Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914213508
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914213508.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci starostlivosti o maloleté

deti: O. U. Q., K.. XX.XX.XXXX U. U. Q., K.. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - Q. Q.,
K.. XX.XX.XXXX, O. H., Y. XX, W. Y. K., korešpondenčná adresa B. V. Q., I. XXX, zastúpená právnym
zástupcom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave,
Nejedlého 47 a otca - O. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. W., V.Ú. XXXX/XX, t.č. bytom K. G., K.Á. XX, o
návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28.06.2012,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012, a to tak, že súd mal. O. U. Q., K.. XX.XX.XXXX z v e
r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok a mal. U. Q., K.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec - O. Q., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. U. Q. výživné vo výške po 100
eur mesačne, vždy do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti

tohto rozsudku.

Matka - Q. Q., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť na výživu mal. O. U. Q. výživné vo výške po 100
eur mesačne, vždy do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

Matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s mal. O. U. v každom párnom kalendárnom roku nasledovne:
1/ počas obdobia Vianočných a Novoročných prázdnin,

2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08..
Ďalej je matka oprávnená stýkať sa s mal. O. U. v každom nepárnom kalendárnom roku:
1/ počas Veľkonočných prázdnin,
2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 16.08. do 31.08.,
s tým, že pred začiatkom styku si matka syna prevezme v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ho
vráti otcovi v mieste jeho bydliska.

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. U. každý párny kalendárny rok:
1/ počas Veľkonočných prázdnin,
2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 16.08. do 31.08..
Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s mal. U. každý nepárny kalendárny rok nasledovne:
1/ počas Vianočných a Novoročných prázdnin,
2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08.,
s tým, že pred začiatkom styku si otec dcéru prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku ju vráti

matke v mieste jej bydliska.Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V podanom návrhu žiadala matka maloletých detí, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej

starostlivosti s tým, že ich ona bude zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň navrhla, aby bola
otcovi uložená povinnosť platiť na každé dieťa výživné po 150 eur mesačne a tiež aj upraviť styk otca s
deťmi tak, ako je to uvedené a špecifikované v písomnom vyhotovení návrhu. Alternatívne tiež navrhla,
aby bol syn ponechaný vo výchove otca a do jej osobnej starostlivosti aby bola zverená len dcéra.

Svoj návrh odôvodnila v písomnom vyhotovení návrhu najmä tým, že jej pomery sa od poslednej úpravy

rodičovských práv a povinností podstatne zmenili k lepšiemu, pretože získala v Nemecku novú prácu,
je tam nahlásená k trvalému pobytu, už asi dva roky má stáleho partnera, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti.Uviedlatiež,žedeťomviezabezpečiťdokonalérodinnézázemie,školu,akoajichzáujmové
aktivity mimo školy, pričom deti si mali možnosť samé prehliadnuť miesto, kde v súčasnosti matka býva,
ako aj okolie, tiež aj školu, kde by chodili a zároveň aj možnosti mimoškolských aktivít.

Na pojednávaní dňa 20.03.2015 matka zotrvala na svojom návrhu a naviac dodala, že s deťmi sa
mala možnosť naposledy osobne stretnúť v lete roku 2014, v poslednom období sa však s nimi často
kontaktuje najmä elektronicky a telefonicky.

Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, obaja rodičia však súhlasili s návrhom
sudcu, aby bolo umožnené matke počas Veľkonočných sviatkov a prázdnin 2015 stretnúť sa s oboma
deťmi u nej v Nemecku, aby sa opätovne mali možnosť jednak stretnúť s matkou, ďalej vzájomne sa
zbližovať, ako aj osobne spoznať prostredie, v ktorom v súčasnosti matka žije.

Za uvedeným účelom bolo pojednávanie odročené na deň 17.04.2015, kedy matka na pojednávaní
uviedla, že deti boli u nej v Nemecku od 30.03.2015 a vrátila ich otcovi späť na Slovensko dňa
06.04.2015. Tvrdila, že deťom sa u nej páčilo, oboznámili sa s prostredím, boli pozrieť zvonka školu,
ako aj možnosti športových aktivít. Matka sa stretla s riaditeľom školy, ktorý jej mal oznámiť, že pokiaľ
by deti navštevovali miestnu školu, tak by sa im prispôsobil rozvrh a prvý rok by neboli klasifikovaní

a učili by sa hlavne nemecký jazyk, pričom zistila aj možnosti mimoškolského zdokonaľovania sa v
nemeckom jazyku. Uviedla tiež, že deťom sa venoval aj jej partner, spoločne navštívili zábavný park,
ZOO, bicyklovali sa a hrali spoločenské hry.

Otec na pojednávaní uviedol, že tak ako prisľúbil, nemá v záujme brániť matke v styku s deťmi, a preto

umožnil deťom stretnúť sa s matkou v Nemecku počas Veľkonočných prázdnin. Podľa neho deti toto
stretnutie brali ako výlet, pochválili sa čo všetko zažili a videli, podľa otca bol chlapec sklamaný, že od
matky nič nedostal, naproti tomu dcéra dostala na narodeniny od matky bicykel. Naďalej však s návrhom
matky nesúhlasil, podľa jeho názoru by mali deti veľký problém v škole, keďže neovládajú nemčinu.

Kolízny opatrovník navrhol, aby bol v konaní zisťovaný aj názor oboch detí na návrh ich matky, a to buď
priamo ich výsluchom na pojednávaní, príp. znaleckým dokazovaním.

Na uvedenom základe bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania
a uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07.05.2015, č.k. 11P/58/2014-81 bola do

konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a poradenská
psychológia PhDr. Ľubomíra Gallová. Úlohou znalkyne bolo jednak preštudovať spisový materiál na vec
sa vzťahujúci, vykonať osobný pohovor jednak s rodičmi, ako aj s oboma maloletými deťmi a zodpovedať
otázky, ktoré sú špecifikované v uvedenom uznesení. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že obom
rodičom dal súd možnosť, aby vopred oznámili súdu otázky, na ktoré by znalkyňa mala odpovedať,

pričom túto možnosť využila len matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Znalkyňa v súlade s vyššie uvedeným uznesením podala v predmetnej právnej veci podrobný a
vyčerpávajúci znalecký posudok č. 11/2015, zažurnalizovaný na čl. 90 až 119 spisu. V záveroch
znaleckého posudku okrem iného uviedla, že deti sú na seba citovo naviazané, avšak nástupom

pubertálneho obdobia sa táto závislosť detí na seba môže oslabovať. Obidve deti akceptovali ichprípadné rozdelenie. Podľa znalkyne mal. U. pociťuje istú krivdu, že sa jej nedostáva toľko pozornosti
pre seba u otca, ako má brat. Prejavila tiež isté obavné myšlienky z nástupu dospievania u seba a
podvedome vyhľadáva pomoc a uistenie pre seba v osobe matky. Považuje za možné, aby mal. U.

vyrastala s matkou v Nemecku a mal. O. U. zase s otcom na Slovensku. Mal. U. prejavila vôľu byť s
matkou a naopak mal. O. U. byť s otcom. Napriek tomu, že deti vyrastajú spolu a vo všeobecnosti sa
majú rady, vedia si predstaviť, že ich potreba byť s druhým súrodencom bude časom slabnúť a že do
popredia sa dostanú ich vlastné záujmy. Mal. O. U. sa venuje vo voľnom čase hokeju, má potrebu byť
s kamarátmi a záleží mu na tom, aby sa v učení zlepšil a nadobudol primerané vzdelanie na strednej

škole a popri tom sa naďalej venoval hokeju. V tomto zmysle vidí v osobe otca silnú podporu pre seba
do budúcnosti. Vo vzťahu k mal. U. uviedla, že táto pociťuje isté prejavy žiarlivosti na brata, ktorému
sa otec viac venuje. Cíti sa opomínaná a v osobe matky vníma pre seba záruku, že v jej prostredí
sa jej časom bude lepšie dariť, že bude mať väčšie istoty a uplatnenie v živote aj cez nadobudnutie
jazykových znalostí. Prostredie u matky sa jej páčilo, vníma aj to, že brat má už iné záujmy a ciele a
nezanedbateľnú rolu tu zohrávajú aj bežné konflikty detí medzi sebou, ktoré však U. viac zaťažujú ako

jej staršieho súrodenca.

Znalkyňa na otázky tiež uviedla, že deti majú vo všeobecnosti k obidvom rodičom dobrý vzťah a ich
prejavená vôľa s kým chcú ostať do budúcna nebola podmienená istotou. U obidvoch rodičov cítia
záujem, že im chcú byť nápomocní, majú ich rady a ani u jedného z nich nevnímajú iné motívy konania,

než samotný záujem o ne, znalkyňa nezistila z jej pohľadu žiadne postranné motívy rodičov vo vzťahu
k ich záujmu mať deti pri sebe.

Znalkyňa sa priklonila v súčasnej dobe k tomu, aby boli zohľadnené vnútorné želania detí, ktoré nie sú
ovplyvnené rodičmi v ich postojoch a navrhla situáciu riešiť tak, aby mal. U. vyrastala u matky v Nemecku

a mal. O. U. u otca na Slovensku s tým, že by obom deťom mal byť zaistený čo najčastejší kontakt v
rámci ich spoločných školských prázdnin, a to tak, aby striedavo boli raz u otca a raz u matky.

Po podaní znaleckého posudku bolo vykonané pojednávanie dňa 18.01.2016, na ktorom sa sudca snažil
viesťobochrodičovktomu,abyvsúladesozávermiznaleckéhoposudku,pokiaľjetozichstranymožné,

uzatvorili rodičovskú dohodu a za týmto účelom im dal dostatočný priestor na prejavenie vlastných
názorov.

Keďžesarodičianedokázalidohodnúťakuzavretiurodičovskejdohodynedošlo,matkaprostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhla, aby došlo k zmene posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a

povinností rodičov k obom deťom, a to tak, že mal. O. U. bude ponechaný v osobnej starostlivosti otca,
ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a jej bude uložená povinnosť platiť na syna výživné
po 100 eur mesačne. Naproti tomu navrhla mal. U. zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju
bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi aby bola uložená povinnosť platiť na dcéru výživné
po 100 eur mesačne. Vo vzťahu k úprave styku rodičov s deťmi navrhla rozhodnúť tak, aby bolo obom

rodičom umožnené byť s deťmi v auguste počas letných prázdnin, ktoré sú spoločné tak na Slovensku,
ako aj v Nemecku a zároveň navrhla upraviť aj ďalší styk rodičov s deťmi, a to najmä počas obdobia
Vianočných a Novoročných prázdnin a Veľkonočných prázdnin.

Matka zároveň dodala, že momentálne pracuje ako ošetrovateľka v domove dôchodcov, jej príjem činí

cca 1.000 eur mesačne, pracuje na zmeny, pričom má v zamestnaní sľúbené, že pokiaľ jej budú deti
zverené do výchovy, vyjde sa jej v ústrety s úpravou pracovného času. Opätovne zdôraznila, že nikdy
nebude u seba dcéru držať na silu, nepôjde nikdy proti jej záujmom a pokiaľ by z jej správania a chovania
vycítila, že dcéra sa chce vrátiť späť k otcovi a bratovi, nebude je v takomto rozhodnutí brániť.

Otec opätovne nesúhlasil s návrhom matky na zmenu rozhodnutia, mal za to, že pokiaľ by syn chodieval
od otca k matke a naopak, kolidovalo by to s jeho letnou hokejovou prípravou, dodal, že doteraz obe deti
vychovával sám a nevie si predstaviť, že by niektoré z detí teraz nemal. Je zamestnaný v hokejovom
klube ako tréner detí a juniorov a tiež zarobí cca 1.000 eur mesačne.

Kolízny opatrovník poukázal najmä na závery znaleckého posudku a s odvolaním sa na tieto závery
navrhol, aby bol syn ponechaný vo výchove otca a dcéra aby bola zverená do osobnej starostlivosti
matky. Styk rodičov s deťmi navrhol upraviť tak, aby bolo rešpektované obdobie, kedy majú možnosť
byť obe deti spoločne s jedným alebo druhým rodičom.Okrem výsluchu účastníkov konania a znaleckého dokazovania boli ako listinné dôkazy prečítané rodné
listydetí,prekladpracovnejzmluvymatky,zpripojenéhospisuOkresnéhosúduRimavskáSobota,sp.zn.

1P/113/2012 bol prečítaný rozsudok zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012
a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.

Naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k obom maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28.06.2012. Týmto rozsudkom súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu, ktorou bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/179/2011-54 zo dňa 23.11.2011 v časti
ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q. tak, že obe maloleté deti prešli
počnúcdňomprávoplatnostitohtorozsudkuzostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovdoosobnej
starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Matka sa zaviazala platením
výživného na každé dieťa sumou vo výške po 50 eur mesačne, vždy do 25.-eho dňa v mesiaci do rúk

otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletými deťmi nebol upravený a ponechal
sa na mimosúdnu dohodu rodičov. Výrok rozsudku obsahoval aj súhlas matky na podanie žiadosti
o povolenie na vysťahovanie maloletých detí do USA, ako aj na realizáciu samotného vysťahovania
maloletých detí do USA.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 1P/113/2012 bolo tiež zistené, že dôvodom
uzatvorenia vyššie uvedenej dohody rodičov, ktorá bola schválená súdom, bola okrem iného aj tá
skutočnosť, že v tom čase boli obe deti reálne v starostlivosti otca, pretože matka ako opatrovateľka
pracovala na území Rakúska, kam chodievala za prácou v dvojtýždňových intervaloch. Otec mal v tom
čase záujem aj možnosť vysťahovať sa aj s deťmi do USA, kde mal zabezpečené bývanie u svojej

vtedajšej družky a obaja rodičia sa v tom čase zároveň zhodli v tom, že v USA budú mať obe deti s
otcom vytvorené a zabezpečené lepšie podmienky pre svoj ďalší vývin.

Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že po tom, ako deti prešli na základe schválenej dohody
rodičov súdom do výchovy otca, tento s nimi aj vycestoval do USA, odkiaľ sa spolu s nimi vrátil späť

na Slovensko v septembri 2013.

Zároveň bolo z dokazovania zistené, že od posledného rozhodnutia vo veci došlo u matky k zlepšeniu
jednak jej bytových, ako aj materiálnych podmienok a istôt, pretože v Nemecku získala trvalú prácu,
spoločne s partnerom, s ktorým má viac ako dvojročný harmonický vzťah, obývajú veľký štvorizbový

byt v meste H..

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až
4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Počas konania v tejto právnej veci bolo bez akýchkoľvek pochýb zistené, že matka nikdy nestratila
záujemodetiastálesibolavedomáajsvojejpovinnostistaraťsaone.Pokiaľtobolomožné,taksasnimi
neustále minimálne elektronicky, príp. telefonicky kontaktovala a potom ako si vytvorila stále zázemie v
Nemecku, sa začala s nimi so súhlasom otca aj osobne stretávať. Nebolo zistené, že aj napriek určitému

časovému odlúčeniu, pokiaľ boli deti s otcom v USA, by došlo k prerušeniu väzieb medzi matkou a
deťmi. Deti nemali problém byť s matkou a s jej novým partnerom niekoľko dní počas Veľkonočných
prázdnin roku 2015 v bydlisku matky v Nemecku. Priniesli si odtiaľ mnoho pekných zážitkov, ako aj
nových skúseností a žiadnu negatívnu skutočnosť u matky nezažili.

Keďže rodičia aj napriek zmeneným podmienkam na strane matky neboli schopní uzatvoriť rodičovskú
dohodu, ktorá by odzrkadľovala zmenu týchto pomerov (v tejto súvislosti je pre úplnosť nutné uviesť,
že matka mala veľkú snahu dohodu uzavrieť, otec bol však zásadne proti akejkoľvek dohode, ktorej
obsahom by bol prechod čo i len jedného dieťaťa z jeho výchovy do výchovy matky), bolo vo veci
vykonané znalecké dokazovanie, ktorého podstatné závery sú už v odôvodnení tohto rozsudku vyššie

uvedené, preto ich súd nebude znova opakovať.

Odvolávajúc sa na tieto závery znaleckého dokazovania, ako aj citovaného zákonné ustanovenia a
najmä na preukázanú zmenu pomerov na strane matky, bol súd toho názoru, že v záujme mal. O. U.
bude, keď zostane naďalej vo výchove a osobnej starostlivosti otca a naproti tomu v záujme mal. U.

bude, keď z výchovy otca prejde do výchovy a osobnej starostlivosti matky.

Z uvedených dôvodov preto súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa a mal. O. U. Q.zveril do výchovy a osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a mal.
U. Q. zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

V záujme zachovania citových väzieb medzi oboma deťmi, ako aj medzi deťmi a tým - ktorým rodičom,
súd upravil styk oboch rodičov s deťmi tak, ako je to bližšie špecifikované vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Priúpravestykubolozohľadnenénajmäto,vktoromobdobímajúdeti,ktorébudúžiťvrôznych
štátoch, spoločné voľno, aby ten - ktorý rodič mohol byť s oboma deťmi naraz. Z uvedeného dôvodu
bol preto súdom upravený styk len v období letných prázdnin, a to v mesiaci august (keďže len tento

mesiac sú spoločné letné prázdniny pre deti na Slovensku a v Nemecku), ako aj počas Vianočných a
Novoročných prázdnin a obdobia Veľkonočných prázdnin.

Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;

ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine

ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine
ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia

vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Vo vzťahu k povinnosti rodičov platiť výživné na dieťa, ktoré bolo zverené do výchovy druhého rodiča,
rozhodol súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia tak, že obom rodičom uložil povinnosť
platiť výživné vo výške po 100 eur mesačne, keďže mal za to, že výživné v takejto výške zodpovedá

oprávneným potrebám maloletých detí a zároveň aj schopnostiam a možnostiam toho - ktorého
povinného rodiča.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.