bola jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná vykonanými
dôkazmi a ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním

ďalších dostupných dôkazov súd je povinný rozhodnúť v prospech obžalovaného. V danom prípade
ani po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli jednoznačne preukázané všetky
relevantné okolnosti skutku, teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru ako je uvedené
v obžalobe a nemožno prijať záver, že spáchanie skutku bolo preukázané bez dôvodných pochybností,
preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,

ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musíbyť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.