Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Viera Petrová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/487/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915212208
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915212208.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35787783, práv. zást. Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: M. V., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX/X, O., o
zaplatenie 170,69 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 96,54 Eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od
02.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 2,16 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 8,39 Eur, na účet právneho zástupcu
žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu 13.07.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 170,69 Eur,
zmluvného úroku vo výške 30% ročne zo sumy 274,55 Eur od 03.04.2014 do 02.05.2014 a zo sumy
170,69 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia a 5,25% ročného úroku z omeškania zo sumy 310,59 Eur od
03.04.2014 do 02.05.2014 a zo sumy 170,69 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, uzavrel so žalovanou, ako dlžníkom, dňa 12.06.2013
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 296,-
Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach po 28,86 Eur. Žalovaná
svoju zmluvnú povinnosť porušila, žalobcovi uhradila len 199,46 Eur. Dňa 02.04.2014 žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal celý dlh žalovanej splatným. Uplatnil si trovy konania.
Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 18.04.2016, nevyjadrila.
Súd v konaní nevydal platobný rozkaz poukazujúc na ust. § 172 ods. 9 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd v zmysle ust. § 200ea ods.
1 O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.06.2013, výpisom z úverového účtu žalovanej, oznámením o
mimoriadnej splatnosti úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, potvrdením o odfinancovaní
peňažných prostriedkov, potvrdením o prevedených úhradách a zistil tento skutkový stav veci:Dňa 12.06.2013 žalobca, ako veriteľ, uzavrel so žalovanou, ako dlžníkom, Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o
poskytovaní platobných služieb (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru žalovanej. Na základe uzavretej Zmluvy poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 296,-Eur za účelom úhrady ceny tovaru alebo služby, pričom cena tovaru predstavovala 396,-
Eur; suma 100,- Eur predstavovala priamu platbu predajcovi. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 12
mesačných splátkach po 28,86 Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Splatnosť 1. mesačnej splátky
bola dohodnutá na deň 15.07.2013 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 15.06.2014. Úver
bol úročený dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 30% ročne, RPMN predstavovala 34,53% a
priemerná RPMN 39,20%. Celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala 346,32 Eur. Úver
bol čerpaný jednorázovo bezhotovostne.
Podľa predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom
prípade č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2015, žalobca odfinancoval sumu 296,-Eur žalovanej dňa
03.07.2013.
Podľa potvrdenia vydaného žalobcom dňa 14.10.2015, žalovaná uhradila na účet žalobcu formou
mesačných splátok sumu 199,46 Eur (1 platba zloženkou ING vo výške 28,86 Eur, 1 platba prevodom
POBA vo výške 170,60 Eur).
Z dôvodu, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas, listom zo dňa 08.04.2014 jej žalobca oznámil,
že celý úver sa stal splatným dňa 02.04.2014 a vyzval ju na úradu sumy vo výške 341,29 Eur, ktorá
pozostáva z úverovej istiny 274,55 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného 36,04 Eur, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 30,70 Eur.
Z prehľadu úrokových mier úverov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska súd zistil, že v
čase uzavretia Zmluvy o úvere predstavovala výška úrokov z úverov od 1 roka do 5 rokov 13,04%.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa ust § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver na spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iných náležitostí obsahovať podľa písm. i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexy alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len v
časti. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi podľa ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka je
absolútnym obchodom. Súd však túto zmluvu vyhodnotil zároveň v zmysle Občianskeho zákonníka
ako spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde žalobca, ako veriteľ, pri
uzatváraní zmluvy, vzhľadom k predmetu jeho podnikania, vystupoval ako dodávateľ a veriteľ (viď výpis
z obchodného registra žalobcu) a žalovaná, ako dlžníčka, v tomto zmluvnom vzťahu vystupovala ako
fyzická osoba spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, s poukazom na to, že ustanovenia Obchodného zákonníka v čase
vzniku predmetného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa,
ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému vzťahu pôsobia ako lex specialis. Súd zároveň túto zmluvu považoval
zazmluvuospotrebiteľskomúverespoukazomnaust.§1ods.2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Súd poukazuje na to, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky
zákonník v ust. § 52. Špeciálna úprava je zakotvená v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorým v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy bol zákon č. 129/2010 Z.z.. Základnou črtou spotrebiteľskej
zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom pre žalovanú túto charakteristiku spĺňa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 296,- Eur
s výškou mesačnej splátky 28,86 Eur, v počte splátok 12, s konečnou splatnosťou úveru 15.06.2014,
s výškou úrokovej sadzby 30%, RPMN 34,53%, priemernou RPMN 39,20%. Žalovaná sa zaviazala
dlžnú sumu splácať. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a poskytol žalovanej úver
v dohodnutej výške odfinancovaním v prospech predajcu, keďže úver bol poskytnutý na kúpu tovaru.Žalovaná porušila svoje povinnosti a na úhradu úveru poukázala len sumu 199,46 Eur. ďalšie platby
neuhradila, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 07.04.2014.
Spornou je otázka, či predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie ním uplatnenej
pohľadávky.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výška úrokov stanovená v zmluve vo výške
30% je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v čase uzavretia zmluvy bola výška úrokov pri úveroch
poskytovaných bankami na obdobie od 1 roka do 5 rokov v hodnote 13,04%. Žalobcom stanovená
hodnota úroku v zmluve predstavuje viac ako dvojnásobok tejto hodnoty, čo predstavuje neprimerane
vysoké úroky, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívania požičanej sumy.
Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej
pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť záver, že by výška úrokov závisela len
od dohody účastníkov zmluvy, keďže aj tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplávajúcich z občianskoprávny vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné
úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy
dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre
rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že v zmluve bola dohodnutí úroková sadzba
neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Keďže z toho dôvodu absentuje v zmluve výška úroku tak ako to stanovuje §
9 ods. 1 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z., je poskytnutý úver podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) z uvedeného
dôvodu bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 296,-Eur. Žalovaná už zaplatila 199,46 Eur.
Súd preto uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 96,54 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom a výškou už uhradených splátok (296,-Eur - 199,46 Eur), v ktorej časti súd
považoval nárok žalobcu za dôvodný. V prevyšujúcej časti súd žalobu, v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
i) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., v spojení s ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka,
z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ, v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
O povinnosti uhradiť žalobcovi úroky z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a uložil žalovanej, ktorá sa počnúc odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, teda od 03.04.2014 dostala do omeškania s peňažným plnením zaplatiť úroky z
omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 03.04.2014. Výška úroku z omeškania zodpovedá
ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Pri celkovej žalovanej sume 170,69 Eur bol žalobca úspešný v sume 96,54 Eur, čo predstavuje 56,56%,
jeho neúspech predstavuje 43,44%. Čistý úspech žalobcu je tak 13,12%, v tomto rozsahu mu patrí
náhrada trov konania. Žalobcovi vznikli účelné trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 63,96 Eur za 2 úkony právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a)
+ § 10 od. 1vyhl. č. 655/2004 Z.z a podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c) + § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004
Z.z) 2 úkony po 18,26 Eur, 2x paušál po 8,39 Eur + 20% DPH). Zo sumy 63,96 Eur 13,12% predstavuje
8,39 Eur. Zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh 16,50 Eur 13,12% predstavuje 2,16 Eur.
Podľaust.§149ods.1O.s.p.súduložilžalovanej,abyuhradilatrovykonanianaúčetprávnehozástupcu
žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.
1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.