Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/330/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899298
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7103899298.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: O.. M.D. Z., D..

XX.XX.XXXX, N. S. G., H. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, so sídlom v Košiciach,
Szakkayho1,protižalovanej:A..S.Z.,D..XX.XX.XXXX,N.S.G.,H.XX,vkonaníozaplatenie56.803,92
Sk s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 710,12 EUR spolu s 12,5% ročným úrokom
z omeškania od 15.10.2003 do zaplatenia a 12,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 733,48 EUR od
15.10.2003 do 20.6.2012, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 339,80 EUR a v časti o zaplatenie 12,5% ročného úroku z omeškania
zo sumy 157,25 EUR z a s t a v u j e .

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 26.09.2003 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 56.803,92
Sk titulom alikvotnej čiastky nákladov na bývanie na H. XX S. G. a titulom alikvotnej čiastky nákladov

na záhradu a chatu v Z..

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.02.2005 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle
písomnéhopodaniažalobcuz13.02.2004tak,žežalovanájepovinnázaplatiťžalobcovialikvotnúčiastku
nákladov na réžiu bytu na H. XX S. G. vo výške 59.852,62 Sk a náklady na záhradu a chatu v Z. vo
výške 4.737,15 Sk, t.j. spolu čiastku vo výške 64.589,46 Sk. Okrem toho si uplatnil z celkovej čiastky
64.589,46 Sk (2.143,97 Eur) tiež úrokovú sadzbu.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 09.02.2006 zobral žalobný návrh v časti späť, keď ponížil pôvodnú
uplatňovanú žalovanú čiastku na konečnú sumu 59.090,- Sk a súčasne upresnil uplatňovaný úrok z
omeškania na 12,5 % úrok ročne od 15.10.2003 do zaplatenia.

Okrem toho žalobca na pojednávaní konanom dňa 07.06.2013 zobral žalobný návrh späť aj pokiaľ ide o
uplatňovanú čiastku 4.737,15 Sk (157,25 Eur), t.j. pokiaľ ide o vynaložené náklady na chatu a záhradu

a k tejto čiastke uplatňovaný úrok, s ktorým späťvzatím žalovaná súhlasila.

Žalovanávočižalobevznieslanámietkupremlčaniaaneskôrtiežzapočítaciunámietku(podanímdošlým
súdu dňa 31.05.2012), na základe ktorej si voči žalobcovi uplatnila svoju pohľadávku spôsobilú nazapočítanie vo výške 1.040,48 Eur a tiež úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm a za obdobie
bližšie v predmetnej započítacej námietke vyšpecifikovaných. Súčasne namietala, že časť žalovanej
čiastky spadá ešte do obdobia, kedy manželstvo právne trvalo.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
24.10.1987, z ktorého sa narodili dve deti C. W. XX.XX.XXXX V. O. W. XX.XX.XXXX. Rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 26.01.2001 č. k. XXC/XXX/XX-XX bolo ich manželstvo rozvedené; rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2001. Súčasne na čas po rozvode rozsudkom boli obe maloleté deti
zverené do výchovy a opatery odporkyni ako ich matke a súčasne ich otcovi - žalobcovi bola určená
povinnosť prispievať na ich výživné vo výške 1.500,- Sk. V čase trvania ich manželstva rozhodnutím
Z. N. W. L. S. G. zo dňa 30.04.1996 bol pridelený družstevný byt nachádzajúci sa S. G. na Tokajskej
16 žalobcovi ako členovi družstva. Účastníkom konania ako manželom vznikol spoločný nájom bytu č.

XX D. X.. H. XX S. G..

Zo súhlasných prednesov účastníkov konania súd ďalej zistil, že žalovaná v predmetnom byte bývala
v rozhodnom období. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu G. L. Č.. G.. XXNcPo X/XX-X zo
dňa 18.08.2003 súd zistil, že žalobcovi súd zakázal vstupovať do predmetného bytu, a to až do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom Z. G. L. Z.. R.. XXC/XXX/XX. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2003.

Po nahliadnutí do spisu tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX vyplýva, že išlo o konanie identických
účastníkov konania o zrušenie spoločného nájmu bytu vo vzťahu k predmetnému družstevnému bytu, a

vo vzťahu ku ktorému bolo vydané predbežné opatrenie o zákaze vstupu M. Z. do bytu s tým, že konanie
vo veci samej (XXC/XXX/XX) bolo právoplatne skončené dňa 15.11.2006 na základe zastavujúceho
uznesenia zo dňa 27.10.2006 (úradný záznam na č. l. 413, pozn. súdu).

Zo špecifikácie žalovanej čiastky tak ako bola vypracovaná žalobcom dňa 24.01.2006 (č. l. 67 a nasl.

spisu, pozn. súdu) súd zistil, že žalovaná čiastka vo výške 54.353,- plus 4.737,15 Sk predstavuje
v jednej polovici žalobcom uhrádzané náklady na bývanie v predmetnom byte za rozhodné obdobie
vyšpecifikované ako január 2001 až október 2003, ďalej na elektrinu, plyn a televíziu a ďalej vo výške
4.737,15Skakovjednejpolovicižalobcomvynaloženénákladynachatuazáhraduzarozhodnéobdobie
vyšpecifikované ako január 2001 až október 2003.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 09.02.2006 zobral žalobný návrh v časti späť, keď ponížil pôvodnú
uplatňovanú žalovanú čiastku na konečnú sumu 59.090,- Sk a súčasne upresnil uplatňovaný úrok z
omeškania na 12,5 % úrok ročne od 15.10.2003 do zaplatenia.

Okrem toho žalobca na pojednávaní konanom dňa 07.06.2013 zobral žalobný návrh späť aj pokiaľ ide
o uplatňovanú čiastku 4.737,15 Sk, t.j. pokiaľ ide o vynaložené náklady na chatu a záhradu a k tejto
čiastke uplatňovaný úrok, s ktorým späťvzatím žalovaná súhlasila.

Predmetom konania tak zostala dlžná čiastka vo výške 54.352,85 Sk, čo po prepočte predstavuje

1.804,18 Eur spolu s 12,5 % úrokom z omeškania od 15.10.2003 do zaplatenia vyšpecifikovaná ako:
A/ Výdavky na elektriku.
Žalobca si túto časť nároku uplatnil voči žalovanej vo výške 7.140,- Sk poukazujúc pritom na vyúčtovania
elektriky vo vzťahu k predmetnému bytu, a to 1/ za fakturačné obdobie od 12.02.2001 do 14.02.2002,
kde bol vyúčtovaný faktúrou za elektrinu nedoplatok vo výške 996,50 Sk pri došlých platbách 3.080,- Sk

a elektrine celkom 4.076,54 Sk. Z predmetnej faktúry tiež vyplýva, že faktúra bola vystavená 01.03.2002
a splatnosť faktúry bola stanovená na 28.03.2002.
2/ Za fakturačné obdobie od 15.02.2002 do 12.02.2003 bola vystavená faktúra za elektrinu vo vzťahu
k predmetnému bytu dňa 19.02.2003 so splatnosťou dňa 31.03.2003 na preplatok 66,60 Sk pri došlých
platbách 4.350,- Sk.

3/ Za fakturačné obdobie 13.02.2003 až 07.12.2003 bola vystavená faktúra za elektrinu vo vzťahu
k predmetnému bytu dňa 09.12.2003 s dátumom splatnosti 23.12.2003 na nedoplatok 520,50 Sk pri
došlých platbách 4.130,- Sk a elektrine celkom 4.650,62 Sk. Zo zhodných tvrdení účastníkov konaniaako tiež fotokópie poštovej poukážky súd zistil, že nedoplatok z faktúry za fakturačné obdobie od
13.02.2003 do 07.12.2003 vo výške 520,50 Sk vyplatila žalovaná.

B/ Výdavky na plyn.
Žalobca si túto časť nároku uplatnil voči žalovanej vo výške 850 Sk poukazujúc pritom na vyúčtovania
plynu vo vzťahu k predmetnému bytu, a to 1/ Z pripojenej faktúry zo dňa 27.04.2001 (č. l. 251 spisu)
splatnej dňa 26.07.2001 za účtovacie obdobie apríl 2000 až február 2001 vyplýva preplatok vo výške
315,- Sk.

2/ Z faktúry zo dňa 29.04.2002 splatnej 28.07.2002 (č. l. 253 spisu) za rozhodné obdobie apríl 2001 až
marec 2002 vyplýva preplatok 282,20 Sk pri uhradenej zálohe 600,- Sk.
3/ Z faktúry zo dňa 08.05.2003 splatnej 30.06.2003 (č. l. 255 spisu) za rozhodné obdobie apríl 2002 až
marec 2003 vyplýva preplatok 160,40 Sk pri poskytnutej zálohe 600,- Sk.
4/ Z faktúry z 11.12.2003 so splatnosťou dňa 29.12.2003 za obdobie od apríl 2003 do októbra 2003
vyplýva nedoplatok 123,50 Sk pri poskytnutej zálohe 300,- Sk a celkových nákladoch 423,61 Sk.

C/ Výdavky na nájom.
Žalobca si túto časť nároku uplatnil voči žalovanej vo výške 45.125,50 Sk. Účastníci konania vo vzťahu
k časti nároku uplatňovaného titulom nákladov na bývanie - nájomné sa zhodli v ustálení sumy, ktorá
predstavovala predmetné náklady na predmetný byt v roku 2001 vo výške 22.574,- Sk, v roku 2002 vo

výške 31.548,- Sk a v roku 2003 vo výške 29.979,- Sk s tým, že účastníci zhodne uviedli, že predmetné
konečné sumy zohľadňujú prípadné preplatky a nedoplatky na vyúčtovaniach nákladov na predmetný
byt za kalendárne roky 2001 až 2003.

D/ Výdavky na koncesionársky poplatok - televízia.

Žalobca si túto časť nároku uplatnil voči žalovanej vo výške 1.237,50 Sk (od januára 2001 do septembra
2003). Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 09.03.2012 a dňa 14.3.2014 uviedla, že do 15.04.2003
neužívala s deťmi žiaden televízor, pretože jediným televízorom, ktorý mala k dispozícii bol televízor v
obývačke, ktorý však bol súčasne nefunkčný. Od 15.04.2003, od ktorého dátumu si dala zaviesť káblovú
televíziu, začala používať televízor, ktorý si zabezpečila v súvislosti s montážou a pripojením prípojky

káblovej televízie. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.03.2012 potvrdil, že ich spoločný televízor
z obývačky bol nefunkčný. Súčasne tvrdil, že žalovaná aj do 15.04.2003 v izbe, ktorú obývala spolu s
deťmi,malakdispozíciinejakýtelevízoratenajpoužívala.Súčasneuviedol,žeonvosvojejizbemalsíce
prenosný televízor, avšak nemal prístup ku káblom, a preto nepoužíval televízor žiaden. Napriek tomu
uhrádzal koncesionárske poplatky za celé rozhodné obdobie aj pokiaľ ide o televízor a to z dôvodu, že

pokiaľ platil náklady na bývanie, nevidel problém v tom, aby realizoval aj platbu na tento koncesionársky
poplatok.

Z pripojeného dokladu - SIPO za mesiac júl 2001 vyplýva, že žalobca uhradil koncesionársky poplatok
za televíziu vo výške 75,- Sk za tento mesiac dňa 10.07.2001, z pripojeného dokladu - SIPO za mesiac

január 2001 vyplýva, že žalobca uhradil koncesionársky poplatok za televíziu za tento mesiac vo výške
75,- Sk dňa 01.01.2001, z pripojeného dokladu SIPO za mesiac február 2001 vyplýva, že žalobca vyplatil
koncesionársky poplatok za televíziu za tento mesiac vo výške 75,- Sk dňa 12.03.2001, z pripojeného
dokladu SIPO za mesiac marec 2001 vyplýva, že žalobca uhradil koncesionársky poplatok za televíziu
za tento mesiac vo výške 75,- Sk dňa 26.04.2001, z pripojeného dokladu - SIPO za mesiac apríl

2001 vyplýva, že žalobca zaplatil koncesionársky poplatok za televíziu za tento mesiac vo výške 75,-
Sk dňa 11.04.2001, z pripojeného dokladu - SIPO za mesiac máj 2001 vyplýva, že žalobca zaplatil
koncesionársky poplatok za televíziu za tento mesiac vo výške 75,- Sk dňa 09.05.2001.

Z pripojených výpisov z účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a.s. (č. l. 290 až 296 spisu) súd zistil, že

žalobca uhradil na základe trvalých príkazov koncesionársky poplatok za televíziu za mesiac apríl, máj
až december roku 2002 vo výške 75,- Sk, do júla 2003 vo výške 75,- Sk a od mesiaca august 2003 až
do mesiaca september 2003 vo výške 100,- Sk.

Žalovaná písomným podaním došlým súdu dňa 31.05.2012 si uplatnila voči nároku žalobcu na

započítanie svoju pohľadávku, a to vo výške 1.040,48 Eur predstavujúcu polovicu nákladov, ktoré
vynaložila vo vzťahu k spoločnému družstevnému bytu za obdobie september 2009 až december 2011,
teda čiastku na úhradu ktorej podľa nej v zmysle platných právnych predpisov bol povinný žalobca.
Sumu 1.040,48 Eur súčasne vyšpecifikovala nasledovne:1/ za 4 mesiace roka 2009 uhradila Z. N. W. L. G. sumu 94,16 Eur z čoho polovica predstavuje sumu
47,08 Eur, na úhradu ktorej bol povinný žalobca, pričom sa jedná o položky A1 až A9, položka B5 a B6
vyúčtovania na byt za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009,

2/ za rok 2010 uhradila Z. N. W. L. G. sumu 918,67 Eur, z čoho polovica predstavuje sumu 459,34 Eur,
na úhradu ktorej bol povinný žalobca, pričom ide o položky A1 až A3, B1 až B7, C1 až C3, D5 a E1
vyúčtovania na byt za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010,
3/ za rok 2011 uhradila Z. N. W. L. G. sumu 1.068,13 Eur z čoho polovica predstavuje 534,06 Eur, na
úhradu ktorej bol povinný žalobca, pričom sa jedná o položky A1 až A3, B1 až B7, C1 až C3, D5 a E1

vyúčtovania na byt za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011,
4/ okrem sumy 1.040,48 Eur si uplatnila na započítanie tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo
dňa, kedy za žalobcu uhradila príslušnú sumu mesačnej úrady za byt, teda úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 11,77 Eur počítaný od 14.09.2009 do zaplatenia, od 15.10.2009 do zaplatenia, od
07.12.2009dozaplatenia,zosumy38,28Eurod07.01.2010dozaplatenia,od08.02.2010dozaplatenia,
od 08.03.2010 do zaplatenia, od 08.04.2010 do zaplatenia, od 25.06.2010 do zaplatenia, od 03.08.2010

do zaplatenia, od 13.08.2010 do zaplatenia, od 16.09.2010 do zaplatenia, od 27.10.2010 do zaplatenia,
od 23.11.2010 do zaplatenia, od 15.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,51 Eur od 14.01.2011 do
zaplatenia, od 15.02.2011 do zaplatenia, od 15.03.2011 do zaplatenia, od 15.04.2011 do zaplatenia, od
15.05.2011 do zaplatenia, od 15.06.2011 do zaplatenia, od 15.07.2011 do zaplatenia, od 15.08.2011 do
zaplatenia, od 14.09.2011 do zaplatenia, od 14.10.2011 do zaplatenia, od 15.11.2011 do zaplatenia a od

15.12.2011 do zaplatenia. Súčasne uviedla, že podľa jej názoru sú splnené všetky podmienky na platné
započítanie (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok na započítanie,
relevantnýprávnyúkonsmerujúcikzapočítaniu),apretožiadalasúd,abyzapočítaciunámietkuzohľadnil
v meritórnom rozsudku.

Z pripojeného vyúčtovania na byt za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 (č. l. 301 spisu, pozn. súdu)
vyplýva, že vo vzťahu k predmetnému bytu položky A1 až A9 boli uhradené zálohovými platbami v
celkovej výške 255,84 Eur pri skutočných nákladoch 241,83 Eur, položka B5 bola bez zálohovej platby
so skutočným nákladom 6,83 Eur a položka B6 predstavuje zálohovú platbu vo výške 28,32 Eur pri
skutočnom náklade 33,81 Eur.

Z predmetného vyúčtovania ďalej vyplýva, že položka A1 predstavuje ako druh platby poistenie domu,
položka A2 správne náklady, položka A3 režijné náklady, položka A4 zástupca vlastníkov bytov, položka
A5 upratovanie, položka A6 delegát volebného obvodu, položka A7 odpočty a náklady na rozúčtovanie,
položka A8 splátka úveru a úrokov, položka A9 daň z nehnuteľností, položka B5 platby za odvod

zrážkovej vody a položka B6 spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch.

Z vyúčtovania na byt za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 vyplýva, že vo vzťahu k predmetnému
bytu boli vyúčtované položky A1 až B1 predstavujú nezúčtovateľné položky (tvorba fondu opráv vchodu,
tvorba fondu opráv domu, fond vodomerov a splátka finančnej výpomoci II), ktoré boli uhradené

zálohovými platbami v celkovej výške 630,44 Eur. Položky B2 až B7 a C1 až C3 boli uhradené na
zálohových platbách v celkovej výške 275,76 Eur pri skutočných nákladoch 245,32 Eur. Položka B5
(spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch) bola uhradená zálohovými platbami v celkovej
výške 28,32 Eur pri skutočných nákladoch 35,36 Eur a položka E1 (platby za odvod zrážkovej vody)
nebola uhradená žiadnymi zálohovými platbami a skutočné náklady tejto položky predstavujú 7,55 Eur.

Z predmetného vyúčtovania ďalej vyplýva, že položka B2 predstavuje ako druh platby poistenie domu,
B3 upratovanie, B4 odpočty a náklady na rozúčtovanie, B5 zástupca vlastníkov bytov, B6 splátka úveru a
úrokov, B7 daň z nehnuteľností, C1 správne náklady, C2 režijné náklady a položka C3 delegát volebného
obdobu.

Z vyúčtovania služieb a médií na byt za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 vo vzťahu k predmetnému
bytu vyplýva, že položky A1 až B1 (tvorba fondu opráv vchodu, tvorba fondu opráv domu, fond
vodomerov, splátka finančnej výpomoci II) sú nezúčtovateľnými položkami, ktoré súčasne boli uhradené
na zálohových platbách v celkovej výške 807,- Eur. Položky B2 až C3 boli uhradené na zálohových

platbách v celkovej výške 379,55 Eur pri skutočných nákladoch vo výške 336,65 Eur. Položka D5
(spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch) bola uhradená zálohovými platbami vo výške
34,62 Eur pri skutočných nákladoch 35,90 Eur a položka E1 (platby za odvod zrážkovej vody) hradená
zálohovými platbami nebola a vo vzťahu k nej skutočné náklady predstavujú 8,10 Eur.Z predmetného vyúčtovania ďalej vyplýva, že položka B2 ako druh platby predstavuje poistenie domu,
B3 upratovanie, B4 odpočty a náklady na rozúčtovanie, B5 zástupca vlastníkov bytov, B6 splátka úveru a

úrokov,B7daňznehnuteľností,C1správnenáklady,C2režijnénákladyaC3delegátvolebnéhoobvodu.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 01.04.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že vzhľadom na to, že má zákaz vstupu do bytu, byt neužíva a vôbec doň nechodí.

Žalobca vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke vo svojom písomnom vyjadrení došlom
súdu dňa 23.08.2012 a dňa 04.09.2013 uviedol, že neuznáva pohľadávku uplatnenú predmetnou
kompenzačnou námietkou. Uviedol, že predmetný byt na H. XX S. G. dlhodobo užíva žalovaná spolu s
ich dvomi dcérami, a že súčasne v minulosti mu bolo na základe vykonštruovaných dôvodov žalovanej
znemožnené užívať predmetný byt, pričom v súčasnosti z obavy o vlastný život byt neužíva. Na základe
uvedeného a práve z dôvodu, že konaním žalovanej došlo k znemožneniu užívania bytu žalobcom,

má za to, že žalovaná by mala znášať všetky náklady uvedené v kompenzačnej námietke. V ďalšom
poukázal na to, že žalovanou predložené vyúčtovania za byt v sebe zahŕňajú položky, a to teplo,
vykurovanie, ohrev TÚV, vodné a stočné - SV, ktoré sú bezprostredne spojené s užívaním bytu, a ktorých
výška závisí od spotreby osôb, ktoré predmetný byt užívajú. Preto má za to, že predmetné položky
vzhľadom na rozsah užívania bytu by mala v celom rozsahu znášať žalovaná. V ďalšom poukázal

na to, že predmetný byt je užívaný celkovo 3 osobami, a preto aj náklady by mali byť rozpočítané
medzi 4 osoby, a teda žalobca by správne nemal znášať polovicu platieb ale len jednu štvrtinu. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/XX/XX R. W.
XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre trestný čin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby, pričom v odôvodnení rozsudku sa uvádza, že „Fyzické a psychické násilie, ktoré sa

malo vyznačovať vyšším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním, ktoré by poškodená pre
jeho hrubosť, bezohľadnosť a bolestivosť pociťovala ako ťažké príkorie tu vyznieva len ako interpretácia
vývoja udalosti O.. Z., ktorá je účelová z hľadiska situácie po rozvode manželstva i faktickom rozvrate a
vyostrení vzťahov, s čím je spojený aj prirodzený konflikt záujmov pri majetkovom vysporiadaní, najmä
pokiaľ ide o predtým spoločne obývaný byt. Táto účelovosť je v rovine psychologickej potvrdzovaná i

znalecky, pokiaľ ide o žalovaného, je však naopak jeho verzia v priebehu udalosti zvierohodnená.“ Preto
mal za to, že ním prezentovaný postoj, že v byte sa nezdržiava z obavy o vlastný život je dôležitý, a to
predovšetkým vzhľadom na skutočnosti, ktoré musel žalobca v minulosti z dôvodu trestného stíhania
podstúpiť ako aj z dôvodu psychickej ujmy, ktorá mu bola týmto zo strany žalovanej spôsobená. Ďalej
podľa jeho názoru je zrejmé, že žalovaná v tom čase konala v úmysle ho vyštvať zo spoločného bytu v

snahe predmetný byt získať do výlučného vlastníctva. Tiež sa dôvodne obáva aj možnosti privodenia mu
žalovanounebezpečenstvotrestnéhostíhania,takakotobolovminulosti.Vneposlednomradepoukázal
na fakt, že nedisponuje kľúčmi od vchodovej brány a ani kľúčmi od predmetného bytu. Okrem toho
poukázal tiež na odvolanie proti uzneseniu Okresného Z. G. L. Z.. R.. XXNcPo/X/XX zo dňa 11.09.2003,
už v ktorom okrem iného poukázal na správanie žalovanej v čase, keď po rozvode obývali spoločný byt,

keď predmetné odvolanie len dokresľuje vyššie prezentovaný záver o akých podmienkach a psychickom
tlaku bol zo strany žalovanej vystavený. V neposlednom rade poukázal na to, že žalovaná, ktorá
dlhodobo s dcérami užíva byt, tento si nechala prerobiť bez jeho súhlasu. Tvrdil, že byt za dané obdobie
užíva aj plnoletá dcéra s tým, že návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne tohto tvrdenia nemal a ani
žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia neoznačil. Mal za to, že kompenzačná námietka nezohľadňuje

skutočnosť, že žalovaná predmetný byt obýva spolu s dcérou O. Z., ktorej žalobca prispieva na výživu
sumou 50,- Eur mesačne s poznamenaním, že položka výživného zahŕňa aj náklady spojené s bývaním
tejto dcéry v byte. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania poukázal na to, že z tohto podania nie je
zrejmé,nazákladeakýchvýpočtovžalovanádospelaksumám,zktorýchsipredmetnýúrokzomeškania
uplatňuje, ďalej nie je zrejmé prečo si predmetný úrok uplatňuje od dátumov v podaní uvedených.

Z pripojenej fotokópie rozsudku Okresného Z. G. L. Z.. R.. XT/XX/XX zo dňa 22.07.2004 vyplýva, že
obžalovaný O.. M. Z. bol spod obžaloby podanej pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne
nezistenom čase od marca 2001 do 4. júla 2003 v G. D. H. X. Č.. XX týral svoju bývalú manželku, s
ktorou žil v spoločnej domácnosti tak, že ju opakovane bil, udieral, vyhrážal sa jej, vyvolával u nej strach,

stres a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, čím mal spáchať trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
oslobodený. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2004 (č. l. 492 spisu, pozn. súdu).Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 34C/1/2009 súd zistil, že ide o konanie o zrušenie spoločného
nájmu bytu medzi identickými účastníkmi vo vzťahu k predmetnému družstevnému bytu, ktoré do
dnešného dňa nebolo právoplatne skončené.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.09.2013 ku kompenzačnej
námietke ďalej uviedol, že až v priebehu tohto konania sa dozvedel o tom, že zákaz vstupu do bytu bol
zrušený, a že ani napriek tejto vedomosti by právo bývať v predmetnom byte nevyužil, pretože naďalej sa
obáva o svoj život zo strany žalovanej, obáva sa jej ďalších atakov, zbitia, provokácií a podobne, keďže

v minulosti takéto nezhody a takéto ataky z jej strany voči nemu boli. Okrem toho uviedol, že v poradí
druhé manželstvo uzavrel 13.08.2010, právne stále trvá a s manželkou, predtým ešte priateľkou, má
spoločné dieťa narodené dňa 13.09.2008. Potvrdil, že v spoločnej domácnosti so svojou v súčasnosti
manželkou žije od roku 2002. Žalobca ďalej vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sám si dosť dobre
nevie predstaviť, že by so svojou rodinou sa presťahoval do predmetného bytu za situácie, že tento
byt je naďalej užívaný žalovanou, pretože aj z morálneho hľadiska by mu prekážalo žiť v jednom byte

jednak so svojou exmanželkou a súčasne s terajšou manželkou. Žalobca tiež upresnil, že akékoľvek
konfliktymedzinímažalovanoubolinaposledyriešenévrámcitrestnéhokonania,ktoréboloprávoplatne
ukončené 09.09.2004 s tým, že žiadne ďalšie trestné oznámenia alebo fyzické konflikty a ataky medzi
ním a žalovanou sa viac neuskutočnili a takýmto spôsobom ani neboli riešené z tohto dôvodu.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 24.09.2013 uviedla, že predmetný byt za obdobie od septembra
2009 do decembra 2011 užívala výlučne s dcérou O., nakoľko druhá dcéra C. Ž.ije v zahraničí a z
predmetného bytu sa odsťahovala pred siedmymi rokmi; do predmetného bytu chodí iba na návštevy
dva krát do roka. Žalovaná považovala za predmetné argumenty v súvislosti s trestnými oznámeniami
ešte z doby roku 2001 a takisto za nezmyselnú považovala námietku žalobcu, podľa ktorej by sa malo

prihliadať na vyživovaciu povinnosť.

Účastníci sa zhodli na tom, že v období rokov 2009 až 2011 trvala vyživovacia povinnosť žalobcovi voči
maloletej dcére O., pričom tento si svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne.

Zo súhlasných stanovísk účastníkov konania súd zistil, že žalovaná vyúčtovanie za kalendárny rok 2009
prevzala dňa 15.05.2010, vyúčtovanie za kalendárny rok 2010 žalovaná prevzala dňa 15.05.2011 a
vyúčtovanie za kalendárny rok 2011 žalovaná prevzala dňa 15.05.2012.

Zo súhlasných prednesov účastníkov konania a tiež z listu zo dňa 12.08.2003 spísaného žalobcom a

adresovaného žalovanej súd zistil, že žalobca predmetným listom písomne vyzval žalovanú na úhradu
žalovanej čiastky, ktorá je predmetom tejto žaloby.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľaust.§3ods.1zák.č.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochaozmenezákonač.468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, platiteľom
poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, 1a) ktorá prijímač

eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Podľaust.§3ods.6zák.č.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochaozmenezákonač.468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, povinnosť
zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol

prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.

Podľaust.§3ods.9zák.č.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochaozmenezákonač.468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, povinnosť
platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí
na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.

Podľa ust. § 77 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008 , výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že účastníci konania, ktorým vznikol za trvania
manželstvaspoločnýnájomkbytunaH.Č..XXS.G.,tentospoločneužívaliajzaobdobieporozvodeako
jeho spoločný nájomcovia nepochybne do októbra 2003. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatnil v
konečnejvýške54352,85Sk (59.090-4.737,15)predstavujúcej1 nímuhrádzanýchplatiebnájomného

a úhrad za užívanie bytu vrátane platieb elektriny, plynu a koncesionárskeho poplatku- TV za rozhodné
obdobie. Pri ustálení rozhodného obdobia, za ktoré si žalobca uplatnil požadovanú sumu, súd vychádzal
z jeho špecifikácie žalovanej čiastky, tak ako vyplýva na č.l. 68 až č.l. 71.Predmetom žaloby je teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pretože po
rozvode manželstva, avšak v čase, keď obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň
spoločne užívali, platil celé nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vrátane elektriny,

plynu a koncesionárskeho poplatku- TV len žalobca ako jeden z nájomcov, čím žalovaná ako druhý z
nájomcov získala bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ.

Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je na jednej strane
existenciaprávnejpovinnostinaplnenie utoho,zakohosaplnilo,anadruhejstraneneexistenciatakejto

povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo.

Pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na
nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, vynaložených jedným z nájomcov, a nie z
preddavkov na ne (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005, pozn. súdu).

Súd posudzoval jednotlivé nároky žalobcu s prihliadnutím na žalovanou vznesenú námietku premlčania,
s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozvodu manželstva a mal za preukázané:

A/ K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7.140,- Sk titulom úhrad za elektrinu súd neprihliadol na
námietku premlčania, pretože pri jej posúdení bolo potrebné vychádzať až z konečného vyúčtovania za

určitéobdobie,niezpriebežneuhrádzanýchpreddavkovnaelektrinu;vrozhodnomobdobíbolaakoprvá
vystavená faktúra dňa 1.3.2002 s vyúčtovaným nedoplatkom, najskoršie ktorým dňom sa žalobca mohol
dozvedieť o bezdôvodnom obohatení (t.j. až z vyúčtovania) a pretože žaloba došla súdu dňa 26.9.2003,
nepochybne nárok v tejto časti bol uplatnený včas (t.j. v dvojročnej premlčacej lehote). Súčasne logicky
z toho vyplýva, že nárok v tejto časti (A/ nárok) nie je premlčaný ani za nasledujúce obdobie.

Vo vzťahu k tomuto nároku bolo potrebné zohľadniť, že faktúra za účtované obdobie od 12.02.2001 do
14.02.2002 v sebe zahŕňa časť rozhodného obdobia od 01.01.2001 do 21.03.2001, po ktoré manželstvo
účastníkov právne trvalo a tiež trvalo BSM. Pokiaľ za toto obdobie realizoval platby ktorýkoľvek z
manželov, išlo o plnenie v rámci BSM, t.j. o plnenie bez toho, žeby na strane ktoréhokoľvek z účastníkov

vznikalo bezdôvodné obohatenie.

Na základe uvedeného súd z prvého vyúčtovania (12.02.2001 - 14.02.2002) neprihliadol na jeden celý
mesiac (12.02.2001 - 11.03.2001) a na tretinu ďalšieho mesiaca (12.03.2001 - 21.03.2001), na základe
čoho aj s prihliadnutím na nedoplatok určil konečné náklady sumou 3 623,59 Sk (celkové náklady

4076,54 : 12 = 339,71 Sk na mesiac; 1/3 z 339,71 = 113,24; t.j. 4076,54 Sk - 339,71 Sk - 113,24 Sk
= 3.623,59 Sk).

Z druhého vyúčtovania (15.02.2002 - 12.02.2003) súd prihliadol na preplatok vyplatený žalobcovi, ktorý
bolo potrebné odpočítať z došlých platieb a preto určil konečné náklady sumou 4283,40 Sk (t.j. 4.350

Sk - 66,60 Sk).

Z tretieho vyúčtovania (13.02.2003 - 07.12.2003, t.j. 10 mesiacov) súd vychádzal iba z došlých platieb,
keďže nedoplatok z tejto faktúry uhradila žalovaná a súčasne zohľadnil žalobcom uplatnené rozhodné
obdobie do októbra 2003, t.j. neprihliadol na dva mesiace z tohto vyúčtovania, na základe čoho určil

konečné náklady sumou 3.304 Sk (došlé platby 4.130 Sk : 10 x 8).

Spolu nárok v časti A/ predstavuje odôvodnenú sumu vo výške 5.605,50 Sk ako 1 zo sumy 11.210,99
Sk (3 623,59 + 4283,40 + 3.304).

B/ K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 850 Sk titulom úhrad za plyn súd neprihliadol na časť tohto
nároku uplatneného na základe vystavenej prvej faktúry, t.j. za účtovacie obdobie apríl 2000 až február
2001, po ktoré manželstvo účastníkov právne trvalo a tiež trvalo BSM. Pokiaľ za toto obdobie realizoval
platby ktorýkoľvek z manželov, išlo o plnenie v rámci BSM, tj. o plnenie bez toho, žeby na strane
ktoréhokoľvek z účastníkov vznikalo bezdôvodné obohatenie.

Z druhého vyúčtovania (04/01- 03/02) súd prihliadol na preplatok vyplatený žalobcovi, ktorý bolo
potrebné odpočítať z došlých platieb a určil konečné náklady sumou 317,80 Sk (t.j. 600 Sk - 282,20 Sk).V tejto časti súd námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú vychádzajúc z dátumu vystavenia tejto
faktúry dňom 29.4.2002 najskoršie ktorým
dňom sa žalobca mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení (t.j. až z vyúčtovania) a pretože žaloba

došla súdu dňa 26.09.2003, nepochybne nárok v tejto časti bol uplatnený včas (t.j. v dvojročnej
premlčacej lehote). Súčasne logicky z toho vyplýva, že nárok v tejto časti (B/ nárok) nie je premlčaný
ani za nasledujúce obdobie.

Ztretiehovyúčtovania(04/02-03/03)súdprihliadolnapreplatokvyplatenýžalobcovi,ktorýbolopotrebné

odpočítať z došlých platieb a preto určil konečné náklady sumou 439,60 Sk (t.j. 600 Sk - 160,40 Sk).

Zo štvrtého vyúčtovania (04/03- 10/03) súd určil konečné náklady sumou 423,50 Sk (t.j. 300 + 123,50
Sk) prihliadnuc pritom na žalobcom zaplatenú zálohu a tiež nedoplatok.

Spolu nárok v časti B/ predstavuje odôvodnenú sumu vo výške 590,45 Sk ako 1 zo sumy 1.180,90 Sk

(317,80 + 439,60 + 423,50).

C/ K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 45.125,50 Sk titulom "nájomného" súd neprihliadol na námietku
premlčania, pretože pri jej posúdení bolo potrebné vychádzať až z konečného vyúčtovania za určité
obdobie, nie z priebežne uhrádzaných zálohových platieb; v rozhodnom období bolo ako prvé vystavené

vyúčtovanie za rok 2001 dňa 22.05.2002 s vyúčtovaným nedoplatkom a pretože žaloba došla súdu
dňa 26.09.2003, nepochybne nárok v tejto časti bol uplatnený včas (t.j. v dvojročnej premlčacej lehote).
Súčasne logicky z toho vyplýva, že nárok v tejto časti (B/ nárok) nie je premlčaný ani za nasledujúce
obdobie.

Z prvého vyúčtovania (01.01.2001 - 31.12.2001) bolo potrebné zohľadniť, že vyúčtovanie zahŕňa časť
rozhodného obdobia od 01.01.2001 do 21.03.2001, po ktoré manželstvo účastníkov právne trvalo a tiež
trvalo BSM. Pokiaľ za toto obdobie realizoval platby ktorýkoľvek z manželov, išlo o plnenie v rámci BSM,
t.j. o plnenie bez toho, žeby na strane ktoréhokoľvek z účastníkov vznikalo bezdôvodné obohatenie.

Na základe uvedeného súd z prvého vyúčtovania neprihliadol na dva celé mesiace (01.01.2001
- 28.02.2001) a na dve tretiny ďalšieho mesiaca (01.03.2001 - 21.03.2001), na základe čoho aj s
prihliadnutím na účastníkmi ustálenú sumu nákladov z tohto vyúčtovania vo výške 22.574 Sk (t.j. s
prihliadnutím na príp. nedoplatok alebo preplatok) určil konečné náklady sumou 17.557,60 Sk (22.574 :
12 = 1881,16 na mesiac; 2x 1881,16 = 3.762,32; 2/3 z 1881,16 = 1.254,10; t.j. 22.574 Sk - 3.762,30

Sk - 1.254,10 Sk = 17.557,60 Sk ).

Z druhého vyúčtovania (01.01.2002 - 31.12.2002) súd určil konečné náklady sumou 31.548 Sk
prihliadnuc pritom na účastníkmi ustálenú sumu nákladov z tohto vyúčtovania v takejto výške (t.j. s
prihliadnutím na príp. nedoplatok alebo preplatok).

Z tretieho vyúčtovania (01.01.2003 - 31.12.2003) súd vychádzal jednak z účastníkmi ustálenej sumy
nákladov z tohto vyúčtovania vo výške 29.979 Sk (t.j. s prihliadnutím na príp. nedoplatok alebo preplatok)
a súčasne zohľadnil žalobcom uplatnené rozhodné obdobie do októbra 2003, t.j. neprihliadol na dva
mesiace z tohto vyúčtovania, na základe čoho určil konečné náklady sumou 24.982,50 Sk (29.979 Sk :

12 x 10).

Spolu nárok v časti C/ predstavuje odôvodnenú sumu vo výške 37.044 Sk ako 1 zo sumy 74.088,10 Sk
(17.557,6 + 31.548 + 24.982,50).

D/ K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.237,50 Sk titulom koncesionárskych poplatkov- TV súd
neprihliadolnačasťtohtonárokuuplatnenéhozaobdobiejanuár,februáračasťmesiacamarec2001, po
ktoré obdobie manželstvo účastníkov právne trvalo a tiež trvalo BSM. Pokiaľ za toto obdobie realizoval
platby ktorýkoľvek z manželov, išlo o plnenie v rámci BSM, t.j. o plnenie bez toho, žeby na strane
ktoréhokoľvek z účastníkov vzniklo bezdôvodné obohatenie.

V ďalšom súd prihliadol na námietku premlčania a posúdil nasledujúce obdobie tohto nároku (od
22.03.2001) ako premlčané až do mesiaca september 2001.Podľa názoru súdu v tomto prípade premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň po zaplatení
koncesionárskeho poplatku žalobcom, pretože až týmto dňom sa žalobca dozvedel o tom, že k
bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. To znamená, že pokiaľ žalobca

koncesionársky poplatok vo výške 75,- Sk za mesiac marec 2001 zaplatil 26.04.2001, koncesionársky
poplatok vo výške 75,- Sk za mesiac apríl 2001 zaplatil dňa 11.04.2001, koncesionársky poplatok vo
výške 75,- Sk za mesiac máj 2001 zaplatil dňa 09.05.2001 a koncesionársky poplatok vo výške 75,- Sk
zaplatil za mesiac júl 2001 dňa 10.07.2001, pričom žaloba došla súdu až dňa 26.09.2003, nepochybne
vo vzťahu k tejto časti žalobného návrhu bola žaloba podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty,

t.j. v časti o zaplatenie 300 Sk (75 x 4). Ďalej, pokiaľ ide o koncesionárske poplatky - televízia za mesiace
jún 2001, august 2001 až marec 2002, žalobca za toto obdobie nepreukázal realizáciu týchto platieb,
na základe čoho neuniesol za toto obdobie dôkazné bremeno, na základe čoho žalobný návrh v tejto
časti o zaplatenie sumy 675 Sk (9 x 75,- Sk) uplatňované titulom bezdôvodného obohatenia považuje
súd za nedôvodné.

Súd ďalej považuje za neodôvodnenú žalobu v časti tohto nároku aj pokiaľ ide o nasledujúce obdobie,
a to až do marca 2003 z dôvodu, že pokiaľ žalobca uhrádzal za toto obdobie koncesionársky poplatok
- TV v celej výške tvrdiac pritom, že on sám nepoužíval televízor a naopak tvrdiac, že žalovaná spolu
s deťmi mala možnosť televízor používať a tento používala, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom
nepreukázal, ani nenavrhol dôkazy v tomto smere, pričom žalovaná jeho tvrdenie o tom, že používala

televízor poprela. Pokiaľ teda súd vychádza z toho, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že na
strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, je na žalobcovi, v tejto časti nároku žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.

Ohľadne ďalšieho obdobia úhrad koncesionárskeho poplatku za TV, t.j. od apríla 2003, má súd

preukázané, že žalobca realizoval platby koncesionárskeho poplatku za TV vo výške 4 x 75,- Sk, t.j. za
mesiace apríl, máj, jún a júl 2003 a 2 krát 100,- Sk za mesiace august a september.

Z vyššie uvedeného súd v tejto časti nároku ( D/nárok ) považuje za odôvodnenú sumu vo výške 250
Sk ako 1/2 zo sumy 500 Sk (4 x 75,- Sk + 2 x 100,- Sk).

Na základe uvedeného žalobný návrh je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 43.489,95 Sk
(5605,5+590,45+37044+250), čo po prepočte predstavuje 1.443,60 Eur.

Ďalej súd posudzoval žalovanou vznesenú kompenzačnú námietku a mal za preukázané, že táto čo

do svojho základu je odôvodnená. Je nepochybné, že predmetom započítania je pohľadávka, ktorá
mala vzniknúť žalovanej voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca je stále
spoločným nájomcom bytu, za ktorý na výdavkoch sa podieľa výlučne žalovaná.

Súd posúdil obranu žalobcu, pokiaľ ide o vznesenú započítaciu námietku, v časti tvrdenia, že nebýva v

predmetnom byte z dôvodu obavy o svoj život za neopodstatnenú a súčasne účelovú. Súd jednak má
preukázané, že žalobca v predmetnom byte nebýval z dôvodu nesprávnej vedomosti o zákaze vstupe do
bytu aj za rozhodné obdobie a to minimálne do 1.4.2011, o čom svedčí tiež jeho písomné vyjadrenie ku
započítacej námietke z 1.4.2011. Hoci predbežné opatrenie, ktorým bol daný žalobcovi zákaz vstupu do
bytu, nebolo súdnym rozhodnutím zrušené, resp. zmenené, zaniklo zo zákona podľa § 77 ods. 1 ods. 1

písm. b) OSP ( v dôsledku zastavenia konania tunajšieho súdu 10C 411/2001 ). Pokiaľ ide o nasledujúce
obdobie, súd neuveril jeho tvrdeniu o tom, že v byte nebýva z dôvodu obavy o svoj život, pretože
naposledy boli tvrdené konflikty medzi účastníkmi konania z roku 2003, súčasne riešené v trestnom
konaní oslobodzujúcim rozsudkom žalobcu spod obžaloby (sp. zn. 1T/40/04; rozsudok právoplatný dňa
09.09.2004)asámžalobcavosvojejvýpovediuviedol,žepotomtotrestnomkonaníkužiadnymfyzickým

konfliktom a atakom medzi nimi nedošlo. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že medzičasom uzavrel
nové manželstvo dňa 13.08.2010, ktoré právne trvá, a že s manželkou žije v spoločnej domácnosti od
roku 2002 (vtedy ešte ako partnerkou) a tiež so spoločným dieťaťom narodeným dňa 13.09.2008 v byte
patriacom do ich BSM, jeho obrana sa javí ako nedôveryhodná, pretože len ťažko uveriť tomu, žeby
žalobca išiel bývať s celou svojou rodinou do predmetného bytu obývaného jeho exmanželkou a ich

spoločnou dcérou. Aj sám žalobca takéto riešenie vylúčil z morálneho hľadiska.

Ani v ďalšom súd nepovažuje žalobcovu obranu za dôvodnú, pokiaľ ide o namietané, že pohľadávka
uplatnená započítacou námietku v sebe zahŕňa položky ako teplo, vykurovanie, ohrev TÚV, vodné astočné - SV, ktoré sú bezprostredne spojené s užívaním bytu, a ktorých výška závisí od spotreby osôb,
ktoré predmetný byt užívajú. K tomu súd uvádza, že má preukázané, že ani jedna z týchto namietaných
položiek nie je predmetom započítacej pohľadávky. Predmetom započítania sú položky, ktoré sa viažu

na trvanie nájomného vzťahu k bytu bez ohľadu na skutočnú spotrebu, a teda bez relevancie, či je byt
reálne nájomcom užívaný.

Za nepreukázanú súd považuje obranu žalobcu o tom, že predmetný byt užíva tiež ich staršia dcéra;
keďže žalovaná nepotvrdila túto žalobcom tvrdenú okolnosť, dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca

v tomto smere nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, preto v časti tejto obrany neuniesol dôkazné
bremeno.

Za opodstatnenú súd považuje obranu žalobcu v súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou k mladšej
dcére s odôvodnením, že položka výživného zahŕňa aj náklady spojené s bývaním tejto dcéry v byte.
Na základe toho súd pri stanovení samotnej výšky započítacej pohľadávky túto delil počtom 3, pretože

za skutkového stavu trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dcére, ktorú si žalobca plní, v platení
výživného je zahrnutý aj príspevok na tieto náklady uplatnené započítacou pohľadávkou a preto nie je
možné si ich opätovne uplatňovať . Na tom nič nemení ani prípadné spochybňovanie, či v tomto prípade
súdomstanovenévýživnéječodostanovenejvýškydostatočné(rozhodnutievpodobnejveci:Rozsudok
NS SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005, pozn. súdu).

V ďalšom sa súd zaoberal výškou uplatnenej započítacej námietky nasledovne:
1) k započítacej pohľadávke za mesiace september 2009 až december 2009 uplatnenej vo výške 47,08
Eur, pokiaľ ide o uplatňované položky A1 až A9 a B5 a B6 je nepochybné, že v danom prípade ide o
zúčtovacie položky, vo vzťahu ku ktorým treba vychádzať z konečného vyúčtovania za kalendárny rok

2009, z ktorého je nepochybné, že vo vzťahu k týmto položkám vznikol preplatok (vo výške 1,69 Eur ),
na základe čoho je potrebné vychádzať zo skutočných nákladov vo výške 282,47 Eur, čo po prepočte
na 4 mesiace predstavuje výslednú čiastku 94,15 Eur (282,47 : 12x 4). S prihliadnutím na existujúcu
vyživovaciu povinnosť žalobcu v danom období voči dcére, ako odôvodnenú pohľadávku na započítanie
súd určil konečnú sumu 31,38 Eur (94,15 : 3 osoby).

2) k započítacej námietke žalovanej pokiaľ ide o kalendárny rok 2010 uplatnenej vo výške 459,34 Eur
súd má za preukázané, že v danom prípade časť uplatňovaných položiek predstavujú nezúčtovateľné
položky: položky A1, A2, A3 a B1 a zvyšná časť uplatňovaných položiek B2 až B7, C1 až C3, D5 a E1
sú zúčtovateľnými položkami. Súd má za preukázané, že položky A1 až B1 boli žalovanou zaplatené vo
výške 630,44 Eur; vo vzťahu k uplatňovaným zúčtovateľným položkám vznikol z vyúčtovania preplatok

vo výške 15,85 Eur, základe čoho je potrebné vychádzať z ich skutočných nákladov vo výške 288,23
Eur. S prihliadnutím na existujúcu vyživovaciu povinnosť žalobcu v danom období voči dcére, ako
odôvodnenú pohľadávku na započítanie súd určil konečnú sumu 306,22 eur [( 630,44+288,23 ) : 3]
za toto obdobie.
3) k započítacej námietke vznesenej žalovanou vo výške 534,06 Eur za kalendárny rok 2011 má

súd preukázané, že z uplatňovaných položiek tohto vyúčtovania sú položky A1, A2, A3 a B1
nezúčtovateľnými položkami, ktoré žalovaná zaplatila sumou 807 Eur. Ostatné položky (B2 až C3, D5,
E1) ako zúčtovateľné položky boli vyúčtované s preplatkom, na základe čoho opäť treba vychádzať z ich
skutočných nákladov vo výške 380,65 Eur. S prihliadnutím na existujúcu vyživovaciu povinnosť žalobcu
v danom období voči dcére, ako odôvodnenú pohľadávku na započítanie súd určil konečnú sumu 395,88

Eur [( 807+380,65) : 3 ] za toto obdobie.

Na základe uvedeného súd považuje za odôvodnenú na započítanie pohľadávku v konečnej výške
733,48 Eur (31,38 + 306,22 + 395,88).

Zteórieprávajezrejmé,žezapočítaniejejednýmzospôsobovzánikuvzájomnesakryjúcichpohľadávok
veriteľa a dlžníka a jeho účelom a zmyslom je zánik záväzku bez toho aby došlo ku skutočnému
plneniu. Započítanie vzájomných pohľadávok má účinky zániku záväzku v okamihu, keď sa pohľadávky
spôsobilé na započítanie stretnú, preto hovoríme o spätnom účinku kompenzačného prejavu. Za okamih
stretu pohľadávok je potrebné považovať okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou

neskôr. Keďže v danom prípade ide o stret pohľadávok uplatnených titulom bezdôvodného obohatenia,
pre ktorý prípad nie je stanovená zákonná lehota na plnenie, pri stanovení splatnosti pohľadávok
uplatnených žalovanou voči žalobcovi treba vychádzať z dátumu, kedy došiel do dispozície započítací
prejav žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, pretože tento možno súčasne považovať za výzvu naplnenie. Právny zástupca prevzal kompenzačnú námietku dňa 19.06.2012, preto pohľadávky sa mohli
stretnúť najskôr nasledujúci deň po tomto dni (20.06.2012).

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná čiastka vo svojej odôvodnenej časti (1.443,60 Eur) zanikla na základe
započítacej námietky vo výške 733,48 Eur, na základe čoho je žaloba čo do istiny dôvodná iba vo výške
710,12 Eur (1443,60 - 733,48), na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovanú.

Pretože predmetným započítaním došlo okrem iného tiež k zániku pohľadávky žalovanej voči žalobcovi

vo výške 733,48 Eur, žalobca sa s jej plnením nemohol dostať do omeškania (splatnosť nastala až
po doručení kompenzačnej námietky), preto nebolo možné prihliadnuť na kompenzačnú námietku
žalovanej aj čo do uplatnených úrokov z omeškania z tejto sumy. V ostatnej časti uplatneného úroku z
omeškania na započítanie z dôvodu neuznania kompenzačnej námietky súdom v jej zvyšnej časti, súd
nemohol prihliadnuť na úroky z omeškania uplatnené započítaním ani v tejto ostatnej časti.

Pretože žalovaná dlžnú čiastku 710,12 Eur do dnešného dňa žalobcovi nezaplatila, dostala sa s jej
úhradou do omeškania. Preto je tiež povinná zaplatiť žalobcovi popri istine zákonný úrok z omeškania
vo výške 12.5 % ročne od požadovaného dátumu 15.10.2003 až do zaplatenia. Okrem toho je povinná
zaplatiť tiež 12,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 733,48 Eur, ktorá síce zanikla na základe
započítania, s úhradou ktorej sa súčasne žalovaná dostala do omeškania až do momentu stretu

vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie, t.j. od 15.10.2003 do 20.6.2012.

Vzhľadom na dispozitívne úkony žalobcu (späťvzatie došlé súdu 09.02.2006 v časti o zaplatenie
5.499,46 Sk=182,55 Eur a späťvzatie dňa 07.06.2013 o sumu 4.737,15 Sk = 157,25 Eur a uplatňovaný
úrok z omeškania z tejto sumy), ktorými vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 339,80 Eur a v časti o

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 15.10.2003 do zaplatenia zo sumy 157.25
Eur, súd konanie v tejto časti zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (t.j.
v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a tiež v časti úroku z omeškania, pričom jednotlivé dôvody
zamietnutia vyplývajú z odôvodnenia jednotlivých nárokov žalobcu).

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Úspech účastníkov konania v zásade zodpovedal ich neúspechu (na strane žalobcu
neúspech predstavuje nielen zamietajúci výrok čo do istiny a príslušenstva, ale tiež zastavujúca časť
konania, keďže zastavenie zavinil žalobca svojimi dispozitívnymi úkonmi), preto žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).