Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/105/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109211339
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3109211339.18

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o mal. A. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky V.. D. C., bytom N. F.,
W. A. XX/X, zastúpenej Q.. Q. R., advokátom, so sídlom C., N. XX a otca J.. Q. V., bytom C. C., K. X,
o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 20. júla 2012, č.k. 32P/171/2009-481 a o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 27. augusta 2012, č.k. 32P/171/2009-540, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zmenu rozhodnutia o ustanovení
kolízneho opatrovníka. V odôvodnení uviedol, že otec dieťaťa svojím návrhom zo dňa 22.06.2012 žiadal,
aby súd zmenil rozhodnutie o kolíznom opatrovníkovi tak, aby ÚPSVaR C. túto funkciu už ďalej v
konaniach vedených na tamojšom súde pod sp. zn. 32P/171/2009 a 30P/174/2011 nevykonával.
Za kolízneho opatrovníka mal. A. Q. v uvedených konaniach navrhol ÚPSVaR C.. Uviedol, že jeho
spolupráca s kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR C. je na bode mrazu. Už viac ako rok
s ním odmieta komunikovať, pretože tento kolízny opatrovník svojím konaním spôsobil v živote jeho
syna obrovskú tragédiu. Po vstupe kolízneho opatrovníka do života mal. A. Q. sa tento stal polosirotou,
lebo nastalo pretrhnutie jeho veľmi silnej citovej väzby s dieťaťom. Považuje preto za svoju povinnosť
odstrániť kolízneho opatrovníka zo života mal. A. Q., ak tento koná proti záujmom jeho syna. ÚPSVaR
C. otcovi odmietol umožniť nahliadnuť mu do spisovej zložky jeho dieťaťa a robiť z nej kópie, čím porušil
zákon o slobodnom prístupe k informáciám a Správny poriadok. Ďalej uviedol, že ÚPSVaR C. v písomnej
korešpondencii s Ústredím ÚPSVaR A. zámerne falšoval úradnú listinu týkajúcu sa starostlivosti o mal.
A. Q., odmieta vykonať šetrenie vo veci bránenia v styku, ktorého sa opakovane dopustila matka dieťaťa
a nemá záujem konať v záujme maloletého. Poukázal na to, že ÚPSVaR C. má dobrú geografickú
vzdialenosť od ÚPSVaR C. a nebude tak účelovo ovplyvňovaný proces výkonu kolízneho
opatrovníka a predchádza mu povesť nadraďovania záujmov mal. detí nad záujmy rodičov ženského
pohlavia. Súd ďalej zistil, že uznesením tamojšieho súdu, č.k. 32P/171/2009-6 zo dňa 03.06.2009 bol
v konaní o úpravu práv a povinností k mal. A. Q. ustanovený za kolízneho opatrovníka
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny C.. S poukazom na ust. § 73 ods. 2 písm. b), bod 2, a § 90 ods. 4
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele dospel k záveru, že Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny C. v konaní pred súdom o úpravu práv a povinností k
mal. A. Q. počas celého konania vedeného od konca roku 2009, ale aj v konaní vedenom na tamojšom
súde pod sp. zn. 30P/174/2011 zastupoval a zastupuje maloletého riadne, so všetkou
starostlivosťou a súd nezistil v jeho zastupovaní nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu. Pokiaľ
otec dieťaťa vo svojej žiadosti poukazuje na konkrétne nedostatky a zaujatosť Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny v C. pri kontakte s otcom a v spise maloletého, ktorý vedie úrad, je o nich
oprávnený rozhodovať nadriadený orgán tohto úradu, nakoľko námietky smerujú proti celému úradu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že ak môže o
zmene kolízneho opatrovníka rozhodovať iba súd, tak ten istý súd má povinnosť zisťovať, či sú v práci
ÚPSVaR C. nedostatky, a či tento pochybil. To však znamená, že okresný súd sa musí návrhom na
zmenu kolízneho opatrovníka naozaj zaoberať a zisťovať, či sú v práci ÚPSVaR C. nedostatky, a či tento
pochybil, čo sa zjavne v tomto prípade nestalo. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby okresný súd zisťoval vo veci, či sú v práci
ÚPSVaR C. nedostatky, a či tento pochybil, a aby okresný súd vo veci zmeny kolízneho opatrovníka
maloletého aj rozhodol.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že dňa 31.05.2012 bolo
otcovi poskytnuté písomné stanovisko vo veci zmeny kolízneho opatrovníka, kde otec maloletého ako
účastník konania vyjadril nespokojnosť s postupom orgánu pri výkone kolízneho opatrovníka. Mal za
to, že námietka otca smeruje proti právnickej osobe ÚPSVaR C., ktorý je uznesením súdu ustanovený
za kolízneho opatrovníka maloletému a i naďalej oprávnenosť zmeny ustanovenia iného úradu ako
kolízneho opatrovníka je v kompetencii súdu.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. A. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť na výživu mal. A. Q.
sumou po 170 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od
20.10.2009. Dlžné výživné za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu určil pre mal. A. Q. vo výške
4.823,72 Eur a povolil ho otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s
určeným výživným, k rukám matky, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu,
pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca dieťaťa na zverenie mal. A. Q. do jeho osobnej
starostlivosti zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo
zistenia, že mal. A. Q. sa narodil zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov, ktorí až do 19.10.2009 žili v
spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa po doručení rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia,
č.k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 17.10.2009, ktorým bol mal. A. Q. ponechaný v jej starostlivosti, vymenila
zámok na bytových dverách a rodičia mal. A. Q. od toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. A.
Q. má X rokov a X mesiacov. Je zdravý, navštevuje materskú školu s poplatkom 44 Eur mesačne, ZUŠ
s poplatkom 3 Eur mesačne a ostatné výdavky s ním má matka bežné, primerané jeho
veku a potrebám. Matka žije s maloletým vo vlastnom 3-izbovom byte spolu s plnoletou
dcérou K. C. z jej predchádzajúceho vzťahu, z rozvedeného manželstva, ktorá je študentkou VŠ v A..
Matka v čase od 16.12.2009 do 08/2010, kedy nastúpila do práce, poberala rodičovský príspevok vo
výške 164,22 Eur mesačne a prídavky na tri deti 63,23 Eur mesačne. Od 08/2010 až doteraz pracuje
ako špeciálna pedagogička s priemerným mesačným príjmom cca 670 Eur mesačne. Otec dieťaťa bol v
čase podania návrhu nezamestnaný. Potvrdil, že jeho posledný zamestnávateľ B. mu vyplatil odstupné
vo výške 200.000,- Sk. Za obdobie 5 do 7/2012 mal priemerný mesačný príjem vo výške 1.067,31 Eur.
Zo správy o príjme otca od jeho zamestnávateľa spoločnosti W. mal súd preukázané, že otec dieťaťa mal
v období od 01.10.2010 do 30.09.2011 priemerný mesačný zárobok 1.272,69 Eur. Zo správy
o príjme otca od jeho zamestnávateľa K. mal súd preukázané, že otec dieťaťa mal v čase od 10/2011
do 04/20212 priemerný mesačný zárobok 1.152,42 Eur. Zo správy ÚPSVaR C. mal súd preukázané,
že matka dieťaťa poberala v čase od 01.01.2011 do 31.05.2011 prídavky na 3 deti v
sume 66,03 Eur, od 01.06.2011 do 31.12.2011 v sume 44,02 Eur a od 01.01.2012 doteraz v sume 45,03
Eur mesačne. Na výzvu súdu zo dňa 30.05.2012, aby sa otec písomne vyjadril, či od jeho posledného
vypočutia dňa 16.12.2009 došlo u neho ku zmene pomerov, otec svojím prípisom zo dňa 11.06.2012
oznámil, že súdu neposkytne žiadne informácie, pretože súd aj tak za celé tri roky na všetky informácie
od otca kašľal. Zo správy o príjme matky od jej zamestnávateľa M.. D. C. mal súd preukázané, že matka
dieťaťa mala v čase od 08/2010 do 12/2010 priemerný mesačný zárobok vo výške 469,36 Eur, v roku
2011 mala priemerný mesačný zárobok 804,28 Eur, za mesiace 1-3/2012 mala priemerný mesačný
zárobok 609,77 Eur a za mesiace 4-7/2012 mala priemerný mesačný zárobok vo výške 676,64 Eur. Z
rozsudku tamojšieho súdu, č.k. 31P/403/2009-198 zo dňa 09.09.2010, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Trenčín, č.k. 4CoP/94/2010-314 zo dňa 03.02.2011 bol styk otca s mal. A. Q. upravený tak, že otec
bol oprávnený stýkať sa s mal. A. Q. každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do pondelka do 16:00
hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatku do 16:00 hod. Dňa 17.06.2011 tamojší
súd na návrh otca nariadil predbežné opatrenie, č.k. 30P/174/2011-37, ktorým upravil jeho styk s mal. A.

Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. Q. každý párny týždeň od piatku od
18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 18:00 hod. do piatku do
18:00 hod. Toto rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6CoP/40/2001-54 zo
dňa 15.07.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011 a vykonateľnosť dňa 23.06.2011.
Otec dieťaťa zároveň s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal na tamojší súd aj návrh
na novú úpravu jeho styku s mal. A. Q.. Toto konanie nie je skončené. Na základe takto vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že návrh matky a návrh otca bol podaný dôvodne. Keďže rodičia mal.
A. Q. spolu nežijú, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k
mal. A. Q. a to najmä určiť, ktorému z rodičov bude mal. A. Q. zverený do osobnej starostlivosti. Pri
rozhodovaní o tejto otázke musí súd prihliadať na záujem mal. dieťaťa, musí dbať najmä
na jeho citové väzby a vývinové potreby dieťaťa a tiež na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie
podmienky pre jeho zdarný a zdravý vývoj. V danom prípade súd vzal do úvahy
skutočnosť, že mal. A. Q. žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje všetku starostlivosť od jeho narodenia.
Rodičia maloletého od októbra 2009 nežijú v spoločnej domácnosti a otec dieťaťa od januára 2011 dieťa
vôbec nenavštevuje a nerealizuje ani styk upravený rozhodnutím tamojšieho súdu, podľa
ktorého je jeho styk s maloletým upravený tak, že maloletý má byť v jeho starostlivosti 3
dni v párnom a 2 dni v nepárnom týždni. Otec dieťaťa sa opakovane neúspešne pokúšal
o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti prostredníctvom predbežných opatrení a zrejme z tohto
dôvodu sa potom odmietol zúčastniť pojednávaní. Súdom upravený styk otca s maloletým nerealizoval
od januára 2011, teda viac ako jeden a pol roka. S poukazom na vykonané dokazovanie preto súd zveril
mal. A. Q. do osobnej starostlivosti matky. Vo veci úpravy práv a povinností k
mal. A. Q. súd nenariadil úradom práce odporúčané znalecké dokazovanie, nakoľko otec nežiadal zveriť
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale v konaní o úpravu styku s maloletým
žiadal širokú úpravu styku. Konanie o zmenu v úprave styku otca s maloletým nie je skončené. V otázke
určenia výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktorý má v súčasnosti X a
pol roka, chodí do MŠ a matka má s ním výdavky bežné, primerané jeho veku a potrebám. Výživné
vo výške 170 Eur mesačne pre mal. A. Q. súd považoval za primerané predovšetkým možnostiam a
schopnostiam otca, ale aj s prihliadnutím na potreby mal. A. Q., ktorý má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na určenie výživného so spätnou účinnosťou od 20.10.2009 podľa
návrhu matky vyčíslil súd súčasne aj výšku dlžného výživného zo strany otca vo výške 4.823,72 Eur
(mesiace 11/2009 až 07/2012, spolu 33 mesiacov x 170 Eur = 5.610 Eur + alikvotná časť
dní mesiaca 10/2009 a 08/2012, spolu 39 dní x 5,48 Eur denne = 213 Eur, spolu 5.823,72 Eur mínus
uhradené výživné 1.000 Eur (50 Eur mesačne x 20) a v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
súd povolil otcovi dieťaťa dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 100 Eur za podmienok, ktoré
sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. Podľa § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia mal. dieťaťa.

Matka dieťaťa svojím odvolaním napadla výrokovú časť rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca
k maloletému. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. v tejto napadnutej časti zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že otcovi určí povinnosť prispievať matke na výživu mal. A. Q. sumou po 232
Eur mesačne s účinnosťou od 20.10.2009 a dlžné výživné za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia
súdu povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s určeným výživným, k rukám
matky. Dôvodila tým, že považuje sumu výživného určenú súdom prvého stupňa vo výške 170 Eur
mesačne za neprimerane nízku, nezohľadňujúcu jednak potreby mal. A. Q. a jednak možnosti otca
na plnenie vyživovacej povinnosti a ani možnosti matky, ktorá navyše poskytuje maloletému sústavnú
osobnú starostlivosť. Matkou požadovaná suma výživného 232 Eur mesačne je primeraná tak potrebám
maloletého, ako aj možnostiam otca na plnenie vyživovacej povinnosti. Vytýkala súdu, že bližšie
neodôvodnil, z akých konkrétnych zistení o potrebách maloletého vychádzal pri vyslovení záveru o
primeranosti výživného 170 Eur mesačne jeho veku a potrebám a rovnako bližšie neodôvodnil, z
akých konkrétnych zistení o možnostiach otca na plnenie vyživovacej povinnosti a jeho životnej úrovni
vychádzal pri vyslovení záveru o primeranosti takto určeného výživného možnostiam a schopnostiam
otca. Nedôvodil ani to, prečo považoval za neprimeranú aj sumu výživného 232 Eur požadovanú
matkou, ani prečo považoval za neprimeranú aj sumu výživného 200 Eur mesačne navrhovanú kolíznym
opatrovníkom. Z týchto dôvodov považovala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti za

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedla, že pre správne určenie výšky výživného je
smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Jednoznačne tak životná úroveň každého rodiča je
objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča,
u ktorých potom treba po ich zistení rozlišovať položky, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, a ktoré
môžu signalizovať prebytok finančných prostriedkov a položky, ktoré sú bežnými životnými nákladmi
primeranými postaveniu rodiča v spoločnosti. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča
nie sú pritom rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale aj jeho opodstatnené a primerané
životné náklady, a aby teda súd mohol správne ustáliť reálne možnosti povinného rodiča, musí riadne
vykonaným dokazovaním obe tieto rozhodujúce skutočnosti u každého rodiča a najmä u povinného
rodiča zistiť a takého zistenia konštatovať na základe výsledkov reálne vykonaného dokazovania.
Ďalšou dôležitou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných i nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Súd prvého stupňa v tejto veci však vôbec takýmto
spôsobom pri určení výživného nepostupoval a o výške výživného rozhodol bez vyhodnotenia týchto
základných skutočností. Súd sa tiež nezaoberal ani opodstatnenými výdavkami na strane matky, ktoré
musí mesačne hradiť, a ktoré súvisia aj s nákladmi na bývanie a vôbec neprihliadol na to, že matka
má výrazne nižší príjem ako otec, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, aj výživu jej plnoletej
dcéry z rozvedeného manželstva, ktorá študuje na vysokej škole. Navrhla, na základe vyššie uvedených
dôvodov, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle petitu tohto
odolania.

Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je otcom jediného dieťaťa
a len čo sa stal otcom, žena, ktorá porodila jeho dieťa, sa rozhodla, že ho chce sama vychovávať,
že je výhradnou vlastníčkou dieťaťa, a že keď je otec, nech platí výživné na syna. Táto žena ho krivo
obvinila zo spáchania násilia, ktoré napriek zaujatosti štátnych orgánov proti nemu dostatočne vyvrátil.
Vytýkal súdu, že tým, že súd nežiadal od matky dôkazy o tom, ako sa snažila využívať svoje schopnosti
a možnosti na zabezpečenie dodatočného príjmu, aby tým vyrovnala príjmovú stránku rodičov, tak tým
súd konal diskriminačne voči otcovi dieťaťa. Tým, že súd rozhodol o výživnom a zverení dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky, tak tým deklaroval, že návrh otca na pravidelný, rovnoprávny a rovnocenný
styk dieťaťa s obidvoma rodičmi nie je až taký dôležitý ako peniaze na výživné pre dieťa. Pritom však
práve návrh otca na pravidelný, rovnoprávny styk dieťaťa s obidvoma rodičmi poskytuje dieťaťu to, čo
dieťa potrebuje najviac, oboch rodičov a aj ich povinnosť vyživovať dieťa. Tým, že súd ponechal stranou
rozhodovanie o styku dieťaťa s obidvoma rodičmi pravidelne, rovnoprávne a rovnocenne, tým deklaroval,
že súd nemá záujem o to, aby bolo dieťa vychovávané obidvoma rodičmi. Tým súd deklaroval, že
peniaze sú dostatočnou náhradou osobnej starostlivosti zo strany otca za situácie, že otec už tri roky
bojuje za právo dieťaťa na pravidelný, rovnoprávny styk a rovnocenný styk s obidvoma rodičmi. Tým,
že súd už tri roky rozhoduje o dieťati a nepýta sa dieťaťa na názor, tak tým súd porušuje práva dieťaťa.
Na to, aby súd od dieťaťa získal objektívny názor, nepoznačený programovaním od matky, musí súd
ponechať dieťa v styku s otcom v rovnakom rozsahu, ako v styku s matkou po rovnakú dobu, ako
majú dieťa a otec nerovnoprávne postavenie účastníkov konania v porovnaní s postavením matky ako
účastníčky konania. Tým, že súd za tri roky nezabezpečil otcovi a dieťaťu rovnoprávne postavenie
účastníkov konania voči postaveniu matky ako účastníčky konania, je tento proces nespravodlivým
procesom. Poukázal na judikát Ústavného súdu SR III. ÚS 454/2011, podľa ktorého tým, že súd
nevypočul názor mal. dieťaťa, bolo porušené právo dieťaťa a jeho otca na spravodlivý
proces. Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať a uplatňovať v konaní
pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní
práva, alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci (I. ÚS 59/00). Na
základe uvedených informácií žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil ho
okresnému súdu na opätovné prejednanie tak, aby pred vynesením rozsudku bolo pre otca a dieťa
konečne zabezpečené rovnoprávne postavenie účastníkov konania v porovnaní s postavením matky,
a aby pred vynesením rozsudku mohlo dieťa nadobudnúť opäť objektívny názor v rovnakom rozsahu
styku, ako malo dieťa s obidvoma rodičmi predtým, než mu do života vstúpil súd a kolízny opatrovník.

Otec dieťaťa napadol svojím odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Dôvodil tým,
že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nevykonal požadované dôkazy, konanie je
diskriminačné, kde súd počas celej doby konania od roku 2009 rozhodoval podľa toho, ktorý
rodič je akého pohlavia a rozsudok, proti ktorému sa odvoláva, považuje za už iba tragický dôsledok

rozhodovania súdu podľa toho, ktorý rodič je akého pohlavia, konanie má vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Rozsudok považoval na ústavne nesúladný, pretože okresný súd k tomuto rozsudku dospel
spôsobom, ktorý je v rozpore s judikátom Ústavného súdu SR III. ÚS 454/2011. Súd nevypočul názor
maloletého, nebral do úvahy to, že dostatočne preukázal, že matka súdu opakovane klamala a klame,
že informácie od matky sú nedôveryhodné. Súd sa uspokojil s tým, že je matka ženského pohlavia,
že to je pre súd dostatočná záruka dôveryhodnosti. V tejto súvislosti poukázal na znenie citovaného
judikátu, ktorý bol vydaný v súvislosti s medzinárodným únosom dieťaťa jeho matkou zo Španielska
na Slovensko, a podľa ktorého matka napadla rozhodnutia súdov s tým, že nebol vypočutý názor jej
maloletej dcéry. Súčasne tvrdil, v súlade s judikátom Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS 3363/10
z 13.07.2011, že okresný súd tým, že nezisťoval názor mal. A. Q. predtým, než vyniesol rozsudok,
obmedzil slobodu maloletého a porušil tým práva otca a dieťaťa a tým, že okresný súd nevypočul mal.
A. Q., porušil judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 163/08, keď rozsudok bol vynesený
v nespravodlivom konaní. Ďalej uviedol rozsah a štruktúru styku otca s dieťaťom, čím štátne orgány
postupovali podľa zaužívanej šablóny odstaviť otca od dieťaťa za každú cenu. Diskriminačný styk otca
s dieťaťom, ktorý štátne orgány podľa zaužívanej šablóny stanovili, spôsoboval dieťaťu opakujúce sa
traumy. Takto kúskovaný krátky styk bol pre dieťa traumatizujúci a otec dieťaťa opakovane žiadal styk
bez traumatizujúceho kúskovania v celku v minimálnom rozsahu týždeň (týždeň tak, aby maloletý nebol
zbytočne opakovanie traumatizovaný neustálym lúčením so svojím tatinkom). Pravidelné krátkodobé
styky dieťaťa s otcom boli vždy sprevádzané plačom dieťaťa pri lúčení s otcom a bojom dieťaťa za
právo byť s vlastným otcom dlhšie, než iba pár dní v celku. Preto opakovane informoval štátne orgány
a žiadal, aby štáte orgány vykonali nápravu a nastavili styk v súlade s právami, potrebami a záujmami
maloletého, avšak štátne orgány boli na všetky informácie od otca hluché a ignorovali ich. Na základe
bolestnej skúsenosti s traumatizáciou dieťaťa zo styku, prerušil v roku 2011 styk s dieťaťom a viedol
už len vojnu papierov so štátnymi orgánmi za práva maloletého. Štátne orgány opätovne informoval o
dôvodoch, prečo prerušil styk so synom, konajúc tak v záujme dieťaťa, i keď mu to trhlo srdce. Ak by
odvolací súd skonštatoval, že sa netreba pýtať maloletého na jeho názor, tak by sa tým súd dopustil
diskriminácie dieťaťa na základe pohlavia rodiča, ktorý bojuje za právo dieťaťa byť vypočutý. Konštatoval
ďalej, že kolízna opatrovníčka s poukazom na vykonané dokazovanie a skutočnosť, že otec dieťaťa
nebol v kontakte s mal. A. Q. od januára 2011 doteraz tým, že odporučila zveriť mal. A. Q. do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určiť výživné v sume 200 Eur mesačne, ignorovala dôvody toho, prečo sa
so synom nestýkal, i keď mu svoje dôvody opakovane oznamoval. So synom sa nestýkal kvôli tomu,
že mu kolízna opatrovníčka a súd so synom bránili v styku určenom podľa zaužívanej šablóny. Počas
celej doby v danej veci sa štátne orgány dopúšťajú sekundárnej viktimizácie (zlé zaobchádzanie zo
strany systémov) mal. A. Q. podľa vysvetľujúceho memoranda k odporúčaniu R/93/2. Štátne orgány
tým, že sa nezaujímali o názor dieťaťa, že neskúmali príčiny konania otca a uspokojili sa i s tým, že
otec s dieťaťom nebol od roku 2011, dopustili sa porušenia práv dieťaťa na to, aby bolo vypočuté vždy
vtedy, ak sa rozhodnutie štátneho orgánu týka mal. dieťaťa. Ďalej namietal, že tým, že súd účelovo
rozdelil konania vo veci maloletého opäť na dve konania (zverenie dieťaťa a styk dieťaťa s otcom),
neodškriepiteľne deklaroval, že chce za každú cenu, aj za cenu porušenia práv dieťaťa a otca, rozhodnúť
vo veci spôsobom, že peniaze vo forme výživného sú pre dieťa dôležitejšie, než styk otca a dieťaťa.
Preto žiadal, aby odvolací súd spojil obidve konania opäť do jedného konania tak, ako uviedol v návrhu
na spojenie spisov, sp. zn. 31P/403/2009 a sp. zn. 32P/171/2009. K stanoveniu výživného otcovi vo
výške 170 Eur mesačne od 20.10.2009 uviedol, že má povinnosť platiť výživné, avšak súčasne mu
súd bezdôvodne bráni vo výchove dieťaťa, pretože podľa súdu nie je plnohodnotný rodič. Za tri roky
doteraz nikto nepreukázal, že je zlý rodič a napriek tomu vo veci styku s dieťaťom je podľa súdu
neplnohodnotným rodičom. Za jediný spravodlivý spôsob, ako zabezpečiť adresnosť peňazí
na výživné, je ukladať tieto peniaze na špeciálny účet dieťaťa, ktorý môže používať iba dieťa samo
po dosiahnutí plnoletosti bez prístupu matky a jej nových partnerov. Namietal, že maloletý bol zverený
do starostlivosti matky s odôvodnením, že matka má lepšie podmienky na starostlivosť o dieťa, keď
podľa výpočtu výživného má matka horšie podmienky na výchovu. Poukazoval aj na to, že XX-ročná
dcéra matky v roku 2009 poberala výživné v sume 66,39 Eur a on má na X,X-
ročné dieťa v roku 2009 platiť výživné 170 Eur mesačne. Ďalej namietal, že súd absolútne odignoroval
pri výpočte výživného, že v období až do septembra 2010 bol bez pracovného pomeru, pri výpočte
výživného súd neuviedol, s akými nákladmi otec počítal na bývanie, zameral sa len na to, že dostal
odstupné od B., avšak odignoroval, že celým odstupným od B. jednorázovo splatil úver vo VÚB. Koncom
roka 2010 si zobal úver z banky, ktorý na konci roka 2011 splatil a rovnako pred mesiacom konečne

splatil kontokorent na osobnom účte a úver na kreditnej karte. Opakovane tvrdil, že matka jeho syna
má psychické problémy a aj po vyhlásení rozsudku mu matka so synom opätovne bránila v styku. Styk
sa nerealizoval dňa 12.09.2012, 13.09.2012 a 14.09.2012, matka bez objektívnych dôvodov odmietla
syna vydať tak, ako to upravuje rozhodnutie súdu. Žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie o osobnej
starostlivosti dieťaťa tak, aby dieťa bolo v osobnej starostlivosti lepšieho a kvalitnejšieho rodiča, t. j.
otca, pretože matka opakovaným bránením v styku otca s dieťaťom nespĺňa základnú úlohu rodiča.
Zdôraznil, že príčinou všetkých konfliktov medzi rodičmi bola a je matka. Poukázal na to, že súd má
opakované upovedomenia zo strany otca o opakovanom bránení v styku, ktoré otec zaslal súdu a
súd v rozsudku vôbec neuviedol dôvody, prečo nebral do úvahy informácie o tom, že matka nespĺňa
požiadavky rodiča, ktorý by mal mať dieťa v osobnej starostlivosti. Vyjadril zásadné pochybnosti, že
to, že matka mu so synom doteraz tak často beztrestne bránila v styku, že to je stabilné prostredie
pre zdravý vývoj dieťaťa. Vytýkal súdu, že doteraz nepredvolal svedkov, ktorých zoznam súdu zaslal
s požiadavkou na ich predvolanie. Opakovane sa pokúšal o dosiahnutie rodičovskej dohody, matka sa
však na rodičovskej dohode nechcela dohodnúť, preto nespĺňa základné kritériá na rodiča, ktorý by
mal mať dieťa v osobnej starostlivosti. Tvrdenie súdu, že sa opakovane neúspešne pokúšal o zverenie
maloletého do jeho osobnej starostlivosti prostredníctvom predbežných opatrení a zrejme z tohto dôvodu
sa potom odmietal zúčastniť pojednávaní, vyplýva z neznalosti spisu, nakoľko opakovane súd informoval
o dôvodoch svojej neúčasti na pojednávaniach a to, že dodržiavanie platnej legislatívy a medzinárodných
dohovorov je podmienkou jeho účasti na pojednávaniach. V rozsudku, proti ktorému sa odvoláva, sa súd
vôbec nezaoberal dôvodmi, prečo bolo dieťa ponechané v starostlivosti matky predbežným opatrením zo
dňa 14.10.2009, sp. zn. 30PPOm/2/2009. Doteraz nedostal odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky, čo spáchal, že musel byť maloletý ponechaný v starostlivosti matky, aké dôkazy boli súdu
predložené v súvislosti s týmto jeho údajným konaním, na základe ktorého muselo byť dieťa ponechané
v starostlivosti matky, aké dôkazy boli súdu predložené, že súd odmietol zrušiť predbežné opatrenie, na
základe akých dôkazov súd dospel k rozhodnutiu obmedziť mu styk so synom na minimum, na základe
akých dôkazov súd dospel k rozhodnutie, že styk dieťaťa s otcom nemôže byť realizovaný v rozsahu,
aký otec navrhoval, t. j. Zákon o rodine § 24 ods. 4, posledná veta, čo vlastne spáchal,
že mu štátne orgány odstránili zo života dieťa a bránili mu v styku s dieťaťom. Súd sa v rozsudku
nevyjadril k tomu, že keď matku usvedčil z opakovanej a zámernej lži, tak akým spôsobom súd overil,
či aj ostatné tvrdenia matky sú, alebo nie sú lož. Ďalej vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku uviedol,
že vo veci nenariadil úradom práce odporúčané znalecké dokazovanie, nakoľko otec nežiadal zveriť
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale v konaní žiadal len širokú úpravu
styku. Takéto zdôvodnenie považoval za diskrimináciu dieťaťa, pretože mal. A. Q. má rovnaké práva
ako iné dieťa nezávisle od toho, či jeho rodičia žiadajú alebo nežiadajú striedavú starostlivosť. Trval na
tom, aby odvolací súd zabezpečil rovnosť zbraní účastníkov konania, a to, že ak súd trvá na tom, že
predbežné opatrenie zo dňa 14.10.2009, č.k. 30PPOm/2/2009-17 je opodstatnené,
a preto otec nemá dieťa v osobnej starostlivosti, tak súd má povinnosť súčasne preniesť na matku
trestnoprávne dôsledky toho, ak by boli jej tvrdenia nepravdivé a zámerne svojimi tvrdeniami chce získať
v konaní výhodu. Ak počas doby trvania predbežného opatrenia má súd k dispozícii svedeckú výpoveď
matky, v ktorej matka dosvedčila svoje tvrdenia účastníka konania, tak súd má právo domnievať sa,
že predbežné opatrenie je opodstatnené a v procese je zabezpečený princíp rovnosti zbraní účastníkov
konania. Ak počas doby trvania predbežného opatrenia nemá súd k dispozícii svedeckú výpoveď matky,
v ktorej matka dosvedčila svoje tvrdenie účastníka konania, tak predbežné opatrenie je neopodstatnené
a v procese nie je zabezpečený princíp rovnosti zbraní účastníkov konania. Princíp rovnosti zbraní
znamená, že žiadny z účastníkov konania nie je zvýhodnený alebo znevýhodnený konaním súdu. Je
zrejmé, že vo veci predbežného opatrenia súd zvýhodňuje matku a chráni ju pred trestnoprávnymi
dôsledkami jej účelnej lži, ktorou získala obrovskú výhodu tým, že jej súd ponechal v starostlivosti
mal. A. Q.. Konštatoval, že okresný súd porušil hrubým a násilným spôsobom právo dieťaťa a otca na
princíp rovnosti zbraní. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, aby spojil konanie o
zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a o určení výživného a o styku otca s dieťaťom, zabezpečil pre
otca a dieťa rovnoprávne postavenie účastníkov konania v porovnaní s matkou, pri výpočte výživného
pre dieťa zohľadnil životné náklady otca a snahu otca o pravidelný, rovnoprávny a rovnocenný styk
dieťaťa s obidvoma rodičmi, vykonal vypočutie dieťaťa, zabezpečil dieťaťu styk s obidvoma rodičmi v
rovnakom rozsahu, odstránil diskrimináciu otca na základe pohlavia, vykonal všetky relevantné dôkazy
vo veci predbežného opatrenia zo dňa 14.10.2009, č.k. 30PPOm/2/2009-17, zabezpečil otcovi prístup
k spisovej zložke o dieťati, ktorú vedie kolízny opatrovník, zabezpečil dokazovanie vo veci rodičovskej
kvality a zaoberal sa informáciami o bránení v styku zo strany matky, o neochote dohodnúť sa na

výchove dieťaťa, predvolal svedkov, ktorých otec navrhol, vážne sa zaoberal výhradami otca vo veci
porušovania platnej legislatívy a medzinárodných dohovorov, ktorými otec odôvodňoval svoju neúčasť
na pojednávaniach, zrušil predbežné opatrenie zo dňa 14.10.2009, č.k. 30PPOm/2/2009-17 podľa § 77
ods. 2 O.s.p. a preniesol na matku trestnoprávnu zodpovednosť krivého svedectva vo veci obvinení,
ktoré na adresu otca vniesla matka v súvislosti s predbežným opatrením tým, že vo veci týchto obvinení
matku vypočuje ako svedka.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu oboch rodičov uviedol, že na základe
dokazovania mal súd preukázané majetkové pomery a príjmy na strane otca i na strane matky, a preto
navrhol vo veci určenia vyživovacej povinnosti voči maloletému určiť výživné v sume 200 Eur.

Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných
dôvodov:

Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súdy sú povinné prihliadnuť vo veci starostlivosti o maloletých
k špecifickým podmienkam tohto konania, ktoré sú všeobecne charakterizované predovšetkým ako
sledovanie a chránenie záujmu dieťaťa, ktoré prevyšuje záujmy ostatných účastníkov konania, i keď je
nepochybné, že záujmom spoločnosti je predovšetkým vytvárať také spoločenské, sociálne a morálne
prostredie, aby ku konfliktu záujmov všetkých zúčastnených, t. j. rodičov, maloletého dieťaťa a jeho
kolízneho opatrovníka nemuselo dochádzať. Zdôrazňuje aj to, že rodinné vzťahy sú primárne založené
na iných než právnych normatívnych systémoch, a preto právo, ak má a musí do týchto vzťahov
vstupovať, musí byť interpretované a aplikované nie mechanicky, formalisticky, ale citlivo, s výlučným
ohľadom na jeho účel. Rodina nie je obchodná spoločnosť, právne nie je možné uchopiť a vymedziť
všetky väzby medzi rodinným príslušníkmi, preto je treba vždy na základe individuálnych okolností
hľadať riešenie, ktoré v maximálnej miere povedie k zákonom predvídanému účelu, v danom prípade
k zabezpečeniu vzťahu otca a mal. syna.

V danom prípade však súd prvého stupňa takto nepostupoval. Je síce pravdou, že konanie, v ktorom
sa rozhoduje o právach a povinnostiach rodičov k mal. A. Q., sa vedie pomerne dlhú dobu od
roku 2009, je to však práve otec, ktorý v danej veci podal veľký počet (11) návrhov na nariadenie
predbežných opatrení, ktorými chcel presadiť svoj podiel na rodičovskej starostlivosti. Tieto návrhy
predbežných opatrení v konkrétnom časovom období a následné procesné kroky prvostupňového i
odvolacieho súdu bezpochybne ovplyvnili dĺžku konania vo veci starostlivosti o maloletého. Zo spisu
je tiež zrejmá mimoriadna aktivita otca, ktorý početnými písomnými podaniami poukazuje na to, že
je diskriminovaný, porušujú sa jeho práva i práva jeho mal. syna a z tohto dôvodu sa odmietal ďalej
zúčastňovať pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Zdôrazňoval, že aj styk s maloletým prerušil
z dôvodu, že mu matka sústavne v styku s maloletým bránila, pričom mu v tomto smere nebola
poskytnutá súčinnosť súdom ani kolíznym opatrovníkom. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že konanie vo
veci starostlivosti o mal. A. Q. začalo, keď mal maloletý 2 roky, ako aj to, že vzťah medzi maloletým
a otcom bol veľmi dobrý. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol maloletý vo veku takmer
X,X roka. Súd prvého stupňa odôvodnil zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky tým, že
matka dieťaťu zabezpečuje všetku starostlivosť od jeho narodenia a otec maloletého nenavštevuje a
nerealizuje styk od januára 2011 napriek tomu, že styk otca s dieťaťom bola upravený počas troch dní
v párnom týždni a dva dni v nepárnom týždni. Súd prvého stupňa sa však vôbec nevyporiadal s tým,
prečo k realizácii styku nedochádza, najmä keď otec sústavne upozorňoval súd i kolízneho opatrovníka,
že matka mu v styku s maloletým bráni. Napokon aj kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe z
30.11.2010 považoval za nevyhnutné, aby sa obaja rodičia podrobili súdnoznaleckému dokazovaniu
a správanie rodičov maloletého analyzoval z viacerých aspektov, v dôsledku ktorých je ho možné
vysvetliť ako prirodzenú reakciu na vonkajšie podnety, ovplyvnenú pôsobením silných vnútorných obrán
a negatívnych presvedčení, a keď rodičia svojím bojom situáciu natoľko vyhrotili, že sa v nej už stráca
pôvodný význam, a to záujem o dieťa. Aj v ďalšej písomnej správe zo 16.08.2012 kolízny opatrovník
navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie, ak sa rodičia nedohodnú vo veci úpravy práv a povinností
k mal. A. Q.. S týmito správami kolízneho opatrovníka sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal. Preto
aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať v danej veci znalecké dokazovanie na vzťah

oboch rodičov k maloletému a vzťah maloletého k rodičom, ako aj to, z akých dôvodov sa skutočne
prerušil vzťah medzi otcom a dieťaťom, či to mohlo byť spôsobené správaním otca, ktorý podľa kolízneho
opatrovníka odmieta spoluprácu a navrhované riešenia alebo aj správaním matky, ktorá podľa otca mu
v styku s maloletým bráni. Za nevyhnuté sa odvolaciemu súdu javí aj vykonanie pohovoru s maloletým
minimálne prostredníctvom kolízneho opatrovníka na uvedené skutočnosti. Odvolací súd poukazuje aj
na ust. § 100 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak je účastníkom konania mal. dieťa, ktoré je schopné s
ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne,
pričom názor mal. dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom mal. dieťaťa bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu mal. dieťaťa.

Odvolací súd tiež zistil, že v súčasnosti sa na Okresnom súde Trenčín vedie aj ďalšie samostatné
konanie o zmenu úpravy styku otca s mal. A. Q. pod sp. zn. 30P/174/2011 a vo veci je nariadené
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí na posúdenie
vzťahu mal. A. Q. ku každému z rodičov, na posúdenie súčasných citových väzieb každého z rodičov
k maloletému, na zistenie, čo dochádza zo strany niektorého z rodičov k manipulácii maloletého
namierenej proti druhému z rodičov, či obaja rodičia sú navzájom schopní v záujme maloletého
participovať a kooperovať na jeho výchove, na posúdenie, či otec je spôsobilý starať sa o maloletého
počas jeho stretnutia, na zistenie predstavy maloletého o styku s otcom a na ďalšie otázky. Uvedené
znalecké dokazovanie sa takto týka aj riešenia otázky osobnej starostlivosti o maloletého zo strany
rodičov, preto treba dať odvolateľovi za pravdu, že toto konanie malo byť spojené s konaním o úprave
práv a povinností rodičov k mal. A. Q.. Až na základe takto doplneného dokazovania rozhodne súd
opätovne o osobnej starostlivosti mal. A. Q. a určení vyživovacej povinnosti k nemu.

Odvolací súd z týchto dôvodov zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) a h) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (odsek 2).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa spojí obidve konania (konanie o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému a konanie o úprave styku), doplní dokazovanie znalcom z odboru psychológie (ktoré sa už vo
veci úpravy styku vykonáva), doplní dokazovanie výsluchom maloletého (zváži, či vzhľadom na jeho vek
len prostredníctvom kolízneho opatrovníka) a potom vo veci opätovne rozhodne, vrátane vyživovacej
povinnosti, keď sa vyporiada s námietkami, ktoré uviedli matka aj otec so svojich odvolaniach.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Odvolací súd ďalej preskúmal aj uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na zmenu
kolízneho opatrovníka. Stotožňuje sa so záverom súdu s poukazom na ust. § 73 ods. 2 písm. b), bod
2, a § 90 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v platnom
znení, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. v konaní pred súdom o úpravu práv a povinností k mal.
A. Q. počas celého konania vedeného od konca roku 2009, ale aj v konaní vedenom na tamojšom súde
pod sp. zn. 30P/174/2011 zastupoval a zastupuje maloletého riadne, so všetkou starostlivosťou a súd
nezistil v jeho zastupovaní nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu. Odvolací súd tiež zdôrazňuje,
že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. ako kolízny opatrovník zastupuje záujmy mal. dieťaťa a
nezistil, že by konal proti jeho záujmom. Naopak z obsahu spisu vyplýva, že je to práve otec, ktorý
odmieta spolupracovať s kolíznym opatrovníkom.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .