Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225771
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112225771.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej Republiky, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13 o zaplatenie 125,- eur a iné takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti

odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
385 eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že Okresný súd
Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ním
zvoleným exekútorom vo veci dlžníka, povinnému J. Y., sp. zn. súdneho exekútora EX 10595/2008.
Súd však v zákonnej procesnej lehote 15 dní (podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase
podania žiadosti) od prijatia tejto žiadosti o žiadosti nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Exekučný

súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 21.1.2009, a to vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Navrhovateľ podal na exekučný súd viacero žiadostí o
informáciu o stave konania (2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010) ako aj viacero sťažností na
prieťahy v konaní (30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011). Navrhovateľ požaduje majetkovú škodu, ktorá mu
vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 eur, za udržiavanie a správu
informačného systému vo výške 40 eur a za administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému

súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15 eur, spolu 125 eur. Požadovanú náhradu
majetkovej škody navrhovateľ vyčíslil na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu,
že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami a nie je možné predložiť
zodpovedajúce účtovné doklady resp. pracovné alebo obchodné zmluvy. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch požaduje navrhovateľ z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie
v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne

očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj
k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Navrhovateľ by mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniťrad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky s príslušenstvom. Ako
ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol neexistenciu akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným

omeškaním vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty
v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a aktivít. Navrhovateľ si uplatňuje primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vychádzajúc z doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 660
eur za rok, čo je 55 eur za mesiac. Navrhovateľ podľa 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania

návrhu odporca pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 7.4.2016 nedostavil, hoci mal predvolanie riadne a včas doručené.
Svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemohol pripraviť na
pojednávanie, nakoľko súd na predvolaní neuviedol jeho identifikačnú značku návrhu, a preto nebolo
možné určiť, o ktorý konkrétny návrh sa jedná. Vo svojej žiadosti poukázal na to, že súd mu ani na jeho

žiadosť neoznámil, o ktoré konkrétne konanie sa jedná. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že súd
nemá povinnosť účastníkom oznamovať ich identifikačné značky návrhov. Je na tom ktorom účastníkovi,
aby viedol svoju evidenciu návrhov tak, aby mohol prípadné predvolanie priradiť k správnemu návrhu. Z
tohto dôvodu súd žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
dôvod v nej uvedený nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by bolo možné pojednávanie odročiť. S

poukazom na uvedené súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie dňa 7.4.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil, hoci
mal predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd podľa §
101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na doposiaľ vykonané dôkazy.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15C/130/2012-22 zo dňa 17.10.2013 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k.
5Co/148/2014-45 zo dňa 08.10.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné
konanie.

Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
vo veci nariadil pojednávanie a opätovne vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho
súdu 60Er/2605/2008, a to žiadosti o udelenie poverenia a poverenia č. 5309055244 zo dňa 21.1.2009
a zistil tento skutkový stav veci:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 60Er/2605/2008, konkrétne zo žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal
dňa 4.12.2008 na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislava(vtomtokonanínavrhovateľ)protipovinnémuJ.Y.,bytom

V., Nám. Sv. C. XX pre vymoženie sumy 12.600,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bol platobný
rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C/44/2005 zo dňa 14.11.2005.

Okresný súd Trenčín dňa 21.1.2009 vydal poverenie č. 5309055244, ktorým poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v súlade s jeho žiadosťou.

Podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti,
exekučným titulom sú notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskejzápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho
v nevydaní poverenia resp. rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia v 15 dňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V zmysle § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných
ustanovení § 44 Exekučného poriadku ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. V tomto zmysle by sa teda konanie
exekučného súdu, ktorý nevydal súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia jeho žiadosti poverenie

na vykonanie exekúcie mohlo posúdiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá zodpovednosť štátu
za škodu, ktoré dôsledkom toho vznikla. V danej veci , ako to vyplýva z obsahu spisu exekučného súdu
sp.zn. 60Er/2605/2008 vyplynulo, že v uvedenom exekučnom konaní súd na žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia vydal poverenie na vykonanie exekúcie 33 dní po zákonom stanovenej lehote.
V každom prípade však záver o tom, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúcom

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, alebo že
konanie bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi, prípadne že vec nebola prejednaná v primeranej lehote
môže súd v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona prijať len na základe výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydanéhovdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. To znamená, že túto otázku nemôže súd posudzovať v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. ako otázku predbežnú a osoba požadujúca náhradu škody z nesprávneho úradného
postupu musí súdu nesprávny úradný postup preukázať výsledkom vybavenia sťažnosti na prieťahy,

či žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatným rozhodnutím disciplinárneho
súdu, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatným rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej veci táto podmienka nebola splnená, keď navrhovateľ
takúto listinu súdu nepredložil ani neoznačil. V návrhu navrhovateľa uvádzané sťažnosti na prieťahy v
konaní datované v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa nemôžu týkať predmetnej exekučnej
veci, keď v čase podania týchto sťažností bola už žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

vybavená vydaním poverenia dňa 21.1.2009.

Na základe uvedených záverov, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu, súd návrh navrhovateľa bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle má v konaní úspešný
odporca právo na náhradu trov konania. Keďže však odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.