Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12Cpr/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112228837.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky PhDr. Q.
L., občianky Slovenskej republiky, bytom E., Z. XX proti odporcom 1/ Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín,
Mierové námestie 2, IČO 00312037 a 2/ Sociálne služby Mesta Trenčín, m.r.o., so sídlom Trenčín,
Piaristická 42, IČO 36124702, obaja zastúpení GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Bratislava,
Koceľova 9, IČO 36856380 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady
mzdy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky zo dňa 1.10.2014 (č.l. 174 spisu) na prerušenie konania s a z a m i e t a.

II. Návrh v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 19.7.2012 dané
odporcom 1/ navrhovateľke, ktoré jej bolo doručené dňa 3.8.2012 s a z a m i e t a.

III. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.5.2013, č.k. 12Cpr/13/2013-91 bolo pod výrokom I.
určené, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 5.6.2012, dané odporcom 2/ navrhovateľke, ktorá ho
prevzala dňa 22.6.2012, je neplatná, pod výrokom II. bol návrh v časti o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 19.7.2012 dané odporcom 1/ navrhovateľke, ktoré jej bolo
doručené dňa 3.8.2012, zamietnutý, pod výrokom III. bol návrh v časti o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť
navrhovateľke náhradu mzdy v sume, v akej výške bude súdom ustálená od 2.7.2012 do umožnenia
výkonu práce vylúčený na samostatné konanie a pod výrokom IV. účastníkom nebolo priznané právo
na náhradu trov konania.

Na základe odvolania navrhovateľky uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.3.2014, č.k.
5CoPr/2/2013-118 v časti výrokov II. a IV. bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie tunajšieho súdu v časti výrokov I. a III. nadobudlo právoplatnosť
dňom 23.7.2013.

Navrhovateľka sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2012, domáhala určenia
neplatnosti dvoch výpovedí z pracovného pomeru a to zo dňa 5.6.2012, doručenú jej dňa 22.6.2012
(ďalej len 1. výpoveď) a zo dňa 19.7.2012, doručenú jej dňa 3.8.2012 (ďalej len 2. výpoveď) podľa § 63
ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, ako aj náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru. Uviedla, že bola štatutárnym orgánom odporcu 2/ a s účinnosťou od 8.4.2011, kedy bola
odvolaná z funkcie riaditeľky odporcu 2/, prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka
práce - vymenovanie obecným zastupiteľstvom. Navrhovateľka považovala 1. výpoveď za neplatnú
z dôvodu, že s ňou mal rozviazať pracovný pomer odporca 2/, v mene ktorého mal konať štatutárny

orgán zriaďovateľa, t.j. odporcu 1/ a nie osoba poverená vedením odporcu 2/. Obsahom je 2. výpoveď
totožná s 1. výpoveďou, avšak je napísaná na hlavičkovom papieri odporcu 1/ a podpísaná primátorom
mesta odporcu 1/. Podľa navrhovateľky je 2. výpoveď neplatná z dôvodu, že odporca 1/ nebol jej
zamestnávateľom a nemohol s ňou rozviazať pracovný pomer a mal tak urobiť v mene odporcu 2/-
jej zamestnávateľa. Okrem uvedených dôvodov ďalej namietala nesplnenie si ponukovej povinnosti
zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa jej informácií malo byť voľné miesto
sociálnej pracovníčky v zariadení pre seniorov na L. ulici v E. a toto bolo poskytnuté p. C.. Navrhovateľka
žiadala aj náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 1.10.2014 navrhovateľka žiadala prerušiť konanie z dôvodu, že namietala zaujatosť
podaním na Krajský súd v Trenčíne. Zároveň namietla, že termín pojednávania dňa 1.10.2014 bol rýchlo
vytýčený, pričom rozsudok krajského súdu prevzala dňa 25.8.2014 a nemala dostatočný čas na obranu
v súdnom konaní. Navrhovateľka uvedeným podaním podala námietku zaujatosti týkajúcu sa postupu
sudcu v konaní, preto na ňu súd neprihliadol podľa § 15a ods. 5 a § 14 ods.3 O.s.p. a zamietol aj
návrh navrhovateľky na prerušenie konania zo dňa 1.10.2014 (č.l. 174 spisu), pretože nešlo o žiadny
dôvod podľa § 109 O.s.p. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná minimálna 5-dňová lehota na
prípravu pojednávania, pretože navrhovateľka prevzala predvolanie na pojednávanie zo dňa 1.10.2014
dňa 25.8.2014, teda mala viac ako mesiac času na prípravu pojednávania. Žiadala vypočuť svedkyňu
M.. N. K..

Na ďalšie pojednávanie dňa 10.12.2014 sa navrhovateľka nedostavila z dôvodu, že nemala vykázané
predvolanie, toto jej bolo doručené mestskou políciou až dňa 12.12.2014. Na pojednávanie sa dostavila
svedkyňa M.. N. K..

Na ďalšie pojednávanie dňa 9.2.2015 sa navrhovateľka nedostavila a požiadala o odročenie
pojednávanie zo zdravotných dôvodov. Predložila potvrdenie lekára zo dňa 4.2.2015, podľa ktorého z
dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jej neodporučil účasť na pojednávaní a bolesti jej neumožňovali
účasť na pojednávaní. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, pretože lekárske potvrdenie
nemalo zákonné náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p. Na toto pojednávanie sa opätovne dostavila
svedkyňa M.. N. K.. Na dopyt súdu všeobecný lekár navrhovateľky písomne uviedol, že zdravotný stav
navrhovateľky v deň pojednávania 9.2.2015 bol taký, že by neohrozil jej život, ale mohlo by prísť k
zhoršeniu jej zdravotného stavu.

Svedkyňa M.. N. K. uviedla, že v čase, keď navrhovateľka pracovala ako riaditeľka Sociálnych služieb,
ona bola jej podriadená a nesúhlasila s jej protizákonnými krokmi . Stále, už 5 rokov dozadu, pracuje
ako vedúca sociálneho odboru v Sociálnych službách Mesta Trenčín. Navrhovateľka porušovala všetko,
napr. protiprávne prijímala klientov do zariadenia, napr. sa stávalo, že po víkende bol umiestnený v
zariadení ktokoľvek, bezdomovec, či jej známy a to bez splnenia zákonných náležitostí a zároveň
posúdenia jeho zdravotného stavu a potrebných lekárskych vyšetrení. Vyvíjala neskutočný mobbing na
všetkých pracovníkov služieb, od upratovačky, cez všetky pozície, až po riaditeľstvo, vyhrážala sa, že
ona je riaditeľka, že ona si bude vytvárať pravidlá, že oni sú tam "nuly". Následne sa dozvedeli, že
ich miesta sľubovala iným a tvrdila, že niektorí pracovníci už končia, že im dá výpoveď. Ona neustále
kričala, pritom ich klienti potrebovali kľud a pokoj. Najskôr tieto problémy riešili iba medzi sebou na
vedení, ale potom neskôr spísali všetky tieto problémy a zaslali ich na primátorskú kanceláriu. Potom,
po čase došlo k odvolaniu navrhovateľky. Nevedela, či to niekto z mestského úradu bol skontrolovať,
ale za ňou nebol nikto. Týmto podaním sa zaoberala sociálna komisia Mestského úradu Trenčín. Boli v
ich budove, za ňou osobne ale neboli, s niektorými členmi sociálnej komisie som rozprávala telefonicky,
keď jej oni telefonovali a chceli si overiť niektoré veci uvedené v písomnom podaní. Nevedela, či táto
komisia vykonala pohovor s navrhovateľkou. V dôsledku správania sa navrhovateľky sa atmosféra
zhoršila, pracovníci chodili do práce pod tlakom, alebo zostávali na PN-kách. Navrhovateľka sa chovala
v rozpore s normami slušnosti. Ich lekárka ju upozornila, že pracovníkom predpisuje antidepresíva,
čo môže mať následok, že títo pracovníci môžu zanedbať starostlivosť o klientov v lôžkovej časti.
Navrhovateľka sa neustále vyhrážala pracovníkom, že im odoberie osobné príplatky, preradí do nižšej
triedy. Takto sa vyhrážala aj jej. Osobne jej nevykrikovala, že by kvôli nej prišla o miesto. Kedysi jej písala
výhražné e-maily. Potom, keď ju stretla pred OTP - bankou, povedala jej jedno vulgárne slovo. Svedkyňa
nemala žiaden vplyv na odvolanie navrhovateľky, pretože ju odvolalo zastupiteľstvo. Navrhovateľka ako
riaditeľka sociálnych služieb jej dala výpoveď z pracovného pomeru pre vykonštruované dôvody hrubého
porušenia pracovnej disciplíny. Následne bola táto výpoveď anulovaná a dalo to do poriadku právne

oddelenie Mestského úradu v Trenčíne. Keď jej navrhovateľka niečo posielala, tak jej odpisovala a
vyvracala jej tvrdenia a zároveň kópiu zasielala aj na Mestský úrad Trenčín, väčšinou na primátorskú
kanceláriu. Navrhovateľka jej zasielala upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a tieto vždy
vyvracala. Svedkyňa stále pracuje na tej istej pozícii, nič sa nezmenilo za posledných 5 rokov. Nikto
jej nesľuboval miesto riaditeľky. Na toto miesto sa vyhlasoval konkurz a ona sa ani raz neprihlásila
do konkurzu. Po odvolaní navrhovateľky bola poverená riadením T.. O., ktorá pracovala v sociálnych
službách ako vedúca ekonomického odboru. Neskôr bola poverená vedením T.. E., po nej M.. K. a
následne bol konkurz, ktorý vyhral M.. L. O..

Navrhovateľka dňa 27.2.2015 požiadala súd o pripojenie spisu Okresnej prokuratúry sp. zn. Pd 85/11 a
spis z Inšpektorátu práce Trenčín, spracovaný Ing. Sabovou. Požadovaný spis z Okresnej prokuratúry
Trenčín bol tunajšiemu súdu doručený dňa 3.3.2015 a spisy z Inšpektorátu práce Trenčín dňa 10.3.2015.

Dňa 12.3.2015 bola navrhovateľka nahliadať do súdneho spisu a následne dňa 12.3.2015 požiadala
o odročenie pojednávania na deň 16.3.2015 a náhradný termín dňa 30.3.2015 na neurčito z dôvodu
krátkosti času na naštudovanie, z dôvodu vstupu do konania Občianskeho združenia Práca a vzťahy,
Hlavná 50, Bratislava (predsedníčka B.. M. P.) a z dôvodu naštudovania spisu právnym zástupcom
B.. M. P.. Dňa 13.3.2015 súd navrhovateľke písomne oznámil, že tejto požiadavke nevyhovuje a súd
predvolal na pojednávanie dňa 30.3.2015 navrhovateľkou označené Občianske združenie a doručil
mu žalobu i poučenie. Občianske združenie prevzalo predvolanie dňa 21.3.2015, teda minimálne 5
dní pred pojednávaním dňa 30.3.2015 v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. Pojednávanie dňa 16.3.2015 pre
neprítomnosť účastníkov bolo odročené na náhradný termín 30.3.2015.

Na pojednávanie dňa 30.3.2015 sa navrhovateľka nedostavila, nepredložila žiadne lekárske potvrdenie
a súd nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania z vyššie uvedených dôvodov, pretože predvolanie
na toto pojednávanie prevzala dňa 2.3.2015, čím bola zachovaná minimálna 5-dňová lehota podľa §
115 ods. O.s.p. (navrhovateľa mala čas 28 dní na naštudovanie spisu). Napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil žiadny zástupca Občianskeho združenia Práca a vzťahy a
ani sa písomne nevyjadril. Z týchto dôvodov súd vo veci konal v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101
ods. 2 O.s.p. Na tomto pojednávaní súd oboznámil obsah vyžiadaných spisov z Okresnej prokuratúry
Trenčín a Inšpektorátu práce Trenčín.

Odporcovia 1/, 2/ žiadali návrh zamietnuť. Odporca 1/ namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie
v tomto spore, pretože nie je zamestnávateľom navrhovateľky a nie je s ňou ani v inom právnom
vzťahu. Odporca 1/ iba ako zriaďovateľ, a to prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu podpísal
pracovnú zmluvu s navrhovateľkou ako so štatutárnym zástupcom rozpočtovej organizácie obce podľa
§ 4 zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, čo však nezakladá pracovnoprávny
vzťah medzi nimi. Z tohto dôvodu odporca 1/ žiadal konanie voči nemu zastaviť podľa § 94 ods. 3 O.s.p.
Odporca 1/ ďalej uviedol, že Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne na svojom zasadnutí dňa 7.4.2011
odvolalo navrhovateľku z funkcie riaditeľky odporcu 2/ s účinnosťou od 8.4.2011. Navrhovateľka bola
práceneschopná od 7.4.2011 do 31.5.2012, teda viac ako jeden rok. Právny úkon odvolania štatutárnych
orgánov rozpočtových organizácií zriadených mestom nie je zákonom konkrétne definovaný a Zákonník
práce neviaže tento právny úkon na zákaz odvolania v ochrannej dobe. Po ukončení práceneschopnosti
navrhovateľky, M.. B. K. na základe poverenia od primátora Mesta Trenčín s účinnosťou od 30.5.2012
podpísal 2. výpoveď. Navrhovateľka písomne namietala neplatnosť 1. výpovede a z dôvodu, že
odporcovia 1/, 2/ nemali záujem na konfliktnom riešení skončenia pracovného pomeru, primátor Mesta
Trenčín v mene odporcu 2/ zaslal navrhovateľke 2. výpoveď, podpísanú primátorom, aby nevznikli
pochybnosti o tomto právnom úkone. Podľa odporcov treba ich právne úkony vykladať v zmysle §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a niet pochýb o tom, že 2. výpoveď podpísaná primátorom Mesta
Trenčín je konaním v mene odporcu 2/ ako zriaďovateľa, ktorý štatutárny orgán svojej rozpočtovej
organizácie vymenoval. Okolnosť, že primátor Mesta Trenčín urobil prejav vôle na hlavičkovom papieri
mesta Trenčín, považoval za súladný s príslušnými zákonmi, pretože štatutárny orgán odporcu 1/ koná
v mene mesta a nie v mene svojej rozpočtovej organizácie. Odporcovia 1/ a 2/ považovali obe výpovede
za platné, pričom mali za to, že právne účinky výpovede nastali už doručením 1. výpovede a 2. výpoveď
je inak platná, len sa neuplatní ako právny dôvod zániku pracovného vzťahu. Odmietali posudzovanie
doručenia výpovedí odporcom 1/ a zároveň aj odporcom 2/ za šikanózne a v rozpore s dobrými
mravmi. Naopak, konanie navrhovateľky hodnotili ako konanie v rozpore s dobrými mravmi pri riešení
škody pri predaji časopisu. Tvrdili, že v čase dania výpovedí nemali pre navrhovateľku žiadne voľné

pracovné miesto. Poukázali na dlhodobú práceneschopnosť navrhovateľky začínajúcu jeden deň pred
jej odvolaním z funkcie, ďalšiu práceneschopnosť od 19.10.2012, jej odmietanie opustenia služobného
bytu po platnom doručení výpovede z nájmu bytu, pričom došlo k omeškaniu s platbami nájomného.
Žiadali aj náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámením dvoch výpovedí z
pracovného pomeru, pracovných zmlúv, oznámení navrhovateľky, uznesenia č. 555 a 42, poverenia,
organizačnej štruktúry a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa pracovnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ (podpísanej primátorom mesta
odporcu 1/) dňa 17.12.2009, navrhovateľka mala dohodnuté vykonávanie druhu práce, a to riaditeľky
odporcu 2/ dňom 1.1.2010. Podľa uznesenia č.555 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne menovalo
navrhovateľku do funkcie riaditeľky odporcu 2/ dňom 1.1.2010. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne dňa
7.4.2012 odvolalo navrhovateľku z funkcie riaditeľky odporcu 2/ s účinnosťou od 8.4.2011 (uznesenie č.
42). Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporné bolo posúdenie platností dvoch výpovedí,
doručených navrhovateľke, a to z dôvodu, kto mal konať pri týchto úkonoch a z dôvodu nesplnenia
ponukovej povinnosti. Iné skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

Podľa tvrdenia navrhovateľky dňa 22.6.2012 jej bol doručený list odporcu 2/ zo dňa 5.6.2012 označený
ako „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce“,
ktorý bol podpísaný M.. B. K., povereným vedením odporcu 2/ (ďalej len 1. výpoveď). Dôvodom bolo
odvolanie z funkcie riaditeľa odporcu 2/ ako požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň
odporca 2/ vyhlásil, že nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať a to ani kratší pracovný čas v
dohodnutom mieste výkonu práce.

Podľa tvrdenia navrhovateľky dňa 3.8.2012 jej bol doručený list odporcu 1/ zo dňa 16.7.2012 označený
ako „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce,
ktorý bol podpísaný M.. P. P., primátorom Mesta Trenčín (ďalej len 2. výpoveď). Tento list bol úplne
identický s 1. výpoveďou.

Podľa Upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 7.6.2011 Okresnej prokuratúry Trenčín,
ktoré podala navrhovateľka na preskúmanie uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 42 zo dňa
7.4.2011, prokurátor nemá oprávnenie kontrolovať kritéria ako efektívnosť, vhodnosť, hospodárnosť a
účelnosť postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy, záväzne im ukladať povinnosti, prípadne
im direktívnym spôsobom zasahovať do ich činnosti. Navrhovateľka toto Upovedomenie prevzala dňa
30.6.2011.

Podľa obsahu spisov Inšpektorátu práce Trenčín č. 1885/11 a 3329/2012 týkajúcich sa odvolania
navrhovateľky tento úrad uviedol, že podnety navrhovateľky nemohol posúdiť ako opodstatnené a
odkázal ju so svojim podnetom na súd.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodu, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď v danom
prípade iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako mieste výkonu práce.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
neplatná. Toto ustanovenie bolo zrušené od 1.9.2011 do 31.12.2012.

Podľa § 4 tretia veta zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v ostatných prípadoch
robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán,
robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa.

Podľa 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce.
Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený
zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa citovaných ustanovení výpoveď z pracovného pomeru, doručenú navrhovateľke, mal podpísať
štatutárny orgán obce - primátor odporcu 1/ alebo zamestnanec obce v mene obce - odporcu 1/. V
prípade 1. výpovede nie je splnená táto podmienka, pretože ju nepodpísal starosta obce - primátor
odporcu 1/ a ani poverený pracovník obce - odporcu 1/ v mene odporcu 1/, ale nesprávne v mene
odporcu 2/, i keď mal poverenie od primátora odporcu 1/ zo dňa 30.5.2012 na úkony súvisiace so
skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou. Z tohto dôvodu súd považoval 1. výpoveď zo dňa
5.6.202012 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 13.5.2013 právoplatné dňom
23.7.2013 a súd ho túto časť rozhodnutia uviedol iba pre úplnosť.

Druhá výpoveď bola podpísaná primátorom odporcu 1/ ako zriaďovateľom odporcu 2/ v súlade s
citovanými ustanoveniami. Z obsahu výpovede je zrejmé, že ide o skončenie pracovného pomeru
vzniknutého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 s odporcom 2/. Súd považoval túto 2.
výpoveď za platnú v zmysle citovaných ustanovení.

Následne súd skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 písm. a)
Zákonníka práce. Navrhovateľka sa domnievala, že odporca 2/ mal voľné pracovné miesto v inom
zariadení v E. na Ulici L. a toto bolo poskytnuté p. C.. Z pracovnej zmluvy zo dňa 15.1.2010 s Dodatkami
č. 1 a č. 2 bolo zistené, že V. C. pracovala ako referent v zariadení v E., O. XX a od 1.5.2011 jej pribudla
práca sociálnej pracovníčky (počas 4 dní v týždni a 1 deň v týždni ako referent) v zariadení v E., L. XX
počas zastupovania MD a RD M.. C. Z. najskôr do 31.12.2012 a po predĺžení do 24.1.2014.

Podľa ustálenej judikatúry voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť
pracovníkovi pred daním výpovede, nie je miesto uvoľnené iba dočasne. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že miesto poskytnuté a zlúčené z doterajšou funkciu V. C. má len dočasný charakter
ako zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky inej pracovníčky a teda toto miesto nespĺňa
zákonné požiadavky na kvalifikované voľné pracovné miesto v danom prípade. Z uvedeného vypláva,
že obe výpovede nie sú neplatné z tohto dôvodu.

Súd v danej veci nezistil žiadny dôvod neplatnosti 2. výpovede a to ani po rozhodnutí krajského súdu,
preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný opätovne zmietol.

Tým, že súd posúdil 2. výpoveď za platnú a podpísanú primátorom odporcu 1/ ako zriaďovateľom
odporcu 1/, odporca 1/ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči navrhovateľke, čo spôsobuje
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Keďže ide o sporové konanie, súd žalobný návrh
proti odporcovi 1/ z tohto dôvodu zamietol. Konanie voči nemu nestavil podľa § 94 ods. 3 O.s.p., pretože
toto ustanovenie sa týka nesporového konania. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že navrhovateľka označila
odporcu 1/ za účastníka konania z dôvodu, že považovala 2. výpoveď za právny úkon odporcu 1/.

Návrh navrhovateľky v časti náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru bolo vylúčené
na samostatné konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.5.2013 a v tejto
časti nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2013.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania z dôvodu polovičného
úspechu/neúspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.